Isaías 37

Bayịburu Ikwo (IQW) vs NAA

Sair da comparação
NAA Nova Almeida Atualizada 2017
1 Onye eze ono mbụ Hezekáya anụlephu iphemiphe ọbule ono; bya alaa uwe iya tarara; bya achịta uwe-aphụ yee; yọ bụru iya oje l'eze-ụlo Nchileke.
1 Quando o rei Ezequias ouviu isto, rasgou as suas roupas, cobriu-se de pano de saco e entrou na Casa do Senhor .
2 Yọ bya ezia Ẹliyakimu, bụ onye ishi l'ufu-eze yẹle Shebuna, bụ o-de-ẹkwo; mẹ ndu ọphu ka ọburu ọgurenya lẹ ndu achịjeru Nchileke ẹja; ẹphe ha eyekota uwe-aphụ jekfushia onye nkfuchiru Nchileke ono, bụ Azáya Emọzu.
2 Então ele mandou que Eliaquim, o responsável pelo palácio, Sebna, o escrivão, e os anciãos dos sacerdotes, todos vestidos de pano de saco, fossem falar com o profeta Isaías, filho de Amoz.
3 Ẹphe eje asụ iya: “Ọwaa iphe Hezekáya kfuru; ọ sụru: Ntanụ bụ eswe iphe-ẹhuka; mẹ eswe ọbaru madzụ mba; bya abụru eswe, ome madzụ iphe-iphere. Mbụ ọo-dụlephu l'ọ bụ ụnwu, yeru ishi tọ dụhe ume nne ẹphe e-gude mụa ẹphe.
3 Eles lhe disseram: — Assim diz Ezequias: “Este dia é dia de angústia, de castigo e de vergonha. Como se costuma dizer, chegou a hora de a criança nascer, mas a mãe não tem forças para dar à luz.
4 O nweru ẹge ọo-dụ Ojejoje, bụ Nchileke ngu anụwa iphe eze onye ishi ndu sọja ono kfuru, bụ onye nnajiufu iya, bụ eze ndu Asiriya yeru t'ọ bya ekfurushia Nchileke; mbụ l'ọo-baru iya m̀bà l'okfu ono, Ojejoje, bụ Nchileke ngu nụru ono. Ọo ya bụ t'i kfuru nụ Nchileke l'okfu ẹhu nwa ndu ọphu wafụru nụ.”
4 É bem possível que o Senhor , seu Deus, tenha ouvido as palavras de Rabsaqué, a quem o rei da Assíria, seu senhor, enviou para afrontar o Deus vivo, e repreenda as palavras que ouviu. Portanto, ore pelo resto que ficou.”
5 Yo be teke ndu ono, shi l'ẹke Hezekáya ono byakfutaru Azáya;
5 Os servos do rei Ezequias foram falar com Isaías,
6 Azáya asụ ẹphe: “Unu je asụ nnajiufu unu ẹge-a: ‘Ọwaa iphe Ojejoje ekfu: T'ẹ b'ị watakwa ọtsu egvu l'iphe ono, ị nụru ono; mbụ ekfurushi ono, ndu ozi eze ndu Asiriya kfurushiru ya ono.
6 que lhes disse: — Digam ao rei o seguinte: Assim diz o
7 Lekwaa; lẹ ya e-me t'ọ wata ọtsu egvu; k'ọphu bụ: ọ -nụa nwa kekfukekfu; yọ gbaru lashia alị iya. Ya e-me t'e gude ogu-mbeke gbua ya l'alị iya gẹdegede.’ ”
7 Eis que porei nele um espírito, e ele, ao ouvir certo rumor, voltará para a sua terra; e lá eu farei com que ele seja morto à espada.”
8 Yo be teke eze onye ishi ndu sọja ndu Asiriya ono nụru l'eze ndu Asiriya ta nọhedu lẹ mkpụkpu Lakíshi; yọ lashia azụ je aphụa l'eze alụshiwa mkpụkpu Libina ọgu.
8 Rabsaqué voltou e encontrou o rei da Assíria lutando contra Libna, pois tinha ouvido que o rei já se havia retirado de Laquis.
9 Ya ndono; a bya ezia Senákeribu lẹ Tirihaka, bụ onye Kúshi; mbụ eze ndu Íjiputu bẹ yẹle ndibe iya adzọokwa abya iya ọlushi ọgu. Yọ nụa ya bya ezia ndu ozi sụ t'e je ezia Hezekáya sụ iya-a:
9 Quando o rei ouviu dizer que Tiraca, rei da Etiópia, havia saído para guerrear contra ele, mandou mensageiros a Ezequias, com esta missão:
10 “Iphe unu e-kfuru Hezekáya; mbụ eze ndu Júda ndọ-ọ; unu sụ iya-a: Unu sụ iya t'ẹ b'ọ kwekwa t'agwa, ị tukoberu ishi dephua ngu; l'ọ sụru ngu l'ẹ tọ dụdu iphe e-me tẹ Jerúsalemu laa eze ndu Asiriya l'ẹka.
10 — Digam a Ezequias, rei de Judá: “Não deixe que o seu Deus, em quem você confia, o engane, ao dizer: ‘Jerusalém não será entregue nas mãos do rei da Assíria.’
11 ?Ọ kwa l'ị nụru-a ẹge eze ndu Asiriya emeje ndu mkpụkpu ọdo; mbụ l'o gbugeje ẹphe l'ẹphe ha. Nggụbedua; ?l'ịi-wa-a?
11 Você já ouviu o que os reis da Assíria fizeram com todas as terras, como as destruíram totalmente. E você pensa que poderá escapar?
12 Iphe bụ mbakeshi ono, ochechoroche mu phẹ gbushikotaru ono; agwa ẹphe ono; ?ọ dzọfutaru ẹphe tọo? Mbụ agwa ndu Gozanu; mẹ kẹ ndu Háranu; mẹ kẹ ndu Rezefu yẹle kẹ ndu Ídẹnu, bụ ndu shi nọdu lẹ Telasa.
12 Será que os deuses das nações livraram os povos que os meus pais destruíram, Gozã, Harã e Rezefe e os filhos de Éden, que estavam em Telassar?
13 ?Bụ awe bẹ eze ndu Hámatu nọ nta; mẹ eze ndu Apadu; mẹ eze ndu Sefavemu; mẹ lẹ kẹ ndu Hena yẹle kẹ ndu Iva?”
13 Onde está o rei de Hamate, o rei de Arpade, e o rei da cidade de Sefarvaim, de Hena e de Iva?”
14 Tọ dụ iya bụ; Hezekáya abya anata ndu ono, e ziru ono ẹkwo; bya eworu iya gụa. Gụebetsua ya bahụ l'eze-ụlo Nchileke je eworu iya sụsaa l'ifu Ojejoje.
14 Ezequias recebeu a carta das mãos dos mensageiros e a leu. Então Ezequias subiu à Casa do Senhor e estendeu a carta diante do Senhor .
15 Hezekáya abya agụru nụ Ojejoje; sụ iya:
15 E Ezequias orou ao Senhor , dizendo:
16 “Nggụbe Ojejoje, bụ Ọkaribe-Kakọta-Ike; nggụbe Nchileke kẹ ndu Ízurẹlu; onye aba-eze iya nọ l'eli cherobimu. Ọ bụ ngu nwẹnkinyi bụ Nchileke, nwekota alị-eze ndu mgboko mgburumgburu. Ọ bụ nggu meru igwe mee mgboko.
16 — Ó Senhor dos Exércitos, Deus de Israel, que estás entronizado acima dos querubins, somente tu és o Deus de todos os reinos da terra; tu fizeste os céus e a terra.
17 Ngabẹ nchị nggụbe Ojejoje, nụkpoduduphu. Kpuha ẹnya ngu ẹphe labụ phụkpoduduphu. Gebekpoduduphu nchị nụa okfu, Senákeribu ziru t'a bya egude kfurushia nggụbe Nchileke, nọ ndzụ.
17 Inclina, ó Senhor , os ouvidos e ouve; abre, Senhor , os olhos e vê; ouve todas as palavras de Senaqueribe, as quais ele enviou para afrontar o Deus vivo.
18 “Nggụbe Ojejoje; ọ bụkwa oswi-okfu l'eze ndu Asiriya gbushikotawaru ndu-a; mebyishikota alị ẹphe;
18 É verdade, Senhor , que os reis da Assíria assolaram todos os países e suas terras
19 bya achịkotawaru agwa ẹphe yekota l'ọku; kẹ l'ẹphe ta bụdu ọkpobe iphe. Ọ bụ nkụ; mẹ mkpuma, madzụ gude ẹka mecha bẹ ẹphe bụ.
19 e lançaram no fogo os deuses deles, porque não eram deuses, mas objetos de madeira e pedra, feitos por mãos humanas; por isso, os destruíram.
20 Nta-a; nggụbe Ojejoje, bụ Nchileke ayi dzọoru ayi l'ẹka iya; k'ọphu iphe bụkpo ndu alị-eze l'ọ ha, nọkota lẹ mgboko a-maru l'ọ bụ nggu nwẹnkinyi; nggụbe Ojejoje bẹ bụ Nchileke.”
20 Agora, ó Senhor , nosso Deus, livra-nos das mãos dele, para que todos os reinos da terra saibam que só tu és o Senhor .
21 Tọ dụ iya bụ; Azáya Emọzu abya ezia ozi t'e je ezia Hezekáya; sụ iya: “Ọwaa iphe Ojejoje; mbụ Nchileke kẹ ndu Ízurẹlu ekfu ndọ-ọ. Ọ sụru: Keshinu i kfuru mu okfu Senákeribu, eze ndu Asiriya;
21 Então Isaías, filho de Amoz, mandou dizer a Ezequias: — Assim diz o
22 ọwaa iphe mụbe Ojejoje kfuru l'okfu ẹhu Senákeribu: Ụnwegirima Záyọnu achị unu ọchi; tọ dụ iphe ẹphe gụberu ngu. Ụnwegirima Jerúsalemu ekwe l'ishi l'ishi l'ẹke ịigba ọso ndzụ.
22 esta é a palavra que o Senhor falou a respeito dele: “A virgem, a filha de Sião, desdenha e zomba de você; a filha de Jerusalém meneia a cabeça atrás de você.
23 ?Bụnaa onye shi ekfuru mu ririri-a; mbụ; onye shi ekfurushi mu-a? ?Bụ onye b'i ba okfu; mbụ; bụ onye b'i keru ẹnya? Ọ kwa mụbe onye nsọ kẹ ndu Ízurẹlu!
23 A quem você afrontou e de quem blasfemou? E contra quem você levantou a voz e ergueu os olhos com arrogância? Contra o Santo de Israel.
24 I ziru ndu ozi ngu; ẹphe abya ekfuaru mu ririri. Nggu abya asụkwaphu l'ị chịwa igweligwe ụgbo-ịnya ọgu ngu je anọdu l'ọnungonu eze ugvu. Mbụ l'i nyiruwaru ọnungonu ugvu Lébanọnu. Oshi sida ndu ọphu katsụa ogologo b'i gbutsushiwaru; jeyekpo l'oshi payịnu iya ndu ọphu katsụa mma; bya ejeruwa ẹke ọ katsụa l'eli; mẹ l'ẹke ọswa iya katsụa ọdu mma.
24 Por meio dos seus servos, você afrontou o Senhor e disse: ‘Com a multidão dos meus carros de guerra eu subi ao alto dos montes, ao mais interior do Líbano. Cortei os seus altos cedros e os seus melhores ciprestes; cheguei ao lugar mais elevado, ao seu denso bosque.
25 Mbụ l'ị tụshiwaru wẹlu l'alị ndu ọdo; bya angụa ya mini; l'i dzọkotaru ọkpa l'iphe bụ mini, nọtsua lẹ nggele, nọ l'alị ndu Íjiputu; ẹphe atashịhukota.
25 Eu mesmo cavei e bebi as águas e com as plantas de meus pés sequei todos os rios do Egito.’”
26 “Mbụ; ?tịi nụbudua ya: L'ọ bụru teke teru ẹnya bẹ mu kfuru l'ọ bụ ẹge ono bẹ ọo-dụ; mbụ l'ọ bụru lẹ teke ndiche bẹ mu chịru idzu iya. Yo be nta-a; mu abya emee ya ememe; mbụ mee; nggu eworu mkpụkpu, a kpụshiru ike mebyishia; yọ bụru ikpo mkpuma.
26 “Por acaso, você não ouviu que há muito tempo eu, o determinei estas coisas, e que já desde os dias remotos as tinha planejado? Agora eu as faço acontecer. Eu quis que você reduzisse a montões de ruínas as cidades fortificadas.
27 Ndu bu iya nụ, bụ ndu ike ta nọdu; b'i mewaru; ẹphe ta mahẹ ụzo eshishi iya. Mbụ l'i mewaru; ẹphe ta mahẹ iphe ẹphe eme ememe. Ẹphe abya adụ l'ọ bụ iphe a kụru l'okfu; l'ọ bụ iphe ruru iru ọphungu; mbụ dụ l'ọ bụ ẹwu, furu l'eli ikfụlo, anwụ chigbushiruru l'ẹ b'o viribe eviribe.
27 Por isso, os seus moradores, debilitados, andaram cheios de temor e envergonhados; tornaram-se como a erva do campo, a erva verde e o capim dos telhados queimado antes de amadurecer.”
28 “Obenu lẹ nggụbedua bẹ yẹbe Nchileke maru maghee ngu amaghe. Ya maru teke ịidugaru adụgaru; maru teke ịilufu alụfu; bya amaru teke ịibata abata. Ya maru ẹge iitsutaberu iya ẹka l'ọkpoma.
28 “Mas eu sei onde você está; conheço o seu sair e o seu entrar, e o seu furor contra mim.
29 Keshinu i gbe adajiru mu ndaji; mbụ; k'ọphu ẹjo iphe i kfuru mu ruwaru mu lẹ nchị bẹ mu a-bya eworu ịkokoro dzụbe ngu l'imi; woru mkpụrukpu-ígwè ye ngu ọnu l'ọ bụ ịnya. Mu e-mee ngu t'i shikwaphu ụzo ọphu i shiru teke ị bya lata azụ.
29 Por causa do seu furor contra mim e porque a sua arrogância subiu até os meus ouvidos, eis que porei o meu anzol no seu nariz e o meu freio na sua boca e farei você voltar pelo caminho por onde veio.”
30 “A -bya lẹ nggụbedua; Hezekáya; ọwaa iphe a-bụru ngu iphe-ọhubama: Afa-a bụ iphe, daru ẹda bẹ ịi-nọdu eri. Afa, tso iya nụ bụkwaphu iphe shi l'iphe daru ẹda ono; bẹ a-bụ nri ngu. O -be l'afa k'ẹto ya; kọkwaa okfu; kpata iphe ị kọru iya. Gbaa mgbo vayịnu; ria akpụru, e-shi iya nụ.
30 — E isto será o sinal para você, rei Ezequias: neste ano, se comerá o que nascer espontaneamente e, no segundo ano, o que daí proceder. Mas no terceiro ano semeiem e colham, plantem vinhas e comam os seus frutos.
31 Mbụ ẹge-a; nwa ndu, a-phọdu nụ lẹ ndu Júda ono bẹ agbabe ọgvu l'ime alị; bya amịshia nebyi l'elikoro;
31 Aqueles da casa de Judá que escaparam e ficaram como remanescente tornarão a lançar raízes e a dar frutos.
32 kẹ l'oo-nweru nwa ndu a-phọdu nụ lẹ Jerúsalemu. Ndu, wafụru l'ọgu a-phọdu lẹ Ugvu Záyọnu. Yọ bụru Ojejoje, bụ Ọkaribe-Kakọta-Ike e-gude ẹge ọ phụ-be iya l'ẹhu mee ya.
32 Porque de Jerusalém sairá o remanescente, e do monte Sião, o que escapou. O zelo do Senhor dos Exércitos fará isto.
33 “Ọo ya bụ; ọwaa iphe Ojejoje ekfu l'ẹhu eze ndu Asiriya. Ọ sụru: ‘Lẹ ya taa bahụkwa lẹ mkpụkpu-a; ya taa gba m'ọo akfụ lanụ l'ẹke-a. Ẹ too gudekwa iphe mgbochita abya iya l'ifu. Ọphu ndu sọja iya 'akpadu iya ose-ọgu.
33 — Portanto, assim diz o Senhor a respeito do rei da Assíria: “Ele não entrará nesta cidade, nem lançará nela flecha alguma. Não virá diante dela com escudo, nem construirá rampas de ataque contra ela.
34 Oo-shikwa ọphu o shi lashia. Ọ -bụru mkpụkpu ọwaa b'ẹ too yekwa ishi eyeye lẹ phuu. Ọ bụ iphe mụbe Ojejoje kfuru ndono.
34 Pelo caminho por onde vier, por esse voltará; mas nesta cidade não entrará”, diz o
35 Sụa; mu a-gbaru mkpụkpu-a ọdzori dzọo ya l'okfu ẹpha mu; mẹ okfu ẹpha Dévidi, bụ nwozi mu!’ ”
35 “Porque eu defenderei esta cidade, para a livrar, por amor de mim e por amor do meu servo Davi.”
36 Tọ dụ iya bụ; ojozi-imigwe, shi l'ẹka Ojejoje atụgbulephu jeshia l'ọdu sọja ndu Asiriya; je egbushia ụkporo ụnu ndu sọja ugbo ụkporo l'ẹto l'ụnu ẹbo l'ụkporo iri. Ya ndono; e tehushia l'ụtsu; odzu azẹwa rẹkperekpe.
36 Então o Anjo do Senhor saiu e matou cento e oitenta e cinco mil homens no arraial dos assírios. De manhã, quando os restantes se levantaram, lá estavam todos aqueles cadáveres.
37 Tọ dụ iya bụ; Senákeribu, bụ eze ndu Asiriya afọkashia ụlo-ẹ́kwà iya; yọ bụru iya alala. Yọ lashia Nínive je anọdu.
37 Então Senaqueribe, rei da Assíria, levantou acampamento, foi embora, voltou para Nínive e por lá ficou.
38 Yo be ujiku lanụ; yọ nọdu l'agwa nte iya, aza Nịsuroku; ụnwu iya, ẹpha ẹphe bụ Adụrameleku; yẹ Sharéza eje egude ogu-mbeke gbuta iya tụa. Ẹphe egbuebe iya gbaru lashia alị Araratu. Ya ndono; nwatibe iya; mbụ Esahadọnu abya abụru eze l'ọzori iya.
38 Certo dia, quando ele estava adorando no templo de seu deus Nisroque, os seus filhos Adrameleque e Sarezer o mataram à espada; depois fugiram para a terra de Ararate. E Esar-Hadom, filho de Senaqueribe, reinou em seu lugar.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Isaías 37, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.