Marcos 3
Anutu Täŋo Man (IOU) vs VC
1 Kadäni kubä Jesutä Juda täŋo käbeyä yot kubä gänaŋ äroŋpäŋä äma keri kwäyähäneŋ täŋpani kubä irirän kaŋkuk.Käbeyä yot gänaŋ|src="HK077G.jpg" size="col" loc="Top right" copy="Horace Knowles" ref="Mk 3:1"
1 Noutra vez, entrou ele na sinagoga e achava-se ali um homem que tinha a mão seca.
2 Kepma u Sabat unita Parisi ämatä Jesu jide täŋpäŋ manken kaŋ tene yäŋ nadäŋpäŋ Jesu ket täŋpäŋ kaŋiwat itkuŋ. Jesutä äma keri kwäyähäneŋ täŋpani ŋokeŋowä Sabat kadäni ŋo käwep yäpän täganeŋ yäŋ nadäŋpäŋ unita.
2 Ora, estavam-no observando se o curaria no dia de sábado, para o acusarem.
3 Ude kaŋ iwarirä Jesutä keri kwäyähäneŋ täŋpani u ŋode iwetkuk; Ämawebe päke ŋo gabäŋirä aku!
3 Ele diz ao homem da mão seca: "Vem para o meio."
4 Ude iweränkaŋ akuŋpäŋ irirän Jesutä Parisi äma yäwet yabäŋkuk; In jide nadäkaŋ? Orekirit kadäni-ken kädet jidewani uwä täga täne? Kädet täga täne ba kädet waki täne? Ba äma käyäm ikekta jide täŋ yämine? Täŋkentäŋ yämine ba nämo täŋkentäŋ yämiŋitna ini kumneŋ? Ude yäweränä kowata man nämo yäŋkaŋ kum itkuŋ.
4 Então lhes pergunta: "É permitido fazer o bem ou o mal no sábado? Salvar uma vida ou matar?" Mas eles se calavam.
5 Ude täŋpäwä Jesutä bänepi nämo imärani yabäŋpäŋ-nadäwän nämo tägawäpäŋ koki täŋpän waŋkuŋ. Koki täŋpän wawäpäŋ äma keri kwäyähäneŋ täŋpani uwä iwetkuk; Ketka piräreŋpäŋ yäpi-siwoŋ tawut! Ude iweränä keri piräreŋpäŋ yäpän-siwoŋ taŋkuŋ.
5 Então, relanceando um olhar indignado sobre eles, e contristado com a dureza de seus corações, diz ao homem: "Estende tua mão!" Ele estendeu-a e a mão foi curada.
6 Eruk, ude täŋirän Parisi ämatä kaŋpäŋ Jesu jide täŋpäŋ kaŋ utne yäŋ nadäŋpäŋ gapman täŋo intäjukun äma wäpi Herot unitäŋo äbotkät päŋku käbeyä täŋpäŋ yäŋpäŋ-nadäk täŋkuŋ.
6 Saindo os fariseus dali, deliberaram logo com os herodianos como o haviam de perder.
7 — ausente —
7 Jesus retirou-se com os seus discípulos para o mar, e seguia-o uma grande multidão, vinda da Galiléia.
8 — ausente —
8 E da Judéia, de Jerusalém, da Iduméia, do além-Jordão e dos arredores de Tiro e de Sidônia veio a ele uma grande multidão, ao ouvir o que ele fazia.
9 — ausente —
9 Ele ordenou a seus discípulos que lhe aprontassem uma barca, para que a multidão não o comprimisse.
10 — ausente —
10 Curou a muitos, de modo que todos os que padeciam de algum mal se arrojavam a ele para o tocar.
11 Täŋpäŋ kadäni kadäni äma mäjotä magäranitä Jesu kaŋpäŋ mäjo uwä kome terak iŋami yäpä äpmoŋpäpäŋ kähän yäŋpäŋ ŋode yäk täŋkuŋonik; Gäk Anutu täŋo nanaki yäk.
11 Quando os espíritos imundos o viam, prostravam-se diante dele e gritavam: Tu és o Filho de Deus!
12 Ude yäwäwä Jesutä iniken mebäri yäŋahäkta yäjiwät-inik täŋkuk.
12 Ele os proibia severamente que o dessem a conhecer.
13 Ude yäŋpäŋ pom kubäken äroŋpäŋ Jesutä äma ini bänepitä nadäŋkuko u yäŋpewän äbuŋ.
13 Depois, subiu ao monte e chamou os que ele quis. E foram a ele.
14 — ausente —
14 Designou doze dentre eles para ficar em sua companhia.
15 — ausente —
15 Ele os enviaria a pregar, com o poder de expulsar os demônios.
16 Äma 12 uwä wäpi ŋode; Kubä Saimon. Jesutä wäpi kodaki Pita yäŋ iwetkuk.
16 Escolheu estes doze: Simão, a quem pôs o nome de Pedro;
17 Yaräwä Sebedi täŋo nanakiyat wäpi Jems kenta Jon. Yarä unita iniken man terak wäpi Boaneges yäŋ yäwetkuk. U ninin man terak Iromäŋ.
17 Tiago, filho de Zebedeu, e João, seu irmão, aos quais pôs o nome de Boanerges, que quer dizer Filhos do Trovão.
18 Täŋä ätu täŋo wäpi Andru, Filip, Batorom, Matiyu, Tomas. Kubäwä Alfias täŋo nanaki wäpi Jems. Kubä wäpi Tadius. Kubä wäpi Saimon Selot.
18 Ele escolheu também André, Filipe, Bartolomeu, Mateus, Tomé, Tiago, filho de Alfeu; Tadeu, Simão, o Zelador;
19 Kubä Judas, Kariot komeken nanik. Äma unitä Jesu iwan keri terak peŋkuk.
19 e Judas Iscariotes, que o entregou.
20 Eruk iwaräntäkiye ude iwoyäŋpäŋ yepmaŋkaŋ Jesu yotken kuŋkuk. Kuŋkukopäŋ ämawebe bumta äbuŋo unita Jesu ini ba iwaräntäkiye jide täŋpäŋ ketem naŋpäm!
20 Dirigiram-se em seguida a uma casa. Aí afluiu de novo tanta gente, que nem podiam tomar alimento.
21 Ude täŋirä Jesu täŋo noriyetä biŋam u nadäŋpäŋ, Eruk! Jesu nadäk-nadäki paotak yäŋpäŋ imagutnayäŋ Jesutä itkuk-ken äbuŋ.
21 Quando os seus o souberam, saíram para o reter; pois diziam: "Ele está fora de si."
22 Täŋpäkaŋ äma Baga man yäwoŋärewani Jerusalem yotpärare-ken naniktä äbuŋ. Äbäŋpäŋ ŋode yäŋkuŋ; Mäjo täŋo äma ärowani wäpi Bilisibap unitä Jesu magärirän unitäŋo kehäromi terak mäjo yäwat kirek täyak! yäk.
22 Também os escribas, que haviam descido de Jerusalém, diziam: "Ele está possuído de Beelzebul: é pelo príncipe dos demônios que ele expele os demônios."
23 — ausente —
23 Mas, havendo-os convocado, dizia-lhes em parábolas: "Como pode Satanás expulsar a Satanás?
24 — ausente —
24 Pois, se um reino estiver dividido contra si mesmo, não pode durar.
25 — ausente —
25 E se uma casa está dividida contra si mesma, tal casa não pode permanecer.
26 Täŋpäŋ udegän Satantä iniken äboriye däpmäŋpäŋ yäwat kireweko uwä kehäromi täga yäpneŋ? Nämoinik! Satan ini paot-inik täŋpek.
26 E se Satanás se levanta contra si mesmo, está dividido e não poderá continuar, mas desaparecerá.
27 Ude yäŋpäŋ yäwetkuk; Äma komi kubätä iniken yot gänaŋ irirän äma kubätä siwani yäŋkaŋ päro tuŋumi täga yomägarek? Nämo! Äma komi u bäyaŋ iŋitpäŋ yentä keri kuroŋi pädät täŋpäŋ peŋkaŋ uyaku tuŋumi täga yomägarek.
27 Ninguém pode entrar na casa do homem forte e roubar-lhe os bens, se antes não o prender; e então saqueará sua casa.
28 Unita ket täwera nadäwut; Waki mebäri mebäri ba Anututa yäŋärok man yäkyäk unitäŋo momi u täga penaŋi.
28 "Em verdade vos digo: todos os pecados serão perdoados aos filhos dos homens, mesmo as suas blasfêmias;
29 Upäŋkaŋ äma kubätä Anutu täŋo Munapikta yäŋärok man yäwayäŋ täko uwä momini uwä tärek-täreki nämo pen api pärek yäk. Anututä momini uwä täga penaŋi nämo.
29 mas todo o que tiver blasfemado contra o Espírito Santo jamais terá perdão, mas será culpado de um pecado eterno."
30 Äma ekäni ekänitä Gäk mäjotä magäränkaŋ unitäŋo kehäromi terak täk täyan yäŋ iwetkuŋo unita Jesutä ude yäwetkuk.
30 Jesus falava assim porque tinham dito: "Ele tem um espírito imundo."
31 Man ude yäŋ irirän miŋi noriye-kät Jesutä itkuk-ken u ahäŋkuŋ. Ahäŋpäŋ yäman umu itkaŋ Jesutä yäman äpän yäŋ nadäŋpäŋ äma kubä iwerä äroŋkuk.
31 Chegaram sua mãe e seus irmãos e, estando do lado de fora, mandaram chamá-lo.
32 Äroŋpäŋ Jesu äma bämopi-ken irirän kaŋpäŋ ŋode iwetkuk; Ai! Meŋka notkaye yäman itkaŋ gäka yäkaŋ yäk.
32 Ora, a multidão estava sentada ao redor dele; e disseram-lhe: "Tua mãe e teus irmãos estão aí fora e te procuram."
33 Ude iweränä Jesutä iwetkuk; Meŋnaye notnaye bureni-inik u netä?
33 Ele respondeu-lhes: "Quem é minha mãe e quem são meus irmãos?"
34 Ude yäŋpäŋ ämawebe it gwäjiŋkuŋo u yabäŋpäŋ yäŋkuk; Meŋnaye, notnaye bureni ŋo!
34 E, correndo o olhar sobre a multidão, que estava sentada ao redor dele, disse: "Eis aqui minha mãe e meus irmãos.
35 Ämawebe Anutu täŋo man buramik täkaŋ uwä näkŋo meŋnaye, notnaye, wanotnaye bureni-inik.
35 Aquele que faz a vontade de Deus, esse é meu irmão, minha irmã e minha mãe."
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Marcos 3, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.