Lucas 19
Anutu Täŋo Man (IOU) vs NVT
1 Täŋpäkaŋ Jesu Jeriko yotpärare bämopi-ken kuŋkuk.
1 Jesus entrou em Jericó e atravessava a cidade.
2 Kuŋirän yotpärare uken takis moneŋ yäpani täŋo intäjukun äma kubä wäpi Sakius itkuk. Sakius uwä moneŋ nani.
2 Havia ali um homem rico chamado Zaqueu, chefe dos cobradores de impostos.
3 Unitä Jesu u netä yäŋ ket kaŋpäŋ nadäwa yäŋkaŋ kuŋkuk. Kuŋkuko upäŋkaŋ ämawebe äbot mäyap iwatkuŋo unita Sakius Jesu detäde käwet yäŋkaŋ täŋpän waŋkuŋ. Imata, u äma keräpi-inik unita.
3 Tentava ver Jesus, mas era baixo demais e não conseguia olhar por cima da multidão.
4 Ude täŋpän wawäwä intäjukun bäräŋeŋ kumaŋ päŋku päya käroŋi kubä kädet miŋin itkuko uterak äroŋkuk. Päro itkaŋ Jesu äbän käwayäŋ yäŋkaŋ dapun täŋ itkukonik.
4 Por isso, correu adiante e subiu numa figueira-brava, no caminho por onde Jesus passaria.
5 Täŋ irirän Jesu u äbä doraŋpäŋ kaŋpäŋ iwetkuk; Sakius! Gäk bäräŋeŋ äpi. Näk apiŋo gäkä eŋiken bok itdayäŋ yäk.
5 Quando Jesus chegou ali, olhou para cima e disse: “Zaqueu, desça depressa! Hoje devo hospedar-me em sua casa”.
6 Ude iweränkaŋ Sakius bänepi-ken oretoret pähap nadäŋkaŋ bäräŋeŋ äpä Jesu imaguränkaŋ eŋini-ken kuŋkumän.
6 Sem demora, Zaqueu desceu e, com alegria, recebeu Jesus em sua casa.
7 Ude täŋirän ämawebe päke unitä u kawä siwoŋi nämo täŋpäpäŋ man yäŋpäŋ-nadäk ŋode täŋkuŋ; U kawut! Imata äma waki täŋpani-kät ketem näda yäŋkaŋ kuyak?
7 Ao ver isso, o povo começou a se queixar: “Ele foi se hospedar na casa de um pecador!”.
8 Ude yäŋkuŋo upäŋkaŋ Sakiustä eŋiniken kuŋpäŋä Sakiustä Ekäni ŋode iwetkuk; Ekäni näk bureni gäwetat. Imaka moneŋ tuŋumna kumän yäpmäŋ daniŋpäŋ bämopgän peŋkaŋä moräki äma jäwärita yämayäŋ. Täŋ, moräki uwä äma jop yäŋ-yäkŋatpäŋ tuŋumi kubota täŋ yämik täŋkuro unita kowata u irepmitpäŋ taŋigän yämiŋtäŋ kwayäŋ yäk.
8 Enquanto isso, Zaqueu se levantou e disse: “Senhor, darei metade das minhas riquezas aos pobres. E, se explorei alguém na cobrança de impostos, devolverei quatro vezes mais!”.
9 Ude yäwänä Jesutä iwetkuk; Bureni! Apiŋo ämawebe äbot eŋi ŋoken Anututä yäpätägak piä täŋ yämitak. Imata, äma ŋo imaka, Abraham täŋo nanak bureni-inik täyak yäk.
9 Jesus respondeu: “Hoje chegou a salvação a esta casa, pois este homem também é filho de Abraão.
10 Täŋpäkaŋ Äma Bureni-inik uwä äma ŋodewani paot-paotta biŋam-ken nanik yabäŋ ahäŋpäŋ yämagutta äpuk.
10 Porque o Filho do Homem veio buscar e salvar os perdidos”.
11 Eruk, Jeriko yotpärare peŋpeŋ kädet miŋin kuŋtäŋgän Jerusalem keräp taŋkuŋ. Täŋpäkaŋ ämawebe ätutä ŋode nadäŋkuŋ; Eruk, Anututä intäjukun itkaŋ yabäŋ yäwat piäni kehäromi nikek kwawak pewä ahäkta keräp täyak yäŋ nadäŋkuŋ. Ude nadäŋkuŋo unita Jesutä man wärani kubä ŋode yäwetkuk;
11 A multidão estava atenta ao que Jesus dizia. Então, como ele se aproximava de Jerusalém, contou-lhes uma parábola, pois o povo achava que o reino de Deus começaria de imediato.
12 Äma wäpi biŋam ikek kubätä nadäk tawaŋ ŋode pewek; Kome ban kubäken kwapäŋ intäjukun ämata kaŋ nepmaŋput. Intäjukun ämata nepmaŋpäkaŋ äneŋi äbä ämawebenaye kaŋ yabäŋ yäwara yäŋ nadäwek.
12 Disse ele: “Um nobre foi chamado a um país distante para ser coroado rei e depois voltar.
13 Eruk, kwayäŋ nadäŋpäŋ piä watä ämaniye 10 ude yämagut päbä yepmaŋpäŋ moneŋ uwäk kubäkubä yäpmäŋ daniŋpäŋ yämek. Yäpmäŋ daniŋpäŋ yämiŋkaŋ yäwerek; Moneŋ ŋowä piä täŋpäŋ moräki ätukät yäpmäŋirä näk äneŋi api äbet yäk.
13 Antes de partir, reuniu dez de seus servos e deu a cada um deles dez moedas de prata, dizendo: ‘Invistam esse dinheiro enquanto eu estiver fora’.
14 Ude yäŋpeŋ kwekopäŋ ämawebe äbot komeni-ken naniktä äma unita gaŋani pähap nadäŋpäŋ noriye ätu yepmaŋpä päŋku yäwetneŋ; Nin äma ŋonitä intäjukun it nimikta bitnäkamäŋ yäk.
14 Seu povo, porém, o odiava, e enviou uma delegação atrás dele para dizer: ‘Não queremos que ele seja nosso rei’.
15 Ude yäneŋopäŋkaŋ ehutpäŋ intäjukun ämata tewä irek. Intäjukun äma ude tewäkaŋ ittäŋgän äneŋi ini komen äbäŋpäŋ yäwek; Piä watä ämanaye moneŋ uwäk kubäkubä yämiŋkuro ukeŋonita yäŋpewä äbut yäk. Näk moneŋ yämiŋkuro upäŋ piä täŋpäŋ moräki jide yabäŋ ahäŋkuŋo u kaŋpäŋ nadäwayäŋ yäŋ yäwek.
15 “Depois de ser coroado, ele voltou e chamou os servos aos quais tinha confiado o dinheiro, pois queria saber quanto haviam lucrado.
16 Eruk, kubätä jukun äbäŋpäŋ iwerek; Ekänina, moneŋ uwäk kubägän namiŋkuno ukeŋopäŋ piäni täŋira uwäk 10 ude ahäŋkuŋ.
16 O primeiro servo informou: ‘Senhor, investi seu dinheiro, e ele rendeu dez vezes a quantia recebida.
17 Yäŋirän intäjukun äma unitä iwerek; Täga yäk. Gäk piä säkgämän täŋkun. Imaka täpuri unita watä säkgämän it täyan unita apiŋo näkŋo yotpärare 10 unitäŋo watä ämata gepmaŋtat yäk.
17 “‘Muito bem!’, disse o rei. ‘Você é um bom servo. Foi fiel no pouco que lhe confiei e, como recompensa, governará dez cidades.’
18 Täŋpäkaŋä kubätä äbäŋpäŋ iwerek; Ekäni, moneŋ uwäk kubägän namiŋkuno ukeŋopäŋ piäni täŋira uwäk 5 ude ahäŋkuŋ yäk.
18 “O servo seguinte informou: ‘Senhor, investi seu dinheiro, e ele rendeu cinco vezes a quantia recebida’.
19 Yäŋirän intäjukun äma unitä iwerek; Täga. Apiŋo näkŋo yotpärare 5 unitäŋo watä ämata gepmaŋtat yäŋ iwerek.
19 “‘Muito bem!’, disse o rei. ‘Você governará cinco cidades.’
20 Täŋpäkaŋ kubätä äbäŋpäŋä iwerek; Ekäni, moneŋ uwäk kubä namiŋkuno ukeŋo uwäk täŋpäŋ peŋkaŋ itkuko äneŋi yäpmäŋ äbätat ŋo yäk.
20 “O terceiro servo, porém, trouxe de volta apenas a quantia recebida e disse: ‘Senhor, escondi seu dinheiro para mantê-lo seguro.
21 Imata, näk gäkŋo mebärika ŋode nadäŋpäŋ umuntaŋkut; Gäk äma komi yäŋ nadäŋkut. Gäk äma täŋo imaka tuŋum yäyomägat täyan. Ba ketem äma kubätä piwani pugetpäŋ nak täyan unita gäka umuntaŋpäŋ moneŋ uwäk käbop u peŋkut yäk.
21 Tive medo, pois o senhor é um homem severo. Toma o que não lhe pertence e colhe o que não plantou’.
22 Ude iweränä intäjukun äma unitä iwerek; Gäk piä watä äma wakiinik! Unita gäkŋaken man unitä äyäŋutpäŋ manken gepmaŋpayäŋ yäk. Bureni! Gäk näka äma komi yäŋ yäyan. Ba äma täŋo imaka tuŋum yäyomägat täyan yäŋ näwetan. Ba ketem äma kubätä piwani puget täyan yäŋ yäyan.
22 “‘Servo mau!’, exclamou o senhor. ‘Suas próprias palavras o condenam. Se você sabia que sou homem severo, que tomo o que não me pertence e colho o que não plantei,
23 Yäyan ude bureni täŋpäwä imata näkŋo moneŋ, moneŋ eŋiken nämo peŋkun? Ude täŋkuno yäwänäku äbäŋpäŋä moneŋ u yäpmäŋkaŋ moräki ätukät yäpmäŋtet yäk.
23 por que não depositou meu dinheiro? Pelo menos eu teria recebido os juros.’
24 Ude yäŋpäŋ äma tuän itneŋo u yäwerek; Moneŋ uwäk kubägän u yomägatpäŋ äma moneŋ uwäk 10 yäpuko ŋonita imut yäk.
24 “Então, voltando-se para os outros que estavam ali perto, o rei ordenou: ‘Tomem o dinheiro deste servo e deem ao que tem dez moedas.
25 Ude yäwänä iwetneŋ; Ekäni! Äma ŋo moneŋ uwäk uku yäpuko ŋo yäk.
25 “‘Mas senhor!’, disseram eles. ‘Ele já tem dez!’
26 Ude yäwäwä äma unitä yäwerek; Juku peŋkaŋ ket nadäwut! Äma kubätä imaka imani u yäpmäŋ kuŋarayäŋ täko uwä ätukät buŋät imikta yäwani. Täŋ, äma ätuwä nin imaka udewani nikek yäŋ nadäk täkaŋ upäŋkaŋ nämo! Imaka iŋitkamäŋ yäŋ jop nadäk täkaŋ uwä yäyomägatta yäwani.
26 “Então o rei respondeu: ‘Sim, ao que tem, mais lhe será dado; mas do que nada tem, até o que tem lhe será tomado.
27 Ude yäŋpäŋ yäwek; Eruk, äma näkä intäjukun äma it yämikta bitnäŋkuŋo u kumän yäŋporiŋ päbä iŋamna-ken ŋo yepmaŋpäŋ kumäŋ-kumäŋ däput yäŋ yäwek.
27 E, quanto a esses meus inimigos que não queriam que eu fosse seu rei, tragam-nos aqui e executem-nos na minha presença’”.
28 Jesutä man wärani ude yäŋ paoränkaŋ kuŋtäŋgän Jerusalem yotpärare keräp taŋpäŋ Olip pom mebäri-ken yotpärare täpuri yarä wäpi Betefage kenta Betani uken ahäŋkuŋ.Jerusalem yotpärare|src="HK020B.jpg" size="span" loc="Top of page" copy="Horace Knowles" ref="LUK 19.28"
28 Depois de contar essa história, Jesus prosseguiu rumo a Jerusalém.
29 Päŋku uken itkaŋä Jesutä iwaräntäki yarä ŋode yäwetpäŋ peŋ yäwet-pewän kuŋkumän;
29 Quando chegou a Betfagé e Betânia, próximo ao monte das Oliveiras, enviou dois de seus discípulos.
30 Ek yotpärare täpuri udu kuŋkaŋ doŋki nanaki kubä, ämatä nämo täŋbätak täwani, topmäk terak itak u kaŋpäŋ pitpäŋ wädäŋ yäpmäŋ äbun.
30 “Vão àquele povoado adiante”, disse ele. “Assim que entrarem, verão amarrado ali um jumentinho no qual ninguém jamais montou. Desamarrem-no e tragam-no para cá.
31 Ude täŋirän äma kubätä täwet yabäk täŋpänä ŋode kaŋ iwerun; Ekänitä doŋki ŋonita yäwänpäŋ äbä pitkamäk yäŋ kaŋ iwerun.
31 Se alguém perguntar: ‘Por que estão soltando o jumentinho?’, respondam apenas: ‘O Senhor precisa dele’.”
32 Ude yäwet-pewän kuŋpäŋä iwaräntäkiyat uwä Jesutä man yäwetkuko udegän doŋki nanaki u kaŋ-ahäŋkumän.
32 Eles foram e encontraram o jumentinho, exatamente como Jesus tinha dito.
33 Kaŋ-ahäŋpäŋ yen pit irirän doŋki u mähemitä ŋode yäwet yabäŋkuk; Imata doŋki uwä yen pit imikamän?
33 E, enquanto o desamarravam, seus donos perguntaram: “Por que estão soltando o jumentinho?”.
34 Ude yäwänä yarä unitä iwetkumän; Ekänitä ŋopäŋ piä kubä täŋpayäŋ nadätak yäk.
34 Os discípulos responderam: “O Senhor precisa dele”.
35 Ude iwetkaŋ doŋki u pitpäŋ yäpmäŋ Jesuken kuŋkumän. Yäpmäŋ kuŋpäŋä teki punin nanik yäŋopmäŋpäŋ doŋki mädeni terak iriŋkaŋ Jesu kerigän iŋit iwarirä päro maŋitkuk.
35 Então trouxeram o jumentinho e lançaram seus mantos sobre o animal, para que Jesus montasse nele.
36 Maŋitkaŋ kuŋirän ämawebe Jesu iwarän täŋkuŋo unitä teki punin nanik yäŋopmäŋpäŋ kädet miŋin iriŋ wädäŋ yäpmäŋ kuŋirä Jesu uterak kuŋkuk.
36 À medida que Jesus ia passando, as multidões espalhavam seus mantos ao longo do caminho diante dele.
37 Kuŋtäŋgän Olip pom gämori-ken ahäŋpäŋ Jerusalem keräp taŋkuŋ. Jerusalem keräp taŋpäŋä ämawebe Jesu iwarän täŋkuŋo u oretoret pähap nadäŋkuŋ. Jesutä kudän kudupi mebäri mebäri täŋirän kak täŋkuŋo unita nadäŋpäŋ Anutu gera terak iniŋ oretkuŋ. Anutu iniŋ oretkaŋ ŋode yäŋkuŋ;
37 Quando ele chegou próximo à descida do monte das Oliveiras, seus seguidores começaram a gritar e a cantar enquanto o acompanhavam, louvando a Deus por todos os milagres maravilhosos que tinham visto.
38 Iniŋ oretna! Intäjukun ämanin Ekäni wäpi terak äbätak ŋonita Anututä iron täŋ imän! Sam 118:26
38 “Bendito é o Rei que vem em nome do Senhor! Paz no céu e glória nas maiores alturas!”.
39 Ude yäŋirä Parisi äma ätu ämawebe u gänaŋ itkuŋo unitä nadäŋpäŋ Jesu iwetkuŋ; E! Yäwoŋärewani äma! Gäwaräntäkaye ŋo yabäŋ yäŋpewi bitnäwut! yäk.
39 Alguns dos fariseus que estavam entre a multidão disseram: “Mestre, repreenda seus seguidores por dizerem estas coisas!”.
40 Ude yäwäwä Jesutä yäwetkuk; Nämo! Näk bureni täwetat. Näkä näwärantäknaye ŋo yäniŋ bitnäwawä mobä ŋonitä gera terak api naniŋ oretneŋ!
40 Ele, porém, respondeu: “Se eles se calarem, as próprias pedras clamarão!”.
41 Ude yäŋpäŋ kuŋtäŋgän Jerusalem yotpärare dubiniken ahäŋkuk. Ahäŋpäŋ Jerusalem kaŋpäŋä konäm kotkuk.
41 Quando Jesus se aproximou de Jerusalém e viu a cidade, começou a chorar.
42 Konäm kotpäŋ yäŋkuk; Yäkena! Jerusalem ämawebenaye! Kwinigän irit täŋo mebäri apiŋo täga nadänaŋi upäŋkaŋ nämo nadäwä tärek täkaŋ. Nämo, uwä käbop it tamitak unita nämo kaŋpäŋ nadäkaŋ.
42 “Como eu gostaria que hoje você compreendesse o caminho para a paz!”, disse ele. “Agora, porém, isso está oculto a seus olhos.
43 Täŋpäkaŋ kämi, kadäni kubäken umuri ŋode api ahäwek; Iwankayetä yewa tädotpäŋ ämik täkta it gwäjiŋpäŋ api itneŋ. Ude täŋirä inä täga nämo api ämetpeŋ kuneŋ.
43 Chegará o tempo em que seus inimigos construirão rampas para atacar seus muros e a rodearão e apertarão o cerco por todos os lados.
44 Nämo! Yewa däpmäŋ äreyäŋpäŋ in ba intäŋo nanak kudup api täŋpä waneŋ. Ba intäŋo eŋi taŋi taŋi u kudup api däpmäŋ eräŋ täŋpä kuneŋ. Bureni! Anutu täŋkentäŋ tamikta äbuko u mebärini nämo kaŋpäŋ nadäŋpäŋ mäde ut imikaŋ unita bäräpi umuri pähap u api ahäŋ tamek.
44 Esmagarão você e seus filhos e não deixarão pedra sobre pedra, pois você não reconheceu que Deus a visitou.”
45 — ausente —
45 Então Jesus entrou no templo e começou a expulsar os que ali vendiam,
46 — ausente —
46 dizendo: “As Escrituras declaram: ‘Meu templo será casa de oração’, mas vocês o transformaram num esconderijo de ladrões!”.
47 — ausente —
47 Jesus ensinava todos os dias no templo, mas os principais sacerdotes, os mestres da lei e outros líderes do povo planejavam matá-lo.
48 — ausente —
48 Contudo, não conseguiam pensar num modo de fazê-lo, pois o povo ouvia atentamente tudo que ele dizia.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 19, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.