Gênesis 44

Bayịburu Izii (IZZ) vs NVT

Sair da comparação
NVT Nova Versão Transformadora
1 Noo ya; Jiósẹfu sụ onye-ozi ụlo iya: “Je akwajishichaaru ndu ono nri l'ẹda phẹ; ọo ẹpho g'ẹphe a-dụ ike vuru bẹ ii-yeru phẹ; tẹme l'iiyephuchaaru onyemonye okpoga iya azụ l'ọnu ẹda iya.
1 Então José deu a seguinte ordem ao administrador do palácio: “Coloque nos sacos que eles trouxeram todo o cereal que puderem carregar, e coloque o dinheiro de cada um de volta no saco.
2 L'iiwota okoro mkpọla-ọchaa mu ono woru ye l'ọnu ẹda onye kẹ nwata; tẹme wakwaphọ okpoga, o gude bya azụta nri.” O bya emee gẹ Jiósẹfu pfuru iya.
2 Depois, coloque meu copo de prata na boca do saco de mantimento do mais novo, junto com o dinheiro dele”. O administrador fez tudo conforme José ordenou.
3 Nchi bọhuepho; ndu ono tụgbua lashịa; yẹe nkapfụ-ịgara phẹ.
3 Assim que amanheceu, os irmãos se levantaram e partiram com os jumentos carregados.
4 Ẹphe shi lẹ mkpụkpu ono tụgbua; ọle ẹphe teke atụgbu-mihudu lẹ teke Jiósẹfu sụru onye-ozi iya: “Chịpyabe ndu ono nta-a; teke ị gbapfuẹru phẹ phọ; sụ phẹ: ‘?Dẹnu g'ọ nwụru unu gude ẹjo-iphe pfụa ụgwo iphe-ọma, e meru unu?
4 Quando haviam percorrido apenas uma distância curta e mal haviam saído da cidade, José disse ao administrador do palácio: “Vá atrás deles e detenha-os. Quando os alcançar, diga-lhes: ‘Por que retribuíram o bem com o mal?
5 ?Tọbudu okoro, nnajịuphu mu angụje mini; tẹme ọ nọdu egudeje iya aphụ ọphulenya bẹ unu gude nno? Iphe ono, unu meru ono bụkwa ẹjo-iphe bẹ unu meru!’ ”
5 Por que roubaram o copo de prata do meu senhor, que ele usa para prever o futuro? Vocês agiram muito mal!’”.
6 Ọ gbapfu phẹ bya eworu iphe ono pfushikọtaru phẹ.
6 Quando o administrador do palácio alcançou os homens, repetiu para eles as palavras de José.
7 Ẹphe sụ iya: “?Dẹnu g'ọ nwụru gụbe nnajịuphu anyi pfuru iphe, dụ nno? Tụswekwa! Anyịbe ndu-ozi ngu ta adụkwa onye tụru ama eme iphe, dụ nno!
7 “Do que o senhor está falando?”, disseram os irmãos. “Somos seus servos e jamais faríamos uma coisa dessas!
8 Tẹme anyi shi l'alị Kénanu wolatakwarụro unu okpoga, anyi hụmaru l'ọnu ẹda anyi. ?Dẹnu g'anyi e-shi zita mkpọla-ododo; ọzoo k'ọcha l'ụlo ibe nnajịuphu ngu?
8 Por acaso não devolvemos o dinheiro que encontramos nos sacos? Nós o trouxemos de volta da terra de Canaã. Por que roubaríamos ouro ou prata da casa do seu senhor?
9 Ọ -bụru l'ọ dụru onye lanụ l'ime anyịbe ndu-ozi ngu, a hụmaru iya l'iphe iya; g'e gbua onye ọbu egbugbu; anyịbe ndu ọphuu abụkpooruro ohu gụbe nnajịuphu anyi.”
9 Se encontrar o copo de prata com um de nós, que morra quem estiver com ele! E nós, os restantes, seremos seus escravos.”
10 Ọ sụ phẹ: “Ọ dụ ree; g'ọ dụ g'unu pfuru. Onye a hụmaru, gude iya nụ bẹ a-bụru ohu mu; unubẹ ndu ọphuu ta adụkwa onye bya ata unu ụta.”
10 “Sua proposta é justa”, respondeu ele. “Mas apenas aquele que roubou o copo de prata se tornará meu escravo. Os outros estarão livres.”
11 Onyenọnu bya ezia ẹda iya l'alị ẹgwegwa; bya atọhaa ya.
11 Sem demora, eles descarregaram os sacos e os abriram.
12 Onye-ozi ono bya awata iya achọcho; shi l'onye ọphu bụcha ọgerenya jasụ l'onye ọphu bụcha nwata. A hụma okoro ono l'ẹda Benjiaminu.
12 O administrador do palácio examinou a bagagem de cada um, começando pelo mais velho até o mais novo. E o copo foi encontrado no saco de mantimento de Benjamim.
13 Ẹphe woru uwe phẹ gbajashịa bya ebogbaa nkapfụ-ịgara phẹ ivu phẹ; bya adakọbe laphushia azụ lẹ mkpụkpu ono.
13 Quando os irmãos viram isso, rasgaram as roupas. Depois, colocaram a carga de volta sobre os jumentos e retornaram à cidade.
14 Jiósẹfu nọdukwadu l'ụlo teke Jiuda yẹe ụnwunna iya bataru; bya azẹepho kẹ bẹe l'atatiphu iya.
14 José ainda estava em seu palácio quando Judá e seus irmãos chegaram, e eles se curvaram até o chão diante dele.
15 Jiósẹfu sụ phẹ: “?Dẹnu g'ọ nwụru unu meru iphe, dụ nno? ?Unu ta amadụ l'onye gbaru gẹ mu aphụje ọphulenya?”
15 “O que vocês fizeram?”, exigiu ele. “Não sabem que um homem como eu é capaz de prever o que vai acontecer?”
16 Jiuda sụ: “?Bụ gụnu bẹ anyi a-dụ ike pfuaru gụbe nnajịuphu mu? ?Dẹnu g'anyi e-shi sụ l'anyi pfụberu-ẹka-ọto? Chileke mewaru g'ẹjo-iphe ndu-ozi ngu gbafụta iphe. Anyi bụwaa ohu gụbe nnajịuphu anyi; anyịbedua; waa onye a hụmaru okoro ono l'ẹka.”
16 Judá respondeu: “Meu senhor, o que podemos dizer? Que explicação podemos dar? Como podemos provar nossa inocência? Deus está nos castigando por causa de nossa maldade. Todos nós voltamos para ser seus escravos, todos nós, e não apenas nosso irmão com quem foi encontrado o copo de prata”.
17 Obenu lẹ Jiósẹfu sụru: “Tụswekwa! Mu ta abyakwa eme iphe, dụ nno; ọo onye a hụmaru okoro ono l'iphe iya bẹ a-bụru ohu mu. Unubẹ ndu ọphuu lashịkporo lẹ chịriri werere lapfu nna unu.”
17 José, no entanto, disse: “Eu jamais faria uma coisa dessas! Apenas o homem que roubou o copo será meu escravo. Os outros podem voltar em paz para a casa de seu pai”.
18 Noo ya; Jiuda bya ejepfu iya bya asụ iya: “Gụbe nnajịuphu mu; kwenu gẹ mụbe onye-ozi ngu pfuru nwakpụru opfu lanụ ye gụbe nnajịuphu mu lẹ nchị. Ọo eviya l'unu lẹ Fero bụwaa iphe lanụ; ọle jiko nụ; g'umere mụbe onye-ozi ngu te emeshi nụ g'ẹhu ghua ngu eghu.
18 Então Judá deu um passo à frente e disse: “Por favor, meu senhor, permita que seu servo lhe diga apenas uma palavra. Peço que não perca a paciência comigo, embora o senhor seja tão poderoso quanto o próprio faraó.
19 Gụbe nnajịuphu mu jịru anyịbe ndu-ozi ngu sụ: ‘?Unu nweru nna; waa nwune ọzo tọo?’
19 “Meu senhor perguntou a nós, seus servos: ‘Vocês têm pai ou irmão?’.
20 Anyi sụ gụbe nnajịuphu mu lẹ nna anyi bụkwa nwoke ọgerenya; tẹme l'o nweru nwata okoro, a nwụru iya lẹ nka. Nwune iya nwụhuwaru; ọ bụwaru yẹbedua nwẹkinyi iya ghuduru l'ẹpho ne iya; tẹme nna iya ye iya obu shingushingu.
20 E nós respondemos: ‘Sim, meu senhor, nosso pai é idoso e tem um filho mais novo, nascido em sua velhice. O irmão desse filho, por parte de pai e mãe, morreu. Ele é o único filho de sua mãe, e nosso pai o ama muito’.
21 “Tọbudu iya bụ; ị sụ anyịbe ndu-ozi ngu g'anyi dutaru ngu iya g'ị hụma.
21 “O senhor nos disse: ‘Tragam-no aqui para que eu possa vê-lo com os próprios olhos’.
22 Anyi sụ gụbe nnajịuphu anyi lẹ nwata ono ta atụgbujekwa atụgbu l'ẹka nna iya nọ. Ọ -bụru l'ọ tụgburu bẹ nna iya a-nwụhukwa.
22 E nós respondemos: ‘Meu senhor, o rapaz não pode deixar o pai, pois, se o fizesse, o pai morreria’.
23 Obenu l'ị sụru anyịbe ndu-ozi ngu: ‘Ọ -bụru lẹ nwune anyi kẹ nwata te etsoduru anyi bya ẹka-a bẹ anyi ta ahụmabaedu iphu ngu.’
23 Mas o senhor nos disse: ‘Vocês não me verão novamente se não trouxerem seu irmão’.
24 Anyi laphuẹpho azụ lapfu onye-ozi ngu, bụ nnana anyi. Anyi bya epfuaru iya iphe, gụbe nnajịuphu anyi pfuru.
24 “Assim, voltamos para seu servo, nosso pai, e contamos a ele o que o senhor tinha dito.
25 “Noo ya; nna anyi sụ: ‘Unu tụgbua je azụtaba nri!’
25 Passado algum tempo, quando ele disse: ‘Voltem e comprem mais mantimentos’,
26 Anyi sụ iya: ‘Anyi te ejekwa; abụdu lẹ nwanna anyi kẹ nwata bẹ anyi ẹya swị; ọo ya bụ anyi eje; kẹle anyi ta ahụmabaedu iphu nwoke ono; abụdu l'anyi lẹ nwanna anyi kẹ nwata swị.’
26 nós respondemos: ‘Só poderemos voltar se nosso irmão mais novo nos acompanhar. Não temos como ver o homem outra vez, a menos que nosso irmão mais novo esteja conosco’.
27 “Onye-ozi ngu, bụ nna anyi sụ anyi: ‘?Ọ kwa l'unu maru-a lẹ nyee ya bụ ụnwegirima unwoke labọ b'ọ nwụtaru.
27 “Então meu pai nos disse: ‘Como vocês sabem, minha mulher teve dois filhos,
28 Ọphu onye lanụ anọedu; mu sụ l'anụ-ẹgbudu lajashịwaru iya; e -shi teke ono ọphu mu ahụmabaeduru iya.
28 e um deles foi embora e nunca mais voltou. Sem dúvida, foi despedaçado por algum animal selvagem, e eu nunca mais o vi.
29 Ọ -bụru l'unu dutafụaru onye ọwa tụgbua; iphe-kpanganga -mee ya bẹ unu e-mekwa g'ishi ẹwó mu gude aphụ kpuba l'alị.’
29 Se agora vocês levarem de mim o irmão dele e lhe acontecer algum mal, vocês me mandarão velho e infeliz para a sepultura’.
30 “Ọo ya bụ; ọ -bụru lẹ nwata ono te etsodu anyi laphu azụ jepfu onye-ozi ngu, bụ nna anyi; tẹme ọ -bụru lẹ nna anyi, bụ onye wotawaru ndzụ nkiya tụswia lẹ kẹ nwata-a
30 “E agora, meu senhor, não posso voltar para a casa de meu pai sem o rapaz. A vida de nosso pai está ligada à vida do rapaz.
31 hụmaru l'anyi lẹ nwata ono ta aswịdu bẹ ọo-nwụhukwa. Anyịbe ndu-ozi ngu e-shi nno mee gẹ nna anyi gụru aphụ gude ishi ẹwó iya kpuba l'alị;
31 Quando ele vir que o rapaz não está conosco, morrerá. Nós, seus servos, seremos, de fato, responsáveis por mandar para a sepultura seu servo, nosso pai, em profunda tristeza.
32 kẹle mụbe onye-ozi ngu nọ-dokwaru nwata ono l'itumo l'ẹka nna mu. Mbụ lẹ mu sụru nna mu lẹ teke mu te eduphutadụru iya ya azụ; g'ọ bụru mu bẹ aa-nọdu ata ụta iya jasụwaruro.
32 Meu senhor, garanti a meu pai que levaria o rapaz de volta. Disse-lhe: ‘Se não o trouxer de volta, carregarei a culpa para sempre’.
33 “Ọo ya bụ; jiko gẹ mụbe onye-ozi ngu nọ-chinuru nwata ono l'ẹka-a bụru ohu ngu. Haa nwata ono g'ẹphe l'unwune iya ndu ọphuu swịru lashịa;
33 “Por isso, peço ao senhor que me permita ficar aqui como escravo no lugar do rapaz e que o deixe voltar com os irmãos dele.
34 kẹle-a; ?dẹnu gẹ mu e-shi lapfu nna mu; m'ọ bụru lẹ nwata ono bẹ anyi l'iya ta aswịdu? Jiko te ekwekwa gẹ mu je ahụma ẹgube aphụ, a-tsọru nna mu!”
34 Pois, como poderei voltar a meu pai sem o rapaz? Não suportaria ver a angústia que isso lhe causaria!”.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Gênesis 44, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.