Lucas 15
Bayịburu Izii (IZZ) vs NAA
1 Ndu ana akịriko mẹ ndu ọzo, bụ ndu eme iphe-ẹji wata akpịritaru ntse g'ẹphe ngabẹ nchị l'iphe, Jizọsu ezi.
1 Aproximavam-se de Jesus todos os publicanos e pecadores para o ouvir.
2 Ẹhu ghuahaa ndu Fárisii waa ndu ezije ekemu eghu; ẹphe pfuahaa sụ: “Nta bẹ nwoke ọwa anatajẹ ndu eme iphe-ẹji; ẹphe l'iya atụko erigbachaa nri.”
2 Os fariseus e os escribas murmuravam, dizendo: — Este recebe pecadores e come com eles.
3 Jizọsu bya anmaaru phẹ ẹtu-a sụ:
3 Então Jesus lhes contou esta parábola:
4 “Ọ -bụru l'onye lanụ lẹ g'unu ha nweru ụkporo atụru ise; nanụ -tuphahụ; ?tọo hadụ ụkporo ẹno l'iri lẹ tete ọphuu l'echiẹgu; je achọahaa ọphu tuphahụru nụ phọ jasụ l'ọohuma iya?”
4 — Qual de vocês é o homem que, possuindo cem ovelhas e perdendo uma delas, não deixa no deserto as noventa e nove e vai em busca da que se perdeu, até encontrá-la?
5 Teke ọ hụmaeru iya phọ; l'o woru iya nmakobe l'ukuvu teru ẹswa lashịa.
5 E, quando a encontra, põe-na sobre os ombros, cheio de alegria.
6 O -rwua unuphu; l'ọo-bya ekukọta ọ̀nyà iya phẹ mẹ obutobu iya phẹ sụ phẹ: “Unu bya etebude mu ẹswa-o; lẹ mu hụmawaru atụru mu, shi tuphahụ nụ-o.”
6 E, indo para casa, reúne os amigos e vizinhos, dizendo-lhes: “Alegrem-se comigo, porque já achei a minha ovelha perdida.”
7 Sụ-a; noo g'ẹmereme l'a-ha shii l'imigwe l'ishi onye eme iphe-ẹji lanụ, izimanụ lwarụ azụ; ọ lwapfuta Chileke; eme l'ụkporo ndu ọma ẹno lẹ ndu ọma iri lẹ tete, mkpa izimanụ alwa azụ adụduru. Onye eche atụru|src="lb00001c.tif" size="span" loc="LUK " copy="Knowles Images" ref="15:3-7"
7 Digo a vocês que, assim, haverá mais alegria no céu por um pecador que se arrepende do que por noventa e nove justos que não necessitam de arrependimento.
8 “Ọzoo ?dẹnu nwanyị, e-nweru okpoga mkpọla-ọchaa iri; nanụ etuphahụ g'ọ tọ nwụru ọku ye l'orọku; zakọta ụlo; chọo ya gbiriri jasụ l'ọohuma iya.
8 — Ou qual é a mulher que, tendo dez dracmas, se perder uma delas, não acende a lamparina, varre a casa e a procura com muito empenho até encontrá-la?
9 Teke ọ hụmaeru iya phọ l'ọ bya ekukọbe ọ̀nyà iya phẹ mẹ obutobu iya phẹ sụ phẹ: ‘Unu bya etebude mu ẹswa; kẹle mu hụmaru kobo mu, shi tuphahụ nụ.’
9 E, quando a encontra, reúne as amigas e vizinhas, dizendo: “Alegrem-se comigo, porque achei a dracma que eu tinha perdido.”
10 Sụ-a; nokwaphọ g'ụnwu-ojozi-imigwe e-te ẹswa onye shi eme iphe-ẹji, izimanụ lwarụ azụ; ọ ghaa umere lwapfuta Chileke.”
10 Eu afirmo a vocês que a mesma alegria existe diante dos anjos de Deus por um pecador que se arrepende.
11 Jizọsu bya anmaaru phẹ ẹtu ọzo sụ: Ọ dụru nwoke, nwụtaru unwokoro labọ.
11 Jesus continuou:
12 Kẹ nwata nọnyaa bya asụ nna iya: “Nnana; kee iphe ngu nụ mu ọphu rwuberu mu nụ.” Nna phẹ bya eworu iphe, o nweru enweru keeru phẹ.
12 O mais moço deles disse ao pai: “Pai, quero que o senhor me dê a parte dos bens que me cabe.” E o pai repartiu os bens entre eles.
13 Ọphu ọ dụdu g'a nọ-beru; kẹ nwata ono chịkobe iphemiphe, o nweru tụgbua ije. Ọ bụru iya ala ọha, dụ ẹnya. O je anọdu l'ẹka ono kpakabẹbe okpoga iya lẹ gaphu-gaphu-gaphu.
13 — Passados não muitos dias, o filho mais moço, ajuntando tudo o que era seu, partiu para uma terra distante e lá desperdiçou todos os seus bens, vivendo de forma desenfreada.
14 Ọ kpakabẹbechaepho iphemiphe, a nụru iya; ẹjo ọkpa nri bya l'alị ono; ọ kpaahaa nri.
14 — Depois de ter consumido tudo, sobreveio àquele país uma grande fome, e ele começou a passar necessidade.
15 Ọ lapfu onye lanụ lẹ ndu a nwụru l'alị ono. Onye ono zia ya g'o chejeru iya ezi l'ẹgu.
15 Então foi pedir trabalho a um dos cidadãos daquela terra, e este o mandou para os seus campos a fim de cuidar dos porcos.
16 Ẹgu metabe iya k'ọphu ọoduje iya g'a sụ l'a nụru iya ẹgbo iphe, aawụshijeru ezi ono; ọle ọ tọ dụdu onye anụje iya ya nụ.
16 Ali, ele desejava alimentar-se das alfarrobas que os porcos comiam, mas ninguém lhe dava nada.
17 O be teke a nọnyaru egomunggo lwa iya azụ. Ọ sụ: “?Bụnaa ụmadzu ole l'ime ndu-ozi nna mu nweru nri nweru k'etsutsu iya; mu bya anọdu l'ẹka-a; ẹgu nọdu abya mu egbugbu?
17 Então, caindo em si, disse: “Quantos trabalhadores de meu pai têm pão com fartura, e eu aqui estou morrendo de fome!
18 Mu a-gbẹshikpoepho jepfu nna mu je asụ iya: ‘Nna; mu meswewaru Chileke bya emeswee ngu.
18 Vou me arrumar, voltar para o meu pai e lhe dizer: ‘Pai, pequei contra Deus e diante do senhor;
19 Mu ta agbaẹduru kẹ g'e kua mu nwa ngu ọzo. Meje mu g'iime ndu-ozi ngu ndu i butaru ebuta.’
19 já não sou digno de ser chamado de seu filho; trate-me como um dos seus trabalhadores.’”
20 Ọ gbalihu bya alapfushia nna iya.
20 E, arrumando-se, foi para o seu pai.
21 Nwata ono sụ iya: ‘Nna; mu meswewaru Chileke bya emeswee ngu. Mu ta agbaẹduru kẹ g'i kua mu nwa ngu ọzo.’
21 E o filho lhe disse: “Pai, pequei contra Deus e diante do senhor; já não sou digno de ser chamado de seu filho.”
22 Nna iya ono sụele-a unwokoro iya: ‘Unu chịtaru mu akpawuru uwe, bụ iya kakọta ama mma g'e yee ya; gbabẹ iya echi ẹka; yee ya akpọkpa.
22 O pai, porém, disse aos servos: “Tragam depressa a melhor roupa e vistam nele. Ponham um anel no dedo dele e sandálias nos pés.
23 Unu akpụta adeswi, tsụru ẹba gbua g'anyi gude swaa ẹswa iya.
23 Tragam e matem o bezerro gordo. Vamos comer e festejar,
24 Kẹle nwa mu-a nwụhuru anwụhu; nta-a bẹ ọ byaru bya adzụwaru ndzụ ọzo. O shi gbaphuhu agbaphuhu; ọle nta-a bẹ a hụmawaru iya.’ Ẹphe wata eme ẹswa.
24 porque este meu filho estava morto e reviveu, estava perdido e foi achado.” E começaram a festejar.
25 “Teke ono bẹ ọkpara iya nọ l'ẹgu. Ọ lwarwutashia unuphu ntse; ọ nụma ọda nkwa mẹ ebvu.
25 — Ora, o filho mais velho estava no campo. Quando voltava, ao aproximar-se da casa, ouviu a música e as danças.
26 Ọ bya ekua onye lanụ l'ime unwokoro nna iya bya asụ iya: ‘?Bụ ole ada?’
26 Chamou um dos empregados e perguntou o que era aquilo.
27 Nwokoro ono sụ iya: ‘Ọ kwa nwune ngu lwarụ; nna ngu gbua ada-eswi, tsụru ẹba; kẹle ọ hụmaru iya; ọ nọdukwadu ndzụ.’
27 E ele informou: “O seu irmão voltou e, por tê-lo recuperado com saúde, o seu pai mandou matar o bezerro gordo.”
28 Ẹhu ghuahaa ọkpara iya ono eghu. Ọphu o kweẹdu abahụ unuphu. Nna iya jepfu iya je arwọo ya sụ iya g'ọ batarọ.
28 — O filho mais velho se indignou e não queria entrar. Saindo, porém, o pai, procurava convencê-lo a entrar.
29 Ọ sụ nna iya: ‘Lenu! Apha olemole-a bẹ mu jekọtawaru ngu ozi. O toko dụ-swe iphe, i zijeru mu, mu jịkajeru ememe. Ọle i tikị nụ-swee mu g'ọ ka mma l'ọo nwa-eghu gẹ mu gude mee ẹmereme mu l'ọ̀nyà mu phẹ.
29 Mas ele respondeu ao seu pai: “Faz tantos anos que sirvo o senhor e nunca transgredi um mandamento seu. Mas o senhor nunca me deu um cabrito sequer para fazer uma festa com os meus amigos.
30 O be gẹ nwa ngu ọwa-a, jeru je atụko iphe ngu kpakaaru ụnwanyi ụkpara-a lwarụ; i gbuaru iya ada-eswi, tsụru ẹba.’
30 Mas, quando veio esse seu filho, que sumiu com os bens do senhor, gastando tudo com prostitutas, o senhor mandou matar o bezerro gordo para ele!”
31 Nna iya sụ iya: ‘Nwa mu; ?Ọ kwa lẹ mu lẹ ngu anọkpoo tekenteke; tẹme iphemiphe, mu nweru bụwaru nkengu.
31 — Então o pai respondeu: “Meu filho, você está sempre comigo; tudo o que eu tenho é seu.
32 Ọ gbaru g'e mee ẹmereme tee ẹswa; kẹle nwune ngu-a shi nwụhuwaa anwụhu; ọle nta-a bẹ ọ byaru bya adzụru ndzụ ọzo. O shi gbaphuhu agbaphuhu; ọle nta-a bẹ a hụmawaru iya.’ ”
32 Mas era preciso festejar e alegrar-se, porque este seu irmão estava morto e reviveu, estava perdido e foi achado.”
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 15, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.