Marcos 8
Anutu Täŋo Man (IOU) vs NVT
1 — ausente —
1 Naqueles dias, outra grande multidão se reuniu e, mais uma vez, o povo ficou sem comida. Jesus chamou os discípulos e disse:
2 — ausente —
2 “Tenho compaixão dessa gente. Estão aqui comigo há três dias e não têm mais nada para comer.
3 Jop yepmana päŋku kädet miŋin nakta kumneŋ. Ätu ban naniktä äbuŋ yäk.
3 Se eu os mandar embora com fome, desmaiarão no caminho. Alguns vieram de longe”.
4 Ude yäweränä iwaräntäkiyetä iwetkuŋ; Kome jopi-ken ŋodeken ketem deken nanikpäŋ yäpmäŋpäŋ äma äbot ŋodewanita yämine?
4 Os discípulos disseram: “Como conseguiremos comida suficiente neste lugar deserto para alimentá-los?”.
5 Yäwäwä yäwetkuk; Inken käräga jidetä itkaŋ? Yäweränä iwetkuŋ; 7tägän itkaŋ yäk.
5 Jesus perguntou: “Quantos pães vocês têm?”. “Sete”, responderam eles.
6 Ude iwerä nadäŋkaŋ Jesutä ämawebe yäwet-pewän kome terak maŋit yäpmäŋ kuŋkuŋ. Täŋkaŋ käräga 7 ŋokeŋo yäpmäŋpäŋ Ekäni bänep täga man iwetkaŋ tokätpäŋ iwaräntäkiyeta yämiŋkuk. Yämänkaŋä iwaräntäkiyetä ämawebe päke unita yämiŋ yäpmäŋ kuŋkuŋ.
6 Então Jesus mandou todo o povo sentar-se no chão. Tomou os sete pães, agradeceu a Deus e os partiu em pedaços. Em seguida, entregou-os aos discípulos, que os distribuíram à multidão.
7 Täŋkaŋ gwägu tom yarägän itkuŋo u udegän Ekäni bänep täga man iwetkaŋ yäpmäŋ daniŋpäŋ iwaräntäkiyeta yämänkaŋ ämawebeta yämiŋkuŋ.
7 Eles encontraram, ainda, alguns peixinhos; Jesus também os abençoou e mandou que os discípulos os distribuíssem.
8 Yämä äma 4,000 bumik itkuŋo u naŋpäŋ koki täŋkuŋ. Naŋpä tägawäpäŋ ketem ätu jop patkuŋo uwä iwaräntäkiyetä yäpmäŋpäŋ yäk 7 ude daiwä tokŋeŋkuŋ.
8 Todos comeram à vontade. Depois, os discípulos recolheram sete cestos grandes com as sobras.
9 Ude täŋkaŋ ämawebe u yäwet-pewän ini komen komen kuŋtäŋpä kuŋkuŋ.
9 Naquele dia, havia cerca de quatro mil homens na multidão. Após comerem, Jesus os mandou para casa.
10 Kuŋ moreŋirä Jesu iwaräntäkiye-kät gäpe terak äroŋpeŋ päŋku Dalmanuta komeken uken ahäŋkuŋ.
10 Em seguida, entrou com seus discípulos num barco e atravessou para a região de Dalmanuta.
11 Uken ahäŋpäŋ irirä Parisi äma ätu Jesuken äbäŋpäŋ manken tena yäŋkaŋ yäŋyabäk kehäromigän iwetpäŋ ŋode iwet yabäŋkuŋ; Ai! Kudän kudupi kubä täŋiri kaŋpäŋ Anututä gepmaŋpän äpun yäŋ nadäna!
11 Alguns fariseus vieram ao encontro de Jesus e começaram a discutir com ele. Para pô-lo à prova, exigiram que lhes mostrasse um sinal do céu.
12 Iwerirä Jesutä gaŋani nadäŋpäŋ yäwetkuk; Äma udewani imata kudän kudupi täŋiri känayäŋ yäŋkaŋ nadäk täkaŋ? Näk bureni täwetat. Näk kudän kudupi kubä nämoinik täwoŋärewayäŋ!
12 Ao ouvir isso, Jesus suspirou profundamente e disse: “Por que este povo insiste em pedir um sinal? Eu lhes digo a verdade: não darei sinal algum aos homens desta geração”.
13 Ude yäŋpäŋä yepmaŋpeŋ iwaräntäkiye yäŋ-yäkŋat yäpmäŋ gäpe terak äromaŋ gwägu ani kukŋi udude käda äroŋkuŋ.
13 Então ele os deixou, entrou de volta no barco e atravessou para o outro lado do mar.
14 Täŋpäkaŋ iwaräntäkiyetä guŋ taŋpäŋ käräga däkum mäyap nämo yäpuŋ. Gäpe terak kubägän itkuko ugänpäŋ yäpuŋ.
14 Os discípulos, porém, se esqueceram de levar comida. Tinham no barco apenas um pão.
15 Eruk kuŋtäŋgän Jesutä man ŋode yäwetkuk; In Parisi ämakät Herot täŋo yis unita ket nadäŋpäŋ kaŋ kuŋarut!
15 Enquanto atravessavam o mar, Jesus os advertiu: “Fiquem atentos! Tenham cuidado com o fermento dos fariseus e de Herodes”.
16 Yäweränä iwaräntäkiyetä ini-tägän näwetgäwet täŋpäŋ yäŋkuŋ; Kärägata guŋ taŋpeŋ äbämäŋo unita käwep nadäŋpäŋ niwetak yäk.
16 Os discípulos começaram a discutir entre si porque não tinham trazido pão.
17 Man ude yäŋirä Jesutä nadäŋpäŋ yäwetkuk; Kärägata guŋ taŋpeŋ äbäŋopäŋ imata yäŋpäŋ-nadäk täkaŋ? Wari wari täwet yäpmäŋ äbäk täyat u mebäri nämo nadäkaŋ? Bänepjin nämo piräreyätak?
17 Ao saber do que estavam falando, Jesus disse: “Por que discutem sobre a falta de pão? Ainda não sabem ou não entenderam? Seu coração está tão endurecido que não compreendem?
18 Dapunjin tumbani ba jukujintä nämo nadäk täkaŋ? Täŋä ketem yepmäŋ towiŋkuro u yabäŋpäŋ-nadäk täŋpäŋ guŋ taŋkuŋ?
18 Vocês têm olhos, mas não veem? Têm ouvidos, mas não ouvem? Não se lembram de nada?
19 Käräga 5 yäpmäŋ daniŋpäŋ äma 5,000ta yämiŋira kokoki itgän täŋkuŋo u yäk jide daiŋkuŋ? Yäwerän 12 yäŋ iwetkuŋ.
19 Quando reparti os cinco pães entre os cinco mil, quantos cestos cheios de sobras vocês recolheram?”. “Doze”, responderam eles.
20 Ba käräga 7 yäpmäŋ daniŋpäŋ äma 4,000 yepmäŋ towiŋira kokoki itgän täŋkuŋo u yäk jide daiŋkuŋ? Ude yäwänä 7 yäŋ iwetkuŋ.
20 “E quando reparti os sete pães entre os quatro mil, quantos cestos grandes cheios de sobras vocês recolheram?” “Sete”, responderam.
21 Yäwäwä yäwetkuk; Upäŋ imata nämo nadäwä tumäŋkaŋ?
21 “E vocês ainda não entendem?”, perguntou.
22 Ude yäweränkaŋ gwägu terak kuŋtäŋgän Betsaida komeken ahäŋkuŋ. Ahäŋirä uken äma ätutä noripak dapuri tumbani yäŋikŋat yäpmäŋ Jesuken kuŋkuŋ. Päŋku dubini-ken ahäŋpäŋä Jesutä keri dapuri waki terak peŋirän tägawän yäŋpäŋ butewaki man iwetkuŋ.
22 Quando chegaram a Betsaida, algumas pessoas trouxeram um cego a Jesus e lhe pediram que o tocasse.
23 Eruk ude iwerirä Jesutä äma uwä iŋitpäŋ yäŋikŋat yäpmäŋ yotpärare gägäni-ken kuŋkuk. Päŋku dapuri-ken iwit utpäŋ keritä gupi terak peŋpäŋ iwetkuk; Imaka kubä käyan ba nämo?
23 Ele tomou o cego pela mão e o levou para fora do povoado. Em seguida, cuspiu nos olhos do homem, pôs as mãos sobre ele e perguntou: “Vê alguma coisa?”.
24 Iweränä yäŋkuk; Ai, äma yabätat upäŋkaŋ u wäranigän, päya ude bumik yabätat. Ket nämo yabätat yäk.
24 Recuperando aos poucos a vista, o homem respondeu: “Vejo pessoas, mas não as enxergo claramente. Parecem árvores andando”.
25 Ude yäwänä Jesutä keri dapuri-ken äneŋi peŋirän eruk dapun säkgämän ijiwän kuŋkuŋ. Ijiwän kwäpäŋ imaka kudup kwawakgän yabäŋkuk.
25 Jesus pôs as mãos sobre os olhos do homem mais uma vez, e sua visão foi completamente restaurada; ele passou a ver tudo com nitidez.
26 Ude täŋpänä Jesutä iwetkuk; Gäkŋa yotken siwoŋi kuyi. Yotpärare-ken äroweno.
26 Então Jesus se despediu dele e disse: “Ao voltar para casa, não entre no povoado”.
27 Ude täŋkaŋ Jesu iwaräntäkiye-kät Sisaria Pilipai komeken kuŋkuŋ. Kuŋtäŋgän iwaräntäkiye ŋode yäwet yabäŋkuk; Ämawebetä näka netä yäŋ näwet täkaŋ?
27 Jesus e seus discípulos deixaram a Galileia e foram para os povoados perto de Cesareia de Filipe. Enquanto caminhavam, Jesus lhes perguntou: “Quem as pessoas dizem que eu sou?”.
28 Yäwänä iwetkuŋ; Ätutäwä Jon ume ärut yämani yäŋ yäk täkaŋ. Ba ätutäwä gäk profet biani Elaija yäŋ yäk täkaŋ. Täŋ, ätutäwä profet bian itkuŋo uken nanik kubä yäŋ yäk täkaŋ.
28 Eles responderam: “Alguns dizem que o senhor é João Batista; outros, que é Elias ou um dos profetas”.
29 Ude yäwäwä Jesutä yäwetkuk; Täŋpäkaŋ injinä näkawä netä yäŋ yäk täkaŋ? Yäwänä Pitatä iwetkuk; Gäk Kristo, Anututä bian nin täŋkentäŋ nimikta iwoyäwani u yäk.
29 “E vocês?”, perguntou ele. “Quem vocês dizem que eu sou?” Pedro respondeu: “O senhor é o Cristo!”.
30 Ude yäwänä Jesutä iniken mebäri äma ätu nämoinik yäwetneŋ yäŋpäŋ yäniŋ bitnäŋkuk.
30 Mas Jesus os advertiu de que não falassem a ninguém a seu respeito.
31 Kadäni uken Jesutä yäput peŋpäŋ man ŋode yäŋahäŋpäŋ yäwetkuk; Äma Bureni-inik uwä komi mäyap api nadäwek. Täŋpäkaŋ Juda täŋo äma ekäni, ba bämop äma intäjukun täŋpani-kät Baga man yäwoŋärewani äma unitä Äma Bureni-inik mäde ut imiŋpäŋ kumäŋ-kumäŋ api utneŋ. Täŋkaŋ utpäŋ änenayäŋ täŋopäŋ kepma yaräkubä täreŋirän äneŋi api akwek.
31 Então Jesus começou a lhes ensinar que era necessário que o Filho do Homem sofresse muitas coisas e fosse rejeitado pelos líderes do povo, pelos principais sacerdotes e pelos mestres da lei. Seria morto, mas três dias depois ressuscitaria.
32 Man u yäŋkwawa tawänkaŋ Pitatä inigän yäŋikŋat yäpmäŋ päŋku ibeŋkuk.
32 Enquanto falava abertamente sobre isso com os discípulos, Pedro o chamou de lado e o repreendeu por dizer tais coisas.
33 Täŋpänä Jesutä äyäŋutpäŋ iwaräntäkiye yabäŋpäŋ Pita iwetkuk; Satan, gäk kewe! Gäk man nadätan uwä Anutu-ken nanik nämo. Uwä äma täŋo nadäk-nadäkgän.
33 Jesus se virou, olhou para seus discípulos e repreendeu Pedro. “Afaste-se de mim, Satanás!”, disse ele. “Você considera as coisas apenas do ponto de vista humano, e não da perspectiva de Deus.”
34 Jesutä ude yäŋpäŋ ämawebe päke u itkuŋo ukät iwaräntäkiye yäŋpewän äbäpäŋ ŋode yäwetkuk; Äma kubätä näk näwarayäŋ nadäŋpäŋä iniken bänep nadäk-nadäki mäde ut imiŋpäŋ bäräpi näkä kotawayäŋ täyat udegän päya kwakäpi buramiŋkaŋ gwäk pimiŋpäŋ kaŋ näwarän.
34 Depois, chamou a multidão e os discípulos e disse: “Se alguém quer ser meu seguidor, negue a si mesmo, tome sua cruz e siga-me.
35 Täŋpäkaŋ äma kubätä iniken irit kuŋat-kuŋarita iyap taŋpäŋä u api paorek. Upäŋkaŋ äma kubätä näka yäŋpäŋ iniken irit kuŋat-kuŋari iniŋ kireŋpäŋ näkŋo Manbiŋam Täga yäpmäŋ kuŋarayäŋ täko uwä irit kehäromi api kaŋ-ahäwek.
35 Se tentar se apegar à sua vida, a perderá. Mas, se abrir mão de sua vida por minha causa e por causa das boas-novas, a salvará.
36 Täŋ, äma kubätä kome täŋo imaka kudup peŋ bäyaŋpäŋ yäpmäŋ kuŋattäŋgän paot-paotta biŋam täŋpeko uwä tägawek?
36 Que vantagem há em ganhar o mundo inteiro, mas perder a vida?
37 Äma udewani Anutu mäde ut imiŋpäŋ kuŋarayäŋ täko uwä irit kehäromi yäpmäkta kädetta api wäyäkwek.
37 E o que daria o homem em troca de sua vida?
38 Nadäkaŋ? Äma Bureni-iniktä nani täŋo tuŋum epmäget kudän ikek kudupi aŋeroniye-kät api äpneŋ. Kadäni uken äma kubätä äma änok gwäjiwani, Anutu täŋo man peŋawäk täk täŋpani ŋo bämopi-ken itpäŋ wäpna ba manna biŋam mäde ut imayäŋ täko uwä, Äma Bureni-inik uwä udegän äma unita mäde api ut imek.
38 Se alguém se envergonhar de mim e de minha mensagem nesta época de adultério e pecado, o Filho do Homem se envergonhará dele quando vier na glória de seu Pai com os santos anjos”.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Marcos 8, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.