João 1
Anutu Täŋo Man (IOU) vs NVT
1 Manbiŋam U mebäri-ken-inik yäput peŋpäŋ it yäpmäŋ äbukotä itak. Uwä Anutu-kät itkumänopäŋ u ini-tägän Anutu.
1 No princípio, aquele que é a Palavra já existia. A Palavra estava com Deus, e a Palavra era Deus.
2 U yäput peŋpäŋ Anutu-kät it yäpmäŋ äbukotä itak.
2 Ele existia no princípio com Deus.
3 Manbiŋam U Anutu-kät ket kubägän täŋpäŋ imaka kuduptagän pewän ahäŋkuŋ. Ukät nämowä imaka kubä nämo ahäwän.
3 Por meio dele Deus criou todas as coisas, e sem ele nada foi criado.
4 Uwä irit täŋo mähemi unitä ämawebeta peŋyäŋeŋ yämik täyak.
4 Aquele que é a Palavra possuía a vida, e sua vida trouxe luz a todos.
5 Täŋpäkaŋ peŋyäŋeki unitä bipmäŋ urani-ken peŋyäŋeŋirän bipmäŋ uranitä peŋyäŋek u däpän kumna yäŋkaŋ täŋpän wak täkaŋ.
5 A luz brilha na escuridão, e a escuridão nunca conseguiu apagá-la.
6 — ausente —
6 Deus enviou um homem chamado João
7 — ausente —
7 para falar a respeito da luz, a fim de que, por meio de seu testemunho, todos cressem.
8 Jon ini uwä peŋyäŋek mähemi nämo. U peŋyäŋek mähemi täŋo manbiŋam yäŋahäkta äbuk.
8 Ele não era a luz, mas veio para falar da luz.
9 Täŋpäkaŋ peŋyäŋek mähemi bureni uwä ämawebe komeni komeni peŋyäŋeŋ yämik täyak unitä kome terak ahäkta keräp taŋkuk.
9 Aquele que é a verdadeira luz, que ilumina a todos, estava chegando ao mundo.
10 Eruk peŋyäŋek uwä komen ämawebe bämopi-ken ahäŋpäŋ itkuk. Täŋpäkaŋ ämawebe u ini-tägän pewän ahäŋkuŋopäŋ ämawebe uwä mebärini nämo kaŋpäŋ nadäŋkuŋ.
10 Veio ao mundo que ele criou, mas o mundo não o reconheceu.
11 Ini äbotken ahäŋkuko upäŋkaŋ äbot unitä not nämo täŋ imiŋkuŋ.
11 Veio a seu próprio povo, e eles o rejeitaram.
12 Täŋ, ämawebe ätu not täŋ imiŋpäŋ nadäkinik täŋ imiŋkuŋo unita Anutu täŋo äperiye nanak itneŋta kädet peŋ yämiŋkuk.
12 Mas, a todos que creram nele e o aceitaram, ele deu o direito de se tornarem filhos de Deus.
13 Täŋpäkaŋ äperiye nanak ahäŋkuŋo uwä ämatä ahäk täkamäŋ ude nämo ahäwani. Ba nädapitä nanak ahäkta epän täktäk kädet-ken nämo ahäwani. Uwä Anututä ini-tägän bäyaŋ yepmaŋpani.
13 Estes não nasceram segundo a ordem natural, nem como resultado da paixão ou da vontade humana, mas nasceram de Deus.
14 Eruk, Manbiŋam u äma äworeŋpäŋ bämopnin-ken ahäŋpäŋ ninkät penta it täŋkumäŋonik. Ahäŋpäŋ irirän wäpi biŋam kehäromi nikek kaŋpäŋ nadäŋkumäŋ. Uwä Anutu täŋo nanaki-inik kubägän unita wäpi biŋam u yäpuk. Uwä orakorak mähemi ba man bureni täŋo mähemi ahäŋpäŋ irirän kaŋpäŋ nadäŋkumäŋ.
14 Assim, a Palavra se tornou ser humano, carne e osso, e habitou entre nós. Ele era cheio de graça e verdade. E vimos sua glória, a glória do Filho único do Pai.
15 Täŋpäkaŋ äma unitäŋo mebärini Jontä gera terak ŋode yäŋahäŋkuk; Näk äma unita ŋode täwerat; Näkä jukun ahäŋkuro upäŋkaŋ äma u näk närepmitak. Imata, näk nämo ahäŋira äma u it yäpmäŋ äbukotä itak yäŋ yäŋkuk.
15 João deu testemunho dele quando disse em alta voz: “Este é aquele a quem eu me referia quando disse: ‘Alguém virá depois de mim, muito mais poderoso que eu, pois existia muito antes de mim’”.
16 Bureni! Manbiŋam uwä orakorak mähemi. Unita nin kuduptagän imaka imaka gäripi nikek unitä käwut-ken nanik iron wari wari täŋ nimik täyak.
16 De sua plenitude todos nós recebemos graça sobre graça.
17 Täŋpäkaŋ bian Anututä Moses keri terak baga man peŋ nimiŋkuk. Täŋ, orakorak ba man bureni uwä Jesu Kristoken naniktä ahäŋ nimiŋkuŋ.
17 Pois a lei foi dada por meio de Moisés, mas a graça e a verdade vieram por meio de Jesus Cristo.
18 Ba ugän nämo. Äma kubätä Anutu nämoinik kaŋkuk. Upäŋkaŋ Anutu täŋo nanaki bureni kubä-tägän nani dubini-ken it täyak unitä äpäŋpäŋ Anutu täŋo mebäri kwawak pewän ahäŋ nimiŋkuk.
18 Ninguém jamais viu a Deus, mas o Filho único, que mantém comunhão íntima com o Pai, o revelou.
19 Täŋpäkaŋ Jerusalem yotpärare-ken nanik Juda äma ekäni ekänitä bämop ämakät kudupi eŋi täŋo watä äma ätu yäniŋ kireŋpewä Jonken kuŋkuŋ. Päŋku Jon ŋode iwet yabäŋkuŋ; Gäk netä?
19 Este foi o testemunho de João quando os líderes judeus enviaram de Jerusalém sacerdotes e levitas para lhe perguntar: “Quem é você?”.
20 Yäwäwä Jontä mebärini käbop kubä nämo peŋpäŋ ŋode yäŋahäŋpäŋ yäwetkuk; Näk Kristo, Anututä bian iwoyäwani u nämo!
20 Ele respondeu com toda franqueza: “Eu não sou o Cristo”.
21 Yäwänä iwetkuŋ; Etäŋ, gäk netä? Gäk Elaija ba? Yäwäwä yäwetkuk; Näk u nämo! yäk. Yäwänä iwetkuŋ; A, Gäk profet, Anututä api taniŋ kirewet yäŋ yäŋkuko u? Yäwäwä yäwetkuk; Näk profet u nämo yäk.
21 “Então quem é você?”, perguntaram eles. “É Elias?” “Não”, respondeu ele. “É o Profeta por quem temos esperado?” “Não.”
22 Jontä ude yäwänä iwetkuŋ; Eruk bureni niwet! Gäk netä? Päŋku äma niwet-pewä äbämäŋo u jide yäwetnayäŋ?
22 “Afinal, quem é você? Precisamos de uma resposta para aqueles que nos enviaram. O que você tem a dizer de si mesmo?”
23 Ude yäwäwä Jontä profet biani wäpi Aisaia u meni-ken yäpmäŋpäŋ ŋode yäwetkuk; Näk äma kubä, kome jopi-ken itkaŋ gera ŋode yäŋ irani;
23 João respondeu com as palavras do profeta Isaías: “Eu sou uma voz que clama no deserto: ‘Preparem o caminho para a vinda do Senhor!’”.
24 — ausente —
24 Então os fariseus que tinham sido enviados
25 — ausente —
25 lhe perguntaram: “Se você não é o Cristo, nem Elias, nem o Profeta, que direito tem de batizar?”.
26 Yäwäwä Jontä ŋode yäwetkuk; Näkä äma umegän ärut yämik täyat. Upäŋkaŋ äma kubä bämopjin-ken itak ŋo, u inä nämo kaŋpäŋ nadäk täkaŋ yäk.
26 João lhes disse: “Eu batizo com água, mas em seu meio há alguém que vocês não reconhecem.
27 Äma uwä mäden näwatta yäwani. Upäŋkaŋ näk närepmitpäŋ intäjukun it namitak unita äpani näk ŋodewanitä u dubini-ken itnaŋi nämo.
27 Embora ele venha depois de mim, não sou digno de desamarrar as correias de sua sandália”.
28 Imaka ahäŋkuko u Betani yotpärare, Jodan ume udude käda täŋkuŋ. Jontä kome uken itkaŋ ämawebe ume ärut yämik täŋkuk.
28 Esse encontro aconteceu em Betânia, um povoado a leste do rio Jordão, onde João estava batizando.
29 Patkuŋo yäŋewänä Jesu Jonken kuŋirän bankentä kaŋkaŋ Jontä ämawebe ŋode yäwetkuk; Udu kawut! yäk. Anutu täŋo tom bätaki äbätak! Ämawebe komeni komeni täŋo momi u äma uterak äroŋirän kotatak.
29 No dia seguinte, João viu Jesus caminhando em sua direção e disse: “Vejam! É o Cordeiro de Deus, que tira o pecado do mundo!
30 Äma unita ŋode täwerat; Mäden äbätak unitä näk närepmitpäŋ intäjukun it namitak. Imata, äma u näk nämo ahäŋira it yäpmäŋ äbukotä itak yäŋ täwerat.
30 Era a ele que eu me referia quando disse: ‘Um homem virá depois de mim, muito mais poderoso que eu, pois existia muito antes de mim’.
31 Täŋpäŋ näkŋa imaka, äma u nämo kaŋkut. Upäŋkaŋ Isrel ämawebe intä äma unitäŋo mebäri kämi nadäkta näk intäjukun äbä ume ärut tamik täŋkut.
31 Eu não o conhecia, mas vim batizando com água para que ele fosse revelado a Israel”.
32 Jontä ude yäŋpäŋ yäwetgän täŋkuk; Näk bian Munapiktä känaräm ude äpäŋkaŋ uterak maŋitpäŋ irirän kaŋkut yäk.
32 Então João deu o seguinte testemunho: “Vi o Espírito Santo descer do céu na forma de uma pomba e permanecer sobre ele.
33 Täŋpäkaŋ näkŋa bian Kristo nämo käwa täreŋirä Anutu, ume ärut yämik-yämik epän yäŋ namiŋkuko ugän ŋode näwetkuk; Munapiktä äpä gwäki terak irirän api käwen yäk. Äma unitä ämawebe Munapikpäŋ api uwäktäŋ yämek yäŋ näwetkuk.
33 Eu não sabia quem ele era, mas, quando Deus me enviou para batizar com água, disse-me: ‘Aquele sobre o qual você vir o Espírito descer e permanecer, esse é o que batizará com o Espírito Santo’.
34 Näwetkuko udegän kaŋkuro unita ŋode yäŋahäŋpäŋ täwet täyat; Äma uwä Anutu täŋo nanaki bureni-inik.
34 Eu vi isso acontecer e, portanto, dou testemunho de que ele é o Filho de Deus”.
35 — ausente —
35 No dia seguinte, João estava novamente com dois de seus discípulos.
36 — ausente —
36 Quando viu Jesus passar, olhou para ele e declarou: “Vejam! É o Cordeiro de Deus!”.
37 Yäwerirän yarä u man u nadäŋpäŋ Jon teŋpeŋ mädengän Jesu iwatkumän.
37 Ao ouvirem isso, os dois discípulos de João seguiram Jesus.
38 Iwarirän Jesutä äyäŋutpäŋ yabäŋpäŋ yäŋkuk; Ek imata äbäkamän? Yäwänä iwetkumän; Yäwoŋärewani äma! Gäk eŋi de it täyan? (Yäwoŋärewani äma u iniken man terak Rabai yäŋ iwetkumän).
38 Jesus olhou em volta e viu que o seguiam. “O que vocês querem?”, perguntou. Eles responderam: “Rabi (que significa ‘Mestre’), onde o senhor está hospedado?”.
39 Yäwänä Jesutä yäwetkuk; Äbäŋkaŋ kawun! yäk. Yäwänä yarä uwä iwatkumän. Eruk 4’kirok bipäda eŋiken ahäŋpäŋ kaŋpäŋä kepma ugän Jesutä it täŋkuk-ken ugän penta itkuŋ.
39 “Venham e vejam”, disse ele. Eram cerca de quatro horas da tarde quando o acompanharam até o lugar onde Jesus estava hospedado, e passaram o resto do dia com ele.
40 Äma yarä, Jon täŋo man nadäŋpäŋ Jesu iwatkumäno u kubä wäpi Andru, Saimon-Pita unitäŋo monäni u.
40 André, irmão de Simão Pedro, era um dos dois que ouviram o que João tinha dito e seguiram Jesus.
41 Eruk Andru u bäräŋeŋ päŋku tuäni Saimon ahäŋ imiŋpäŋ iwetkuk; Nek Mesaia käkamäk yäk. (Mesaia u mebäri Kristo, Anututä iwoyäwani.)
41 André foi procurar seu irmão, Simão, e lhe disse: “Encontramos o Messias (isto é, o Cristo)”.
42 Ude yäŋpäŋ Andru u tuäni Saimon yäŋikŋat yäpmäŋ Jesuken kuŋkuk. Kuŋirän Jesutä Saimon kaŋpäŋ iwetkuk; Gäk Saimon, Jon täŋo nanaki. Upäŋkaŋ gäk wäpka Kefas yäŋ gäwetat yäk. (Kefas u ninin man terak mobä.)
42 Então André levou Simão para conhecer Jesus. Olhando para ele, Jesus disse: “Você é Simão, filho de João, mas será chamado Cefas (isto é, Pedro)”.
43 Eruk, patkuŋo yäŋewänä Jesu Galili komeken kwa yäŋpäŋä äma kubä wäpi Filip kaŋ-ahäŋpäŋ iwetkuk; Gäk näwat! yäk.
43 No dia seguinte, Jesus decidiu ir à Galileia. Encontrou Filipe e lhe disse: “Siga-me”.
44 Filip uwä Andru kenta Pita täŋo yotpärare wäpi Betsaida, u nanik.
44 Filipe era de Betsaida, cidade natal de André e Pedro.
45 Eruk, Filiptä noripak kubä wäpi Nataniel kaŋ-ahäŋpäŋ iwetkuk; Mosestä baga man terak kudän täwani, ba profet ätutä kudän täŋpäŋ Äma kubä api ahäwek yäŋ yäwani ukeŋo nadätan? Nin äma u kaŋ-ahäkamäŋ. Uwä Jesu, Josep täŋo nanaki, Nasaret yotpärare-ken nanik u yäk.
45 Filipe foi procurar Natanael e lhe disse: “Encontramos aquele sobre quem Moisés, na lei, e os profetas escreveram! Seu nome é Jesus de Nazaré, filho de José”.
46 Iweränä Natanieltä man kowata ŋode iwetkuk; Kome täpuri Nasaret udewani-ken nanik imaka täga kubä täga ahäwek? Nämoinik! Ude yäwänä Filiptä iwetkuk; Päŋku ka! yäk.
46 “Nazaré!”, exclamou Natanael. “Pode vir alguma coisa boa de Nazaré?” “Venha e veja você mesmo”, respondeu Filipe.
47 Ude iweränä Natanieltä päŋku Jesuken ahäŋirän kaŋpäŋ Jesutä yäŋkuk; Äma ŋowä Isrel äma mebäri kubä yäk. Bänepi-ken jopman kubä nämo itak.
47 Jesus viu Natanael se aproximar e disse: “Aí está um verdadeiro filho de Israel, um homem totalmente íntegro”.
48 Ude yäŋirän Natanieltä Jesu iwetkuk; Gäk jide täŋpäŋ näka nadätan? Yäwänä Jesutä iwetkuk; Filiptä näka nämo gäwerirän wama äyuŋken iriri gabät yäk.
48 “Como o senhor sabe a meu respeito?”, perguntou Natanael. Jesus respondeu: “Vi você sob a figueira antes que Filipe o chamasse”.
49 Yäwänä Natanieltä ŋode iwetkuk; Yäke! Yäwoŋärewani äma, gäk Anutu täŋo nanaki, Isrel äma nintäŋo intäjukun äma yäk.
49 Então Natanael exclamou: “Rabi, o senhor é o Filho de Deus, o Rei de Israel!”.
50 Ude yäwänä Jesutä iwetkuk; Wama mebäri-ken iriri gabät yäŋ gäwerapäŋ nadäŋ namikinik täyan? Nadätan, kaŋpäŋ nadäk täyan ŋo täpuri yäk. Kämi, imaka bureni pähap ahäŋirä api kaŋ yäpmäŋ kwen yäk.
50 Jesus lhe perguntou: “Você crê nisso porque eu disse que o vi sob a figueira? Você verá coisas maiores que essa”.
51 Ude yäŋpäŋ äma päke u ŋode yäwetkuk; Näk bureni ŋode täwera nadäwut; In kunum aŋeŋirän Anutu täŋo aŋeroniyetä Äma Bureni-inik terak äroŋkaŋ äpäk täŋirä api yabäneŋ yäk.
51 E acrescentou: “Eu lhes digo a verdade: vocês verão o céu aberto e os anjos de Deus subindo e descendo sobre o Filho do Homem”.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 1, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.