João 18
Anutu Täŋo Man (IOU) vs NVT
1 Jesutä yäŋapik man ude yäwän täreŋirän eruk iwaräntäkiye-kät kome awaŋ pähap wäpi Kidron udude käda Olip päya epän gänaŋ kuŋkuŋ.
1 Depois de dizer essas coisas, Jesus atravessou com seus discípulos o vale de Cedrom e entrou num bosque de oliveiras.
2 Jesu iwaräntäkiye-kät epän uken kadäni mäyap itpäŋ-nadäkta kuk täŋkuŋo unita Judas, Jesu iwan keri-ken pewani unitä ŋode nadäŋkuk; Jesu uken käwep itak yäŋ nadäŋkuk.
2 Judas, o traidor, conhecia aquele lugar, pois Jesus tinha ido muitas vezes ali com seus discípulos.
3 Ude nadäŋpäŋ komi äma ätukät bämop äma ba Parisi täŋo watä äma ätu yämaguränkaŋ epän uken kuŋkuŋ. Topän ijiŋ-yäŋeŋpäŋ yäpmäŋkaŋ kadä boham ikek kuŋkuŋ.
3 Os principais sacerdotes e fariseus tinham dado a Judas um destacamento de soldados e alguns guardas do templo para acompanhá-lo. Eles chegaram ao bosque de oliveiras com tochas, lanternas e armas.
4 Täŋpäkaŋ iwan tuän äbäŋirä Jesu jide ahäŋ imayäŋ täŋkuko uku nadäwän tärewäpäŋ äma äbot äbuŋo u dubini-ken kuŋpäŋ yäwet yabäŋkuk; Netä känayäŋ äbäkaŋ?
4 Jesus, sabendo tudo que ia lhe acontecer, foi ao encontro deles. “A quem vocês procuram?”, perguntou.
5 Yäwänä yäŋkuŋ; Jesu, Nasaret nanik känayäŋ äbäkamäŋ yäk. Yäwäwä yäŋkuk; Etäŋ uwäku näkŋa itat ŋobayäŋ yäk. (Komi äma u bämopi-ken Judas, Jesu iwan keri-ken pewayäŋ täŋkuko u penta itkuŋ).
5 “A Jesus, o nazareno”, responderam. “Sou eu”, disse ele. (Judas, o traidor, estava com eles.)
6 Jesutä uwäku näk ŋo yäŋ yäwänä komi äma u mäde käda päŋku kome terak bumta maŋdäpuŋ.
6 Quando Jesus disse: “Sou eu”, todos recuaram e caíram para trás, no chão.
7 Täŋirä Jesu äneŋi yäwetgän täŋkuk; Netäta äbäkaŋ? Yäwänä äneŋi yäŋkuŋ; Jesu, Nasaret nanik känayäŋ äbäkamäŋ yäŋ yäŋkuŋ.
7 Mais uma vez, ele perguntou: “A quem vocês procuram?”. E, novamente, eles responderam: “A Jesus, o nazareno”.
8 Yäwäwä Jesutä äneŋi yäwetgän täŋkuk; Etäŋ, u näkŋa ŋobayäŋ. Unita näk nepmäŋitnayäŋ yäŋpäŋ ätu ŋo yabä kätäwä ini kut yäk.
8 “Já lhes disse que sou eu”, respondeu ele. “E, uma vez que é a mim que vocês procuram, deixem estes outros irem embora.”
9 Jesu man ude yäŋkuko uwä man bian ŋode yäŋkuko udegän bureni ahäŋkuk; Yabäŋ äwaräkuk täŋira äma namiŋkuno u kubätä nämoinik api paorek.
9 Ele fez isso para cumprir sua própria declaração: “Não perdi um só de todos que me deste”.
10 Ude yäwerirän uterakgän Saimon-Pitatä päipi pioŋ gänaŋ nanik wädäwän kwäpäŋä bämop äma intäjukun täŋpani unitäŋo watä ämani kubä ura yäkŋat jukuni bure käda paiŋkuk. (Epän watä ämani u wäpi Malkus).
10 Então Simão Pedro puxou uma espada e cortou a orelha direita de Malco, o servo do sumo sacerdote.
11 Täŋirän Jesutä Pita iwetkuk; Mujuk äneŋi dai! Ume komi nikek Nanatä namayäŋ täyak ini kaŋ näŋpa!
11 Jesus, porém, disse a Pedro: “Guarde sua espada de volta na bainha. Acaso não beberei o cálice que o Pai me deu?”.
12 Ude yäwänä komi äma täŋo intäjukun ämakät komi ämaniye ba kudupi eŋi täŋo watä ämatä Jesu iŋitpäŋ keri pädät täŋkuŋ.
12 Assim, os soldados, seu comandante e os guardas do templo prenderam Jesus e o amarraram.
13 Keri pädät täŋpäŋ Anasken jukun yäŋikŋat yäpmäŋ kuŋkuŋ. Anas uwä Kaifas täŋo yepmani. Täŋkaŋ Kaifas uwä kadäni uken bämop äma intäjukun itkuko u.
13 Primeiro, levaram Jesus a Anás, pois era sogro de Caifás, o sumo sacerdote naquele ano.
14 Ba unitägän Juda äma ekäni ekäni bian ŋode yäwetkuk; Ämawebe kumän-tagän paotneŋo udeta yäŋpäŋ äma kubä-tägän kaŋ kumbän yäŋ yäŋkuko u.
14 Caifás foi quem tinha dito aos outros líderes judeus: “É melhor que um homem morra pelo povo”.
15 Täŋpäkaŋ Jesu yäŋikŋat yäpmäŋ kuŋirä Saimon-Pitakät noripak kubä Jesu iwat yäpmäŋ kuŋkumän. Noripaki uwä bämop äma intäjukun täŋpani ukeŋonita nadäŋkuko unita nadäŋ imiŋirä bämop äma täŋo yewa gänaŋ Jesu-kät bok äroŋkuŋ.
15 Simão Pedro e outro discípulo seguiram Jesus. Esse outro discípulo era conhecido do sumo sacerdote, de modo que lhe permitiram entrar com Jesus no pátio do sumo sacerdote.
16 Äroŋirän Pita yäma-kengän itkukonik. Ude irirän noripaki ukeŋonitä yäman äneŋi äpäŋpäŋ webe yäma watä itkuko u iwerän Pita yäŋikŋat yäpmäŋ äroŋkuk.
16 Pedro teve de ficar do lado de fora do portão. Então o discípulo conhecido do sumo sacerdote falou com a moça que tomava conta do portão, e ela deixou Pedro entrar.
17 Täŋpäŋ webe unitä Pita kaŋpäŋ iwetkuk; Äma unitäŋo iwaräntäki kubä gäk ba? Ude iweränä Näk nämo! yäŋ iwetkuk.
17 A moça perguntou a Pedro: “Você não é um dos discípulos daquele homem?”. “Não”, respondeu ele. “Não sou.”
18 Mänit kadäni unita eŋi unitäŋo watä ämakät komi äma ätutä kädäp ijiŋpäŋ äŋäriŋ itkuŋ. Äŋäriŋirä Pita imaka, penta äŋäriŋ itkuŋ.
18 Como fazia frio, os servos da casa e os guardas tinham feito uma fogueira com carvão e se esquentavam ao redor dela. Pedro estava ali com eles, esquentando-se também.
19 Täŋirä bämop äma intäjukun täŋpani unitä Jesu ŋode iwet yabäŋkuk; Gäwaräntäkaye u netä-netä? Ba man jidepäŋ yäŋpäŋ-yäwoŋärek täk täŋkun?
19 Lá dentro, o sumo sacerdote começou a interrogar Jesus a respeito de seus discípulos e de seus ensinamentos.
20 Ude yäwänä Jesutä iwetkuk; Näk komeni komeni kuŋatpäŋ ämawebe man kwawakgän yäŋahäŋpäŋ yäwet täŋkut. Näk kadäni kadäni kudupi yot gänaŋ ba käbeyä eŋi, Juda ämawebetä äbä kubä-kengän it täkaŋ-ken äroŋpäŋ yäwetpäŋ yäwoŋärek täŋkut. Ba man kubä käbop nämo yäŋahäk täŋkut.
20 Jesus respondeu: “Falei abertamente a todos. Ensinei regularmente nas sinagogas e no templo, onde o povo se reúne.
21 Unita gäk imata näwet yabätan? Nadäwa yäŋpäŋä ämawebe näkä man yäŋpäŋ-yäwoŋärek täk täŋkuro u yäwet yabä. Unitä uyaku näkä man yäwet täŋkuro u nadäkaŋ yäk.
21 Por que você me interroga? Pergunte aos que me ouviram. Eles sabem o que eu disse”.
22 Jesutä ude yäwänä komi äma kubä u itkukonitä utkuk. Täŋpäŋ yäŋkuk; Gäk bämop äma ŋonitäŋo man imata utan? Gäk goret täyan yäk.
22 Um dos guardas do templo que estava perto bateu no rosto de Jesus, dizendo: “Isso é maneira de responder ao sumo sacerdote?”.
23 Yäwänä Jesutä ŋode iwetkuk; Jide? Näkä man waki kubä yäwawä yäŋahä. Täŋ, man yäro u bureni yäŋ nadäŋpäŋ imata nutan?
23 Jesus respondeu: “Se eu disse algo errado, prove. Mas, se digo a verdade, por que você me bate?”.
24 Ude täŋpäŋ yen topuŋo u nämo pit imiŋkaŋ Anastä Jesu iniŋ kireŋpewän bämop äma intäjukun täŋpani wäpi Kaifas uken kuŋkuk.
24 Então Anás amarrou Jesus e o enviou a Caifás, o sumo sacerdote.
25 Täŋpäkaŋ Saimon-Pita kädäp äŋäriŋ itkuk-ken pen irirän ŋode iwet yabäŋkuŋ; Iwaräntäki kubä gäk, bure? Yäwäwä yäŋkuk; Nämoinik! Näk unitäŋo iwaräntäki nämo yäk.
25 Nesse meio-tempo, enquanto Simão Pedro estava perto da fogueira, esquentando-se, perguntaram-lhe novamente: “Você não é um dos discípulos dele?”. Ele negou, dizendo: “Não sou”.
26 Ude yäwänä bämop äma intäjukun täŋpani täŋo watä äma kubä, Pitatä jukuni madäŋ täkŋeŋkuko unitä äbotken naniktä yäŋkuk; Piäken bok irirän tabäro u gäkkät irirän tabät yäk. Bure?
26 Mas um dos servos da casa do sumo sacerdote, parente do homem de quem Pedro havia cortado a orelha, perguntou: “Eu não vi você no bosque de oliveiras com Jesus?”.
27 Yäwänä Pitatä yäŋkuk; Nämoinik! Ude yäwänä uterakgän purup gera yäŋkuk.
27 Mais uma vez, Pedro negou. E, no mesmo instante, o galo cantou.
28 Täŋpäkaŋ tamimaŋ-inik Juda äma ekäni ekänitä Jesu imaguräkaŋ Kaifas täŋo eŋi yäma peŋpeŋ Rom Gapman täŋo yäma-ken kuŋkuŋ. Täŋkaŋ ŋode nadäŋkuŋ; Uken äroŋpäŋä Anutu iŋamiken bänepnin täna wawäpäŋ Pasova äŋnak-äŋnak täŋo ketem täga nämo näne unita äronero yäk. Ude yäŋpäŋ Rom gapmantä eŋi gänaŋ nämo äroŋkuŋ.
28 O julgamento de Jesus diante de Caifás terminou nas primeiras horas da manhã. Em seguida, foi levado ao palácio do governador romano. Seus acusadores não entraram, pois se contaminariam e não poderiam celebrar a Páscoa.
29 Yäman umu itsämäŋ irirä Pailattä äbäŋpäŋ ŋode yäwet yabäŋkuk; Äma ŋo mebäri imata manken tenayäŋ äbäkaŋ?
29 Então o governador Pilatos foi até eles e perguntou: “Qual é a acusação contra este homem?”.
30 Yäwänä iwetkuŋ; Äma ŋonitä imaka waki kubä nämo täŋpeko uwä gäkken ŋode täga nämo yäŋikŋat yäpmäŋ ämne yäk.
30 Eles responderam: “Não o teríamos entregue ao senhor se ele não fosse um criminoso”.
31 Yäwäwä Pailattä yäwetkuk; Yäŋikŋat yäpmäŋ kuŋkaŋ injinken baga man uterak manken tewut yäk. Yäwänä iwetkuŋ; Ude nämo! Nintä äma kumäŋ-kumäŋ däpmäkta yäjiwärani yäk.
31 “Então levem-no embora e julguem-no de acordo com a lei de vocês”, disse Pilatos. “Só os romanos têm direito de executar alguém”,
32 (Ude yäŋirä bian Jesutä ude api kumbet yäŋ yäŋkuko unitä bureni täŋkuk).
32 Assim cumpriu-se a previsão de Jesus sobre como ele morreria.
33 Ude yäwäwä Pailat äneŋi eŋi gänaŋ unu kuŋkaŋ Jesuta yäŋpewän ärowänpäŋ ŋode iwet yabäŋkuk; Bureni? Gäk Juda äma täŋo intäjukun äma?
33 Então Pilatos entrou novamente no palácio e ordenou que trouxessem Jesus. “Você é o rei dos judeus?”, perguntou ele.
34 Yäwänä Jesutä kowata ŋode yäŋkuk; Gäkŋa nadäŋpäŋ man ŋo yäyan, ba äma ätutä näka man yäŋirä nadäŋkun?
34 Jesus respondeu: “Essa pergunta é sua ou outros lhe falaram a meu respeito?”.
35 Yäwänä Pailattä iwetkuk; Jide? Näk Juda äma kubä nabätan? Nämoinik! Upäŋkaŋ gäk jide täŋkunta gäkŋaken äbotkät bämop äma intäjukun täŋpanitä gäk yäŋgäkŋat yäpmäŋ äbäkaŋ?
35 “Acaso sou judeu?”, disse Pilatos. “Seu próprio povo e os principais sacerdotes o trouxeram a mim para ser julgado. Por quê? O que você fez?”
36 Yäwänä Jesutä iwetkuk; Näk intäjukun äma kome terak ŋo ämawebe yabäŋ yäwat täkaŋ udewani nämo. Näk ude ira yäwänäku epän ämanaye ämik täŋpäŋ äma kubätä näk Juda äma ekäni ekäni keri terak täga nämo nepmaŋpän. Upäŋkaŋ näk kome ŋonitäŋo intäjukun äma nämo itat. Nämo, näk kome kubä täŋo yäk.
36 Jesus respondeu: “Meu reino não é deste mundo. Se fosse, meus seguidores lutariam para impedir que eu fosse entregue aos líderes judeus. Mas meu reino não procede deste mundo”.
37 Ude yäwänä Pailattä iwetkuk; Aha, gäk intäjukun äma kubä? Yäwänä Jesutä iwetkuk; Intäjukun äma yäyan u bureni yäyan. Näk mebäri kubätagän kome ŋoken ahäŋkut; Ämawebe manbiŋam bureni yäŋahäŋpäŋ yäwetta äbut. Mebäri unita ämawebe man burenita gäripi nadäwanitä näka nadäŋ namik täkaŋ yäk.
37 Pilatos disse: “Então você é rei?”. “Você diz que sou rei”, respondeu Jesus. “De fato, nasci e vim ao mundo para testemunhar a verdade. Todos que amam a verdade ouvem minha voz.”
38 Ude yäwänä Pailattä yäŋkuk; Wa! Manbiŋam bureni u imatäken?
38 Pilatos perguntou: “Que é a verdade?”. Depois que disse isso, Pilatos saiu outra vez para onde estava o povo e declarou: “Ele não é culpado de crime algum.
39 Upäŋkaŋ näkä kädet ŋode iwat täyat u in nadäkaŋ; Pasova orekirit kadäni kubäkubäken äma komi eŋiken irani kubä taniŋ kirek täyat yäk. Unita jide nadäkaŋ? Näkä Juda täŋo intäjukun äma ŋo tewa äpämaŋ kwek?
39 Mas vocês têm o costume de pedir que eu solte um prisioneiro cada ano, na Páscoa. Vocês querem que eu solte o ‘rei dos judeus’?”.
40 Ude yäwänkaŋ gera terak yäŋkuŋ; U nämo! yäk. Gäk Barabas tewi äpämaŋ kuŋ nimän! yäk. (Barabas uwä ämik kubota täŋpani kubä).
40 Eles, porém, gritaram: “Não! Esse homem, não! Queremos Barrabás!”. Esse Barrabás era um criminoso.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 18, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.