Rute 4
Bayịburu Ikwo (IQW) vs NVT
1 Ya ndono; Bówazu atụgbua jeshia l'obu-edukfu mkpụkpu ono je adụgaru. A bya ele ẹnya; onye ono yẹle nwanyi ono ka abụbu ono, o shi ekfuru ono eswewa; Bówazu ekua ya; sụ iya: “T'ọ bya anọduedu l'ẹke-a!” Yọ tụgbua je je anọ-zita.
1 Boaz foi à porta da cidade e sentou-se ali. Nesse momento, ia passando o parente resgatador que ele havia mencionado. Boaz o chamou: “Venha cá e sente-se, amigo. Quero conversar com você”. O homem foi e se sentou.
2 Bówazu abya ekua ndu bụ ọgurenya mkpụkpu ono ụmadzu iri; sụ ẹphe: “Unu bya anọdu anọdu l'ẹke-a.” Ẹphe ekwe bya anọdu.
2 Então Boaz chamou dez autoridades da cidade e pediu que se sentassem com eles.
3 Yọ sụ abụbu ẹphe ono: “Lẹ Naomi shiakwa Móabu lata; yoo me t'o ree alị abụbu ayi; mbụ Elimẹleku.
3 Em seguida, disse ao resgatador da família: “Você conhece Noemi, que voltou de Moabe. Ela está vendendo a propriedade de nosso parente Elimeleque.
4 Ya arịa l'ọ ka mma tẹ ya mee t'ị maru. Ọ -bụru l'ịi-zụ iya; nggu azụa ya l'ifu ndu-a, nọ l'ẹke-a; mẹ l'ifu ndu bụ ọgurenya ayi-a. Ọ -bụru l'ọo agbata bẹ ịi-gbata iya; nggu agbata ya. Teke bụ l'ẹ tịi gbatadu; nggu ekfuru iya tẹ ya maru. Kẹ l'ẹ to nwedu onye ọdo, o ruberu l'agbata iya; a gụfu nggụbedua. Onye ọdo bụwa yẹbedua.”
4 Pensei que devia falar com você a esse respeito, para que você a resgate, caso tenha interesse. Se quer a propriedade, compre-a na presença das autoridades do meu povo. Se não tiver interesse por ela, diga-me logo, porque, depois de você, sou o resgatador mais próximo”. O homem respondeu: “Está certo; eu resgatarei a propriedade”.
5 Bówazu asụ iya: “Ị -zụa Naomi yẹle Rutu, bụ nwanyi Móabu alị ono; bẹ ịi-lụpyabekwaphu nyee nwoke ono, nwụhuwaru nụ ono; k'ọphu ọo-tọgbo akọ; t'ẹpha onye ono, nwụhuwaru nụ ono be ephuhu.”
5 Então Boaz lhe disse: “É claro que, ao comprar a propriedade de Noemi, você também deve se casar com Rute, a viúva moabita. Desse modo, ela poderá ter filhos que levem o nome de seu marido e mantenham a herança na família dele”.
6 Tọ dụ iya bụ; abụbu ẹphe ono asụ: “Lẹ keshinu ọ bụ ẹge ono b'ọ dụ; bẹ ya ta agbafụtakwa alị ọbu; kẹle ya te ejedu ọtu ẹku iya ntụ. Gbafụtachia ya nggụbedua; kẹle ya te emeghekwa iya!”
6 “Se é assim, não posso resgatá-la”, respondeu o parente resgatador. “Isso poria em risco minha própria herança. Resgate você a propriedade. Eu não posso fazê-lo.”
7 L'ogege ono l'alị Ízurẹlu; bẹ ọobuje; madzụ eme t'ọ gbata iphe; m'ọ -bụ t'ọ gbanweta iphe; bẹ ooyefuje akpọkpa iya; nụ onye ono. Yọ bụru ẹge ono; bẹ ndu Ízurẹlu egudeje ekoshi l'e mebuwaru iphe ọbu.
7 Naqueles dias, havia o seguinte costume em Israel: quando alguém queria transferir o direito de resgate e troca, tirava a sandália e a entregava à outra pessoa para validar publicamente a transação.
8 Tọ dụ iya bụ; abụbu ẹphe ono asụ Bówazu: “T'ọ zụa ya.” Yo kfutsua ẹge ono; bya eyefu akpọkpa iya; nụ Bówazu.
8 Assim, o outro parente resgatador tirou a sandália e disse a Boaz: “Compre você a propriedade”.
9 Teke ono phụ; Bówazu asụwaphu ndu bụ ọgurenya ono; mẹ iphe bụ ndu nọkota l'ẹke ono: “Ọ kwa unubẹdua bụ ndu ekebe ntanụ lẹ Naomi rewaru iya iphemiphe ọbule, bụ kẹ Elimẹleku; mẹ kẹ Kiliyọnu; mẹ kẹ Mahụlonu.
9 Então Boaz disse às autoridades da cidade e ao povo ao redor: “Vocês são testemunhas de que hoje comprei de Noemi toda a propriedade de Elimeleque, Quiliom e Malom.
10 Ẹge ono kwaphụ; bẹ ya lụpyaberu Rutu; mbụ nwanyi Móabu, nji iya; mbụ Mahụlonu haru; k'ọphu ee-shi ẹge ono t'e doberu iya akọ; mẹ ẹge ee-shi t'iphe nji iya, nwụhuwaru anwụhu nọdu; k'ọphu ẹpha iya ta achịhudu l'ufu ẹphe; mẹ lẹ mkpụkpu ẹphe. Unubẹdua bu ndu ekebe ntanụ.”
10 E, junto com a propriedade, tomei como esposa Rute, a viúva moabita de Malom. Assim, ela poderá ter um filho que leve o nome da família de seu falecido marido e herde a propriedade da família aqui na cidade natal dele. Vocês hoje são testemunhas disso”.
11 Tọ dụ iya bụ; ndu bụ ọgurenya ono; mẹ iphe, bụ ndu nọkota l'obu-edukfu ono azụa mgbede; sụ: “L'ẹphe bụ ndu ekebe. Tẹ Ojejoje mekwa-a nwanyi-a, alata nke ngu-a t'ọ dụ l'ọ bụ Rechẹlu mẹ Lii; ndu bụ ẹphe; bẹ ndu ikfu Ízurẹlu shi futa. T'ẹka ngu bụkwaru ụpete l'alị Efuratu; nggu abụru onye a maru amaru lẹ Bẹ́tulehemu.
11 As autoridades da cidade e todo o povo que estava na porta responderam: “Somos testemunhas! Que o S enhor faça a esta mulher que chega à sua família o que ele fez a Raquel e Lia, das quais descendeu toda a nação de Israel! Que você seja próspero em Efrata e famoso em Belém!
12 Tẹ Ojejoje shikwa l'ụnwu, ọo-nụ nwata nwanyi-a; mee t'ufu ngu dụ l'ọ bụ ufu Pẹ́rezu, bụ nwa, Táma mụtaru Júda.”
12 Que o S enhor lhe dê com esta jovem uma descendência numerosa como a de nosso antepassado Perez, filho de Tamar e Judá!”.
13 Tọ dụ iya bụ; Bówazu eduta Rutu; yọ bụru nyee ya. Yọ bya ejekfu iya; Ojejoje emee; yọ tsụta ime; mụa nwata nwoke.
13 Boaz levou Rute para a casa dele, e ela se tornou sua esposa. Quando Boaz teve relações com ela, o S enhor permitiu que ela engravidasse, e ela deu à luz um filho.
14 Ndu k'ụnwanyi ekfulahaaru Naomi; sụ iya: “T'ajaja bụru kẹ Ojejoje, bụ onye meru t'i nweru nwanwa, e-leta ngu ẹnya. Tẹ ẹpha iya dekwaa ude l'alị Ízurẹlu.
14 Então as mulheres da cidade disseram a Noemi: “Louvado seja o S enhor , que hoje proveu um resgatador para sua família! Que este menino seja famoso em Israel!
15 Nyee nwa ngu ono yeru ngu obu; bya emewaru ngu iphe ụnwegirima unwoke ẹsaa ta ga emeduru ngu. Nta-a b'ọ mụwaru ngu nwanwa, bụ iya e-le ngu nka; mee t'ị bya etsefu lẹ nwamgbọko ọdo.”
15 Que ele restaure seu vigor e cuide de você em sua velhice, pois ele é filho de sua nora, que a ama e que tem sido melhor para você do que sete filhos!”.
16 Tọ dụ iya bụ; Naomi ekuta nwata ono dobe l'ụtakfu; yọ bụwaru iya rụ heru iya.
16 Noemi pegou o bebê, aninhou-o junto ao peito e passou a cuidar dele como se fosse seu filho.
17 Ụnwanyi obutobu agụa nwata ono Óbẹdu; sụ: “L'a mụwaru Naomi nwata nwoke!” Óbẹdu ono bụ iya bụ nna Jesi; Jesi abụru nna Dévidi.
17 As mulheres da vizinhança disseram: “Noemi tem um filho outra vez!”, e lhe deram o nome de Obede. Ele é o pai de Jessé, pai de Davi.
18 Ọwaa bụ eri Pẹ́rezu:
18 Esta é a genealogia de Perez: Perez gerou Hezrom.
19 Ramu bụ nna Amínadabu.
19 Hezrom gerou Rão. Rão gerou Aminadabe.
20 Amínadabu abụru nna Náshọnu.
20 Aminadabe gerou Naassom. Naassom gerou Salmom.
21 Sálumọnu abụru nna Bówazu.
21 Salmom gerou Boaz. Boaz gerou Obede.
22 Óbẹdu abụru nna Jesi.
22 Obede gerou Jessé. Jessé gerou Davi.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Rute 4, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.