Daniel 4
Bayịburu Izii (IZZ) vs VC
1 Ọwa-a bụ ozi, mụbe eze, bụ Nebukadineza l'ezi g'e zidzuru ọha l'ophu; mẹkpoo iphe, bụkpoo ndu alị, nọnu; mẹ ọhamoha, opfu-alị phẹ dụgbaa iche iche lẹ mgboko mgburugburu:
1 Do rei Nabucodonosor a todos os povos, nações e pessoas de todas as línguas que habitam a terra, felicidade e prosperidade!
2 “Ọotso mụbe Nebukadineza ụtso gẹ mu dooru unu iphe-ọhumalenya; mẹ iphe, dụ biribiri, Chileke, bụ Ọkalibe-kangokọtaru-nụ meru mu.
2 Pareceu-me bom fazer-vos conhecer os milagres e prodígios que o Deus Altíssimo operou em mim.
3 “Iphe-ọhumalenya Chileke
3 Oh! como são grandes seus milagres e como são poderosos seus prodígios! Seu reinado é um reinado eterno, e sua dominação perdura de geração em geração.
4 “Sụ-a; mụbe Nebukadineza nọro tụsaru ẹhu l'ime ụlo mu; ẹku nọdu abyaru mu kụgbukugbu.
4 Eu, Nabucodonosor, vivia tranqüilo em minha casa e próspero em meu palácio.
5 Mu rwọru nrwọ, mu rwọchaaru ndzụ gụhu mu. Lẹ gẹ mu zẹ l'eli iphe-azẹe mu bẹ iphe, abyaẹ mu phọ l'ọriri; mẹ iphe, mu aphụ l'ọphulenya yeru mu ebvu.
5 Tive um sonho que me assustou; os pensamentos que perpassavam pelo meu espírito quando no meu leito, bem como minhas visões, perturbaram-me.
6 Ọ bụru iya bụ lẹ mu abya atụ-a ekemu sụ g'a tụko ndu maru iphe l'alị ndu Bábilọnu chịtaru mu g'ẹphe kọoru mu ishi nrwọ ọbu.
6 Dei ordem para que fizessem vir à minha presença todos os sábios de Babilônia, a fim de que me dessem a interpretação de meu sonho.
7 O be gẹ ndu jibya; mẹ ndu emeje ọmamanshi; mẹ ndu maru ẹnya kpokpode; mẹ ndu karụ akaka wụru bya; mu bya ezeeru phẹ nrwọ ọbu; ọphu ẹphe adụdu ike kọoru mu iphe, ishi iya bụ.
7 Então acudiram os magos, os mágicos, os caldeus e os astrólogos, aos quais contei esse sonho, sem que eles todavia pudessem indicar-me o sentido.
8 O be l'ikpazụ iya; Danẹlu bya abya l'iphu mụbe eze; mu bya ezeeru iya nrwọ ọbu. Danẹlu ono bẹ a gụru Beluteshaza. Ọ bụru agwa mụbe eze bẹ a gụru iya ono; tẹme unme k'agwa ọphu dụ nsọ nọdu iya l'ẹhu.
8 Finalmente apresentou-se diante de mim Daniel, cognominado Baltazar, segundo o nome de meu deus, e em quem reside o espírito dos deuses santos. Narrei-lhe o sonho:
9 “Mu sụ iya: ‘Beluteshaza; onye-ishi ndu jibya. Mu mawaru l'unme k'agwa, dụ nsọ bẹ dụ ngu l'ẹhu; ọphu ọ dụdu iphe, e domiru edomi, atsụje ngu l'ẹhu amaru. Ọwaa bẹ bụ nrwọ, mu rwọru. Jiko kọoru mu rọ ishi iphe, ọ bụ.
9 Baltazar, disse-lhe, chefe dos magos, sei que reside em ti o espírito dos deuses santos e que nenhum mistério te confunde. Dize-me então as visões que tive em sonho; dá-me a explicação.
10 Wakwa iphe, mu hụmaru ẹka mu zẹ azẹe l'iphe-azẹe mu bụ ọwa-a: Mu jeshiaru ele ẹnya; mu hụma oshi, pfụru l'echi mgboko gẹdegede. Oshi ọbu paa ephekerephe ephekerephe.
10 Tais eram as visões do meu espírito, quando no meu leito: eu via, no meio da região, uma árvore de alto porte.
11 Oshi ono vua bya ajaa àjàjà shihu ike shingushingu kpọ. Eli eli iya je asụ-pfuru l'igwe; mgboko l'ophu hụma-dzuru iya.
11 Esta árvore cresceu, era vigorosa. O cimo tocava o céu, era avistada até nos confins da terra.
12 Ẹkwo iya nọdu ama ntụmatu; tẹme ọ mịa deru yẹkete; mbụ lẹ mebyi iya sụerupho ndiphe l'ophu eriri. Ọ bụru lẹ mkpula iya bẹ anụ, bu l'ẹgbudu atụkoje nọdu; l'ookpuchikọta phẹ; ẹnu, ephe l'eli bugbaaru l'ẹkali iya. Iphe, bụkpoo iphe, e meru dobe lẹ mgboko bụru akpụru iya bẹ ẹphe tụkoru eri.
12 Sua folhagem era bela, e seus abundantes frutos forneciam a todos o que comer. À sua sombra abrigavam-se os animais terrestres, nos seus ramos permaneciam os pássaros do céu e toda criatura tirava dela seu sustento!
13 “ ‘No iya; mu zẹ azẹe l'iphe-azẹe mu ono; mu hụma onye-nche bya abụru onye dụ nsọ. O shiẹpho l'igwe lụfuta.
13 Nas visões de meu espírito, quando no meu leito, vi {também} um santo vigilante que descia do céu,
14 Ọ raa ya arara rashịa ya ike sụ: “Gbutsua oshi ono egbutsu; kọshia ya ẹkali. Chishia ya ẹkwo; tụkashia akpụru iya nanụnanu. G'anụ, kụru iya lẹ mkpula wụkashihukwa; ẹnu, bugbaa ya l'ime ephekashịhukwapho!
14 e começou a gritar com voz possante; derrubai a árvore, desgalhai-a; fazei cair as folhas e dispersai seus frutos. Que os animais fujam de debaixo dela, que os pássaros abandonem seus ramos.
15 Obenu l'upfu iya; yẹle ọgbarabvu iya bẹ aa-ha l'alị; rị-phua ya ẹgbirigba-ígwè; yẹe k'onyirubvu; parụ iya haa l'ẹka ono gẹ yẹe ẹswa, nọ l'ẹgu tụa ya. G'iji, shi l'igwe kwaa kpua ya. G'o je gẹ yẹle anụ-ẹgbudu tụa ya l'ime ẹgbudu, dụ lẹ mgboko.
15 Entretanto, deixai permanecer na terra o tronco e as raízes, mas atados por correntes de ferro e de bronze. Que seja molhado pelo orvalho do céu e tenha seu quinhão de erva com os animais terrestres.
16 G'e wofu iya egomunggo kẹ nemadzụ; woru egomunggo anụ-ẹgbudu woru nụ iya. G'ọ nọo ẹgube ono gbiriri jasụ apha ẹsaa awụa ya l'eli.
16 Que se mude seu espírito; que em lugar de um espírito humano lhe seja dado um espírito animal e sete tempos passem sobre ele!
17 Ndu tụru ekemu-a bụ ndu nche; ọ bụru ndu dụ nsọ sụru l'onoo g'ọo-dụ bụ onoya. Ọ kwanụ iya bụ g'iphe, bụ ndu nọ ndzụ amaru lẹ Ọkalibe-kangokọtaru-nụ bụ onye ndu eze ndiphe mgburugburu nọ l'ẹka; ọ bụru onye Chileke tụru obu iya onyo k'anụnu iya bẹ ọo-nụje iya; m'obeta ọ bụru onye ẹnya kachakpọo alwalwa l'ụnwu-eliphe l'ophu.”
17 Esta sentença é um decreto dos vigilantes, esta resolução é uma ordem dos santos, a fim de que os vivos saibam que o Altíssimo domina sobre a realeza humana, e a confere a quem lhe apraz e pode a ela elevar o mais abjeto dos mortais.
18 “ ‘Sụ-a; noo nrwọ, mụbe Nebukadineza rwọru bụ ono. Ọ bụru gẹ gụbedua, bụ Beluteshaza kọwaro iphe, ishi nrwọ ono bụ. Noo kẹle ọ tọ dụdu mẹ onye lanụ lẹ ndu maru iphe l'alị-eze mu, dụru ike kọoru mu iphe, ishi iya bụ. Obenu l'ịi-dụ-a ike; kẹle unme k'agwa ọphu dụ nsọ bẹ nọ ngu l'ẹhu.’
18 Eis o sonho que tive, eu, o rei Nabucodonosor. Portanto tu, Baltazar, dá-me a interpretação dele, porque nenhum dos sábios de meu reino foi capaz de fazê-lo. Tu o podes, porque em ti habita o espírito dos deuses santos.
19 “Mu pfuchaa iphe ono; ọ tụfu Danẹlu ẹhu; bya akpọo ya opfu. Danẹlu ono bụ onye a gụru Beluteshaza. Mu sụ iya; ‘Beluteshaza; gẹ nrwọ ọbu; ọzo ishi iya ta atụfushi ngu rọ ẹhu ẹgube ono!’
19 Então Daniel {cognominado Baltazar} permaneceu alguns instantes perdido no tumulto de seus pensamentos, e o rei prosseguiu: Baltazar, este sonho e sua significação não devem perturbar-te! Meu senhor, replicou Daniel, possa o sonho ser para teus inimigos, e sua significação para teus adversários!
20 Gụbe eze; oshi ono, ị hụmaru, vutaru bya ajaa àjàjà shihu ike shingushingu kpọ ono; eli eli iya je asụ-pfuru l'igwe; mgboko l'ophu hụma-dzuru iya;
20 A árvore que viste crescer e tornar-se bela, cujo cimo tocava o céu e era avistada dos confins da terra,
21 ẹkwo iya nọdu ama ntụmatu; tẹme ọ mịa deru yẹkete; mbụ lẹ mebyi iya sụerupho ndiphe l'ophu eriri; ọ bụru lẹ mkpula iya bẹ anụ, bu l'ẹgbudu atụkoje nọdu; l'o kpuchikọta phẹ; nwekwarụpho ẹkali, sụru k'ọphu ẹnu, ephe l'eli kparụ ẹpfune l'eli iya.
21 esta árvore de bela folhagem, de frutos abundantes que a todos dava o que comer, sob a qual viviam os animais terrestres, e em cujos ramos abrigavam-se os pássaros do céu,
22 Oshi ono bụkwa gụbedua l'onwongu eze. Ọ kwa gụbedua vutaru bya adụ ọkpehu ẹgube ono. Ọ bụru ụ́dù ngu vuru vutarwua imigwe ono; ị bụru eze ọha l'ophu jasụ l'ẹka igwe beru alị beru.
22 esta árvore, és tu senhor, que te tornaste grande e poderoso, cuja altura crescente atingiu os astros, cuja dominação estende-se até os confins da terra.
23 “ ‘Gụbe eze hụmaru onye-nche, dụ nsọ, shi l'imigwe fụta, byaru bya asụ: “Gbutsua oshi ono woru iya mebyishia; ọle g'a hakwaa upfu iya g'o bvuru l'alị; ọgbarabvu iya akwaa l'alị. G'a rị-phua ya ẹgbirigba-ígwè; yẹe k'onyirubvu. Gẹ yẹle ẹswa, nọ l'ẹgbudu tụa ya. G'iji, shi l'igwe kwaa kpua ya. G'o je gẹ yẹle anụ-ẹgbudu tụa ya l'ime ẹgbudu; gbiriri jasụ apha ẹsaa aghata.”
23 Por outro lado, o rei viu um santo vigilante descer do céu e exclamar: derrubai a árvore, desgalhai-a; mas deixai na terra o tronco e as raízes, se bem que atadas por correntes de ferro e de bronze no meio da erva do campo. Que seja molhado pelo orvalho do céu e viva com os animais terrestres até que sete tempos hajam passado sobre ele. Eis o que isto significa:
24 “ ‘Sụ-a eze; wakwa ishi iya bụ ọwanawa: Ọ kwa iphe, Chileke, bụ Ọkalibe-kangokọtaru-nụ sụru l'oo-me l'ẹhu gụbe nnajịuphu mu, bụ eze bẹ ị hụmaru ono.
24 trata-se aí, ó rei, de um decreto do Altíssimo concernente ao rei, meu senhor:
25 Aa-chịfu ngu l'ẹka nemadzụ anọduje. L'i je gụ l'anụ-ẹgbudu eburu. L'e mee ngu l'ị taahaa ẹswa g'eswi. Noo ẹka ịi-nọdu; iji, shi l'igwe akwaa kpua ngu. L'ị nọo ya ẹgube ono apha ẹsaa; jasụnupho teke ịi-maru lẹ Ọkalibe-kangokọtaru-nụ bụ onye ndu eze ndiphe mgburugburu nọ l'ẹka; ọ bụru onye Chileke tụru obu iya onyo k'anụnu iya bẹ ọo nụje iya.
25 Expulsar-te-ão de entre os homens para te fazer habitar com os animais do campo; pastarás ervas como os bois e serás molhado pelo orvalho do céu. Sete tempos passarão sobre ti, até que reconheças o domínio do Altíssimo sobre a realeza humana o qual a confere a quem lhe apraz.
26 Ọ bụru ẹgube ono, a tụru ekemu sụ g'a haa upfu oshi ono; yẹe ọgbarabvu iya g'ọ nọdu l'alị l'ẹka ono; bụkwapho g'aa-nụ-phu ngu alị-eze ngu azụ mẹ ị -maẹrupho l'ọo Chileke bụ eze.
26 Se foi ordenado deixar intatos o tronco da árvore e suas raízes, é que tua realeza te será restituída logo que reconheças a soberania do céu.
27 Ọo ya bụ lẹ-a; gụbe eze; kwekwa nata idzu-a, mu abya achịru yeru ngu-a! Watakwa eme iphe, pfụru nhamụnha gude haa eme iphe-ẹji; l'ị wata emeru ndu aakpa ẹhu ree gude haa ẹjo-iphe, iimegbabẹ. G'a maru ?ẹhu a-dụ ngu guu dụriberu?’ ”
27 Queiras então, ó rei, aceitar meu conselho: resgata teu pecado pela justiça, e tuas iniqüidades pela piedade para com os infelizes; talvez com isso haja um prolongamento de tua prosperidade.
28 No iya; e mechaa; iphemiphe onoya mekọtaepho l'ẹhu Nebukadineza.
28 Tudo isso aconteceu ao rei Nabucodonosor.
29 Lẹ g'a nọchaerupho ọnwa iri l'ẹbo g'ọ rwọchaaru nrwọ ono; ọ nọdu l'ọma ụlo ibe eze iya, bụ l'ụlo-eli iya, nọ l'alị ndu Bábilọnu; bya atụko ọma ụlo ono tsoru aghaphe.
29 Doze meses mais tarde, o rei, passeando {nos terraços} do palácio real,
30 A nọnyaa ọ sụ: “Unu hụmawaru gẹ mkpụkpu Bábilọnu habe shii! Ọ kpọo mbẹdua gude ẹka mu kpụa ya g'ọ bụru ẹka mu e-buru eburu. Ọ bụru ike dụ mu nụ bẹ mu gude kpụa ya; gude goshi g'akpabiri mu habe shii.”
30 fazia esta reflexão: eis aí verdadeiramente a grande Babilônia, que construí para fazer dela uma mansão real por meu poder soberano, e para servir à glória de minha majestade!
31 Ọ kpụkwaduru-a iphe ono l'ọnu epfu; ọ nụma olu-opfu, e shi l'imigwe pfua sụ: “Gụbe eze, bụ Nebukadineza; wakwa iphe, a tụ-buru l'ẹhu ngu baa. Ike, i shi gude bụru eze bẹ a nataakwaru ngu!
31 Falava ainda, quando uma voz baixou do céu: anunciam a ti, rei Nabucodonosor, que teu reino te foi arrebatado.
32 Aa-chịfu ngu gẹ gụle amadụ ta anọhe; g'i je gẹ gụ l'anụ-ẹgbudu buru; g'i je ata ẹswa g'eswi; taa ya nno gbiriri jasụ apha ẹsaa awụa ngu l'ishi; jasụ teke ịi-maru lẹ Ọkalibe-kangokọtaru-nụ bụ onye ndu eze ndiphe mgburugburu nọ l'ẹka; ọ bụru onye Chileke tụru obu iya onyo k'anụnu iya bẹ ọo-nụje iya.”
32 Vão expulsar-te dentre os homens para te fazer viver entre os animais dos campos; pastarás ervas como os bois. Sete tempos passarão sobre ti, até que reconheças que o Altíssimo domina sobre a realeza humana e que a confere a quem lhe apraz.
33 Epfupfu, oopfu iya; ọ nwụaru Nebukadineza g'o pfuru. A chịfu Nebukadineza l'ẹka nemadzụ anọduje; chịru iya ye l'ẹgbudu; o je ataahaa ẹswa g'eswi. Iji, shi l'igwe kwaahaa kpuahaa ya l'ẹhu. Ọ nọo l'ẹgbudu jasụ ẹgbushi iya hachaẹpho lọshii lọshii g'ẹba ugo; nvọ ẹka rịshichaa ya gẹ nvọ ẹnu.
33 No mesmo momento, o oráculo pronunciado sobre Nabucodonosor cumpriu-se; ele foi expulso dentre os homens e pastou ervas como os bois; seu corpo foi molhado pelo orvalho do céu. Seu pêlo cresceu como penas de águia e suas unhas, como unhas de pássaro.
34 “A nọchaepho apha ẹsaa onoya; mụbe Nebukadineza nọdu l'ẹgbudu ẹka ono palia ẹnya imeli; egomunggo lwaahaa mu l'ọ̀rù iya. Mu tuahaa Ọkalibe-kangokọtaru-nụ ẹpha; jaahaa ya ajaja; kwabẹahaa ya ùbvù; mbụ onye ono, nọ ndzụ ojejoje onoya.
34 Ao terminar os dias marcados, eu, Nabucodonosor, levantei os olhos para o céu. A razão voltou-me e eu bendisse o Altíssimo; louvei e glorifiquei aquele que vive eternamente, cuja dominação é perpétua, cujo reino subsiste de idade em idade.
35 Ọ tọ dụdu iphe,
35 Diante dele nenhum habitante da terra tem importância; age como quer tanto em se tratando do exército celestial quanto em relação aos habitantes terrenos. Ninguém pode bater-lhe na mão e perguntar-lhe: Que fazeis aí?
36 “No iya; egomunggo lwaẹ mu phọ l'ọru iya; ùbvù, mu shi nweru; mẹ akpabiri mu ono lwaphutakọtaru mu azụ. A wata mu akwabẹ ùbvù ọzo; g'a kwabẹje onye eze. Ndu shi anọduje akpọ-ziru mu ụzo; mẹ ndu a maru ẹpha phẹ l'alị-eze mu bya achọo mu hụma. A bya eworu ike, mu shi gude bụru eze nụ-phu mu azụ; nụghata g'o shi dụ lẹ mbụ.
36 Nesse mesmo instante a razão me foi restituída, com o brilho de minha realeza, minha majestade e meu esplendor. Meus conselheiros e meus nobres vieram procurar-me; fui reintegrado à frente do meu reino e meu poder achou-se aumentado.
37 Nta-a bẹ mụbe Nebukadineza ekele eze k'imigwe ekele; bya akwabẹ iya ùbvù; bya ekutsekwa iya phọ. Iphemiphe, oome pfụru nhamụnha bya adụkota ree; ọzo bụ lẹ ndu eku onwophẹ bẹ ọoduje ike kuzeta alị.”
37 Agora, eu, Nabucodonosor, louvo, exalto e glorifico o rei do céu, cujas obras são todas justas e cujos caminhos são retos, e que tem o poder de humilhar aqueles que procedem com orgulho.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Daniel 4, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.