Marcos 4
Anutu Täŋo Man (IOU) vs NAA
1 Jesutä äneŋi Galili gwägu gägäni-ken äpmoŋpäŋ ämawebe man yäwetpäŋ yäwoŋärek täŋkuk. Täŋ irirän ämawebe mäyap äbä itgwäjiŋpewä Jesu uwä gäpe terak punin äro maŋit itkaŋ ämawebe gwägu gägäni-ken it yäpmäŋ kwäkaŋ Jesutä manbiŋam yäwetpäŋ yäwoŋärek täŋkuk.Jesutä pom terak man yäwetkuk|src="HK065A.jpg" size="span" loc="Bottom" copy="Horace Knowles" ref="Mk 4:1..."
1 Jesus começou a ensinar outra vez à beira-mar. E uma numerosa multidão se reuniu em volta dele, de modo que entrou num barco, onde se assentou, afastando-se da praia. E todo o povo estava à beira-mar, na praia.
2 Täŋpäŋä man wärani mäyap yäwetpäŋä kubä pen ŋode yäwetkuk;
2 Assim, ensinava-lhes muitas coisas por parábolas e, durante o seu ensino, dizia:
3 Juku peŋpäŋ man wärani täwerayäŋ täyat ŋo ket nadäwut! Äma kubätä ketem mujipi pikta epäni-ken päŋku mujipi täŋ-irähuttäŋ kwek.
3 — Escutem! Eis que o semeador saiu a semear.
4 Täŋ-irähuttäŋ kuŋirän mujipi ätu kädet miŋin mäneŋ. Kädet miŋin mäneŋo uwä baraktä yabäŋ ahäŋpäŋ naŋ paotneŋ.
4 E, ao semear, uma parte caiu à beira do caminho, e vieram as aves e a comeram.
5 Täŋkaŋ mujipi ätuwä kome taŋi nämo, gänaŋ umu mobä, uterak maŋ tädotneŋ.
5 Outra parte caiu em solo rochoso, onde a terra era pouca, e logo nasceu, visto não ser profunda a terra.
6 Kome u pidämigän, gänaŋ umu mobä unita jäwäri punin itkaŋ bäräŋeŋ tädotneŋ. Bäräŋeŋ tädotneŋo upäŋkaŋ edaptä yeŋpewän kubit täneŋ.
6 Saindo, porém, o sol, a queimou; e, porque não tinha raiz, secou-se.
7 Täŋ, mujipi ätuwä mup waki gänaŋ mäneŋ. Mup gänaŋ maŋirä mup waki unitä äroŋpäŋ uwäk täŋpipiŋ-pewä waŋpäŋ bureni nämo pätneŋ.
7 Outra parte caiu entre os espinhos; e os espinhos cresceram e a sufocaram, e não deu fruto.
8 Täŋpäkaŋ mujipi ätuwä kome gakŋi nikekken mäneŋo uwä täga äroneŋ. Äroŋpäŋ bureni ätu ähan pätneŋ. Ätuwä taŋi bumik pätneŋ. Täŋ, ätuwä bumta pätneŋ.
8 Outra, enfim, caiu em boa terra e deu fruto; a semente brotou, cresceu e produziu a trinta, a sessenta e a cem por um.
9 Man ude yäŋpäŋ yäŋkuk; Äma jukuni nikektä näkŋo man ŋo ket nadäwut!
9 E Jesus acrescentou:
10 Täŋpäkaŋ ämawebe ätu kuŋ moreŋirä Jesu iniken iwaräntäkiye-kät noriye ätukät man wärani yäwetkuko unitäŋo mebärita iwet yabäŋkuŋ.
10 Quando Jesus ficou só, os que estavam junto dele com os doze começaram a lhe fazer perguntas a respeito das parábolas.
11 Iwet yabäwäwä yäŋkuk; Anututä intäjukun itkaŋ yabäŋ yäwat epän täk täyak unitäŋo manbiŋam käbop irani injingän nadäkta yäwani unita in-gänpäŋ täwetat. Upäŋkaŋ ämawebe päke u nämo nadäwä tumäk täkaŋ unita u man wäranigän yäŋ nadäk täkaŋ.
11 Jesus disse a eles:
12 Man unitagän profet kubätä bian ŋode kudän täŋkuk;
12 para que, vendo, vejam e não percebam; e, ouvindo, ouçam e não entendam; para que não venham a converter-se e sejam perdoados.
13 Jesutä ude yäŋpäŋ yäŋkuk; Man wärani täweraro unitäŋo mebäri nadäkaŋ ba nämo? In mebäri nämo nadäwä tumäŋirä man wärani ätu yäwawä jide täŋpäŋ nadäwä täreneŋ?
13 Então Jesus lhes perguntou:
14 Man wärani täweraro unitäŋo mebäri ŋode; Äma näkŋo man kudupi yäŋahäk täkaŋ uwä äma mujipi täŋ-irähuttäŋ kweko udewani.
14 O semeador semeia a palavra.
15 Täŋä ämawebe ätu näkŋo man kudupi nadäŋpäŋ bänepi-ken peŋirä Satantä yäyomägat täyak uwä mujipi kädet miŋin pewän mäneŋo udewani.
15 Estes são os da beira do caminho, onde a palavra é semeada: quando a ouvem, logo Satanás vem e tira a palavra semeada neles.
16 Täŋpäŋ ämawebe ätu näkŋo man kudupi pengän nadäŋkaŋ gäripi nadäk täkaŋ uwä mujipi kome pidämi, gänaŋ umu mobä uterak piweko udewani.
16 E estes são os semeados em solo rochoso, os quais, ouvindo a palavra, logo a recebem com alegria.
17 Unita ämawebe udewani uwä näkŋo man bänepi-ken jäwäri ket nämo äpmoŋpani unita man u kadäni keräpigän yäpmäŋ kuŋatneŋ. Bäräpi kubä ba näkŋo man yäŋahäŋirä yäŋärok man yäwerit iwan täŋ yämiŋit täŋpäwä kwitaŋpäŋ näkŋo man kudupi u bäräŋeŋ peneŋ.
17 Mas eles não têm raiz em si mesmos, sendo de pouca duração. Quando chega a angústia ou a perseguição por causa da palavra, logo se escandalizam.
18 — ausente —
18 Os outros, os semeados entre os espinhos, são os que ouvem a palavra,
19 — ausente —
19 mas as preocupações deste mundo, a fascinação da riqueza e outras ambições aparecem e sufocam a palavra, e ela fica infrutífera.
20 Täŋpäkaŋ ämawebe ätu näkŋo man kudupi nadäŋkaŋ bänepi-ken peŋpäŋ kehäromi yäpmäŋ kuŋat täkaŋ uwä mujipi kome gakŋi terak piweko u bureni ähan ba taŋi bumik ba bumta ahäneŋo udewani.
20 Os que foram semeados em boa terra são aqueles que ouvem a palavra e a recebem, frutificando a trinta, a sessenta e a cem por um.
21 Jesutä manbiŋam u yäŋ paotpäŋä äneŋi yäwetkuk; Äma kubätä topän ijiŋpäŋ käbot gänaŋ ba käwut-ken pewek? Nämoinik! Kwawakgän pewänkaŋ ijiŋ-yäŋewek.
21 Jesus também lhes disse:
22 Bureni! Imaka imaka apiŋo käbop itkaŋ uwä mäden kwawak ahäŋirä api yabäŋpäŋ-nadäneŋ. Ba imaka imaka ämatä yejämäk täkaŋ uwä äneŋpäŋ kwawak api peneŋ.
22 Porque não há nada oculto, senão para ser manifesto; e nada escondido, senão para ser revelado.
23 Unita äma jukuni nikektä näkŋo man ŋo ket nadäwut!
23 Se alguém tem ouvidos para ouvir, ouça.
24 Man täwet täyat uwä ket nadäk täkot. In näkŋo man kudupi nadäŋ namiŋpäŋ nadäk-nadäkjin-ken ähan peŋpäŋ nadäneŋo uwä Anututä ätukät yäpurärät tamiŋirän taŋi nadäneŋ.
24 Então lhes disse:
25 Unita in ŋode nadäwut; Äma kubätä imaka imani u yäpmäŋ kuŋarayäŋ täko uwä imaka imani uwä yäpurärätpäŋ bumta imikta yäwani. Upäŋkaŋ äma kubätä imaka imani u nämo yäpmäŋ kuŋarayäŋ täko uwä imaka imani u äneŋi yomägatta yäwani.
25 Pois ao que tem, mais será dado; e, ao que não tem, até o que tem lhe será tirado.
26 Ude yäŋpäŋ äneŋi man wärani kubä ŋode yäwetkuk; Man wärani kubä ŋode täwera nadäwut; Äbot Anututä yabäŋ yäwat täyak uwä ŋodewani; Äma kubätä mujipi epäni-ken piŋtäŋ kwek.
26 Jesus disse ainda:
27 Piŋ moreŋkaŋ kuŋirän bipani kepma yarä-yarä itpäŋ mebäri nämo kaŋpäŋ nadäŋirän käruk imätpäŋ amneŋ.
27 Ele dorme e acorda, de noite e de dia, e a semente germina e cresce, sem que ele saiba como.
28 Kometä ini-tägän gakŋi yämiŋirän tädotpäŋ pähämi pitpäŋ äroŋpäŋ bureni pätneŋ.
28 A terra por si mesma frutifica: primeiro aparece a planta, depois, a espiga, e, por fim, o grão cheio na espiga.
29 Eruk bureni patpäŋ tägaŋirä pugerek. Täŋpäkaŋ äbot Anututä yabäŋ yäwat täyak u udewani.
29 E, quando o fruto já está maduro, logo manda cortar com a foice, porque chegou a colheita.
30 Jesutä ude yäŋpäŋ yäwetkuk; Man wärani jide u täwerira Anutu täŋo yabäŋ yäwat epän unitäŋo mebärita nadäwä täreneŋ? Eruk, kubä ŋode; Äbot Anututä yabäŋ yäwat täyak u ŋodewani;
30 Disse mais:
31 — ausente —
31 Ele é como um grão de mostarda, que, quando semeado, é a menor de todas as sementes sobre a terra;
32 — ausente —
32 mas, uma vez semeada, cresce e se torna maior do que todas as hortaliças; cria ramos tão grandes, que as aves do céu podem se aninhar à sua sombra.
33 Täŋpäkaŋ Jesutä ämawebe täŋo nadäk-nadäki yabäŋpäŋ-nadäŋkaŋ nadäk-nadäkitä täga iŋitnaŋi udegän Anutu täŋo manbiŋam man wärani terakgän yäwet täŋkukonik.
33 E com muitas parábolas semelhantes Jesus lhes expunha a palavra, conforme podiam compreendê-la.
34 Man mebäri kwawak nämo yäwetkaŋ man wärani terakgän yäwet täŋkukonik. Täŋpäkaŋ man mebäri uwä iwaräntäkiye-kät inigän itkaŋ yäwet täŋkukonik.
34 E sem parábolas não lhes falava; tudo, porém, explicava em particular aos seus próprios discípulos.
35 Eruk kepma ukengän kome bipmäŋirän Jesutä iwaräntäkiye ŋode yäwetkuk; Gwägu kukŋi udude käda kuna yäk.
35 Naquele dia, sendo já tarde, Jesus disse aos discípulos:
36 Yäweränä iwaräntäkiyetä ämawebe Jesu kakta äbuŋo päke u yepmaŋpeŋ gäpe Jesutä itkuk-ken u gänaŋ ärowäkaŋ penta kuŋkuŋ. Kuŋirä ämawebe ätu gäpe ätu yäpmäŋkaŋ mäden yäwatkuŋ.
36 E eles, despedindo a multidão, o levaram assim como estava, no barco; e outros barcos o seguiam.
37 — ausente —
37 Ora, levantou-se grande temporal de vento, e as ondas se arremessavam contra o barco, de modo que o mesmo já estava se enchendo de água.
38 — ausente —
38 E Jesus estava na popa, dormindo sobre o travesseiro. Os discípulos o acordaram e lhe disseram: — Mestre, o senhor não se importa que pereçamos?
39 Iwaräntäkiyetä ude iweräwä eruk, Jesutä akuŋpäŋ mänit kaŋ-yäŋpäŋ gwägu ŋode iwetkuk; Bitnäŋpäŋ kwikinik isi! yäk. Yäweränä mänit kenta gwägu bitnäŋpäŋ wareŋ mämäni nämo itkumän.
39 E ele, despertando, repreendeu o vento e disse ao mar: O vento se aquietou, e tudo ficou bem calmo.
40 Ude täŋpäŋ Jesutä iwaräntäkiye yäwetkuk; Imata umuntäkaŋ? Nadäkinikjin näkken nämo peŋpäŋ umuntäkaŋ ba?
40 Então Jesus lhes perguntou:
41 Täŋpäkaŋ Jesutä mänit kenta gwägu yäniŋ bitnäŋkuko u kaŋpäŋ umun pähap nadäŋpäŋ ini-tägän näwetgäwet täŋpäŋ yäŋkuŋ; Wa! Äma ŋo jidewani! Äma jopi kubätä ude täga tänaŋi nämo. Upäŋkaŋ äma ŋonitä mänit kenta gwägu man yäwerirän mani buramikamän! yäk.
41 E eles, possuídos de grande temor, diziam uns aos outros: — Quem é este que até o vento e o mar lhe obedecem?
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Marcos 4, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.