Hebreus 11
Anutu Täŋo Man (IOU) vs VC
1 Nadäkinik ikek kuŋat-kuŋat täŋo mebäri ŋode; Imaka dapunintä nämo yabäk täkamäŋ unita U bureni-inik itkaŋ yäŋ nadäk täkamäŋ. Ba imaka imaka kämi yäpmäkta Anututä peŋ nimiŋkuko u bureni-inik api yäpne yäŋ nadäk täkamäŋ.
1 A fé é o fundamento da esperança, é uma certeza a respeito do que não se vê.
2 Ämawebe bianitä nadäkinik udewani nikek kuŋarirä Anututä yabäŋpäŋ-nadäwän täga täŋkuŋ.
2 Foi ela que fez a glória dos nossos, antepassados.
3 Ba ninäwä nadäkinik täŋpäŋ ŋode uwä bureni yäŋ nadäk täkamäŋ; Anututä man yäŋirän kunum kenta kome ahäŋkumän. Täŋpäŋ imaka imaka yabäk täkamäŋ u Anututä imaka nämo yabäwani upäŋ täŋpewän ahäŋkuŋ.
3 Pela fé reconhecemos que o mundo foi formado pela palavra de Deus e que as coisas visíveis se originaram do invisível.
4 Täŋpäkaŋ äma biani kubä wäpi Abel unitä nadäkinik täŋpäŋ Anututa ärawa tägagämän kubä täŋirän Anututä kawän tägaŋkuk. Noripaki Kentä täŋkuko u irepmitpäŋ täŋkuk. Täŋpäŋ nadäŋ imikinik täŋkuko unita Anututä Abel, Gäk äma siwoŋi yäŋ iwetkuk. Täŋpäkaŋ Abel kumbuko upäŋkaŋ nadäkiniki terak man pen yäŋ itak.
4 Pela fé Abel ofereceu a Deus um sacrifício bem superior ao de Caim, e mereceu ser chamado justo, porque Deus aceitou as suas ofertas. Graças a ela é que, apesar de sua morte, ele ainda fala.
5 E, äma biani kubä wäpi Enok unitä Anututa nadäŋ imikinik täŋkuko unita kome ŋo terak nämo kumbuk. Nämo, Anututä komegup ikek wädäŋ yäpmäŋ äroŋkuko unita noriyetä Enokta wäyäkŋewä waŋkuŋ. Täŋkaŋ äma unita Anutu täŋo mantä ŋode yäŋkuk; U kome terak kuŋatkuk-ken uken Anututä Enok kaŋpäŋ gäripi nadäk täŋkukonik.
5 Pela fé Henoc foi arrebatado, sem ter conhecido a morte: e não foi achado, porquanto Deus o arrebatou; mas a Escritura diz que, antes de ser arrebatado, ele tinha agradado a Deus {Gn 5,24}.
6 Bureni-inik, äma nadäkiniki nämotä jide täŋirän Anututä u kawän tägawek? Nämoinik, äma kubätä Anutu dubini-ken kwayäŋ nadäŋpäŋä nadäkinik ŋode täŋpek; Anutu u bureni itak. Ba ŋode imaka nadäkinik täŋpek; Äma bänepitä Anutu täŋo mebärini ket nadänayäŋ yäŋ nadäk täkaŋ u Anututä kowata täga api yämek.
6 Ora, sem fé é impossível agradar a Deus, pois para se achegar a ele é necessário que se creia primeiro que ele existe e que recompensa os que o procuram.
7 Ba kubä ŋode; Äma biani kubä wäpi Noa unitä Anututa nadäŋ imikinik täŋpäŋ imaka umuri kämi ahäwayäŋ täŋkuko unita jukuman iwerirän nadäwän bureni täŋkuk. Anututä imaka ude api ahäwek yäŋ iwetkuko u nämo ahäŋirän upäŋkaŋ Anutu täŋo mani buramiŋpäŋ gäpe pähap kubä täŋkuk. Täŋpäŋ gäpe u gänaŋä Noa ini ba webeni nanakiye bok äroŋpäŋ säkgämän itkuŋ. Täŋpäkaŋ nadäkiniki bureni unitä ämawebe päke itkuŋo unitäŋo kädet waki kwawak pewän ahäŋ yämiŋkuk. Täŋirän man Anututä ämawebe nadäŋ imikinik täŋpani u yäwet täyak udegän, Noata siwoŋi äma yäŋ yäŋtäreŋ imiŋkuk.
7 Pela fé na palavra de Deus, Noé foi avisado a respeito de acontecimentos imprevisíveis; cheio de santo temor, construiu a arca para salvar a sua família. Pela fé ele condenou o mundo e se tornou o herdeiro da justificação mediante a fé.
8 Ba Abraham täŋo nadäkinikita nadäna; Abrahamtä nadäŋ imikinik täŋpäŋ Anututä man kubä ŋode iwerirän mani buramiŋkuk; Gäk komeka peŋpäŋ kome näkä gamikta iwoyäŋkut-ken u ku! Anututä man ude iwerirän mani buramiŋpäŋ u kuyat yäŋ nämo nadäŋkaŋ, komeni peŋpeŋ akumaŋ kuŋkuk.
8 Foi pela fé que Abraão, obedecendo ao apelo divino, partiu para uma terra que devia receber em herança. E partiu não sabendo para onde ia.
9 Täŋkaŋ nadäkinik täŋpäŋ kome iwoyäŋ imani-ken päŋku yot bureni nämo, äma äbanitä-yäŋ yottaba täŋpäŋ ittäŋ kuŋat täŋkukonik. Täŋirän Aisak kenta Jekop Anututä biŋam bok yäŋ yämani unitä udegän täŋkumän.
9 Foi pela fé que ele habitou na terra prometida, como em terra estrangeira, habitando aí em tendas com Isaac e Jacó, co-herdeiros da mesma promessa.
10 Täŋpäkaŋ Abraham äbanitä-yäŋ itkuko unita nadäwätäk nämo täŋkuk. Nämo, u yotpärare kehäromi-inik kubäta itsämäk täŋkukonik, yotpärare Anututä ini tawaŋ peŋpäŋ udegän pewän ahäwani.
10 Porque tinha a esperança fixa na cidade assentada sobre os fundamentos {eternos}, cujo arquiteto e construtor é Deus.
11 Täŋpäkaŋ Abraham ini uwä tägawani täŋirän webeni Sara imaka, äruŋ it yäpmäŋ äbätäŋgän webe pähap täŋkuko upäŋkaŋ nadäkinik täŋkumäno unita Anututä nadäŋ yämiŋirän webeni nanak bäyaŋkuk. Sara uwä ŋode nadäŋkuk; Anututä näk nanak bäyakta yäŋkehäromtaŋ namiŋkuko unita nanak api bäyawet. Anutu u man burenigän yäk täyak yäŋ nadäŋkuk.
11 Foi pela fé que a própria Sara cobrou o vigor de conceber, apesar de sua idade avançada, porque acreditou na fidelidade daquele que lhe havia prometido.
12 Täŋpäkaŋ mebäri unita kumäk-kumäk kadäni keräp taŋkuko upäŋkaŋ äma tägawani Abraham uterak äbekiye oraniye daninaŋi nämo, guk ba mobä jiraŋ ude ahäŋkuŋ.
12 Assim, de um só homem quase morto nasceu uma posteridade tão numerosa como as estrelas do céu e inumerável como os grãos de areia da praia do mar.
13 Täŋpäkaŋ ämawebe mani biŋam yäŋahätat ŋo kudup Anututa nadäŋ imikinik täŋpeŋ kuŋat-tägän kumbuŋ. U imaka Anututä kämi yäpmäkta yäŋkehärom taŋkuko u kome ŋo terak nämo yäpuŋ. Nämo, u ban irirän kaŋpäŋ nadäŋkaŋ oretoret täŋpäŋ ŋode yäŋahäkta mäyäk nämo nadäŋkuŋ; Kome ŋowä komenin bureni nämo, nin äbanigän yäŋ yäŋkuŋ.
13 Foi na fé que todos {nossos pais} morreram. Embora sem atingir o que lhes tinha sido prometido, viram-no e o saudaram de longe, confessando que eram só estrangeiros e peregrinos sobre a terra {Gn 23,4}.
14 Täŋpäkaŋ ämawebe man ude yäwani uwä ŋode niwoŋärek täkaŋ; U komeni burenita wäyäkŋekaŋ.
14 Dizendo isto, declaravam que buscavam uma pátria.
15 Täŋpäŋ komeni kujat peŋpeŋ äbuŋo unita yäŋpäŋ yäŋkuŋ yäwänäku äneŋi komeni-ken täga kwäm.
15 E se se referissem àquela donde saíram, ocasião teriam de tornar a ela...
16 Upäŋkaŋ komeni bianita nadäŋpäŋ nämo yäŋkuŋ. Nämo, u kome säkgämän kubä, komeni biani u irepmitak upäŋ kaŋ-ahäna yäŋ nadäŋpäŋ yäŋkuŋ. U kunumta yäŋkaŋ yäŋkuŋ. Unita äma udewanitä Anututa U nin täŋo Anutunin yäŋ yäŋirä Anututä nadäwätäk nämo täk täyak. U imata, yotpärare kubä täŋkettaŋ yämiŋkuko itak unita.
16 Mas não. Eles aspiravam a uma pátria melhor, isto é, à celestial. Por isso, Deus não se dedigna de ser chamado o seu Deus; de fato, ele lhes preparou uma cidade.
17 — ausente —
17 Foi pela sua fé que Abraão, submetido à prova, ofereceu Isaac, seu único filho,
18 — ausente —
18 depois de ter recebido a promessa e ouvido as palavras: Uma posteridade com o teu nome te será dada em Isaac {Gn 21,12}.
19 Nämoinik, u ŋode nadäŋkuk; Aisaktä kumäŋirän Anututä kumbani-ken nanik äneŋi täga yäpmäŋ akwek yäŋ nadäkinik ude täŋkuk. Täŋpäkaŋ bureni, Aisak kumbani-ken nanik bumik äneŋi imagutkuk.
19 Estava ciente de que Deus é poderoso até para ressuscitar alguém dentre os mortos. Assim, ele conseguiu que seu filho lhe fosse devolvido. E isso é um ensinamento para nós!
20 Eruk Aisak u ittäŋ kuŋtäŋgän äma ekäni täŋpäŋ Anututa nadäŋ imikinik täŋpäŋ nanakiyat Jekop kenta Iso unita imaka täga Anutu-ken nanik kämi ahäŋ yämikta kon man yäwetkuk.
20 Foi inspirado pela fé que Isaac deu a Jacó e a Esaú uma bênção em vista de acontecimentos futuros.
21 Täŋpäkaŋ Jekop imaka, Anututa nadäŋ imikinik täŋkuko unita tägawani täŋpäŋ kumbayäŋ nadäŋpäŋ ŋode täŋkuk; Josep täŋo nanakiyat kon man yäwetpäŋ ähottaba iŋitkaŋ gwäjiŋ äpmoŋkaŋ Anutu iniŋ oretkuk.
21 Foi pela fé que Jacó, estando para morrer, abençoou cada um dos filhos de José e venerou a extremidade do seu bastão.
22 E, Josep uwä ittäŋ kuŋtäŋgän kumäk-kumäki keräp taŋirän Anututa nadäkinik täŋpäŋ ŋode yäŋahäŋkuk; Kämiwä, Isrel ämawebe Isip kome peŋpeŋ api kuneŋ. Ude yäŋpäŋ kujari änekta jukuman yäwetkuk.
22 Foi pela fé que José, quando estava para morrer, fez menção da partida dos filhos de Israel e dispôs a respeito dos seus despojos.
23 Ba Moses täŋo manbiŋam nadäna; Moses täŋo miŋi nanitä Anututa nadäŋ imikinik täŋkumäno unita Moses ahäwänpäŋ käbop peŋirän komepak yaräkubä täreŋkuk. Miŋi nani uwä Moses nanak u kawän inide kubä täŋpänpäŋ Isip kome täŋo intäjukun äma wäpi Fero unitäŋo man mäde ut imikta nämo umuntaŋkumän.
23 Foi pela fé que os pais de Moisés, vendo nele uma criança encantadora, o esconderam durante três meses e não temeram o edito real.
24 Eruk Moses u tägaŋpäŋ Anututa nadäŋ imikinik täŋpäŋ Fero äperi unitäŋo nanaki ude, gäripi terak itta bitnäŋkuk.
24 Foi pela fé que Moisés, uma vez crescido, renunciou a ser tido como filho da filha do faraó,
25 Täŋpäŋ ŋode nadäŋkuk; Imata kome ŋonitäŋo gärip kadäni keräpi-tagän kaŋ iwaret? Nämo, näk bäräpi Anutu täŋo kudupi ämawebeniye-kät bok nadänayäŋ tämäŋo uyaku täga yäk.
25 preferindo participar da sorte infeliz do povo de Deus, a fruir dos prazeres culpáveis e passageiros.
26 Ude yäŋkuko unitä ŋode niwoŋäretak; U Anutu-ken gwäki täga yäpmäkta nadäŋkuk. Unita kämi ahäkta yäwani Kristota yäŋpäŋ bäräpi ahäŋ yäminayäŋ täŋo unita nadäwän tägawäpäŋ Isip täŋo tuŋum gäripi nikek u yäpmäkta nadäwän jiraŋ ude täŋkuk.
26 Com os olhos fixos na recompensa, considerava os ultrajes por amor de Cristo como um bem mais precioso que todos os tesouros dos egípcios.
27 Täŋkaŋ Moses u Anututa nadäkinik täŋpäŋ Anutu nämo kak täkamäŋ u dapuritä kaŋkaŋ bumik gwäk pimiŋpäŋ Fero täŋo kokwawakta nämo umuntaŋkaŋ Isrel ämawebe yämagurän Isip kome peŋpeŋ kuŋkuŋ.
27 Foi pela fé que deixou o Egito, não temendo a cólera do rei, com tanta segurança como estivesse vendo o invisível.
28 Täŋkaŋ Moses u Anututa nadäkinik täŋkuko unita Pasova äŋnak-äŋnak yäput peŋpäŋ Isrel ämawebe sipsip täŋo nägäri eŋi yäma terak ärutkot yäŋ yäwetkuk. Ude täŋkuko unita kumäk-kumäk täŋo aŋero, nanak ämani intäjukun nanik däpani unitä Isrel ämawebe yärepmitpäŋ nanakiye intäjukun nanik nämo däpuk.
28 Foi pela fé que mandou celebrar a Páscoa e aspergir {os portais} com sangue, para que o anjo exterminador dos primogênitos poupasse os dos filhos de Israel.
29 Täŋpäkaŋ Isrel ämawebe Anututa nadäkinik täŋkuŋo unita gwägu wäpi Ume Gämäni u kome kawuki ude irirän bämopgän kuŋkuŋ. Kuŋirä Isip naniktä udegän kuna yäkŋat gwägu gänaŋ äpmoŋpäŋ ume naŋpäŋ kumbuŋ.
29 Foi pela fé que os fez atravessar o mar Vermelho, como por terreno seco, ao passo que os egípcios que se atreveram a persegui-los foram afogados.
30 Täŋpäkaŋ äneŋi kubä ŋode; Isrel ämawebe unitä Anututa nadäkinik täŋpäŋ mani buramiŋpäŋ Jeriko täŋo yewa pähap gägäni-ken kepma 7 udeta kuŋat äyäŋurirä yewa u tokät maŋkuk.
30 Foi pela fé que desabaram as muralhas de Jericó, depois de rodeadas por sete dias.
31 Täŋpäkaŋ kubokäret webe wäpi Rahap u nadäkinikitä täŋkentäŋ imiŋirän Anututa mäde ut imani-kät penta nämo paotkuŋ. U imata, äma kome kaŋiwatta käbop kuŋkuŋo u yämagutpäŋ ini eŋi gänaŋ käbop yepmaŋkuko unita.
31 Foi pela fé que Raab, a meretriz, não pereceu com aqueles que resistiram, por ter dado asilo aos espias.
32 Eruk imata man käroŋi yäŋiwat yäpmäŋ kwet? Nämo, man kudän ŋoken bägup iränpäŋ uyaku Gidion, Balak, Samson, Jepta, Devit, Samuel ba profet biani ätu täŋo manbiŋam täga täweret.
32 Que mais direi? Faltar-me-á o tempo, se falar de Gedeão, Barac, Sansão, Jefté, Davi, Samuel e dos profetas.
33 Äma unitä Anututa nadäkinik täŋpäŋ kudän mebäri mebäri täŋkuŋ. Äma nadäkinik täŋkuŋo u ätutä kome ätu täŋo intäjukun ämakät ämik täŋpäŋ kehäromini yäpmäŋ äpuŋ. Täŋkaŋ u ämawebe kudän siwoŋi terak yabäŋ yäwatpäŋ imaka imaka Anututä yämikta biŋam yäwani u yäpuŋ. Täŋpäkaŋ ätutäwä aŋ komi, äma däpani täŋo meni täŋpipiŋkuŋ.
33 Graças à sua fé conquistaram reinos, praticaram a justiça, viram se realizar as promessas. Taparam bocas de leões,
34 Ätutäwä kädäp mebet pähap däpä kumbuŋ, ba iwantä nadäkinik täŋpani ätu kumäŋ-kumäŋ däpnayäŋ täŋirä Anututä täŋkentäŋ yämiŋirän nämo kumbuŋ. Bureni, äma uwä iniken kehäromini nämo upäŋkaŋ Anututä kehäromi yämiŋkuk. Kehäromi yämiŋirän kome ätuken nanikkät ämik kehäromigän täŋpäŋ däpmäŋ yäwat kireŋkuŋ.
34 extinguiram a violência do fogo, escaparam ao fio de espada, triunfaram de enfermidades, foram corajosos na guerra e puseram em debandada exércitos estrangeiros.
35 Täŋpäkaŋ webe ätutä Anututa nadäkinik täŋkuŋo unita nanakiye kumbani-ken nanik äneŋi akuŋirä yämagutkuŋ. Täŋ, nadäkinik täŋpani ätuwä äma keri terak komi pähap nadäŋtäŋgän kumbuŋ. Anututa äwo yäŋkuŋ yäwänäku komi u täga irepmiräm. Upäŋkaŋ ŋode nadäŋpäŋ äwo nämo yäŋkuŋ; Kumäŋ-kumäŋ nidäpäkaŋ äneŋi akuŋpäŋ irit tägagämän kaŋ yäpna yäŋ nadäŋkuŋ.
35 Devolveram vivos às suas mães os filhos mortos. Alguns foram torturados, por recusarem ser libertados, movidos pela esperança de uma ressurreição mais gloriosa.
36 Täŋpäkaŋ ämatä nadäkinik täŋpani äma ätu yäŋärok yäwerit päripmäŋit täŋkuŋ. Ba ätu keri kuroŋi topmäŋpäŋ komi eŋiken yepmaŋkuŋ.
36 Outros sofreram escárnio e açoites, cadeias e prisões.
37 Täŋ, ätuwä mobätä kumäŋ-kumäŋ däpuŋ. Ba ätu yepmiŋitpäŋ sotä kwäk duk täŋkuŋ. Ba ätuwä päiptä kumäŋ-kumäŋ däpuŋ. Täŋpäkaŋ ukät nanik ätutä jopi jäwäri itkaŋ tekta tom gupipäŋ täŋkaŋ kuŋarirä bäräpi mebäri mebäri yämiŋkuŋ.
37 Foram apedrejados, massacrados, serrados ao meio, mortos a fio de espada. Andaram errantes, vestidos de pele de ovelha e de cabra, necessitados de tudo, perseguidos e maltratados,
38 Ude täŋ yämiŋirä kome jopi-ken, pom terak, mobä kawut ba kome gänaŋ ittäŋ kuŋatkuŋ. Butewaki! Äma tägatäga udewani imata kome waki ŋo pen itneŋ?
38 homens de que o mundo não era digno! Refugiaram-se nas solidões das montanhas, nas cavernas e em antros subterrâneos.
39 Täŋpäkaŋ Anututä ämawebe u nadäkiniki yabäŋpäŋ-nadäwän tägagämän täŋkuŋo upäŋkaŋ imaka ämawebeniyeta kämi yämikta yäŋkehärom taŋkuko u kome terak irirä pengän nämo yämiŋkuk.
39 E, no entanto, todos estes mártires da fé não conheceram a realização das promessas!
40 U imata, yäput peŋpäŋ Anututä ninta yäŋpäŋ-nadäk tawaŋ tägagämän kubä ŋode peŋ nimiŋkuk; Ämawebe biŋam ikek u ninkät penta päke kubägän Kristo täŋo piä terak Anutu dubini-ken kuŋpäŋ säkgämän-inik api itne.
40 Porque Deus, que tinha para nós uma sorte melhor, não quis que eles chegassem sem nós à perfeição {da felicidade}.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Hebreus 11, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.