1 Reis 1

Bayịburu Ikwo (IQW) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 Teke ono bẹ eze, bụ Dévidi kahụwaru; bụwaru ọkpobe onye bụ ọgurenya; k'ọphu bụ l'oyi anọduje atsụ iya; m'o -ruhuru; a phụ-kpua ya ukpo.
1 O rei Davi estava bem velho. Os seus servidores o cobriam com cobertas, mas ele não conseguia se aquecer.
2 Tọ dụ iya bụ; ndu ozi iya abya asụ iya: “T'ẹphe lenuaru nggụbe eze, bụ onye nwe mu nụ ẹnya nwamgbọko, nwoke ta achịkahubua ọkpa; t'ọ bya eswiru nggụbe eze; letaje ngu enya. Yọ zẹnyabejekwaphu ngu phụ; k'ọphu oo-meje t'ẹhu vo nggụbe onye nwe mu nụ ọku.”
2 Por isso, os seus conselheiros disseram: — Rei Davi, nós vamos procurar uma moça para ficar com o senhor e cuidar do senhor. Ela dormirá ao seu lado e o conservará quente.
3 Ẹphe abya achịko alị Ízurẹlu l'ọ ha jegbaru l'ẹke ẹphe achọ nwamgbọko, ama mma. Ẹphe achọnyaa; bya aphụa Abishagu kẹ Shúnemu. Ẹphe eduta iya dutaru eze.
3 Então procuraram em toda a terra de Israel uma moça bonita. Em Suném encontraram uma jovem chamada Abisague e a levaram ao rei.
4 Nwamgbọko ono bẹ ama ntụmatu. Yọ nọdu l'eleta eze ẹnya; l'ejeru iya ozi. Ọ bụ l'eze te ejekfubua ya azẹ.
4 Abisague era muito bonita. Ela servia o rei e cuidava dele, mas Davi não teve relações com ela.
5 Ya ndono; Adónịja, bụ nwatibe nwanyi ọphu, bụ Hagitu awata owoli onwiya eli; l'ekfu: “L'ọo ya a-bụru eze.” Yọ bya akwakọberu onwiya ụgbo-ịnya; mẹ ndu agbajẹ iya nụ; bya edobe ụkporo madzụ labụ l'ụmadzu iri t'ẹphe vutajeru iya ụzo.
5 — ausente —
6 Ọphu nna iya 'ababụaru iya mba; m'ọ bụ jịa ya: Iphe, kparu iphe oome ẹge ono. Adónija ono amashị mma ike. Yọ bụru iya tso Abusolomu l'azụ.
6 — ausente —
7 Adónịja eje achị-koshi Jóabu Zeruya; mẹ Abiyáta, bụ onye achịjeru Nchileke ẹja idzu iya; ẹphe etsoru iya; tụru íkè yeru iya.
7 Adonias falou com Joabe, que era filho de uma mulher chamada Zeruia, e com Abiatar, o sacerdote, e eles concordaram em ficar do lado dele.
8 Obenu lẹ Zadọku, bụ onye achịjeru Nchileke ẹja; Benáya Jehoyada; Nétanu, bụ onye nkfuchiru Nchileke; Shimeyi; Reyi; mẹ ndu sọja Dévidi; ndu ọphu bụ ike-ka-l'ọgu l'ẹphe ha te nwedu onye tụru íkè yeru Adónịja.
8 Mas o sacerdote Zadoque e Benaías, filho de Joiada, Natã, o profeta , Simei, Reí e os guarda-costas de Davi não ficaram do lado de Adonias.
9 Adónịja eje anọdu lẹ Mkpuma Zohẹleti lẹ mgboro Ẹnu-Rogẹlu gbushia atụru; oke-eswi; mẹ eswi, gbagbaaru ẹba gude shia nri. Yo kua ụnwanna iya l'ẹphe ha, bụ iya bụ ụnwu eze; bya ekukwaaphu unwoke ndu Júda, bụ ndu eje ozi l'ufu-eze lẹ nri ono.
9 Um dia Adonias ofereceu ovelhas, touros e bezerros gordos em sacrifício , na pedra da Cobra, perto da fonte de Rogel. Ele convidou os outros filhos do rei Davi e os servidores do rei que eram de Judá.
10 Ọ bụ l'ẹ to kudu Nétanu, bụ onye nkfuchiru Nchileke; to ku Benáya; to ku ndu sọja ndu ọphu bụ ike-ka-l'ọgu phẹ; to ku Sólomọnu, bụ nwanna iya.
10 Porém não convidou o seu meio-irmão Salomão, nem Natã, o profeta, nem Benaías, nem os guarda-costas de Davi.
11 Tọ dụ iya bụ; Nétanu abya ajị Betisheba, bụ nne Sólomọnu; sụ iya: “?Tịi nụdu lẹ Adónịja Hagitu bẹ bụwa eze; onye nwe mu nụ; mbụ Dévidi ta ma?
11 Então Natã foi falar com Bate-Seba, a mãe de Salomão. Natã perguntou: — Você soube que Adonias, o filho de Hagite, se fez rei? E o rei Davi não está sabendo de nada!
12 Byakwaphu nta-a tẹ ya karu ngu ẹge ii-me dzọta ishi ngu; mẹ kẹ nwatibe ngu Sólomọnu.
12 Vou lhe dar um conselho: se você quiser salvar a sua vida e a vida do seu filho Salomão,
13 Tụgbulekwaphu nta-a jekfu eze, bụ Dévidi je asụ iya: ‘Nggụbe eze, bụ onye nwe mu nụ; ?Ọ kwa l'i riru mụbe nwozi ngu nte l'ọ bụ nwatibe mu Sólomọnu a-bụru eze nọ-tsota ngu l'aba-eze ngu? ?Nanụ ẹge ọ dụ b'o gbe bụwaru nụ Adónịja gbe bụwaru nụ eze ọbu?’
13 vá agora mesmo falar com o rei Davi e diga o seguinte: “Rei Davi, o senhor não jurou que o meu filho Salomão seria rei em seu lugar e que seria ele quem haveria de sentar no seu trono? Então, como é que Adonias se tornou rei?”
14 Teke ono, ịi-nọ l'ẹke ono; kpụru okfu ono l'ọnu; nggu l'eze ono; bẹ ya a-bata bya achịa ngu ẹka l'azụ.”
14 E Natã continuou: — E aí, quando você ainda estiver falando com o rei, eu vou chegar e confirmar a sua história.
15 Tọ dụ iya bụ; Betisheba abya atụgbua jekfushi eze l'ime ụlo-eze. Eze l'onwiya bụwa ọkpobe nwoke ọgurenya. Yọ bụru Abishagu kẹ Shúnemu eleta iya ẹnya.
15 Então Bate-Seba foi ao quarto de dormir do rei para falar com ele. Davi estava muito velho, e Abisague, a moça de Suném, estava cuidando dele.
16 Betisheba abya efuzita byiaru eze ikpere.
16 Em sinal de respeito, Bate-Seba se ajoelhou diante do rei. Então ele perguntou: — O que você quer?
17 Betisheba asụ iya: “Onye nwe mu nụ; i gude ẹpha Ojejoje, bụ Nchileke ngu ribuaru yẹbe nwozi ngu nwanyi nte; lẹ nwatibe ngu; mbụ Sólomọnu a-bụru eze nọ-tsota ngu l'aba-eze ngu.
17 Ela respondeu: — Rei Davi, o senhor jurou pelo nome do
18 Ọbu; lekwa lẹ Adónịja gbe bụakwaru nụ eze ọbu nta-a; lẹ nggụbe eze, bụ onye nwe mu nụ ẹ-ba ama.
18 Mas Adonias já se tornou rei, e o senhor não está sabendo disso.
19 O gbushiakwaru igweligwe oke-eswi, eswi, gbagbaaru ẹba; mẹ atụru; bya ekuwa ụnwu eze l'ẹphe ha; kua Abiyáta, bụ onye achịjeru Nchileke ẹja; mẹ Jóabu, bụ onye ishi ndu sọja; to ku nwatibe ngu, bụ Sólomọnu.
19 Ele ofereceu muitos touros, ovelhas e bezerros gordos em sacrifício e convidou os irmãos dele, o sacerdote Abiatar e Joabe, o comandante do exército, para a festa. Porém não convidou o seu filho Salomão.
20 Nggụbe eze, bụ onye nwe mu nụ; nta-a bẹ ndu Ízurẹlu l'ẹphe ha nọokwa l'ele ngu; t'ẹphe maru onye ịi-sụ t'ọ nọdu l'aba-eze nggụbe onye nwe mu nụ; l'ọzori ngu.
20 Rei Davi, todo o povo de Israel está esperando que o senhor lhe diga quem será o rei em seu lugar.
21 Ọ -dụdu bẹ mbọku, a -nọnyaru; t'ị nọhe bẹ aa-watakwa ome yẹle nwatibe iya Sólomọnu l'ẹphe -bụ ndu meru ẹjo iphe.”
21 Se não disser, logo que o senhor morrer, eu e o meu filho Salomão seremos tratados como traidores.
22 Betisheba yẹle eze akpụkwaduru-a okfu ono l'ọnu; Nétanu, bụ onye nkfuchiru Nchileke abata.
22 Enquanto Bate-Seba ainda estava falando, Natã chegou ao palácio.
23 A abya ezia eze lẹ Nétanu, bụ onye nkfuchiru Nchileke bẹ byakwaru nụ. Yọ bata; bya ebuaru eze ifu l'alị.
23 Contaram ao rei que o profeta Natã estava lá. Ele entrou, se ajoelhou diante do rei e encostou o rosto no chão.
24 Nétanu abya asụ iya: “Nggụbe eze, bụ onye nwe mu nụ; ?ọ dụ l'ị sụwaru l'ọ bụ Adónịja a-bụru eze, nọ-chia ẹnya ngu tọo; mbụ l'ọ bụ iya a-nọdu l'aba-eze ngu?
24 Depois disse: — Rei Davi, por acaso, o senhor anunciou que Adonias é quem será o rei em seu lugar?
25 Ntanụ-a b'o jewaru je egbushia oke-eswi; mẹ eswi, gbashịru ẹba; mẹ igweligwe atụru. O kuakwaru ụnwu eze l'ẹphe ha; bya ekua ndu ishi ndu sọja; mẹ Abiyáta, bụ onye achịjeru Nchileke ẹja. Mbụ lẹ nta-a; bẹ ẹphe nọkwa l'eri; l'angụ: l'ekfu; sụ: ‘Ndzụ ngu ndzụ ogologo; eze, bụ Adónịja!’
25 Hoje mesmo ele foi oferecer muitos touros, ovelhas e bezerros gordos em sacrifício. Convidou todos os filhos do senhor, convidou Joabe, o comandante do seu exército, e Abiatar, o sacerdote. E agora mesmo eles estão comendo e bebendo com ele e gritando: “Viva o rei Adonias!”
26 Ọle mbẹdua, bụ nwozi ngu; mẹ Zadọku, bụ onye achịjeru Nchileke ẹja; mẹ Benáya Jehoyada b'ẹ to kukwa; ọphu o kukwa nwozi ngu, bụ Sólomọnu.
26 Mas Adonias não me convidou e não convidou Zadoque, o sacerdote, nem Benaías, nem Salomão.
27 ?Bụ nggụbe eze, bụ onye nwe mu nụ bẹ meru egbe iphe ọwaa; ọphu i medu t'ayịbe ndu ozi ngu maru l'ọo ọwaa bụ onye ọphu a-nọdu l'aba-eze ngu m'ị chị-gelephu?”
27 Será que o senhor aprovou tudo isso e não contou pelo menos aos seus conselheiros quem será o rei em seu lugar?
28 Tọ dụ iya bụ; eze, bụ Dévidi asụ: “Kuaru mu nụ Betisheba.” Betisheba abya abata bya evudo iya l'ifu.
28 O rei Davi disse: — Chamem Bate-Seba. Ela voltou e ficou diante dele.
29 Eze eribua nte; sụ: “Ojejoje -nọdu-a ndzụ ẹge ọ nọ iya-a; mbụ onye ono, nafụtaru iya l'iphe-ẹhuka iya l'ọ ha;
29 Aí o rei lhe disse: — Eu prometo pelo Deus vivo, que me livrou de todas as aflições,
30 bẹ nte ono, ya gude ẹpha Ojejoje, bụ Nchileke kẹ Ízurẹlu ribuaru ngu ono bẹ ya e-medzu ntanụ-a; mbụ nte ono, ya riru; sụ ngu l'ọ bụ nwatibe ngu Sólomọnu a-bụru eze l'ọzori iya; nọchi ẹnya yẹbe Dévidi l'aba-eze iya ono.”
30 que hoje eu cumprirei o juramento que fiz a você, em nome do Senhor , o Deus de Israel: o juramento de que o seu filho Salomão seria o rei em meu lugar.
31 Tọ dụ iya bụ; Betisheba ebyishi ikpere; kpube ifu l'alị; gude kwabẹ eze ugvu; sụ iya: “Ndzụ ngu; ndzụ ogologo; nggụbe eze, bụ onye nwe mu nụ Dévidi!”
31 Bate-Seba se ajoelhou, encostou o rosto no chão e disse: — Que o meu senhor, o rei Davi, viva para sempre!
32 Eze, bụ Dévidi asụ: “Kuaru mu Zadọku, bụ onye achịjeru Nchileke ẹja; mẹ Nétanu, bụ onye nkfuchiru Nchileke; mẹ Benáya Jehoyada.” Ẹphe abyaruta l'ifu eze.
32 Então Davi mandou buscar o sacerdote Zadoque, o profeta Natã e Benaías, filho de Joiada. Quando eles entraram,
33 Eze asụ ẹphe: “Unu lẹ ndu ozi yẹbe onye nwe-unu yịru. Tẹ nwatibe iya nwoke; mbụ Sólomọnu, nọdu l'eli ịnya-mulu yẹbe eze t'unu duru iya je lẹ nggele Gihọnu.
33 Davi disse: — Levem com vocês os funcionários do meu palácio, façam o meu filho Salomão montar a minha própria mula e o levem até a fonte de Giom.
34 Unu -rulephu ẹke ono; tẹ Zadọku, bụ onye achịjeru Nchileke ẹja; mẹ Nétanu, bụ onye nkfuchiru Nchileke wụa ya manụ l'ishi t'ọ bụru eze ndu Ízurẹlu. Teke ono; unu egbua ụpyoku; sụ: ‘Ndzụ ngu; ndzụ ogologo; nggụbe eze, bụ Sólomọnu!’
34 Ali Zadoque e Natã o ungirão rei de Israel. Depois toquem as cornetas e gritem: “Viva o rei Salomão!”
35 Teke unu metsuaru; unu awụru tsoru iya t'ọ bya anọdu l'aba-eze mu; bụru eze nọ-chia ẹnya mu; kẹ lẹ mu tụwaru iya ẹka t'ọ bụru iya a-bụru eze ndu Ízurẹlu; bụru eze ndu Júda.”
35 Em seguida venham atrás dele quando vier sentar-se no meu trono. Ele será rei em meu lugar porque eu o escolhi para governar Israel e Judá.
36 Benáya Jehoyada azụa mgbede; sụ: “Ono ẹge ọ dụ-o! Tẹ Ojejoje, bụ Nchileke kẹ nggụbe eze, bụ onye nwe mu nụ kfufukwaa ẹge i kfuru.
36 — Assim será feito! — respondeu Benaías. — E que o Senhor , seu Deus, confirme isso!
37 T'ọ bụkwaru ẹge Ojejoje swiru nggụbe eze, bụ onye nwe mu nụ bụ ẹge oo-swiru Sólomọnu; bya emee t'abụbu, ọ bụ eze kangoo kẹ onye nwe mu nụ, bụ eze Dévidi.”
37 E que, assim como o Senhor Deus tem estado com o senhor, ele esteja também com Salomão e faça com que o reino dele seja ainda maior do que o seu!
38 Zadọku, bụ onye achịjeru Nchileke ẹja; Nétanu, bụ onye nkfuchiru Nchileke; Benáya Jehoyada; mẹwaru ndu Keretu mẹ ndu Peletu edoziaru Sólomọnu ịnya-mulu eze, bụ Dévidi; yọ nọdu iya l'eli agba; ẹphe ejeshia Gihọnu.
38 Então Zadoque, Natã, Benaías, os queretitas e os peletitas fizeram Salomão montar a mula do rei Davi e o acompanharam até a fonte de Giom.
39 Ẹphe erulephu ẹke ono; Zadọku, bụ onye achịjeru Nchileke ẹja eshi l'ụlo-ẹ́kwà wota mpo, manụ nọ; wụa Sólomọnu l'ishi. Ẹphe abya eworu ụpyoku gbua; ndu ono l'ẹphe ha atụa ụzu; sụ: “Ndzụ ngu ndzụ ogologo; eze, bụ Sólomọnu!”
39 Zadoque levou a vasilha de azeite que havia tirado da Tenda da Presença de Deus e ungiu Salomão. Então tocaram a corneta, e o povo gritou: — Viva o rei Salomão!
40 Ndu ono l'ẹphe ha l'awụ etso iya. Ẹphe aphụ opu; l'atụ ụzu ẹhu-ọtso-ẹna; k'ọphu bụ l'alị nmahụru jijiji.
40 Depois todos foram andando atrás de Salomão, gritando de alegria e tocando flauta; e faziam tanto barulho, que até parecia que a terra estava rachando.
41 Adónịja yẹle ndu ono, o kuru lẹ nri ono abụru l'ẹphe erigewa nri ono bẹ ẹphe nụru ụzu, atụ nụ. Jóabu abya anụa ọda ụpyoku ada nụ; jị: “?Igidi ọwaa, ede ẹge-a lẹ mkpụkpu-a bụ kẹ ngụnu?”
41 Adonias e todos os seus convidados tinham acabado de comer quando ouviram aquele barulho. Joabe ouviu o som da corneta e perguntou: — O que quer dizer essa barulhada na cidade?
42 Yọ kpụkwaduru iya-a l'ọnu ekfu; Jonátanu Abiyáta, bụ onye achịjeru Nchileke ẹja abụru phẹrekete. Adónịja asụ iya: “Bata nwoke, dụ mma. Ya marua l'ọ bụ ozi, dụ mma b'i gude bya.”
42 Ele ainda estava falando quando chegou Jônatas, filho de Abiatar, o sacerdote. Adonias disse a Jônatas: — Entre aqui. Você é um homem de valor e deve estar trazendo boas notícias.
43 Jonátanu asụ iya: “Wawakwa. L'onye nwe-mu nụ; mbụ eze Dévidi meekwaru Sólomọnu eze.”
43 — Pelo contrário, — respondeu Jônatas — o rei Davi tornou Salomão rei.
44 Eze bẹ yeru iya Zadọku, bụ onye achịjeru Nchileke ẹja; Nétanu, bụ onye nkfuchiru Nchileke; Benáya Jehoyada; ndu Keretu; mẹ ndu Peletu. Ẹphe emee Sólomọnu; yọ nọdu l'ịnya-mulu, eze agbajẹ.
44 Ele mandou Zadoque, Natã, Benaías, os queretitas e os peletitas acompanharem Salomão. Eles fizeram Salomão montar a mula do rei Davi,
45 Yọ bụru lẹ Gihọnu ono bẹ Zadọku, bụ onye achịjeru Nchileke ẹja; mẹ Nétanu, bụ onye nkfuchiru Nchileke wụru iya manụ l'ishi t'ọ bụru eze. Ẹphe gbe shiakwa l'ẹke ono gude ẹhu-ọtso-ẹna wụfuta; k'ọphu bụ lẹ mkpụkpu bẹ tehuru kẹ kfụkakfuka. Ọ kwa iya bụ ụzu ono, unu anụ ono.
45 e Zadoque e Natã o ungiram rei, na fonte de Giom. Depois voltaram para a cidade, gritando de alegria, e agora o povo está fazendo um grande alvoroço. É esse o barulho que vocês estão ouvindo.
46 Ọdo abụru lẹ Sólomọnu gbẹ nọduakwa nụ l'aba-eze ọbu.
46 Agora Salomão é o rei.
47 Ndu ozi eze abyakwaphu okele nnajiufu ayi, bụ eze Dévidi asụje: “Tẹ Nchileke ngu mekwaa ẹpha Sólomọnu t'ọ ka nke ngu. Yo mekwaaphu t'aba-eze nk'iya ka nke ngu!” Eze l'onwiya anọdu l'oshi-azẹe ya; fozita baaru Nchileke ẹja;
47 E além disso os funcionários do palácio foram cumprimentar o rei Davi para dar-lhe os parabéns. Eles disseram: “Que o seu Deus faça com que Salomão seja ainda mais famoso do que o senhor, e que o reino dele seja ainda maior do que o seu!” Aí, o rei se curvou na cama
48 bya asụ: T'ajaja bụru kẹ Ojejoje, bụ Nchileke kẹ Ízurẹlu, bụ onye ono, doberu mu ndzụ; mu egude ẹnya mu labụ phụ onye nọ-chiru ẹnya mu; bụru eze ntanụ-a!
48 e orou assim: “Louvado seja o Senhor , o Deus de Israel, que hoje colocou um dos meus descendentes como rei em meu lugar e deixou que eu vivesse para ver isso!”
49 Ndu ono, Adónịja kuru lẹ nri ono atsụlahaa egvu. Ẹphe awụ-lihu; gbakashịhu.
49 Então os convidados de Adonias ficaram com medo, e se levantaram, e foram embora, cada um pelo seu caminho.
50 Adónịja egude k'egvu, ọotsu Sólomọnu; gbagbụa je akwẹe ẹka lẹ mpo ẹnya-ngwẹja Ojejoje.
50 Adonias ficou com muito medo de Salomão e por isso foi para a Tenda da Presença de Deus e ficou segurando nas pontas do altar .
51 Ama abya agbaaru Sólomọnu lẹ Adónịja gudeekwa k'egvu nggụbe Sólomọnu je akwẹe ẹka lẹ mpo ẹnya-ngwẹja Ojejoje; sụ: “Tẹ eze, bụ Sólomọnu riaru iya nte ntanụ-a l'ẹ t'oo gudedu ogu-mbeke gbua yẹbe nwozi iya!”
51 Contaram ao rei Salomão que Adonias estava com medo dele e que tinha ido pegar nas pontas do altar e tinha dito: — Eu quero que o rei Salomão jure hoje que não mandará me matar à espada.
52 Sólomọnu asụ: “Ọ -bụru l'ọo-nọdu ekoshi lẹ ya bụ ọkpobe madzụ; bẹ ẹgbushi, nọ iya l'ishi ta adafụdu m'ọo nanụ. Ọlobu; ọ -bụru l'a phụru iphe, dụ ẹji lẹ ndzụ iya b'ọ laakwaru.”
52 Salomão disse: — Se ele provar que é um homem de palavra, eu juro que nem um fio dos seus cabelos será tocado; mas, se estiver com más intenções, ele morrerá.
53 Eze, bụ Sólomọnu abya eye ndu jeru je edufuta iya l'ẹnya-ngwẹja ono. Adónija abya ebyishi ikpere l'ifu l'eze, bụ Sólomọnu. Sólomọnu asụ iya: “Tụgbua lashia nke ngu.”
53 Então o rei Salomão mandou buscar Adonias. Fizeram com que ele descesse do altar, e ele veio, se ajoelhou diante do rei e encostou o rosto no chão. E o rei lhe disse: — Vá para casa.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar 1 Reis 1, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.