Lucas 10
Anutu Täŋo Man (IOU) vs NVT
1 Eruk, ätukät itpäŋ u mädeni-ken Ekänitä äma 72 ude piä täkta iwoyäŋkuk. Iwoyäŋpäŋ yarä-yarä yäpmäŋ daniŋpäŋ komeni komeni ini mäden kuŋarayäŋ nadäŋkuko udegän kuŋatta yepmaŋpän kuŋkuŋ.
1 Depois disso, o Senhor escolheu outros setenta e dois discípulos e os enviou adiante, dois a dois, às cidades e aos lugares que ele planejava visitar.
2 Täŋkaŋ jukuman ŋode yäwetkaŋ yepmaŋpän kuŋkuŋ; Piä taŋi kubä ahäŋ nimiŋirän käyat. Piä it yäpmäŋ kukaŋ-ken uken ketem ahäŋ-bumbum täkaŋ. Upäŋkaŋ ketem u yäpmäkta piä äma yarägän. Unita piä mähemi-ken yäŋapiŋirä ketem gämäneŋ itkaŋ u yäpmäkta piä äma ätukät kaŋ pewän äbut yäk.
2 Estas foram suas instruções: “A colheita é grande, mas os trabalhadores são poucos. Orem ao Senhor da colheita; peçam que ele envie mais trabalhadores para seus campos.
3 Eruk, man kubä ŋode täwerakaŋ kukot; Näk piä pidämi-ken nämo tepmaŋtat. Nämo, in yawak ude äma äbot aŋ komi udewani gänaŋ tepmaŋtat.
3 Agora vão e lembrem-se de que eu os envio como cordeiros no meio de lobos.
4 Täŋkaŋ moneŋ, yäk kuratäk, kuroŋjin ärärani yäpmäŋkaŋ nämo kuneŋ. Nämo, in piä man täwetat-ken u kuŋkaŋ äma ätu kädet miŋin yabäŋ ahäŋpäŋ ukät man yäŋpäŋ-nadäk nämo täneŋ. Siwoŋi piä man täwetat-ken uken kaŋ kut.
4 Não levem dinheiro algum, nem bolsa de viagem, nem um par de sandálias extras. E não se detenham para cumprimentar ninguém pelo caminho.
5 Täŋpäkaŋ eŋi äronayäŋ täkaŋ-ken u äroŋpäŋ pengän ŋode kaŋ yäwut; Ämawebe eŋi ŋo gänaŋ irani, Anutu täŋo bänep pidämtä intä terak äroton!
5 “Quando entrarem numa casa, digam primeiro: ‘Que a paz de Deus esteja nesta casa’.
6 Ude yäŋirä eŋi u gänaŋ nanik kubätä bänep pidäm udewanita gäripi nadäwani irayäŋ täko täŋpänä manjin täŋo burenitä uterak api ärowek. Upäŋkaŋ äma udewani kubä nämo iränä bänep pidäm man u äyäŋutpeŋ injin terak äneŋi api ärowek.
6 Se os que vivem ali forem gente de paz, a bênção permanecerá; se não forem, a bênção voltará a vocês.
7 Nadäk nadäk täga nikek unitäŋo eŋi-kengän irirä eŋi mähemitä äŋiron täŋ tamänä täga api yäpmäŋpäŋ näneŋ. Imata, piä ämatä piä täk täkaŋ unitäŋo gwäki täga yäpnaŋi. Täŋkaŋ eŋi äroŋkaŋ äpäk nämo täneŋ.
7 Permaneçam naquela casa e comam e bebam o que lhes derem, pois quem trabalha merece seu salário. Não fiquem mudando de casa em casa.
8 Täŋpäkaŋ kome u peŋpeŋ kubäken kuŋirä kome mähemitä tämagut päŋku ketem tamäwä u kaŋ naŋput.
8 “Quando entrarem numa cidade e ela os receber bem, comam o que lhes oferecerem.
9 Täŋkaŋ kome uken nanik äma käyäm ikek kaŋ yäpä tägawut. Ude täŋkaŋ ŋode kaŋ yäwerut; In bämopjin-ken Anututä intäjukun it tamiŋpäŋ tabäŋ tawat piä kehäromi nikek täŋpayäŋ täyak u tuän keräp täyak yäŋ kaŋ yäwerut.
9 Curem os enfermos e digam-lhes: ‘Agora o reino de Deus chegou até vocês’.
10 — ausente —
10 Mas, se uma cidade se recusar a recebê-los, saiam pelas ruas e digam:
11 — ausente —
11 ‘Limpamos de nossos pés até o pó desta cidade em sinal de reprovação. E saibam disto: o reino de Deus chegou!’.
12 U imata, kowata yäpmäk-yäpmäk kadäni-ken ämawebe yotpärare uken naniktä kowata wakiinik, Sodom naniktä yäpnayäŋ täŋo u irepmitpäŋ ärowani pähap api yäpneŋ.
12 Eu lhes garanto que, no dia do juízo, até Sodoma será tratada com menos rigor que aquela cidade.
13 Wa! Korasin nanik in, ba Betsaida nanik in komi api nadäneŋ! Inken kudän kudupi mäyap täk täŋkuro udegän Tire Sidon ämawebe, Anututa nämo nadäwani u ahäŋ yämiŋkuk yäwänäku mominita yäŋpäŋ konäm butewaki täŋpäŋ bänepi bian sukurewäm!
13 “Que aflição as espera, Corazim e Betsaida! Porque, se nas cidades de Tiro e Sidom tivessem sido realizados os milagres que realizei em vocês, há muito tempo seus habitantes teriam se arrependido e demonstrado isso vestindo panos de saco e jogando cinzas sobre a cabeça.
14 Unita ŋode nadäwut; Ämawebe yäpmäŋ danik-danik kadäni pähapken Tire ba Sidon ämawebe kowata ahäŋ yämayäŋ täko u irepmitpäŋ inä ärowani-inik api kaŋ-ahäneŋ!
14 Eu lhes digo que, no dia do juízo, Tiro e Sidom serão tratadas com menos rigor que vocês.
15 Täŋ, Kapeneam nanik inä, Anututä kunum gänaŋ api yäŋnikŋat yäpmäŋ ärowek yäŋ nadäkaŋ? Wära! Nämoinik! In kumäŋ-kumäŋ komeken api äpmoŋ moreneŋ.
15 E você, Cafarnaum, será elevada até o céu? Não, descerá até o lugar dos mortos”.
16 Jesutä man ude yäŋpäŋ iwaräntäkiye ŋode yäwetkuk; Äma kubätä intäŋo manta gäripi nadäwayäŋ täko uwä näkŋo mannata udegän api nadäwek yäk. Täŋ, äma kubätä mäde ut tamayäŋ täko uwä näka udegän mäde api ut namek. Ba äma mäde ut naminayäŋ täŋo uwä Äma naniŋ kireŋpewän äpuro unita udegän mäde api ut imineŋ yäk.
16 Então ele disse aos discípulos: “Quem aceita sua mensagem também me aceita, e quem os rejeita também me rejeita. E quem me rejeita também rejeita aquele que me enviou”.
17 Eruk, äma 72 Jesutä peŋ yäwet-pewän kuŋkuŋo u piä täŋ paotkaŋ bänep oretoret terak äneŋi äbä Jesu iwetkuŋ; Ekäni, nin gäkŋo wäpka biŋam yäŋahäŋtäŋ kuŋitna Satan täŋo mäjo wära mannin buraminaŋi nämopäŋ mannin buramiŋkuŋ yäk.
17 Quando os setenta e dois discípulos voltaram, relataram com alegria: “Senhor, até os demônios nos obedecem pela sua autoridade!”.
18 Ude iweräwä Jesutä kowata ŋode yäwetkuk; Bureni! In ude täŋirä Satan kunum gänaŋ nanik, yäpä ude, kehäromini paoränkaŋ kome terak maŋ parirän kaŋkut.
18 Então ele lhes disse: “Vi Satanás caindo do céu como um relâmpago!
19 Imata, näk kehäromi tamiŋkut. Kehäromi tamiŋkuro uwä in imaka meni komi, gämok kenta bam udewani yeŋ jakŋitta, ba iwanjin Satan unitäŋo kehäromi irepmit moreneŋta tamiŋkut. Unita imaka kubätä in nämo täŋpän waŋkuŋ ba nämo api täŋpän waneŋ.
19 Eu lhes dei autoridade para pisarem sobre cobras e escorpiões, e sobre todo o poder do inimigo. Nada lhes causará dano.
20 Upäŋkaŋ mäjo wäratä manjin buramik täkaŋ unitagän oretoret nämo täneŋ. Nämo, Anututä inta nadäŋpäŋ wäpjin ini irani-ken kudän täŋkuko unita oretoret pähap nadäneŋ yäk.
20 Mas não se alegrem porque os espíritos impuros lhes obedecem; alegrem-se porque seus nomes estão registrados no céu”.
21 Ude yäwänkaŋ Kudupi Munapiktä bänepi täŋpidäm taŋirän Jesutä oretoret pähap täŋkuk. Oretoret täŋpäŋ nani iwetkuk; Nan, kunum kenta kome täŋo mähemi, näk bänep täga nadäŋ gamitat. Imata, gäk manka biŋam täŋo mebäri äma kome täŋo nadäk-nadäk ärowani nikekta käbop peŋ yämik täyan. Täŋ, äma äpanita täŋ-kwawataŋ yämik täyan. Bureni Nan, gäkŋa ude kaŋ ahäwän yäŋ nadäŋkuno udegän ahätak yäk.
21 Naquele momento, Jesus foi tomado da alegria do Espírito Santo e disse: “Pai, Senhor dos céus e da terra, eu te agradeço porque escondeste estas coisas dos que se consideram sábios e inteligentes e as revelaste aos que são como crianças. Sim, Pai, foi do teu agrado fazê-lo assim.
22 Ude yäŋpäŋ ämawebe päke u ŋode yäwetkuk; Nana uwä imaka kumän-tagän ketna terak peŋ moreŋkuk. Täŋpäkaŋ äma kubätä Anutu täŋo nanaki näka täga nämo nadäwän täreneŋ. Nana kubä-tägän mebärina nadäwän täretak. Ba äma kubätä ini Nana täŋo mebäri u nämo nadätak. Nämo, nanaki näkŋa-tägän nadätat. Täŋ, Nanaki näkä äma ätuta Nana täŋo mebäri yäwoŋärewayäŋ yäŋpäŋä yäwoŋäreŋira Nana täŋo mebäri täga nadäneŋ.
22 “Meu Pai me confiou todas as coisas. Ninguém conhece verdadeiramente o Filho, a não ser o Pai, e ninguém conhece verdadeiramente o Pai, a não ser o Filho e aqueles a quem o Filho escolhe revelá-lo”.
23 Ude yäŋpäŋ iwaräntäkiye yämagut päŋku inigän yepmaŋpäŋ yäwetkuk; Nadäkaŋ? Anututä nadäŋ tamiŋirän yabäŋpäŋ-nadäk täkaŋ unita oretoret pähap nadäk täkot!
23 Então, em particular, ele se voltou para os discípulos e disse: “Felizes os olhos que veem o que vocês viram.
24 Imata, Anutu täŋo kehäromi kak täkaŋ uwä profet ba intäjukun äma bian itkuŋo u kakta gäripi nadäk täŋkuŋo upäŋkaŋ nämo kak täŋkuŋ. Ba manbiŋam apiŋo intä nadäk täkaŋ ŋo nadäkta gäripi nadäk täŋkuŋo upäŋkaŋ nämo nadäk täŋkuŋ yäk.
24 Eu lhes digo: muitos profetas e reis desejaram ver o que vocês têm visto e ouvir o que vocês têm ouvido, mas não puderam”.
25 Jesutä ude yäwän tärewäkaŋ Baga manta mebäri nadäwani äma kubätä Jesu man goret kubä yäwän nadäwa yäŋkaŋ Jesu dubini-ken äbäŋpäŋ iwetkuk; Yäwoŋärewani äma, kädet jidewanipäŋ iwatpäŋ irit kehäromi u api kaŋ-ahäwet?
25 Certo dia, um especialista da lei se levantou para pôr Jesus à prova com esta pergunta: “Mestre, o que preciso fazer para herdar a vida eterna?”.
26 Ude yäwänä Jesutä kowata ŋode iwetkuk; Mosestä Baga man bian kudän täwani uterak man jide daniŋpäŋ nadäk täyan?
26 Jesus respondeu: “O que diz a lei de Moisés? Como você a entende?”.
27 Iweränä iwetkuk; Ŋode daniŋpäŋ nadäk täyat; Gäk Ekäni Anutukata gäripi-inik nadäwen. Bänepka, gupka, nadäk-nadäkka kumän-tagän Anutu-ken pewen. E kubä ŋode; Gäkŋata nadäk täyan udegän notkaye ätuta nadäŋ yämen yäk.
27 O homem respondeu: “‘Ame o Senhor, seu Deus, de todo o seu coração, de toda a sua alma, de toda a sua força e de toda a sua mente’ e ‘Ame o seu próximo como a si mesmo’”.
28 Ude yäwänä Jesutä iwetkuk; Bureni näwetan. Man yarä u iwatpäŋä irit kehäromi u api kaŋ-ahäwen yäk.
28 “Está correto!”, disse Jesus. “Faça isso, e você viverá.”
29 Ude iweränä äma uwä Jesutä näka äma nadäk-nadäk ikek yäŋ nadäwän yäŋ nadäŋkaŋ Jesu ŋode iwet yabäŋkuk; Baga mantä notkaye ätu yäŋ yäyak u netäta yäyak?
29 O homem, porém, querendo justificar suas ações, perguntou a Jesus: “E quem é o meu próximo?”.
30 Yäwänä Jesutä kowata man wärani kubä ŋode iwetkuk; Äma kubä Jeriko kome kwayäŋ nadäŋpäŋ Jerusalem peŋpeŋ kädet miŋingän kuŋirän kubo äma ätutä kaŋ-ahäneŋ. Kaŋ-ahäŋpäŋ teki weŋ täŋpä kwäpäŋ pärip-päriptä päripmäŋtäko kumäŋ-däpurek täŋpek. Täŋirän yäpmäŋpäŋ kädet miŋin peŋpeŋ kuneŋ.
30 Jesus respondeu com uma história: “Certo homem descia de Jerusalém a Jericó, quando foi atacado por bandidos. Eles lhe tiraram as roupas, o espancaram e o deixaram quase morto à beira da estrada.
31 Kädet miŋin pewä parirän bämop äma kubätä äbä kaŋpäŋ kukŋi kädagän irepmitpeŋ kwek.
31 “Por acaso, descia por ali um sacerdote. Quando viu o homem caído, atravessou para o outro lado da estrada.
32 Kuŋirän Juda täŋo äma ekäni kubätä äbä äma u dapuri-tägän kaŋkaŋ udegän irepmitpeŋ kukŋi kädagän kwek. Nämo täŋkentäŋ imek.
32 Um levita fazia o mesmo caminho e viu o homem caído, mas também atravessou e passou longe.
33 Kuŋirän eruk, äma Samaria nanik kubätä kädet ugän iwat yäpmäŋ äbäŋpäŋ äma u käwek. Kaŋpäŋ butewaki pähap nadäŋpäŋ dubini-ken äbek.
33 “Então veio um samaritano e, ao ver o homem, teve compaixão dele.
34 Äbä jibi meni-ken wain ume kenta olip gakŋipäŋ ärut imiŋkaŋ uwäktäŋ imek. Uwäktäŋ imiŋkaŋ pudätpäŋ iniken doŋki terak peŋpäŋ yäŋikŋat yäpmäŋ kuŋtäŋgän eŋi kubä, äma ban naniktä patta täŋpani-ken tewän parirän bipani watäni irän yäŋewek.
34 Foi até ele, tratou de seus ferimentos com óleo e vinho e os enfaixou. Depois, colocou o homem em seu jumento e o levou a uma hospedaria, onde cuidou dele.
35 Yäŋewänä eŋi täŋo watä äma unita siliwa moneŋ yarä imiŋkaŋ iwerek; Äma ŋonita watäni säkgämän isi. Moneŋ gamitat ŋo paoränä äbä äneŋi ätukät api gamet yäŋ iwerek.
35 No dia seguinte, deu duas moedas de prata ao dono da hospedaria e disse: ‘Cuide deste homem. Se você precisar gastar a mais com ele, eu lhe pagarei a diferença quando voltar’.
36 Eruk, Jesutä manbiŋam u yäŋ moreŋpäŋ Baga manta mebäri nadäwani äma u ŋode iwet yabäŋkuk; Äma yaräkubä unita jide nadätan? Äma jibi nikek unita netätä noripak bureni ude täŋpek?
36 “Qual desses três você diria que foi o próximo do homem atacado pelos bandidos?”, perguntou Jesus.
37 Ude iwerirän iwetkuk; Äma täŋkentäŋ imeko unitä noripak bureni-inik täŋpek yäk. Yäwänä Jesutä iwetkuk; Bureni yäyan unita gäk kuŋkaŋ kädet udegän kaŋ iwat!
37 O especialista da lei respondeu: “Aquele que teve misericórdia dele”. Então Jesus disse: “Vá e faça o mesmo”.
38 Kadäni kubä Jesu iwaräntäkiye-kät kuŋtäŋgän, webe kubä wäpi Mata unitä komeken ahäŋkuŋ. Uken ahäŋirä Matatä ini eŋiken Jesu yäŋikŋat yäpmäŋ äroŋkuk.
38 Jesus e seus discípulos seguiram viagem e chegaram a um povoado onde uma mulher chamada Marta os recebeu em sua casa.
39 Äro itkaŋ Jesutä manbiŋam yäŋahäwayäŋ täŋirän Mata täŋo noripak Maria u nadäwayäŋ yäŋkaŋ äbä Jesu dubini-ken maŋitpäŋ manbiŋam nadäŋ itkuk.
39 Sua irmã, Maria, sentou-se aos pés de Jesus e ouvia o que ele ensinava.
40 Maria manbiŋam nadäŋ irirän noripaktä u kaŋpäŋ piä taŋi inigän täŋ itkuko unita bänepi waŋkuŋ. Bänepi wawäkaŋ äbä Jesu iwetkuk; Ekäni, butewaki nämo nadäŋ namitan? Notnapak ŋo nabä kätäŋpeŋ äbäko ŋo irirän näkŋagän piä taŋi täyat. Iweri täŋkentäŋ namän! yäk.
40 Marta, porém, estava ocupada com seus muitos afazeres. Foi a Jesus e disse: “Senhor, não o incomoda que minha irmã fique aí sentada enquanto eu faço todo o trabalho? Diga-lhe que venha me ajudar!”.
41 Matatä ude yäwänä Ekänitä kowata ŋode iwetkuk; O Mata, gäk imaka imaka ŋonita imata nadäwätäk pähap täyan?
41 Mas o Senhor respondeu: “Marta, Marta, você se preocupa e se inquieta com todos esses detalhes.
42 Imaka bureni kubätagän nadäwen. Notkapak Maria ŋowä imaka bureni unita nadäwän tärewäpäŋ täyak. Täŋpäkaŋ imaka bureni ŋowä kubätä täga nämo yomägarek.
42 Apenas uma coisa é necessária. Quanto a Maria, ela fez a escolha certa, e ninguém tomará isso dela”.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 10, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.