Daniel 4
Bayịburu Izii (IZZ) vs NTLH
1 Ọwa-a bụ ozi, mụbe eze, bụ Nebukadineza l'ezi g'e zidzuru ọha l'ophu; mẹkpoo iphe, bụkpoo ndu alị, nọnu; mẹ ọhamoha, opfu-alị phẹ dụgbaa iche iche lẹ mgboko mgburugburu:
1 O rei Nabucodonosor mandou aos povos de todas as nações, raças e línguas a seguinte mensagem: — Felicidade e paz para todos!
2 “Ọotso mụbe Nebukadineza ụtso gẹ mu dooru unu iphe-ọhumalenya; mẹ iphe, dụ biribiri, Chileke, bụ Ọkalibe-kangokọtaru-nụ meru mu.
2 Quero que todos saibam dos maravilhosos milagres que o Deus Altíssimo fez em meu favor.
3 “Iphe-ọhumalenya Chileke
3 Grandes são os seus milagres, e as coisas que ele fez são espantosas! Pois ele é o Rei eterno e reinará para sempre.
4 “Sụ-a; mụbe Nebukadineza nọro tụsaru ẹhu l'ime ụlo mu; ẹku nọdu abyaru mu kụgbukugbu.
4 E continuou: — Eu, Nabucodonosor, vivia sossegado no meu palácio, e tudo ia muito bem.
5 Mu rwọru nrwọ, mu rwọchaaru ndzụ gụhu mu. Lẹ gẹ mu zẹ l'eli iphe-azẹe mu bẹ iphe, abyaẹ mu phọ l'ọriri; mẹ iphe, mu aphụ l'ọphulenya yeru mu ebvu.
5 Mas certa noite tive um sonho que me deixou preocupado. Enquanto dormia, ideias e visões horrorosas tomaram conta de mim.
6 Ọ bụru iya bụ lẹ mu abya atụ-a ekemu sụ g'a tụko ndu maru iphe l'alị ndu Bábilọnu chịtaru mu g'ẹphe kọoru mu ishi nrwọ ọbu.
6 Por isso, mandei chamar todos os sábios da Babilônia, para que eles me explicassem o sonho.
7 O be gẹ ndu jibya; mẹ ndu emeje ọmamanshi; mẹ ndu maru ẹnya kpokpode; mẹ ndu karụ akaka wụru bya; mu bya ezeeru phẹ nrwọ ọbu; ọphu ẹphe adụdu ike kọoru mu iphe, ishi iya bụ.
7 Vieram então os sábios, os adivinhos, os astrólogos e os feiticeiros, e eu lhes contei o sonho, mas nenhum deles pôde explicá-lo.
8 O be l'ikpazụ iya; Danẹlu bya abya l'iphu mụbe eze; mu bya ezeeru iya nrwọ ọbu. Danẹlu ono bẹ a gụru Beluteshaza. Ọ bụru agwa mụbe eze bẹ a gụru iya ono; tẹme unme k'agwa ọphu dụ nsọ nọdu iya l'ẹhu.
8 Finalmente, apresentou-se Daniel, conhecido também como Beltessazar, nome que recebeu em honra do meu deus. O espírito dos santos deuses está nele, e por isso eu lhe contei o meu sonho. Eu disse:
9 “Mu sụ iya: ‘Beluteshaza; onye-ishi ndu jibya. Mu mawaru l'unme k'agwa, dụ nsọ bẹ dụ ngu l'ẹhu; ọphu ọ dụdu iphe, e domiru edomi, atsụje ngu l'ẹhu amaru. Ọwaa bẹ bụ nrwọ, mu rwọru. Jiko kọoru mu rọ ishi iphe, ọ bụ.
9 “Beltessazar, chefe dos adivinhos, eu sei que o espírito dos santos deuses está em você e que não há mistério que você não possa explicar. Por isso vou lhe contar o sonho e quero que você explique o que ele quer dizer.
10 Wakwa iphe, mu hụmaru ẹka mu zẹ azẹe l'iphe-azẹe mu bụ ọwa-a: Mu jeshiaru ele ẹnya; mu hụma oshi, pfụru l'echi mgboko gẹdegede. Oshi ọbu paa ephekerephe ephekerephe.
10 Eu estava deitado na cama e, de repente, tive uma visão. Nela vi uma árvore muito alta, plantada no centro da terra.
11 Oshi ono vua bya ajaa àjàjà shihu ike shingushingu kpọ. Eli eli iya je asụ-pfuru l'igwe; mgboko l'ophu hụma-dzuru iya.
11 A árvore cresceu e cresceu até tocar o céu e era tão grande, que podia ser vista de qualquer lugar do mundo.
12 Ẹkwo iya nọdu ama ntụmatu; tẹme ọ mịa deru yẹkete; mbụ lẹ mebyi iya sụerupho ndiphe l'ophu eriri. Ọ bụru lẹ mkpula iya bẹ anụ, bu l'ẹgbudu atụkoje nọdu; l'ookpuchikọta phẹ; ẹnu, ephe l'eli bugbaaru l'ẹkali iya. Iphe, bụkpoo iphe, e meru dobe lẹ mgboko bụru akpụru iya bẹ ẹphe tụkoru eri.
12 As suas folhas eram belas, e ela dava tantas frutas, que o mundo todo podia se alimentar delas. Animais selvagens descansavam na sombra da árvore, as aves faziam ninhos nos seus galhos, e todos os seres vivos se alimentavam das suas frutas.
13 “ ‘No iya; mu zẹ azẹe l'iphe-azẹe mu ono; mu hụma onye-nche bya abụru onye dụ nsọ. O shiẹpho l'igwe lụfuta.
13 Eu ainda estava sonhando, quando, de repente, vi um anjo-vigia que descia do céu
14 Ọ raa ya arara rashịa ya ike sụ: “Gbutsua oshi ono egbutsu; kọshia ya ẹkali. Chishia ya ẹkwo; tụkashia akpụru iya nanụnanu. G'anụ, kụru iya lẹ mkpula wụkashihukwa; ẹnu, bugbaa ya l'ime ephekashịhukwapho!
14 e dizia em voz muito alta: ‘Derrubem a árvore, cortem os seus galhos, tirem as folhas e joguem fora as frutas. Espantem os animais que estão descansando na sua sombra e as aves que estão nos seus galhos.
15 Obenu l'upfu iya; yẹle ọgbarabvu iya bẹ aa-ha l'alị; rị-phua ya ẹgbirigba-ígwè; yẹe k'onyirubvu; parụ iya haa l'ẹka ono gẹ yẹe ẹswa, nọ l'ẹgu tụa ya. G'iji, shi l'igwe kwaa kpua ya. G'o je gẹ yẹle anụ-ẹgbudu tụa ya l'ime ẹgbudu, dụ lẹ mgboko.
15 Mas deixem ficar o toco e as suas raízes e o amarrem com correntes de ferro e de bronze, no meio do capim bravo, no campo. Assim o sereno cairá sobre esse toco — esse homem —, e ele comerá capim como os animais.
16 G'e wofu iya egomunggo kẹ nemadzụ; woru egomunggo anụ-ẹgbudu woru nụ iya. G'ọ nọo ẹgube ono gbiriri jasụ apha ẹsaa awụa ya l'eli.
16 Ele perderá o juízo e começará a pensar como animal; sete anos viverá assim.
17 Ndu tụru ekemu-a bụ ndu nche; ọ bụru ndu dụ nsọ sụru l'onoo g'ọo-dụ bụ onoya. Ọ kwanụ iya bụ g'iphe, bụ ndu nọ ndzụ amaru lẹ Ọkalibe-kangokọtaru-nụ bụ onye ndu eze ndiphe mgburugburu nọ l'ẹka; ọ bụru onye Chileke tụru obu iya onyo k'anụnu iya bẹ ọo-nụje iya; m'obeta ọ bụru onye ẹnya kachakpọo alwalwa l'ụnwu-eliphe l'ophu.”
17 Esta é a sentença dada pelos anjos, pelos anjos-vigias do céu, a fim de que todos saibam que o Deus Altíssimo domina todos os reinos do mundo. Ele dá esses reinos a quem quer, mesmo ao mais humilde de todos os homens.’ ”
18 “ ‘Sụ-a; noo nrwọ, mụbe Nebukadineza rwọru bụ ono. Ọ bụru gẹ gụbedua, bụ Beluteshaza kọwaro iphe, ishi nrwọ ono bụ. Noo kẹle ọ tọ dụdu mẹ onye lanụ lẹ ndu maru iphe l'alị-eze mu, dụru ike kọoru mu iphe, ishi iya bụ. Obenu l'ịi-dụ-a ike; kẹle unme k'agwa ọphu dụ nsọ bẹ nọ ngu l'ẹhu.’
18 E Nabucodonosor terminou, dizendo: — Foi esse o sonho que eu tive, e nenhum dos meus sábios pôde me explicar o que ele quer dizer. Mas você, Beltessazar, pode dar a explicação porque o espírito dos santos deuses está em você. Portanto, explique o que o sonho quer dizer.
19 “Mu pfuchaa iphe ono; ọ tụfu Danẹlu ẹhu; bya akpọo ya opfu. Danẹlu ono bụ onye a gụru Beluteshaza. Mu sụ iya; ‘Beluteshaza; gẹ nrwọ ọbu; ọzo ishi iya ta atụfushi ngu rọ ẹhu ẹgube ono!’
19 Ao ouvir isso, Daniel, também conhecido como Beltessazar, ficou espantado e por alguns instantes não sabia o que pensar. O rei lhe disse: — Beltessazar, não se preocupe com o sonho nem com o que ele quer dizer. Mas Daniel respondeu: — Ó rei, quem dera que o sonho e a sua mensagem não fossem a respeito do senhor, mas a respeito dos seus inimigos!
20 Gụbe eze; oshi ono, ị hụmaru, vutaru bya ajaa àjàjà shihu ike shingushingu kpọ ono; eli eli iya je asụ-pfuru l'igwe; mgboko l'ophu hụma-dzuru iya;
20 O senhor viu uma árvore que cresceu e cresceu até tocar o céu e que era tão grande, que podia ser vista de qualquer lugar do mundo.
21 ẹkwo iya nọdu ama ntụmatu; tẹme ọ mịa deru yẹkete; mbụ lẹ mebyi iya sụerupho ndiphe l'ophu eriri; ọ bụru lẹ mkpula iya bẹ anụ, bu l'ẹgbudu atụkoje nọdu; l'o kpuchikọta phẹ; nwekwarụpho ẹkali, sụru k'ọphu ẹnu, ephe l'eli kparụ ẹpfune l'eli iya.
21 As suas folhas eram belas, e ela dava tantas frutas, que o mundo todo podia se alimentar delas. Animais selvagens descansavam na sombra da árvore, e as aves faziam ninhos nos seus galhos.
22 Oshi ono bụkwa gụbedua l'onwongu eze. Ọ kwa gụbedua vutaru bya adụ ọkpehu ẹgube ono. Ọ bụru ụ́dù ngu vuru vutarwua imigwe ono; ị bụru eze ọha l'ophu jasụ l'ẹka igwe beru alị beru.
22 — Aquela árvore, ó rei, é o senhor. Pois o senhor se tornou poderoso, e o seu poder aumentou tanto, que chegou até o céu, e o seu domínio se estendeu pelo mundo inteiro.
23 “ ‘Gụbe eze hụmaru onye-nche, dụ nsọ, shi l'imigwe fụta, byaru bya asụ: “Gbutsua oshi ono woru iya mebyishia; ọle g'a hakwaa upfu iya g'o bvuru l'alị; ọgbarabvu iya akwaa l'alị. G'a rị-phua ya ẹgbirigba-ígwè; yẹe k'onyirubvu. Gẹ yẹle ẹswa, nọ l'ẹgbudu tụa ya. G'iji, shi l'igwe kwaa kpua ya. G'o je gẹ yẹle anụ-ẹgbudu tụa ya l'ime ẹgbudu; gbiriri jasụ apha ẹsaa aghata.”
23 E o senhor viu também um anjo-vigia descendo do céu e dizendo: “Derrubem a árvore e quebrem todos os seus galhos, mas deixem ficar o toco e as suas raízes e o amarrem com correntes de ferro e de bronze, para que fique no meio do capim bravo, no campo. Assim o sereno cairá sobre esse homem, e ele terá de comer o que os animais comem. Sete anos ele viverá assim.”
24 “ ‘Sụ-a eze; wakwa ishi iya bụ ọwanawa: Ọ kwa iphe, Chileke, bụ Ọkalibe-kangokọtaru-nụ sụru l'oo-me l'ẹhu gụbe nnajịuphu mu, bụ eze bẹ ị hụmaru ono.
24 E Daniel continuou: — E agora vou dar a explicação. Este sonho trata da sentença do Deus Altíssimo contra o senhor, ó rei.
25 Aa-chịfu ngu l'ẹka nemadzụ anọduje. L'i je gụ l'anụ-ẹgbudu eburu. L'e mee ngu l'ị taahaa ẹswa g'eswi. Noo ẹka ịi-nọdu; iji, shi l'igwe akwaa kpua ngu. L'ị nọo ya ẹgube ono apha ẹsaa; jasụnupho teke ịi-maru lẹ Ọkalibe-kangokọtaru-nụ bụ onye ndu eze ndiphe mgburugburu nọ l'ẹka; ọ bụru onye Chileke tụru obu iya onyo k'anụnu iya bẹ ọo nụje iya.
25 O senhor será expulso do meio dos seres humanos e ficará morando com os animais selvagens. O senhor comerá capim como os bois, dormirá ao ar livre e ficará molhado pelo sereno. Isso durará sete anos, até que o senhor reconheça que o Deus Altíssimo domina todos os reinos do mundo e coloca como rei o homem que ele quer.
26 Ọ bụru ẹgube ono, a tụru ekemu sụ g'a haa upfu oshi ono; yẹe ọgbarabvu iya g'ọ nọdu l'alị l'ẹka ono; bụkwapho g'aa-nụ-phu ngu alị-eze ngu azụ mẹ ị -maẹrupho l'ọo Chileke bụ eze.
26 A ordem do anjo para que deixassem ficar o toco da árvore com as raízes quer dizer que o senhor será rei de novo, mas só quando confessar que Deus domina o mundo inteiro.
27 Ọo ya bụ lẹ-a; gụbe eze; kwekwa nata idzu-a, mu abya achịru yeru ngu-a! Watakwa eme iphe, pfụru nhamụnha gude haa eme iphe-ẹji; l'ị wata emeru ndu aakpa ẹhu ree gude haa ẹjo-iphe, iimegbabẹ. G'a maru ?ẹhu a-dụ ngu guu dụriberu?’ ”
27 Ó rei, aceite o meu conselho. Deixe de pecar e faça o que é certo; acabe com as suas maldades e ajude os pobres. Assim talvez o senhor possa continuar a viver em paz e felicidade.
28 No iya; e mechaa; iphemiphe onoya mekọtaepho l'ẹhu Nebukadineza.
28 E, de fato, tudo isso aconteceu com o rei Nabucodonosor.
29 Lẹ g'a nọchaerupho ọnwa iri l'ẹbo g'ọ rwọchaaru nrwọ ono; ọ nọdu l'ọma ụlo ibe eze iya, bụ l'ụlo-eli iya, nọ l'alị ndu Bábilọnu; bya atụko ọma ụlo ono tsoru aghaphe.
29 Doze meses mais tarde, ele estava passeando no terraço do seu palácio na cidade de Babilônia
30 A nọnyaa ọ sụ: “Unu hụmawaru gẹ mkpụkpu Bábilọnu habe shii! Ọ kpọo mbẹdua gude ẹka mu kpụa ya g'ọ bụru ẹka mu e-buru eburu. Ọ bụru ike dụ mu nụ bẹ mu gude kpụa ya; gude goshi g'akpabiri mu habe shii.”
30 e disse: — Como é grande a cidade de Babilônia! Com o meu grande poder, eu a construí para ser a capital do meu reino, a fim de mostrar a todos a minha grandeza e a minha
31 Ọ kpụkwaduru-a iphe ono l'ọnu epfu; ọ nụma olu-opfu, e shi l'imigwe pfua sụ: “Gụbe eze, bụ Nebukadineza; wakwa iphe, a tụ-buru l'ẹhu ngu baa. Ike, i shi gude bụru eze bẹ a nataakwaru ngu!
31 O rei ainda estava falando quando veio uma voz do céu, que disse: — Preste atenção, rei Nabucodonosor! Este reino não é mais seu.
32 Aa-chịfu ngu gẹ gụle amadụ ta anọhe; g'i je gẹ gụ l'anụ-ẹgbudu buru; g'i je ata ẹswa g'eswi; taa ya nno gbiriri jasụ apha ẹsaa awụa ngu l'ishi; jasụ teke ịi-maru lẹ Ọkalibe-kangokọtaru-nụ bụ onye ndu eze ndiphe mgburugburu nọ l'ẹka; ọ bụru onye Chileke tụru obu iya onyo k'anụnu iya bẹ ọo-nụje iya.”
32 Você será expulso do meio dos seres humanos, ficará morando com os animais selvagens e comerá capim como os bois. Isso durará sete anos, até que você reconheça que o Deus Altíssimo domina todos os reinos do mundo e coloca como rei quem ele quer.
33 Epfupfu, oopfu iya; ọ nwụaru Nebukadineza g'o pfuru. A chịfu Nebukadineza l'ẹka nemadzụ anọduje; chịru iya ye l'ẹgbudu; o je ataahaa ẹswa g'eswi. Iji, shi l'igwe kwaahaa kpuahaa ya l'ẹhu. Ọ nọo l'ẹgbudu jasụ ẹgbushi iya hachaẹpho lọshii lọshii g'ẹba ugo; nvọ ẹka rịshichaa ya gẹ nvọ ẹnu.
33 Naquele mesmo instante, cumpriu-se a sentença contra Nabucodonosor. Ele foi expulso do meio dos seres humanos e começou a comer capim como os bois. Dormia ao ar livre e ficava molhado pelo sereno. O seu cabelo ficou comprido, parecido com penas de águia, e as suas unhas cresceram tanto, que pareciam garras de um gavião.
34 “A nọchaepho apha ẹsaa onoya; mụbe Nebukadineza nọdu l'ẹgbudu ẹka ono palia ẹnya imeli; egomunggo lwaahaa mu l'ọ̀rù iya. Mu tuahaa Ọkalibe-kangokọtaru-nụ ẹpha; jaahaa ya ajaja; kwabẹahaa ya ùbvù; mbụ onye ono, nọ ndzụ ojejoje onoya.
34 O rei disse: — Depois de passados os sete anos, eu olhei para o céu, e o meu juízo voltou. Aí agradeci ao Deus Altíssimo e dei louvor e “O poder do Altíssimo é eterno; o seu
35 Ọ tọ dụdu iphe,
35 Para ele, os seres humanos não têm nenhum valor; ele governa todos os anjos do céu e todos os moradores da terra. Não há ninguém que possa impedi-lo de fazer o que quer; não há ninguém que possa obrigá-lo a explicar o que faz.”
36 “No iya; egomunggo lwaẹ mu phọ l'ọru iya; ùbvù, mu shi nweru; mẹ akpabiri mu ono lwaphutakọtaru mu azụ. A wata mu akwabẹ ùbvù ọzo; g'a kwabẹje onye eze. Ndu shi anọduje akpọ-ziru mu ụzo; mẹ ndu a maru ẹpha phẹ l'alị-eze mu bya achọo mu hụma. A bya eworu ike, mu shi gude bụru eze nụ-phu mu azụ; nụghata g'o shi dụ lẹ mbụ.
36 — Logo que o meu juízo voltou — continuou Nabucodonosor —, eu recebi outra vez a minha honra, a minha majestade e a glória do meu reino. Os meus conselheiros e as altas autoridades do meu governo me receberam de volta. Fui rei de novo, com mais poder do que antes.
37 Nta-a bẹ mụbe Nebukadineza ekele eze k'imigwe ekele; bya akwabẹ iya ùbvù; bya ekutsekwa iya phọ. Iphemiphe, oome pfụru nhamụnha bya adụkota ree; ọzo bụ lẹ ndu eku onwophẹ bẹ ọoduje ike kuzeta alị.”
37 Portanto, eu, o rei Nabucodonosor, agradeço ao Rei do céu e lhe dou louvor e glória. Tudo o que ele faz é certo e justo, e ele pode humilhar qualquer pessoa orgulhosa.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Daniel 4, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.