1 Samuel 25

Bayịburu Ikwo (IQW) vs NVT

Sair da comparação
NVT Nova Versão Transformadora
1 Ya ndono; Sámẹlu abya anwụhu. Ndu Ízurẹlu abya edzukobe; kwaa ẹkwa iya; lia ya l'ufu iya lẹ Ráma.
1 Samuel morreu, e todo o Israel se reuniu para lamentar sua morte. Foi sepultado em Ramá, onde tinha vivido. Então Davi desceu para o deserto de Maom.
2 O nweru nwoke Mawonu, nweru ẹku Kamẹlu; bụru onye nweru iphe nshinu. O nweru ụnu atụru ẹsaa l'ụkporo atụru iri. Eghu iya adụ ụnu eghu labụ l'ụkporo eghu iri. Yọ nọdu lẹ mkpụkpu Kamẹlu l'akpụ atụru iya ono ẹji.
2 Havia um homem rico em Maom, que tinha propriedades perto da região do Carmelo. Possuía três mil ovelhas e mil cabras, e era época da tosquia das ovelhas.
3 Ẹpha nwoke ono bụ Nebalu; kẹ nyee ya abụru Abigelu. Nyee ya ono bụ nwanyi, nweru egomunggo; l'amakwaphu mma. Obenu lẹ nji iya, bụ onye Kálẹbu dụ ẹhuka; nweru ẹjo umere.
3 O homem se chamava Nabal; sua esposa, Abigail, era uma mulher inteligente e bonita. Mas Nabal, descendente de Calebe, era um homem rude e perverso em tudo que fazia.
4 Dévidi anọdu l'echi-ẹgu nụa lẹ Nebalu l'akpụ atụru iya ẹji.
4 Quando Davi soube que Nabal estava tosquiando as ovelhas,
5 Yọ bya ezifu ụmadzu iri l'ụnwu-okorọbya, l'etso iya nụ; sụ ẹphe: “Unu jekfu Nebalu lẹ Kamẹlu; je ekeleru iya ẹya.
5 chamou dez rapazes e lhes disse: “Subam ao Carmelo e vão a Nabal; enviem saudações em meu nome.
6 Unu sụ iya: ‘Ndzụ iya ndzụ ogologo. T'ẹhu dụkwa iya agu yẹle ndibe iya; mẹwaru iphemiphe ọbule, o nweru enweru!
6 E digam a ele: ‘Paz e prosperidade ao senhor e à sua família, e a tudo que é seu.
7 Ya nụwaru lẹ teke aakpụje atụru ẹji bẹ ruwaru nụ. Lẹ teke ẹphe lẹ ndu echeru iya atụru shi tụko nọdu l'ẹke lanụ bẹ ẹphe ta kpabụa ndibe ngu ono ẹhu; to nwe iphe ẹphe, phuhujeru nụ teke ẹphe shi nọdu lẹ Kamẹlu.
7 Disseram-me que é época da tosquia. Enquanto seus pastores estiveram entre nós perto do Carmelo, nunca lhes fizemos mal, e nada foi roubado deles.
8 Ị -jịa ẹphe; bẹ ẹphe a-kọru ngu-a. Ọo ya bụ; t'obu ngu rua l'ẹke ụnwu-okorọbya mu-wa nọ; keshinu ọphu ayi byaru l'oge ajị. Byiko; nụkwa ndu ozi ngu-a; mẹ yẹbe nwa ngu, bụ Dévidi iphe, ẹka ngu rukpeleruphu.’ ”
8 Pergunte a seus homens, e eles lhe dirão que isso é verdade. Diante disso, pedimos que o senhor seja bondoso conosco, pois chegamos numa época de celebração. Por favor, reparta conosco e com seu amigo Davi o que puder dos seus mantimentos’”.
9 Ndu ozi Dévidi ono erua; bya eworu ozi ono, Dévidi ziru ono zia Nebalu; bya angabẹ nchị l'ọnu, oo-ye.
9 Os rapazes transmitiram essa mensagem a Nabal em nome de Davi e esperaram pela resposta.
10 Nebalu ajị ndu ozi Dévidi ono “?Bụ onye bụ Dévidi? ?Bụ onye bụ nwatibe Jesi? Ndu nta-a dụakwa l'igwe shi kẹ nnajiufu ẹphe l'agbakashịhu.
10 “Quem é esse tal de Davi?”, perguntou-lhes Nabal. “Quem esse filho de Jessé pensa que é? Hoje em dia, há muitos servos que fogem de seus senhores.
11 ?Bụ kẹ ngụnu bẹ ya e-wota nri iya; wota mini iya; mẹ anụ, ya gburu ndu akpụ atụru iya ẹji je anụ ndu, ya ta madụ ẹke ẹphe shi?”
11 Devo pegar meu pão, minha água e a carne dos animais que abati para meus tosquiadores e entregar a um bando que vem não se sabe de onde?”
12 Ụnwu-okorọbya ono aghachi je ekfukotaru Dévidi ẹge Nebalu kfuru.
12 Então os rapazes enviados por Davi voltaram e lhe contaram tudo que Nabal tinha dito.
13 Dévidi asụ ẹphe: “T'onyenọnu wota ogu-mbeke ya turu!” Ẹphe achịta ogu-mbeke ẹphe tua onwẹphe. Dévidi abya ewotakwaphu nk'iya turu. Ndu ọphu tso Dévidi bẹ rukwaru ụnu madzụ. Ụkporo ụmadzu iri anọdu swiru ivu ẹphe.
13 “Peguem suas espadas!”, disse Davi, e pôs sua espada à cintura, e seus homens fizeram a mesma coisa. Quatrocentos deles partiram com Davi, enquanto duzentos ficaram para guardar a bagagem.
14 Nwokorọbya lanụ lẹ ndu ozi kẹ Nebalu eje edooru nyee Nebalu; mbụ Abigelu; sụ iya: “I phụrua lẹ Dévidi bẹ nọ l'echi-ẹgu zia ndu ozi iya t'ẹphe bya ekeleru iya nnajiufu; yo gbe meru iphe-iphere kpua ẹphe.
14 Enquanto isso, um dos servos de Nabal foi até Abigail e lhe disse: “Davi enviou mensageiros do deserto para saudar nosso senhor, mas ele lhes respondeu com insultos.
15 Ọ bụ lẹ ndu ono mekwaru ayi iphe-ọma. Ẹphe ta akpabụkwaa ayi ẹhu; ọphu iphe ayi 'ephuhubua teke ono, ayi l'ẹphe shi tụko nọdu l'echi-ẹgu ono.
15 Os homens de Davi foram muito bons conosco e nunca nos fizeram mal. Nada foi roubado de nós durante o tempo em que estiveram conosco no campo.
16 Mbọku-mbọku: eswe l'ẹnyashi; bẹ ẹphe shi bụru ụpho-mkpuma gbochiru ayi teke ono, ayi shi anọnyabeje ẹphe l'eche atụru ayi ono.
16 Na verdade, dia e noite eles foram como um muro de proteção para nós e para as ovelhas.
17 Nta-a kwa t'ị rịedu iya; maru iphe, ii-me; kẹ l'iphe, dụ ẹji bẹ abyakwa ọda-kfuta nnajiufu ayi yẹle ndibe iya l'ẹphe ha; kẹ l'umere iya kwatakwaru dụ ẹji; to nwe onye ọonujeru okfu.”
17 É bom que a senhora leve esses fatos em consideração e resolva o que fazer, pois haverá problemas para nosso senhor e para toda a sua família. Nabal é um homem tão cruel que ninguém consegue conversar com ele!”.
18 Abigelu abya emewaphụ ẹgwegwa je achịta ụkporo ishi buredi iri; otumu mẹe labụ; atụru ise, e gburu hụchaa bya apama ya apama dobe; akpe, a hụru yejia ogbonga ise; ụkporo ẹcha-mbeke ise, e gude akpụru vayịnu ghee; mẹ ụkporo ẹcha-mbeke iri, e gude akpụru figu ghee. Yo gwoo ya doo l'eli nkakfụ-ịgara;
18 Sem perder tempo, Abigail providenciou duzentos pães, duas vasilhas de couro cheias de vinho, cinco ovelhas preparadas, cinco cestos de grãos tostados, cem bolos de passas e duzentos bolos de figo. Colocou tudo em jumentos
19 sụ ndu ozi iya: “Unu tụgbua vuta ụzo; ya a-nọdu etso-o unu l'azụ.” Ọ bụ l'ẹ to kfukwanụru iya nji iya; mbụ Nebalu.
19 e disse aos servos: “Vão adiante, e logo os seguirei”. Mas não contou a seu marido, Nabal, o que estava fazendo.
20 L'ọ nọ l'eli nkakfụ-ịgara iya agbazita l'uwuru, nọ l'ugvu ono; b'ọ phụru Dévidi yẹle ndu ono, tso iya nụ ono l'ẹke ẹphe agbazitakwaphu l'abyakfuta iya. Ẹphe abya edzuda.
20 Quando Abigail entrava num desfiladeiro montada em seu jumento, avistou Davi e seus homens vindo em sua direção.
21 Yọ bụru teke ono bẹ Dévidi kfuwokwaduru-a: “L'ẹ to nwedu uru, ọ baru iya mbụ echeche, ya cheru nwoke-wa ẹku iya l'echi-ẹgu; mbụ chee ya; k'ọphu bụ l'ẹ to nwedu iphe iya ọphu phuhuru nụ. Yọ bụru ẹjo iphe b'o gude kfụa ya ụgwo iphe-ọma, ya meru iya
21 Davi tinha acabado de dizer: “De nada adiantou ajudarmos esse sujeito. Protegemos seus rebanhos no deserto, e nenhum de seus bens se perdeu ou foi roubado. Mas ele me pagou o bem com o mal.
22 Tẹ Nchileke mekwaa yẹbe Dévidi ọphu ka njọ; mbụ t'ọ gwakwaa ya ọchi; m'o -rua l'ụtsu echile; ya edobe m'ọ bụ onye lanụ, bụ nwoke ndzụ lẹ nk'iya.”
22 Que Deus me castigue severamente se eu deixar um homem ou menino vivo na casa de Nabal até amanhã de manhã!”.
23 Abigelu aphụlephu Dévidi; nyifutakebewaphu l'eli nkakfụ-ịgara iya ono; bya daa l'ifu Dévidi; woru ifu kpube l'alị.
23 Quando Abigail viu Davi, desceu depressa do jumento e se curvou diante de Davi com o rosto em terra.
24 Nwanyi ono adaa Dévidi l'ifu; sụ iya: “Onye nwe mu nụ; t'ọ bụkwaru yẹbedua nwẹnkinyi iya bẹ aa-ta ụta. Byiko; tẹ yẹbe nwozi ngu kfunuru yeru ngu; t'ị nụa l'olu nwozi ngu.
24 Caiu a seus pés e disse: “A culpa é toda minha, meu senhor! Por favor, ouça o que sua serva tem a dizer.
25 Onye nwe mu nụ; ba angakwaru mkpọkoro nwoke ono, bụ Nebalu nchị; kẹ l'ọ bụlephu ẹge ẹpha iya dụ b'ọ dụ. Ọoza onye éswè l'ẹpha; l'emehukwaphu eswe. Obenu lẹ yẹbe nwozi ngu nwanyi ta phụkwa ndu ozi ono, nggụbe nnajiufu iya yeru ono.
25 Nabal é um homem perverso; não dê atenção ao que ele disse. Ele é um insensato, como seu nome indica. Mas eu nem sequer vi os rapazes que o senhor enviou.
26 Obenu agha; nnajiufu; keshinu Ojejoje sephuwaru ngu azụ; t'ẹ b'i je egbua ọchi; mẹ t'ẹ b'i gwata ụgwo iphe, e meru ngu l'onwongu; kamẹnu; bẹ bụkwa ẹge Nebalu dụ; bụ ege ndu ọhogu ngu; mẹ iphe, bụ ndu l'achọ ẹge ẹphe e-shi mekata nggụbe nnajiufu mu a-dụ.
26 “Agora, meu senhor, tenha certeza de que, tão certo como vive o S enhor , e tão certo como a sua própria vida, foi o S enhor que o impediu de matar e se vingar com as próprias mãos! Que todos os seus inimigos e os que procuram matá-lo acabem como Nabal!
27 T'e wonuru iphe-a, mụbe nwozi ngu nwanyi guderu nggụbe nnajiufu mu nụ ụnwu-okorọbya ono, tso ngu nụ ono.
27 Aqui está um presente que sua serva trouxe para o senhor e seus companheiros.
28 Byiko; gụaruru nwozi ngu nwanyi nvụ l'ẹke mu mesweru; kẹ l'a makahawaru lẹ Ojejoje e-me k'ọphu bụ: ị -chị-gee; nwatibe ngu achị-tsota ngu gbururu jeyewaru. T'ẹ b'ọ dụkwa ẹjo iphe, aa-phụ ngu l'ẹhu jeye l'ẹge ịi-nọ-beru.
28 Por favor, perdoe-me se o ofendi de algum modo. Que o S enhor lhe conceda uma dinastia duradoura, pois está lutando as batalhas do S enhor . Que ele o livre de fazer o mal durante toda a sua vida!
29 O -ruhuduru madzụ l'achị ngu kẹ egbugbu bẹ Ojejoje, bụ Nchileke ngu e-woleruphu ndzụ nggụbe nnajiufu mu kwachia ọhu-mma l'ite ndzụ. Obenu lẹ ndzụ kẹ ndu ọhogu ngu phẹ bẹ aa-gbaphu ẹge-a aagbaphuje mkpuma ụrobo-wa.
29 “Mesmo quando for perseguido por aqueles que procuram matá-lo, sua vida estará segura sob o cuidado do S enhor , seu Deus, protegida como um tesouro. Mas a vida de seus inimigos desaparecerá como pedras atiradas de uma funda!
30 Teke Ojejoje meleruphu nggụbe nnajiufu mu iphe dụ mma ono, o kweshigbaaru ngu ụkwa iya ono; bya eworu ngu mee ishi l'alị Ízurẹlu;
30 Quando o S enhor tiver feito tudo que prometeu e o tiver colocado como líder de Israel,
31 b'ẹ tọo bụduru nnajiufu mu aphụ; obu te eku ngu ebemu l'i gburu ọchi ịnyigirinyi; m'ọ bụ l'ị gwataru ụgwo iphe, e meru ngu. Teke ono, Ojejoje e-meshiru nggụbe nnajiufu mu iphe ono, dụ mma ono; nyatakwa mụbe nwozi ngu nwanyi.”
31 não haverá em sua consciência a tristeza e o peso de ter derramado sangue e se vingado sem necessidade. E, quando o S enhor tiver feito grandes coisas em seu favor, lembre-se de sua serva!”.
32 Dévidi asụ Abigelu: “T'ajaja bụru kẹ Ojejoje, bụ Nchileke kẹ Ízurẹlu; mbụ onye ziru ngu t'ị byakfuta iya ntanụ-a.
32 Davi respondeu a Abigail: “Louvado seja o S enhor , Deus de Israel, que hoje a enviou ao meu encontro!
33 Tẹ ọnu-ọma bụkwaru nke ngu l'ẹge ẹnya shiru rua ngu alị l'iphe ọwa. Tẹ ọnu-ọma bụkwaruphu kẹ nggụbedua gbobutaru mu tẹ mu be egbu ọchi ntanụ-a; gude ẹka mu gwata ụgwo iphe, e meru mu.
33 Graças a Deus por seu bom senso! Que você seja abençoada por me impedir de matar e me vingar com minhas próprias mãos.
34 Ọdumeka bẹ mu ribuakwaru nte: ‘L'ọ -bụru-a lẹ Ojejoje, bụ Nchileke kẹ ndu Ízurẹlu nọ ndzụ ẹge ọ nọ iya-a; mbụ onye ono, gbobutaru mu; mu te mehe ngu iphe ono, mu tuburu k'ememe ono; bẹ ndẹge ẹ tị gbaru bya iya ndzuta-a; b'o rua l'ụtsu echile; b'ẹ tọ dụkwa iphe kfụ útsù, ga aphọdu nụ l'ufu Nebalu.’ ”
34 Pois, tão certo como vive o S enhor , o Deus de Israel, que me impediu de lhe fazer mal, se você não tivesse vindo depressa ao meu encontro, amanhã pela manhã não haveria nenhum homem ou menino vivo na casa de Nabal”.
35 Tọ dụ iya bụ; Dévidi abya anata iphe ono, o gwotaru iya ono; sụ iya: “T'ọ lawaru. Lẹ ya nụwaru iphe, o kfuru bya ekwetawaa.”
35 Então Davi aceitou o presente de Abigail e lhe disse: “Volte para casa em paz. Ouvi o que você disse e farei o que me pediu”.
36 Abigelu abya alakfu Nebalu je aphụa l'ọ nọru l'ufu iya l'agba ajị; ẹge ono, onye eze agbaje ono. Ẹhu atsọ Nebalu ẹna; kẹle mẹe emewaa ya l'ẹnya. To nwe iphe, Abigelu kfuru iya jeye nchi bọhu.
36 Quando Abigail chegou em casa, viu que Nabal estava oferecendo um banquete digno de rei. Ele se divertia e já estava muito bêbado, de modo que ela só lhe contou sobre o encontro com Davi na manhã seguinte.
37 Yo rua l'ụtsu iya teke mẹe ono phohuru Nebalu l'ẹnya; nyee ya abya atụko iphemiphe ọbule ono dokotaru iya; meji atọfu iya; yọ kpọo-beru.
37 Pela manhã, quando Nabal estava sóbrio, sua esposa lhe contou o que havia acontecido. Como consequência, ele teve um mal súbito e ficou completamente paralisado.
38 A nọlephu iphe, dụ l'ọ bụ abalị iri; Ojejoje echigbua Nebalu; yọ bụru iya anwụhu.
38 Passados cerca de dez dias, o S enhor o feriu, e ele morreu.
39 Dévidi abya anụa lẹ Nebalu nwụhuwaru; yọ sụ: “T'ajaja bụru kẹ Ojejoje; mbụ onye ono, gwataru ụgwo iphe-iphere ono, mu nataru l'ẹka Nebalu ono. Ojejoje kpọshiwaru nwozi iya oye ẹka l'iphe, dụ ẹji, ya g'emeta kpua onwiya. Ojejoje meru t'ẹjo iphe, Nebalu meru tụ-koru Nebalu l'onwiya iya l'ishi.”
39 Quando Davi soube que Nabal estava morto, disse: “Louvado seja o S enhor , que vingou o insulto que recebi de Nabal e me impediu de fazer o mal. O S enhor retribuiu a Nabal o castigo por seu pecado”. Então Davi enviou mensageiros a Abigail para pedir que se tornasse sua esposa.
40 Ndu ozi Dévidi ejeshia Kamẹlu je ezia Abigelu lẹ: “Dévidi bẹ zikwaru t'ayi bya eduta ngu t'ị bụru nyee ya.”
40 Quando os mensageiros chegaram ao Carmelo, disseram a Abigail: “Davi mandou buscá-la para que se case com ele”.
41 Abigelu egbeshi bya ebuaru iya ifu l'alị; sụ: “Ọwaa mụbe nwozi unu nwanyi ndọ-ọ; mbụ onye a-nọdu asajẹ ndu ozi nnajiufu mu ọkpa.”
41 Ela se curvou com o rosto em terra e respondeu: “Eu, sua serva, ficarei contente em me casar com Davi e, como uma serva, lavar os pés de seus servos!”.
42 Abigelu ajịkobewaphu bya eduta ụnwu-mgbọko ise, ejeru iya ozi yeru onwiya; nyikota nkakfụ-ịgara tsoru ndu ono, Dévidi ziru ozi ono; je awata ọlu Dévidi.
42 Sem demora, Abigail montou num jumento e, levando consigo cinco moças que a serviam, voltou com os mensageiros de Davi. E assim se tornou esposa dele.
43 Dévidi bẹ alụhawa Ahinowamu, bụ onye Jézerilu. Yẹle Abigelu abya achịko bụru unyomu Dévidi.
43 Davi também se casou com Ainoã, de Jezreel, e ambas foram suas esposas.
44 Teke ono bẹ Sọlu kutawaru nwatibe iya, bụ Mikalu; mbụ nyee Dévidi kee Paliti Layishi kẹ Galimu.
44 Nesse meio-tempo, Saul tinha dado sua filha Mical, esposa de Davi, a um homem de Galim chamado Palti, filho de Laís.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar 1 Samuel 25, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.