1 Samuel 20

Bayịburu Ikwo (IQW) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 Dévidi abya eshi lẹ Neyotu Ráma gbalaa jekfushia Jonátanu je asụ iya: “?Bụ ngụnu bẹ ya meru? ?Bụ ngụnu bụ iphe, dụ ẹji, ya meru? ?Nanụ ẹge ya shi meswee nna ngu meru iphe o gude l'achọ ishi iya?”
1 Então Davi fugiu da casa dos profetas , em Ramá, foi até o lugar onde Jônatas estava e disse: — O que foi que eu fiz? Qual foi o meu crime? Que mal fiz eu ao seu pai, para ele querer me matar?
2 Jonátanu asụ iya: “Tụswekwa! Ishi ngu ta alakwa iya. Iphe, ịi-ma bụ l'ẹ to nwedu iphe nna iya e-me t'ẹ b'o vuoduru ụzo kfuru iya ẹya: m'ọ bụ iphe ha nshinu; m'ọ bụ ọphu ha nwanshị. ?Bụnua ngụnu meru iphe oo-domiru iya ọwaa edomi? Ẹ tọo bụkwa oswi-okfu!”
2 Jônatas respondeu: — Que Deus não permita que você morra! O meu pai me conta tudo o que faz, seja importante ou não. Ele não esconderia isso de mim. Isso não é bem assim!
3 Dévidi abya eribua ya; sụ iya: “Lẹ nna ngu; b'o doru ẹnya ọhuma lẹ nggu l'iya dụ lẹ mma. Yo kpebuwa: ‘Lẹ ya te ekfuduru Jonátanu iphe ọwaa; ọ -dụdu; bẹ oo-ghu iya eghughu.’ Kamẹnu; ọ kwa 'avụhu avụhu; lẹ ndzụ iya egekwa egege.”
3 Mas Davi respondeu: — O seu pai sabe muito bem o quanto você gosta de mim. Por isso, resolveu não deixar que você fique sabendo dos planos dele, para você não sofrer muito. Eu juro pela sua vida e pela vida de Deus, o
4 Jonátanu asụ Dévidi: “Iphe, ị sụkporu tẹ ya meeru nggu bẹ ya e-me.”
4 — O que você quer que eu faça? — perguntou Jônatas.
5 Dévidi asụ iya: “Echile kwa Ajị Ọnwa Ọphungu, gbarụ tẹ yẹle eze nọdu yekoo ẹka lẹ nri. Ọlobu; hanụa ya tẹ ya je edomia onwiya l'ẹgu jeye l'urẹnyashi nwarechi.
5 Davi respondeu: — Amanhã é a
6 Teke nna ngu jịru ajị iya; nggu asụ iya lẹ ya rọkwaru ngu t'ị haa ya tẹ ya jee l'ufu lẹ Bẹ́tulehemu; kẹ l'o nweru ẹja, ndu ufu egwoje afa-l'afa teke ono.
6 Se o seu pai notar que eu não estou à mesa, diga que eu pedi a você para me deixar ir com urgência a Belém, pois está na época de toda a minha família oferecer lá o sacrifício anual.
7 Ọ -bụru l'ọ sụru l'ọ dụa mma; nggu amaru lẹ nwozi ngu a-wa-a. Ọ -bụkwanuru l'ẹhu ghuru iya eghughu; nggu amaru l'ọ chịru mu ẹjo idzu.
7 Se ele disser: “Está bem”, eu estarei salvo. Mas, se ele ficar com raiva, então você ficará sabendo que ele está com más intenções.
8 A -bya lẹ nggụbedua: Mejekwaru yẹbe nwozi ngu iphe-ọma; kẹle nggu l'iya nọdukwa l'ifu Ojejoje gbaa ndzụ. O -nweru iphe, dụ ẹji, ya meru; gbukwaa ya l'onwongu; be edukwa iya rụ gude je ọnu nna nggu.”
8 Peço que você me faça este favor e cumpra assim a promessa sagrada que me fez. Porém, se eu sou culpado, mate-me você mesmo! Por que deixar o seu pai fazer isso?
9 Jonátanu asụ: “Tụswekwa! Ndẹge o nweru ẹjo idzu, ya maru, nna iya achịru ngu; ?ya tege ekfuduru ngu iya tọo.”
9 — Nem pense numa coisa dessas! — respondeu Jônatas. — Se eu soubesse que o meu pai estava mesmo resolvido a acabar com você, acha que eu não o avisaria?
10 Dévidi ajịa ya; sụ: “?Nanụ ẹge ya e-me maru; m'ọ -bụru lẹ nna ngu yeru ngu ọnu ẹhuka ẹhuka?”
10 Então Davi perguntou: — E, se o seu pai responder com raiva, quem vai me avisar?
11 Jonátanu asụ: “T'ọ bya t'ẹphe je l'ẹgu ono.” Ẹphe abya ayịru jeshia l'ẹgu ono.
11 Jônatas respondeu: — Venha comigo, vamos até o campo. Eles foram,
12 Jonátanu abya asụ Dévidi: “Tẹ Ojejoje, bụ Nchileke kẹ ndu Ízurẹlu bụkwaru iya onye ekebe; lẹ ya a-jịtakwa nna iya iphe ono l'egbe nta-a echile; m'ọ bụ nwarechi. Ọ -bụru l'ọochiru ngu idzu ọma; bẹ ya e-mee t'ị maru.
12 e Jônatas disse a Davi: — Que o
13 Ọ -bụkwanuru lẹ nna iya bẹ achọ t'o merua nggu ẹhu; tẹ Ojejoje mekwaa yẹbe Jonátanu ọphu ka njọ m'ọ -bụru lẹ ya te emedu t'ị maru; mbụ dufu ngu t'ị gbalaa l'ẹhu-agu. Tẹ Ojejoje swikwaru ngu ẹge o shi swiru nna iya.
13 Mas, se ele tiver a intenção de fazer alguma coisa contra você, que o Senhor Deus me mate se eu não enviar uma mensagem a você e não deixá-lo ir embora são e salvo! Que o Senhor esteja com você, assim como esteve com o meu pai!
14 Ọ -bụru lẹ ya nọ ndzụ; byiko; koshijekwa l'i yeru iya obu; mbụ egbe n-yemobu kẹ Ojejoje; k'ọphu ya ta anwụhudu.
14 E agora, se eu continuar vivo, cumpra a sua promessa sagrada e seja fiel a mim. Mas, se eu morrer,
15 Be ewofukwa ọ-dụ-lẹ-maa mma ayi ono l'ẹke ndibe mu nọ. Teke Ojejoje wofutsuaru ndu ọhogu nggụbe Dévidi l'ẹphe ha
15 trate sempre a minha família com bondade. E, quando o Senhor destruir completamente todos os nossos inimigos,
16 tẹ ẹpha Jonátanu ba alụfukwa l'ọnu-ụlo Dévidi. Tẹ Ojejoje jịkwaa ndu ọhogu Dévidi ajị iya.”
16 que nós não quebremos a promessa que fizemos um ao outro. Se você a quebrar, Deus o castigará.
17 Jonátanu bẹ yeru Dévidi obu ẹge o yeru onwiya; yo mee Dévidi to ribudaru iya nte ọdo le yẹbedua, bụ Dévidi e-yekwaru iya phụ obu ẹge ono.
17 Novamente Jônatas fez um juramento de amizade a Davi, pois ele amava Davi como a si mesmo.
18 Jonátanu abya asụ Dévidi: “Lẹ echile kwa Ajị Ọnwa Ọphungu. Aa-makwaa l'ẹ tị byadụ; kẹ l'oshi ngu a-daburu ophorokpo.
18 E disse a Davi: — Amanhã é a Festa da Lua Nova, e, se você não estiver lá, a sua falta será notada.
19 Teke o beru nwarechi l'ụzo urẹnyashi; nggu eje anọdu l'ẹkaphu, i domijeru onwongu teke iphe-a wataru adada phụ; kwabẹru iya l'iku mkpuma Ezẹlu.
19 Depois de amanhã a sua falta será notada ainda mais. Assim vá para o lugar onde você se escondeu da outra vez e fique atrás do monte de pedras que há ali.
20 Ya a-gba ọnu akfụ ẹto l'ụzo ẹke ono; mbụ gbaa ya l'o nweru iphe, ya gọberu iya.
20 Então eu atirarei três flechas, como se o monte de pedras fosse um alvo.
21 Teke ono; bẹ ya e-zi nwata okoro; sụ iya t'ọ tụgbua je achọo akfụ ono. Ọ -tụgbulephu; ya asụ iya t'o shia ẹke iya ọphu ị nọ chọo ya. Teke ono; nggu eshi ẹke ono lụfuta. Kamẹnu; ẹ to nwedu iphe, e-me ngu nụ.
21 Aí direi ao meu empregado para ir buscá-las. Se eu disser a ele: “Olhe, as flechas estão para cá de você, pegue-as” — isso quer dizer que tudo está bem, e você pode sair. Eu juro por Deus, o Senhor , que nesse caso você não estará em perigo.
22 Teke bụkwanu lẹ ya sụru nwata okoro ono t'ọ tụgbua; l'akfụ ono nọkwadu iya-a l'ụzo ifu; iphe ọ bụ bụ t'ị tụgbua; lẹ Ojejoje sụwaru ngu t'ị tụgbua.
22 Mas, se disser a ele: “As flechas estão mais para lá de você” — então fuja, pois o Senhor estará mandando que você vá.
23 A -bya abya l'iphe ọphu ayi shi kfua; nyatakwa lẹ Ojejoje bụ onye ekebe nggu l'iya gbururu jeye.”
23 Quanto à promessa que fizemos um ao outro, o Senhor Deus nos ajudará a cumpri-la para sempre.
24 Ya ndono; Dévidi eworu onwiya domia l'ẹgu. Ajị Ọnwa Ọphungu ono abya erua; eze abya anọdu tẹ ya ria nri.
24 Então Davi se escondeu no campo. O rei Saul chegou para a Festa da Lua Nova
25 Eze anọdu l'ẹke ọonoduje lẹ mgboro ụpho-mkpuma. Jonátanu anọdu; ghaaru iya ifu. Ábụna anọnyabe Sọlu lẹ mgberemẹku. Obenu l'oshi kẹ Dévidi te nwedu onye nọ iya nụ.
25 e sentou-se para comer no lugar de costume, perto da parede. Abner sentou-se ao lado de Saul, e Jônatas, na sua frente. Mas o lugar de Davi ficou vazio.
26 Ọphu Sọlu te nwedu iphe, o kfuru mbọku ono; kẹ l'ọ rịkwanuru: “L'o nweruphu ẹge ọ mụru Dévidi tọ dụdu nsọ. O doru ẹnya l'ẹ tọ dụdu nsọ.”
26 Naquele dia Saul não disse nada porque pensou: “Deve ter acontecido alguma coisa com ele, e de certo ele não passou pela cerimônia de purificação .”
27 Yo be mbọku ọphu tsotaru iya nụ, bụ iya bụ mbọku k'ẹbo l'ọnwa ọphungu ono; to nwe onye nọ l'ẹke Dévidi anọje. Sọlu asụ nwatibe iya; mbụ Jonátanu: “?Bụ ngụnu meru iphe, nwatibe Jesi ta byadụ ori nri ụnyaphua; t'ọ bya ntanụ?”
27 No dia seguinte, o segundo dia da Festa da Lua Nova, o lugar de Davi continuava desocupado. Aí Saul perguntou a Jônatas: — Por que Davi não veio comer nem ontem nem hoje?
28 Jonátanu asụ iya: “Lẹ Dévidi rọshikwaru iya ike tẹ ya haa ya t'o je Bẹ́tulehemu.
28 Jônatas respondeu: — Ele me pediu licença para ir a Belém.
29 Ọ sụru t'a haa ya tẹ ya je; lẹ ndibe ẹphe nweru ẹja, ẹphe egwo l'ibyiya nk'ẹphe. Unwunne iya phẹ asụkwanu tẹ ya bya. Yọ sụ l'ọ -bụru lẹ ya nọ mu l'obu; tẹ ya jenu tẹ yẹle unwunne iya phẹ phụ. Ọ bụ iya meru iphe ẹ tọ byadụ ori nri-eze.”
29 Ele me disse: “Deixe-me ir a Belém porque a minha família está lá fazendo a festa do sacrifício, e o meu irmão mandou que eu também fosse. Se você é meu amigo, deixe que eu vá ver os meus parentes.” E Jônatas continuou: — É por isso que ele não está no seu lugar, à mesa.
30 Ẹhu eghulahaa Sọlu eghughu l'ẹke Jonátanu nọ. Yọ sụ iya: “Nggụbe nwa, ẹjo nwanyi-a; mbụ nggụbe nwa, nwanyi-a, bụ 'anụma anụma-a! ?Ọ dụ ngu lẹ ya ta madu l'ị tụru ike yeru nwatibe Jesi; l'eme iphe-iphere ekpu nggu lẹ nne, mụru ngu nụ tọo?
30 Então Saul ficou muito zangado com Jônatas e disse: — Seu filho de uma mulher à toa! Agora eu sei que você passou para o lado de Davi, trazendo desonra para você e para a sua mãe!
31 Ọ kwa ẹge nwatibe Jesi nọ-beberu ndzụ lẹ mgboko-a bụ ẹge ẹhu ngu; mẹ alị-eze ngu ta abyadụ bya ekeru ekeru. Zikwaa t'e je ekuaru iya ẹya nta-a; kẹ l'ọ nwụhufutaje!”
31 Enquanto Davi for vivo, você não será rei deste país. Vá agora e traga-o aqui porque é preciso que ele morra!
32 Jonátanu ajị nna iya: “?Bụ ngụnu bụ ishi iphe, ee-gude gbua Dévidi? ?Bụ ngụnu b'o meru?”
32 — Por que é que ele deve morrer? — perguntou Jônatas. — O que foi que ele fez?
33 Sọlu eworu arwa tụa tẹ ya nmagbua Jonátanu. Yo doo Jonátanu ẹnya lẹ nna iya kpebuwaru tẹ ya gbua Dévidi.
33 Então Saul atirou a sua lança contra Jônatas para matá-lo. E assim Jônatas compreendeu que o seu pai estava mesmo resolvido a matar Davi.
34 Jonátanu egude oke iwe shi l'ẹke ono, ẹphe nọ l'eri nri ono kwolihu lụfu. Iphe-iphere ono, nna iya eme ekpu Dévidi ono erua ya l'ẹhu; k'ọphu bụ l'ẹ to rihedu nri lẹ mbọku k'ẹbo l'ọnwa ọphungu ono.
34 Jônatas levantou-se furioso da mesa e não comeu nada naquele dia, o segundo dia da Festa da Lua Nova. Ele estava muito sentido porque Saul tinha insultado Davi.
35 Yo be l'ụtsu iya; Jonátanu egbeshi jekfushia Dévidi l'ẹgu l'ẹge ẹphe chịru. Yo duta nwata okoro nshịi; yẹle iya ayịru.
35 Na manhã seguinte ele foi ao campo a fim de encontrar Davi, como tinham combinado. Levou consigo um rapazinho
36 Yọ sụ nwata ono t'ọ gbagbụa je achọo akfụ-wa, ya abya agbagba-wa. Nwata ono agbachịa; yọ gbaa akfụ ono l'ụzo ifu nwata ono.
36 e disse: — Corra e vá buscar as flechas que eu atirar. O rapaz correu, e Jônatas atirou uma flecha que passou além dele.
37 Nwata erudelephu ẹke akfụ ono daru; Jonátanu ekua ya; sụ iya: “L'akfụ ono darụ iya l'ụzo ifu!”
37 Quando o rapaz chegou ao lugar onde a flecha tinha caído, Jônatas gritou: — A flecha caiu mais para lá de você!
38 Yọ rashịaru nwata ono; sụ iya: “Ngwa-a! Gude ọso!” Be evudokwa evudo. Nwata ono atụtuta akfụ ono; byakfutashia nnajiufu iya.
38 Não fique aí parado! Ande logo! O rapaz pegou as flechas e voltou para perto do seu patrão,
39 Ọbule nwata ono ta madụ iphe, akọ nụ; gbahalẹphu Jonátanu yẹle Dévidi.
39 não sabendo o que queria dizer tudo aquilo — somente Jônatas e Davi sabiam.
40 Ya ndono; Jonátanu achịru ngwa-ọgu iya chẹe nwata ono; sụ iya: “T'ọ lawaru. Yọ chịta akfụ ono chịlaa.”
40 Aí Jônatas entregou as suas armas ao rapaz e mandou que as levasse de volta para a cidade.
41 Nwata ono atụgbutsulephu; Dévidi eshi l'iku mkpuma ono l'ụzo ọhuda bya adaa; buaru Jonátanu ifu l'alị ugbo ẹto. Ẹphe abya etsutsua onwẹphe ọnu; watakọta ẹkwa; ọbule Dévidi ka iya arara.
41 Depois que o rapaz foi embora, Davi saiu de trás do monte de pedras, jogou-se no chão e encostou o rosto na terra três vezes. Então eles se beijaram chorando. E a tristeza de Davi era maior do que a de Jônatas.
42 Jonátanu asụ Dévidi: “Laa l'ẹhu-agu; kẹ l'ayi gudewa ẹpha Ojejoje ribua lẹ nggu iya a-bụru ọ̀nyà: ‘Lẹ Ojejoje bẹ bụ onye ekebe nggu l'iya; mbụ jeye lẹ ndu o-shi-l'eri ngu rua lẹ ndu o-shi-l'eri nk'iya gbururu jeye.’ ” Ya ndono; Dévidi atụgbutsua; Jonátanu ala phushia azụ l'ufu.
42 Aí Jônatas disse a Davi: — Deus esteja com você! O Então Davi partiu, e Jônatas voltou para a cidade.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar 1 Samuel 20, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.