2 Samuel 12
Bayịburu Izii (IZZ) vs NTLH
1 Tọbudu iya bụ; Chipfu bya ezia Nétanu g'o je ibe Dévidi. Nétanu jerwua bya asụ iya: “O nweru unwoke labọ, bu lẹ mkpụkpu lanụ. Onye lanụ bẹ nweru iphe; onye ọphuu bụru onye ụkpa.
1 O Senhor Deus mandou que o profeta Natã fosse falar com Davi. Natã foi e disse: — Havia dois homens que viviam na mesma cidade: um era rico, e o outro era pobre.
2 Onye k'ono nweru iphe ono bẹ kwatakpọoru nweru atụru waa eswi, parụ ẹka apaa.
2 O rico possuía muito gado e ovelhas,
3 Obenu l'onye ụkpa phọ te enwedu iphe, o nweru; gbahaa nwada atụru, ọ zụtaru azụta; chee ya jasụ ọ nọdu yẹle ụnwegirima ibe iya l'ẹka vuta. Nwoke ono yẹle atụru iya ono nọdu anọduje erigba nri; tụko angụ mini l'okoro lanụ; mbụ je akpachaa k'ọphu bụ l'oohejeru nwatụru ono eheru l'o ku mgbẹnya. Atụru ono nọdu ọnodu nwada iya.
3 enquanto que o pobre tinha somente uma ovelha, que ele havia comprado. Ele cuidou dela, e ela cresceu na sua casa, junto com os filhos dele. Ele a alimentava com a sua própria comida, deixava que ela bebesse no seu próprio copo, e ela dormia no seu colo. A ovelha era como uma filha para ele.
4 Tọbudu iya bụ; ẹbyaa byaru nwoke ono, nweru iphe ono; ọ haa akpụta atụru iya ono nanụ; ọzoo eswi iya phọ nanụ gbua gude shiaru onye byaru ibe iya nri; ọ gbẹ-chia je akpụta nwada atụru k'onye ụkpa phọ gbua gude shiaru onye byaru nụ ono nri.”
4 Certo dia um visitante chegou à casa do homem rico. Este não quis matar um dos seus próprios animais para preparar uma refeição para o visitante; em vez disso, pegou a ovelha do homem pobre, matou-a e preparou com ela uma refeição para o seu hóspede.
5 Dévidi vọru ọku wụa ẹhu l'opfu ẹhu onye ono; bya asụ Nétanu: “Eshinu Chipfu nọ ndzụ g'ọ nọ iya-a bẹ iphe, gbaru onye meru ẹgube iphe ono bẹ bụkwa anwụhu!
5 Então Davi ficou furioso com aquele homem e disse: — Eu juro pelo
6 Ọ pfụfutaje ụgwo atụru ono ugbo ẹno; eshinu o meru ẹgube iphe ono; ọphu imemini onye ụkpa ono adụdu iya.”
6 Ele deverá pagar quatro vezes o que tirou, por ter feito uma coisa tão cruel!
7 Tọbudu iya bụ; Nétanu sụnu Dévidi: “Ọo gụbedua bụ onye ọbu! Chipfu, bụ Chileke kẹ Ízurẹlu pfuru sụa: ‘Mu wụru ngu manụ l'ishi g'ị bụru eze, ndu Ízurẹlu. Mu byakwaphọ anafụta ngu l'ẹka Sọlu.
7 Então Natã disse a Davi: — Esse homem é você. E é isto o que diz o
8 Mu woru ụlo Sọlu, bụ nnajịuphu ngu ye ngu l'ẹka; wochaaru unyomu iya ye ngu l'ẹka. Mu woru alị-eze ndu Ízurẹlu; mẹ kẹ Jiuda woru ye ngu l'ẹka. Mbụ; ọ -bụru l'iphemiphe ono bẹ pehuru nụ; bẹ mu gege eyekwabakpọru ngu iya iphe.
8 Eu lhe dei o reino e as mulheres dele; tornei você rei de Israel e de Judá. E, se isso não bastasse, eu lhe teria dado duas vezes mais.
9 ?Dẹnu g'o gude; ọ bụru Opfu Chipfu bẹ ị kpọru ẹbo l'afụ; shi nno mee iphe, dụ iya ẹji l'ẹnya? I gude ogu-echi gbua Uráya onye Hetu; duta nyee ya lụahaa. Ọ bụru ogu-echi ndu Amọnu bẹ i gude gbua ya.
9 Por que é que você desobedeceu aos meus mandamentos e fez essa coisa tão horrível? Você fez com que Urias, o heteu, fosse morto na batalha; deixou que os amonitas o matassem e então ficou com a esposa dele!
10 Iphe, ịi-maru bụ l'egbu ọchi ta abyadụ abvụ abvụbvu l'ibe ngu jasụru asụru; noo kẹle o to nwedu iphe, ị gụberu mu; tẹme ị nata Uráya, bụ onye Hetu nyee ya lụahaa.’
10 Portanto, porque você me desobedeceu e tomou a mulher de Urias, sempre alguns dos seus descendentes morrerão de morte violenta.
11 “Chipfu sụru-a: ‘Mu e-shi l'ibe ngu vọfuta ẹjo-iphe kpube ngu l'ẹhu. Ịi-nọdu rakafụ ẹnya; mu anashịa ngu unyomu ngu phẹ woru nụ onye ọzo; mbụ l'oo-jepfu unyomu ngu phẹ ono l'echilabọ eswe ọchaa.
11 E também afirmo que farei uma pessoa da sua própria família causar a sua desgraça. Você verá isso quando eu tirar as suas esposas e as der a outro homem; e ele terá relações com elas em plena luz do dia.
12 I meru nkengu lẹ mpya; ọle mu e-mekwanụ ngu nkengu l'atatiphu ndu Ízurẹlu l'ophu; l'echilabọ eswe ọchaa.’ ”
12 Você pecou escondido, em segredo, mas eu farei com que isso aconteça em plena luz do dia, para todo o povo de Israel ver.”
13 Dévidi sụ Nétanu: “Mu meswekwaru Chipfu.”
13 Então Davi disse: — Eu pequei contra Deus, o Natã respondeu: — O
14 Obenu l'eshinu ndu ọhogu Chipfu gudewaa iphe-a, i meru-a epfubyishi iya; bẹ nwata ono, a nwụru ngu ono ta adzụkwaru ndzụ.”
14 Mas, porque, fazendo isso, você mostrou tanto desprezo pelo Senhor , o seu filho morrerá.
15 E mechaa; Nétanu tụgbua; ọ bụru iya ala unuphu.
15 Aí Natã foi para casa. Então o
16 Dévidi rwọahaa Chileke l'iswi ẹhu nwata ono. Ọ swịa ẹgu; bahụ l'ime ụlo iya je azẹkota l'alị l'ẹnyashi ono l'ophu.
16 Davi orou a Deus para que a criança sarasse e não quis comer nada. Entrou no seu quarto e passou a noite inteira deitado no chão.
17 Ndu bụ ọgerenya l'ibe iya bya apfụ-kube iya g'ẹphe kpụ-lia ya l'ọma alị ono, ọ zẹ ono; ọphu o to kwedu; tẹme ọphu o kwekwaphọ tsoru phẹ ria nri.
17 Então os funcionários do palácio tentaram fazer Davi se levantar, mas ele não quis e não comeu nada com eles.
18 O be lẹ mbọku k'ẹsaa; nwata ono nwụhu. Ndu ozi Dévidi nọdu atsụ ebvu g'ẹphe e-me pfuaru iya lẹ nwata ono nwụhuwaru; kẹle ẹphe sụru: “Teke nwata ono nọkwadu ndzụ bẹ anyi pfuru yeru Dévidi; ọphu ọ tọ ngadụru anyi nchị. ?Dẹnu g'anyi e-shi pfuaru iya lẹ nwata ọbu nwụhuwaru? Oo-mekakwa onwiya iphe.”
18 Uma semana depois, a criança morreu, e os funcionários ficaram com medo de dar a notícia a Davi. Eles disseram: — Enquanto a criança estava viva, Davi não respondia quando falávamos com ele. Como vamos dizer a ele que a criança morreu? Ele poderá fazer alguma loucura!
19 Dévidi bya ahụma gẹ ndu-ozi iya achị-phe nwirinwiri l'ime onwophẹ; o rwua ya l'ẹhu lẹ nwata ono bẹ nwụhuwaru nụ. Ọ jịa phẹ sụ: “?Nwata ọbu nwụhuwaru tọo?”
19 Quando Davi viu os oficiais cochichando uns com os outros, compreendeu que a criança havia morrido. Então perguntou: — A criança morreu? — Morreu! — responderam eles.
20 Ọo ya bụ; Dévidi bya agbẹshi l'ọmali ẹka ọ zẹ ono je awụa ẹhu; nyịa manụ. Ọ bya agbanwee uwe iya bahụ l'ime ụlo Chipfu je abaarụ iya ẹja. O mechaa nno bya alashịa ibe iya. Ọ larwua bya asụ g'a nụ iya nri gẹ ya ria. A nụ iya ya; o ria.
20 Então Davi se levantou do chão, tomou um banho, penteou os cabelos e trocou de roupa. Depois foi à casa de Deus, o Senhor , e o adorou. Quando voltou ao palácio, pediu comida e comeu logo o que lhe foi servido.
21 Ndu ozi iya bya ajịa ya; sụ: “?Dẹnu g'o gude ị nọdu emee ẹgube umere ọwa-a? Teke nwata ono nọkwadu ndzụ bẹ i shi akwa ẹkwa; aswị ẹgu. Ọ bụ-chiaru nta-a, ọ nwụhuwaru-a bẹ ị gbẹshiru ria nri!”
21 Aí os seus oficiais disseram: — Nós não entendemos isto. Enquanto o menino estava vivo, o senhor chorou por ele e não comeu; mas, logo que ele morreu, o senhor se levantou e comeu!
22 Dévidi sụ phẹ: “Mu shi akwa ẹkwa; aswị ẹgu teke nwata ono shi nọdukwadu ndzụ; kẹle mu rịru sụ: ‘?Bụ onye maru mẹ Chipfu e-meru mu eze-iphe-ọma dobe nwata ono ndzụ?’
22 — Sim! — respondeu Davi. — Enquanto o menino estava vivo, eu jejuei e chorei porque o Senhor poderia ter pena de mim e não deixar que ele morresse.
23 Ọle nta-a g'ọ nwụhuwaru-a; ?bụ gụnu bẹ mu a-nọdu aswị-doru ẹgu? ?Mu a-dụ ike wophuta iya azụ ọzo tọo? Mu e-mechaa jepfu iya; ọle yẹbedua ta alwaẹdu azụ alwapfuta mu ọzo.”
23 Mas agora que está morto, por que jejuar? Será que eu poderia fazê-lo viver novamente? Um dia eu irei para o lugar onde ele está, porém ele nunca voltará para mim.
24 Ọo ya bụ; Dévidi bya adụa nyee ya, bụ Batusheba obu. Ọ bya alapfu iya; yẹe ya kwaa. Ọ nwụaru iya nwa nwoke. Dévidi gụa nwata ono Sólomọnu. Chipfu yee nwata ono obu.
24 Então Davi consolou a sua esposa Bate-Seba. Teve relações com ela, e ela deu à luz um filho, a quem Davi deu o nome de Salomão. Deus amou o menino
25 Chipfu gude kẹ n-yemobu ono, o yeru iya ono zia onye mpfuchiru iya, bụ Nétanu g'o je agụa ya Jiedidaya, bụ iya bụ “onye Chipfu yeru obu.”
25 e mandou que o profeta Natã lhe desse o nome de Jedidias porque o Senhor Deus o amava.
26 No iya; Jiowabu je etsoo mkpụkpu Raba ọgu. Mkpụkpu ono dụ l'alị ndu Amọnu. Ọ lwụa ya lwụta ẹka onye eze phẹ bu.
26 Enquanto isso, Joabe continuou a atacar Rabá, a capital do país de Amom. Quando estava para conquistar a cidade,
27 Jiowabu bya ezia ndu-ozi iya g'e je ezia Dévidi ozi; sụ iya-a: “Mu tsoakwarụ mkpụkpu Raba ọgu; natachawa phẹ ẹka ẹphe shi angụ mini.
27 enviou mensageiros com o seguinte recado para Davi: — Eu ataquei Rabá e conquistei os seus reservatórios de água.
28 Ọo ya bụ; kpakọo ndu ojọgu ọphu phọduru nụ bya ekepheta mkpụkpu ono; nata iya; teke mu a-gbẹ nata iya; e woru ẹpha mu gụa mkpụkpu ono.”
28 Reúna agora o resto dos seus soldados, e o senhor ataque a cidade, e tome-a. Eu não quero ficar com a glória dessa vitória.
29 Ọo ya bụ; Dévidi bya akpakọo ndu ojọgu ono g'ẹphe ha; bya achịru phẹ jeshia mkpụkpu Raba. O -rwua; bya abapfu phẹ ọgu; lwụta mkpụkpu ono.
29 Então Davi reuniu os seus soldados, foi até Rabá, atacou a cidade e a conquistou.
30 O kputa eze phẹ okpu-eze, o kpu l'ishi. Ẹrwa mkpọla-ododo, e gude mee okpu-eze ono bẹ dụ talẹntu lanụ. Ọ bụru mkpuma, vu oke aswa bẹ nọ iya nụ. E woru okpu-eze ono kpube Dévidi l'ishi. Dévidi kwatakwaphọ ọkwata, parụ ẹka lẹ mkpụkpu ono. Onye eze, kpu okpu-eze|src="bk00158c.tif" size="col" loc="2 SA" copy="Knowles Images" ref="12:30"
30 Moloque , o ídolo que os amonitas adoravam, tinha uma coroa que pesava mais ou menos trinta e quatro quilos. A coroa era de ouro, e nela havia uma pedra preciosa, que Davi tirou e colocou na sua própria coroa. Levou também de Rabá muitas coisas de valor.
31 O rwukọo ndu mkpụkpu ono dobe g'ẹphe gudeje sọya; yẹle ikworo-ígwè; waa ogbunkụ jeaha ozi; bya eye phẹ g'ẹphe yọje ẹja ụlo. Ọ bụru ẹgube ono bẹ o mekọtaru mkpụkpu, nọkota l'alị ndu Amọnu l'ophu. E mechaa; Dévidi yẹle ndu ojọgu iya l'ophu laphushia azụ lẹ Jierúsalẹmu.
31 Davi fez o povo da cidade trabalhar com serras, enxadas e machados e fabricar tijolos. E fez o mesmo em todas as outras cidades de Amom. Então Davi e os seus soldados voltaram para Jerusalém.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar 2 Samuel 12, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.