1 Reis 1
Bayịburu Ikwo (IQW) vs NAA
1 Teke ono bẹ eze, bụ Dévidi kahụwaru; bụwaru ọkpobe onye bụ ọgurenya; k'ọphu bụ l'oyi anọduje atsụ iya; m'o -ruhuru; a phụ-kpua ya ukpo.
1 Quando o rei Davi já estava bem velho, envolviam-no com roupas, mas ele não se aquecia.
2 Tọ dụ iya bụ; ndu ozi iya abya asụ iya: “T'ẹphe lenuaru nggụbe eze, bụ onye nwe mu nụ ẹnya nwamgbọko, nwoke ta achịkahubua ọkpa; t'ọ bya eswiru nggụbe eze; letaje ngu enya. Yọ zẹnyabejekwaphu ngu phụ; k'ọphu oo-meje t'ẹhu vo nggụbe onye nwe mu nụ ọku.”
2 Então os seus servos lhe disseram: — Que se procure para o rei, nosso senhor, uma jovem donzela, que esteja diante do rei e tenha cuidado dele, e durma nos seus braços, para que o rei, nosso senhor, se aqueça.
3 Ẹphe abya achịko alị Ízurẹlu l'ọ ha jegbaru l'ẹke ẹphe achọ nwamgbọko, ama mma. Ẹphe achọnyaa; bya aphụa Abishagu kẹ Shúnemu. Ẹphe eduta iya dutaru eze.
3 Então procuraram em todo o território de Israel uma jovem formosa. Acharam Abisague, sunamita, e a levaram ao rei.
4 Nwamgbọko ono bẹ ama ntụmatu. Yọ nọdu l'eleta eze ẹnya; l'ejeru iya ozi. Ọ bụ l'eze te ejekfubua ya azẹ.
4 A jovem era muito bonita. Cuidava do rei e o servia, mas o rei não teve relações com ela.
5 Ya ndono; Adónịja, bụ nwatibe nwanyi ọphu, bụ Hagitu awata owoli onwiya eli; l'ekfu: “L'ọo ya a-bụru eze.” Yọ bya akwakọberu onwiya ụgbo-ịnya; mẹ ndu agbajẹ iya nụ; bya edobe ụkporo madzụ labụ l'ụmadzu iri t'ẹphe vutajeru iya ụzo.
5 Então Adonias, filho de Hagite, se exaltou e disse: — Eu serei o rei. Providenciou carros de guerra, cavaleiros e cinquenta homens que corressem na sua frente.
6 Ọphu nna iya 'ababụaru iya mba; m'ọ bụ jịa ya: Iphe, kparu iphe oome ẹge ono. Adónija ono amashị mma ike. Yọ bụru iya tso Abusolomu l'azụ.
6 Seu pai jamais o tinha contrariado, dizendo: “Por que você fez isso ou aquilo?” Adonias tinha boa aparência e era mais jovem do que Absalão.
7 Adónịja eje achị-koshi Jóabu Zeruya; mẹ Abiyáta, bụ onye achịjeru Nchileke ẹja idzu iya; ẹphe etsoru iya; tụru íkè yeru iya.
7 Ele tinha feito um acordo com Joabe, filho de Zeruia, e com Abiatar, o sacerdote, que o seguiam e apoiavam.
8 Obenu lẹ Zadọku, bụ onye achịjeru Nchileke ẹja; Benáya Jehoyada; Nétanu, bụ onye nkfuchiru Nchileke; Shimeyi; Reyi; mẹ ndu sọja Dévidi; ndu ọphu bụ ike-ka-l'ọgu l'ẹphe ha te nwedu onye tụru íkè yeru Adónịja.
8 Porém Zadoque, o sacerdote, Benaia, filho de Joiada, Natã, o profeta, Simei, Reí e os valentes de Davi não apoiavam Adonias.
9 Adónịja eje anọdu lẹ Mkpuma Zohẹleti lẹ mgboro Ẹnu-Rogẹlu gbushia atụru; oke-eswi; mẹ eswi, gbagbaaru ẹba gude shia nri. Yo kua ụnwanna iya l'ẹphe ha, bụ iya bụ ụnwu eze; bya ekukwaaphu unwoke ndu Júda, bụ ndu eje ozi l'ufu-eze lẹ nri ono.
9 Certo dia Adonias sacrificou ovelhas, bois e bezerros gordos junto à pedra de Zoelete, que está perto de En-Rogel. Convidou todos os seus irmãos, os filhos do rei, e todos os homens de Judá que estavam a serviço do rei,
10 Ọ bụ l'ẹ to kudu Nétanu, bụ onye nkfuchiru Nchileke; to ku Benáya; to ku ndu sọja ndu ọphu bụ ike-ka-l'ọgu phẹ; to ku Sólomọnu, bụ nwanna iya.
10 porém não convidou Natã, o profeta, nem Benaia, nem os valentes, nem Salomão, seu irmão.
11 Tọ dụ iya bụ; Nétanu abya ajị Betisheba, bụ nne Sólomọnu; sụ iya: “?Tịi nụdu lẹ Adónịja Hagitu bẹ bụwa eze; onye nwe mu nụ; mbụ Dévidi ta ma?
11 Então Natã disse a Bate-Seba, mãe de Salomão: — Você não ouviu que Adonias, filho de Hagite, se proclamou rei e que nosso senhor, Davi, não sabe de nada?
12 Byakwaphu nta-a tẹ ya karu ngu ẹge ii-me dzọta ishi ngu; mẹ kẹ nwatibe ngu Sólomọnu.
12 Agora permita que eu lhe dê um conselho, para que você salve a sua vida e a vida do seu filho Salomão.
13 Tụgbulekwaphu nta-a jekfu eze, bụ Dévidi je asụ iya: ‘Nggụbe eze, bụ onye nwe mu nụ; ?Ọ kwa l'i riru mụbe nwozi ngu nte l'ọ bụ nwatibe mu Sólomọnu a-bụru eze nọ-tsota ngu l'aba-eze ngu? ?Nanụ ẹge ọ dụ b'o gbe bụwaru nụ Adónịja gbe bụwaru nụ eze ọbu?’
13 Vá, apresente-se ao rei Davi e diga: “Ó rei, meu senhor, não é verdade que você jurou a esta sua serva, dizendo: ‘O seu filho Salomão reinará depois de mim e ele se assentará no meu trono?’ Por que, então, Adonias se tornou rei?”
14 Teke ono, ịi-nọ l'ẹke ono; kpụru okfu ono l'ọnu; nggu l'eze ono; bẹ ya a-bata bya achịa ngu ẹka l'azụ.”
14 — Eis que, enquanto você ainda estiver falando com o rei, eu também entrarei depois de você e confirmarei as suas palavras.
15 Tọ dụ iya bụ; Betisheba abya atụgbua jekfushi eze l'ime ụlo-eze. Eze l'onwiya bụwa ọkpobe nwoke ọgurenya. Yọ bụru Abishagu kẹ Shúnemu eleta iya ẹnya.
15 Assim, Bate-Seba entrou no quarto do rei para falar com ele. O rei já era bem velho, e Abisague, a sunamita, o servia.
16 Betisheba abya efuzita byiaru eze ikpere.
16 Bate-Seba inclinou a cabeça e prostrou-se diante do rei, que perguntou: — O que você quer?
17 Betisheba asụ iya: “Onye nwe mu nụ; i gude ẹpha Ojejoje, bụ Nchileke ngu ribuaru yẹbe nwozi ngu nwanyi nte; lẹ nwatibe ngu; mbụ Sólomọnu a-bụru eze nọ-tsota ngu l'aba-eze ngu.
17 Ela respondeu: — Meu senhor, você jurou a esta sua serva pelo
18 Ọbu; lekwa lẹ Adónịja gbe bụakwaru nụ eze ọbu nta-a; lẹ nggụbe eze, bụ onye nwe mu nụ ẹ-ba ama.
18 Mas agora Adonias se proclamou rei, e você, ó rei, meu senhor, não sabe disso.
19 O gbushiakwaru igweligwe oke-eswi, eswi, gbagbaaru ẹba; mẹ atụru; bya ekuwa ụnwu eze l'ẹphe ha; kua Abiyáta, bụ onye achịjeru Nchileke ẹja; mẹ Jóabu, bụ onye ishi ndu sọja; to ku nwatibe ngu, bụ Sólomọnu.
19 Ele sacrificou bois, bezerros gordos e ovelhas em abundância. Convidou todos os filhos do rei, Abiatar, o sacerdote, e Joabe, comandante do exército, mas não convidou o seu servo Salomão.
20 Nggụbe eze, bụ onye nwe mu nụ; nta-a bẹ ndu Ízurẹlu l'ẹphe ha nọokwa l'ele ngu; t'ẹphe maru onye ịi-sụ t'ọ nọdu l'aba-eze nggụbe onye nwe mu nụ; l'ọzori ngu.
20 Porém, ó rei, meu senhor, todo o Israel tem os olhos em você, para que o rei diga quem se assentará no trono do rei, meu senhor, depois dele.
21 Ọ -dụdu bẹ mbọku, a -nọnyaru; t'ị nọhe bẹ aa-watakwa ome yẹle nwatibe iya Sólomọnu l'ẹphe -bụ ndu meru ẹjo iphe.”
21 Do contrário, sucederá que, quando o rei, meu senhor, morrer, eu e o meu filho Salomão seremos tidos por culpados.
22 Betisheba yẹle eze akpụkwaduru-a okfu ono l'ọnu; Nétanu, bụ onye nkfuchiru Nchileke abata.
22 Enquanto Bate-Seba ainda falava com o rei, eis que o profeta Natã entrou.
23 A abya ezia eze lẹ Nétanu, bụ onye nkfuchiru Nchileke bẹ byakwaru nụ. Yọ bata; bya ebuaru eze ifu l'alị.
23 E anunciaram isso ao rei, dizendo: — O profeta Natã está aí. Ele se apresentou ao rei e prostrou-se com o rosto em terra diante dele.
24 Nétanu abya asụ iya: “Nggụbe eze, bụ onye nwe mu nụ; ?ọ dụ l'ị sụwaru l'ọ bụ Adónịja a-bụru eze, nọ-chia ẹnya ngu tọo; mbụ l'ọ bụ iya a-nọdu l'aba-eze ngu?
24 Natã perguntou: — Rei Davi, por acaso o senhor declarou, dizendo: “Adonias reinará depois de mim e é ele quem se assentará no meu trono”?
25 Ntanụ-a b'o jewaru je egbushia oke-eswi; mẹ eswi, gbashịru ẹba; mẹ igweligwe atụru. O kuakwaru ụnwu eze l'ẹphe ha; bya ekua ndu ishi ndu sọja; mẹ Abiyáta, bụ onye achịjeru Nchileke ẹja. Mbụ lẹ nta-a; bẹ ẹphe nọkwa l'eri; l'angụ: l'ekfu; sụ: ‘Ndzụ ngu ndzụ ogologo; eze, bụ Adónịja!’
25 Porque hoje ele foi sacrificar bois, bezerros gordos e ovelhas em abundância. Convidou todos os filhos do rei, os chefes do exército e Abiatar, o sacerdote. E eis que estão comendo e bebendo com ele e gritando: “Viva o rei Adonias!”
26 Ọle mbẹdua, bụ nwozi ngu; mẹ Zadọku, bụ onye achịjeru Nchileke ẹja; mẹ Benáya Jehoyada b'ẹ to kukwa; ọphu o kukwa nwozi ngu, bụ Sólomọnu.
26 Porém não convidou a mim, que sou servo do rei, nem Zadoque, o sacerdote, nem Benaia, filho de Joiada, nem Salomão, que é servo do meu senhor.
27 ?Bụ nggụbe eze, bụ onye nwe mu nụ bẹ meru egbe iphe ọwaa; ọphu i medu t'ayịbe ndu ozi ngu maru l'ọo ọwaa bụ onye ọphu a-nọdu l'aba-eze ngu m'ị chị-gelephu?”
27 Será que isso teria sido feito por ordem do rei, meu senhor? E o senhor não contou nem a este seu servo quem se assentaria no seu trono, depois do senhor!
28 Tọ dụ iya bụ; eze, bụ Dévidi asụ: “Kuaru mu nụ Betisheba.” Betisheba abya abata bya evudo iya l'ifu.
28 O rei Davi respondeu: — Chamem Bate-Seba. Ela se apresentou ao rei e se pôs diante dele.
29 Eze eribua nte; sụ: “Ojejoje -nọdu-a ndzụ ẹge ọ nọ iya-a; mbụ onye ono, nafụtaru iya l'iphe-ẹhuka iya l'ọ ha;
29 Então o rei jurou, dizendo: — Tão certo como vive o
30 bẹ nte ono, ya gude ẹpha Ojejoje, bụ Nchileke kẹ Ízurẹlu ribuaru ngu ono bẹ ya e-medzu ntanụ-a; mbụ nte ono, ya riru; sụ ngu l'ọ bụ nwatibe ngu Sólomọnu a-bụru eze l'ọzori iya; nọchi ẹnya yẹbe Dévidi l'aba-eze iya ono.”
30 farei no dia de hoje como jurei a você pelo Senhor , Deus de Israel, dizendo: “O seu filho Salomão reinará depois de mim e se assentará no meu trono, em meu lugar.”
31 Tọ dụ iya bụ; Betisheba ebyishi ikpere; kpube ifu l'alị; gude kwabẹ eze ugvu; sụ iya: “Ndzụ ngu; ndzụ ogologo; nggụbe eze, bụ onye nwe mu nụ Dévidi!”
31 Então Bate-Seba se inclinou, prostrou-se com o rosto em terra diante do rei e disse: — Que o rei Davi, meu senhor, viva para sempre!
32 Eze, bụ Dévidi asụ: “Kuaru mu Zadọku, bụ onye achịjeru Nchileke ẹja; mẹ Nétanu, bụ onye nkfuchiru Nchileke; mẹ Benáya Jehoyada.” Ẹphe abyaruta l'ifu eze.
32 O rei Davi disse: — Chamem Zadoque, o sacerdote, Natã, o profeta, e Benaia, filho de Joiada. E eles se apresentaram ao rei.
33 Eze asụ ẹphe: “Unu lẹ ndu ozi yẹbe onye nwe-unu yịru. Tẹ nwatibe iya nwoke; mbụ Sólomọnu, nọdu l'eli ịnya-mulu yẹbe eze t'unu duru iya je lẹ nggele Gihọnu.
33 Então o rei disse: — Levem com vocês os meus servos, façam o meu filho Salomão montar na minha mula e levem-no a Giom.
34 Unu -rulephu ẹke ono; tẹ Zadọku, bụ onye achịjeru Nchileke ẹja; mẹ Nétanu, bụ onye nkfuchiru Nchileke wụa ya manụ l'ishi t'ọ bụru eze ndu Ízurẹlu. Teke ono; unu egbua ụpyoku; sụ: ‘Ndzụ ngu; ndzụ ogologo; nggụbe eze, bụ Sólomọnu!’
34 Ali Zadoque, o sacerdote, com Natã, o profeta, o ungirão rei sobre Israel. Então toquem a trombeta e digam: “Viva o rei Salomão!”
35 Teke unu metsuaru; unu awụru tsoru iya t'ọ bya anọdu l'aba-eze mu; bụru eze nọ-chia ẹnya mu; kẹ lẹ mu tụwaru iya ẹka t'ọ bụru iya a-bụru eze ndu Ízurẹlu; bụru eze ndu Júda.”
35 Depois venham subindo com ele, e ele virá e se assentará no meu trono, pois é ele quem reinará em meu lugar. Porque ordenei que ele seja chefe sobre Israel e sobre Judá.
36 Benáya Jehoyada azụa mgbede; sụ: “Ono ẹge ọ dụ-o! Tẹ Ojejoje, bụ Nchileke kẹ nggụbe eze, bụ onye nwe mu nụ kfufukwaa ẹge i kfuru.
36 Então Benaia, filho de Joiada, respondeu ao rei: — Amém! Que o
37 T'ọ bụkwaru ẹge Ojejoje swiru nggụbe eze, bụ onye nwe mu nụ bụ ẹge oo-swiru Sólomọnu; bya emee t'abụbu, ọ bụ eze kangoo kẹ onye nwe mu nụ, bụ eze Dévidi.”
37 Como o Senhor Deus tem estado com o rei, meu senhor, assim esteja com Salomão e faça com que o trono dele seja maior do que o trono do rei Davi, meu senhor.
38 Zadọku, bụ onye achịjeru Nchileke ẹja; Nétanu, bụ onye nkfuchiru Nchileke; Benáya Jehoyada; mẹwaru ndu Keretu mẹ ndu Peletu edoziaru Sólomọnu ịnya-mulu eze, bụ Dévidi; yọ nọdu iya l'eli agba; ẹphe ejeshia Gihọnu.
38 Então Zadoque, o sacerdote, Natã, o profeta, Benaia, filho de Joiada, e a guarda real fizeram Salomão montar na mula que era do rei Davi e o levaram a Giom.
39 Ẹphe erulephu ẹke ono; Zadọku, bụ onye achịjeru Nchileke ẹja eshi l'ụlo-ẹ́kwà wota mpo, manụ nọ; wụa Sólomọnu l'ishi. Ẹphe abya eworu ụpyoku gbua; ndu ono l'ẹphe ha atụa ụzu; sụ: “Ndzụ ngu ndzụ ogologo; eze, bụ Sólomọnu!”
39 Zadoque, o sacerdote, levou o chifre do azeite que estava no tabernáculo e ungiu Salomão. Tocaram a trombeta, e todo o povo gritou: — Viva o rei Salomão!
40 Ndu ono l'ẹphe ha l'awụ etso iya. Ẹphe aphụ opu; l'atụ ụzu ẹhu-ọtso-ẹna; k'ọphu bụ l'alị nmahụru jijiji.
40 Todo o povo vinha subindo atrás de Salomão, tocando flautas e gritando de alegria. O barulho era tanto, que parecia que a terra estava se fendendo.
41 Adónịja yẹle ndu ono, o kuru lẹ nri ono abụru l'ẹphe erigewa nri ono bẹ ẹphe nụru ụzu, atụ nụ. Jóabu abya anụa ọda ụpyoku ada nụ; jị: “?Igidi ọwaa, ede ẹge-a lẹ mkpụkpu-a bụ kẹ ngụnu?”
41 Adonias e todos os convidados que estavam com ele ouviram isso, quando acabavam de comer. Também Joabe ouviu o som da trombeta e perguntou: — Que significa esse alvoroço na cidade?
42 Yọ kpụkwaduru iya-a l'ọnu ekfu; Jonátanu Abiyáta, bụ onye achịjeru Nchileke ẹja abụru phẹrekete. Adónịja asụ iya: “Bata nwoke, dụ mma. Ya marua l'ọ bụ ozi, dụ mma b'i gude bya.”
42 Enquanto ele falava, eis que chegou Jônatas, filho de Abiatar, o sacerdote. Adonias disse a Jônatas: — Entre aqui, porque você é um homem valente e deve estar trazendo boas notícias.
43 Jonátanu asụ iya: “Wawakwa. L'onye nwe-mu nụ; mbụ eze Dévidi meekwaru Sólomọnu eze.”
43 Mas Jônatas respondeu a Adonias: — Pelo contrário. Nosso senhor, o rei Davi, proclamou Salomão como rei.
44 Eze bẹ yeru iya Zadọku, bụ onye achịjeru Nchileke ẹja; Nétanu, bụ onye nkfuchiru Nchileke; Benáya Jehoyada; ndu Keretu; mẹ ndu Peletu. Ẹphe emee Sólomọnu; yọ nọdu l'ịnya-mulu, eze agbajẹ.
44 E Davi enviou com ele Zadoque, o sacerdote, Natã, o profeta, Benaia, filho de Joiada, e os da guarda real; e eles fizeram Salomão montar na mula que era do rei.
45 Yọ bụru lẹ Gihọnu ono bẹ Zadọku, bụ onye achịjeru Nchileke ẹja; mẹ Nétanu, bụ onye nkfuchiru Nchileke wụru iya manụ l'ishi t'ọ bụru eze. Ẹphe gbe shiakwa l'ẹke ono gude ẹhu-ọtso-ẹna wụfuta; k'ọphu bụ lẹ mkpụkpu bẹ tehuru kẹ kfụkakfuka. Ọ kwa iya bụ ụzu ono, unu anụ ono.
45 Zadoque, o sacerdote, e Natã, o profeta, o ungiram rei em Giom. Eles voltaram de lá, cheios de alegria, e a cidade se alvoroçou. É esse o barulho que você ouviu.
46 Ọdo abụru lẹ Sólomọnu gbẹ nọduakwa nụ l'aba-eze ọbu.
46 Também Salomão já está sentado no trono do reino.
47 Ndu ozi eze abyakwaphu okele nnajiufu ayi, bụ eze Dévidi asụje: “Tẹ Nchileke ngu mekwaa ẹpha Sólomọnu t'ọ ka nke ngu. Yo mekwaaphu t'aba-eze nk'iya ka nke ngu!” Eze l'onwiya anọdu l'oshi-azẹe ya; fozita baaru Nchileke ẹja;
47 Além disso, os oficiais do rei foram cumprimentar Davi e disseram: “Que o seu Deus faça com que o nome de Salomão seja mais célebre do que o seu nome, e faça com que o trono dele seja maior do que o seu trono.” E o rei se inclinou sobre o leito.
48 bya asụ: T'ajaja bụru kẹ Ojejoje, bụ Nchileke kẹ Ízurẹlu, bụ onye ono, doberu mu ndzụ; mu egude ẹnya mu labụ phụ onye nọ-chiru ẹnya mu; bụru eze ntanụ-a!
48 O rei também disse o seguinte: “Bendito seja o Senhor , Deus de Israel, que deu hoje quem se assente no meu trono, e permitiu que eu o visse com os meus próprios olhos.”
49 Ndu ono, Adónịja kuru lẹ nri ono atsụlahaa egvu. Ẹphe awụ-lihu; gbakashịhu.
49 Então todos os convidados que estavam com Adonias começaram a tremer, se levantaram e foram embora, cada um pelo seu caminho.
50 Adónịja egude k'egvu, ọotsu Sólomọnu; gbagbụa je akwẹe ẹka lẹ mpo ẹnya-ngwẹja Ojejoje.
50 Porém Adonias, temendo Salomão, levantou-se, foi e pegou nas pontas do altar.
51 Ama abya agbaaru Sólomọnu lẹ Adónịja gudeekwa k'egvu nggụbe Sólomọnu je akwẹe ẹka lẹ mpo ẹnya-ngwẹja Ojejoje; sụ: “Tẹ eze, bụ Sólomọnu riaru iya nte ntanụ-a l'ẹ t'oo gudedu ogu-mbeke gbua yẹbe nwozi iya!”
51 Então alguém foi dizer a Salomão: — Eis que Adonias tem medo do rei Salomão, porque pega nas pontas do altar, dizendo: “Que o rei Salomão me jure hoje que não matará este seu servo à espada.”
52 Sólomọnu asụ: “Ọ -bụru l'ọo-nọdu ekoshi lẹ ya bụ ọkpobe madzụ; bẹ ẹgbushi, nọ iya l'ishi ta adafụdu m'ọo nanụ. Ọlobu; ọ -bụru l'a phụru iphe, dụ ẹji lẹ ndzụ iya b'ọ laakwaru.”
52 Salomão respondeu: — Se for homem de bem, nem um de seus cabelos cairá no chão. Mas se fizer alguma maldade, morrerá.
53 Eze, bụ Sólomọnu abya eye ndu jeru je edufuta iya l'ẹnya-ngwẹja ono. Adónija abya ebyishi ikpere l'ifu l'eze, bụ Sólomọnu. Sólomọnu asụ iya: “Tụgbua lashia nke ngu.”
53 Então o rei Salomão enviou mensageiros, e o fizeram descer do altar. Adonias veio e se prostrou diante do rei Salomão, que lhe disse: — Vá para a sua casa.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar 1 Reis 1, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.