Gênesis 29
Anutu Täŋo Man (IOU) vs NVT
1 Täŋpäkaŋ Jekop kuŋtäŋgän ämawebe edap äbani käda itkuŋken uken ahäŋkuk.
1 Jacó seguiu viagem e, por fim, chegou à terra do leste.
2 Ahäŋpäŋ dapuri ijiwän kwäpäŋ ume awaŋ kubä kaŋkuk. Uken sipsip äbot yaräkubä yabäŋkuk. Kome mähemitä awaŋ uken yawakiye yepmäŋ towik täŋkuŋonik. Täŋkaŋ ume awaŋ unitäŋo meni mobä pähap kubäpäŋ täŋpipiwani.
2 Viu um poço ao longe e, junto ao poço, no campo, três rebanhos de ovelhas, à espera de que lhes dessem água. Uma pedra pesada cobria a boca do poço.
3 Mähemiyetä sipsipta ume gwet yäminayäŋ nadäŋpäŋä mobä uwä kireŋ täbot-pewä kuŋirän ume gwetpäŋ sipsip yepmäŋ towik täŋkuŋonik. Yepmäŋ towiŋ moreŋpäŋä mobä u yäpmäŋpäŋ äneŋi komeniken täŋpipik täŋkuŋonik.
3 Era costume naquele lugar esperar que todos os rebanhos chegassem para, então, remover a pedra e dar água aos animais. Depois, a pedra era recolocada na boca do poço.
4 Eruk, Jekoptä sipsip watä äma uwä ŋode yäwet yabäŋkuk; Notnaye, in de nanik? Yäwänä iwetkuŋ; Nin Haran nanik yäk.
4 Jacó se aproximou dos pastores e perguntou: “De onde vocês são, amigos?”. “Somos de Harã”, disseram eles.
5 Ude iwerirä yäwet yabäŋkuk; In Naho orani wäpi Laban u nadäkaŋ? Yäwänä Ei, u nadäkamäŋ yäk.
5 “Conhecem um homem chamado Labão, neto de Naor?”, perguntou Jacó. “Sim, conhecemos”, responderam eles.
6 Nadäkamäŋ yäŋ iweräwä yäwetkuk; U täga itak? Yäwänä iwetkuŋ; Ei, itak yäk. Äperi Resel sipsip yämagut yäpmäŋ äbätak udu käyan?
6 “Ele vai bem?”, perguntou Jacó. “Sim, vai bem”, disseram. “Olhe, ali vem Raquel, filha dele, com o rebanho.”
7 Ude yäwäwä Jekoptä yäŋkuk; Ai! Sipsip yotken yepmakta kadäni nämo täyak. Ŋo kepma yäk. Unita ume gwetpäŋ yepmäŋ towiŋpäŋ yämagut yäpmäŋ ketemi näŋpaniken äneŋi yepmanaŋi yäk.
7 Jacó disse: “Ainda é dia claro, cedo demais para recolher os animais. Por que vocês não dão de beber às ovelhas, para que elas possam voltar a pastar?”.
8 Ude yäwänä iwetkuŋ; Ude nämo. Yawak äbot äbäŋ morewäkaŋ uyaku ume awaŋ meni täŋpipiwani mobä kireŋ täbotpena kuŋirän sipsip kudup ume yepmäŋ towinayäŋ yäk.
8 “Não podemos dar de beber aos animais enquanto não chegarem todos os rebanhos”, responderam. “Só então os pastores removem a pedra da boca do poço e damos de beber a todas as ovelhas.”
9 Man ude yäŋpäŋ-nadäk täŋ irirä Reseltä nani täŋo sipsip yämagut yäpmäŋ äbuk, u sipsip watä webe ude itkuko unita.
9 Jacó ainda conversava com eles quando Raquel chegou com o rebanho de seu pai, pois era pastora.
10 Eruk, Jekop Reseltä äwäŋi Laban täŋo sipsip yämagut yäpmäŋ äbäŋirän kaŋpäŋ päŋku awaŋ meni täŋo mobä kireŋ täbotkuk. Mobä kireŋ täbot-pewän kuŋirän Laban täŋo sipsip ume yepmäŋ towiŋkuk.
10 Uma vez que Raquel era sua prima, filha de Labão, irmão de sua mãe, e as ovelhas pertenciam a seu tio Labão, Jacó foi até o poço, removeu a pedra que o cobria e deu de beber ao rebanho de seu tio.
11 Ude täŋpäŋ Jekoptä Resel bumumiken iŋpäŋ konäm bumta kotkuk.
11 Então Jacó beijou Raquel e chorou em alta voz.
12 Konäm ude kotpäŋ itkaŋ Resel iwetkuk; Näk nanka täŋo nägät moräk, Rebeka täŋo nanaki yäk. Ude iwerirän Resel kuŋpäŋ nani manbiŋam u iwetkuk.
12 Explicou para Raquel que era seu primo por parte do pai dela e filho de Rebeca, tia dela. Raquel foi correndo contar a seu pai, Labão.
13 Päŋku iweränä Labantä wanori täŋo nanaki Jekop unitäŋo biŋam nadäŋpäŋ bäräŋeŋ päŋku bäyaŋ imiŋpäŋ bumumiken iŋkuk. Täŋpäŋ imagut yäpmäŋ yoriken äroŋkuk. Äro itkaŋ Jekoptä manbiŋam kuduptagän Laban iwetkuk.
13 Assim que Labão soube que seu sobrinho Jacó havia chegado, correu ao seu encontro. Ele o abraçou, o beijou e o levou para casa. Depois que Jacó lhe contou sua história,
14 Iwet morewänä Labantä iwetkuk; Bureni, gäk näkŋo nägät moräkna yäk.
14 Labão exclamou: “Você é, de fato, sangue do meu sangue!”. Quando Jacó estava na casa de Labão havia cerca de um mês,
15 Gäk nägät moräkna itan upäŋkaŋ imata piä jop api täŋ namiŋ iren? Gwäki jide yäpayäŋ nadätan?
15 Labão lhe disse: “Você não deve trabalhar de graça para mim só porque somos parentes. Diga-me qual deve ser o seu salário”.
16 Täŋpäkaŋ Laban äperiyat yarä, moki wäpi Lea, wenäni wäpi Resel.
16 Labão tinha duas filhas. A mais velha se chamava Lia, e a mais nova, Raquel.
17 Lea u dapuri waki. Täŋ Resel uwä iŋami dapun säkgämän, gäripi nikek.
17 Os olhos de Lia eram sem brilho, mas Raquel tinha bela aparência e rosto atraente.
18 Jekoptä Reselta gäripiinik nadäŋkuko unita äwäŋi iwetkuk; Näk obaŋ 7 ude piä täŋ gamiŋira äpetka wenäka Resel u kaŋ nam yäk.
18 Visto que Jacó estava apaixonado por Raquel, disse a Labão: “Trabalharei para o senhor por sete anos se me der Raquel, sua filha mais nova, para ser minha esposa”.
19 Ude iweränä äwäŋitä yäŋkuk; Täga yäk. Äma kudupita imiŋira waki täŋpek. Gäka gamayäŋ täro uyaku täga api täŋpek yäk. Unita näkkät ŋo kaŋ itda.
19 “Melhor entregá-la a você do que a qualquer outro”, respondeu Labão. “Fique aqui e trabalhe comigo.”
20 Ude yäŋirän Jekoptä Reselta nadäŋpäŋ obaŋ 7 äwäŋita piä täŋ imiŋ yäpmäŋ äroŋkuk. Upäŋkaŋ Reselta gäripi nadäŋkuko unita obaŋ 7 unita nadäŋirän kepma yarägän bumik täŋkuk.
20 Então Jacó trabalhou sete anos por Raquel. Ele a amava tanto que lhe pareceram apenas alguns dias.
21 Eruk obaŋ 7 täreŋirän Jekoptä äwäŋi iwetkuk; Kadänina täretak unita webena Resel namikaŋ kuŋatkäda yäk.
21 Chegada a hora, Jacó disse a Labão. “Cumpri minha parte do acordo. Agora, dê-me minha esposa, para que eu me deite com ela.”
22 Ude yäwänä Labantä äŋnak-äŋnak pähap täŋkaŋ kome mähem kuduptagän yämagutkuk.
22 Labão convidou toda a vizinhança e preparou uma grande festa de casamento.
23 Äŋnak-äŋnak pähap täŋkaŋ bipani ugän Labantä äperi moki Lea uwä Jekopken tewänkaŋ bok patkumän.
23 À noite, porém, quando estava escuro, Labão tomou Lia e a entregou a Jacó, e Jacó se deitou com ela.
24 (Labantä piä watä webe Silpa Leata piä watä täŋ imikta imiŋkuk.)
24 (Labão deu sua serva Zilpa a Lia para servi-la.)
25 Eruk patkumäno yäŋeŋirän Jekoptä Lea kaŋpäŋ kikŋutkuk. Kaŋpäŋ äwäŋi Laban päŋku iwetkuk; Ai, ima kudän täŋ namitan? Näk Reselta nadäŋpäŋ piä täŋ gamiŋkut yäk. Imata ŋode täŋnäkŋatan?
25 Na manhã seguinte, quando Jacó acordou, viu que era Lia. Então Jacó perguntou a Labão: “O que o senhor fez comigo? Trabalhei sete anos por Raquel! Por que o senhor me enganou?”.
26 Yäwänä iwetkuk; Kome ŋo nanik täŋo kädet uwä moki jop irirän wenänitä jukun äma yäpnaŋi nämo yäk.
26 Labão respondeu: “Aqui não é costume casar a filha mais nova antes da mais velha.
27 Unita gäk mokikät kuŋarirän yanäpi täŋo oretoret äŋnak-äŋnak kepma 7 ude täreŋirän wenäni api gamet yäk. Upäŋkaŋ webe unita gwäki uwä äneŋi obaŋ 7 ude piä kaŋ täŋ nam yäk.
27 Espere, contudo, até terminar a semana de núpcias, e eu também lhe entregarei Raquel, desde que você prometa trabalhar mais sete anos para mim”.
28 Labantä Jekop ude iwetkuko udegän täŋkuk. Leakät yanäpi täŋkumäno unitäŋo oretoret äŋnak-äŋnak täreŋirän Labantä äperi Resel webenita imiŋkuk.
28 Jacó concordou em trabalhar mais sete anos. Uma semana depois de Jacó ter se casado com Lia, Labão lhe entregou Raquel.
29 Täŋpäŋ Reselta watä epän täŋ imikta webe kubä wäpi Bilha imiŋkuk.
29 (Labão deu sua serva Bila a Raquel para servi-la.)
30 Täŋkaŋ Jekop Reselkät patpäŋ unita gäripi nadäŋkuko u webeni Lea pengän yäpuko unita nadäŋkuko u irepmitkuk. Täŋpäkaŋ Jekop Labanta piä täŋ imiŋ yäpmäŋ äroŋirän obaŋ äneŋi 7 ude täreŋkuk.
30 Jacó se deitou também com Raquel, a quem ele amava muito mais que a Lia. Então permaneceu ali e trabalhou mais sete anos para Labão.
31 Täŋpäkaŋ Yawe Jekoptä Leata gäripi nämo nadäŋ imiŋirän kaŋpäŋä Lea nanak bäyakta nadäŋ imiŋirän Resel äruŋ itkuk.
31 Quando o S enhor viu que Lia não era amada, permitiu que ela tivesse filhos; Raquel, porém, era estéril.
32 Täŋpäŋ Leatä nanak kok itpäŋ bäyaŋkuko u wäpi Ruben yäŋ iwetkuk. Ŋode nadäŋpäŋ Ruben yäŋ iwetkuk; Anututä butewakina kaŋpäŋ nadäk täŋpäŋ täŋkentäŋ namitak yäk. Nanak bäyaŋ imitat unita äpnatä gäripi bureni käwep api nadäŋ namek yäk.
32 Lia engravidou e deu à luz um filho. Chamou-o de Rúben, pois disse: “O S enhor viu minha infelicidade, e agora meu marido me amará”.
33 Ude täŋkaŋ it yäpmäŋ äroŋpäŋ äneŋi nanak kubäkät bäyaŋkuk. Bäyaŋpäŋ yäŋkuk; Äpnatä gaŋani nadäŋ namiŋirän Anututä nadäŋ namiŋpäŋ äneŋi nanak kubä ŋo namitak yäk. Mebäri unita wäpi Simeon yäŋ iwetkuk.
33 Pouco tempo depois, Lia engravidou novamente e deu à luz outro filho. Chamou-o de Simeão, pois disse: “O S enhor ouviu que eu não era amada e me deu outro filho”.
34 Ude täŋkaŋ it yäpmäŋ äroŋpäŋä äneŋi nanak kok itpäŋ kubä bäyaŋpäŋ yäŋkuk; Eruk, näk nanak yaräkubä bäyaŋ imitat unita äpnatä näka gäripi bureni api nadäwek yäk. Mebäri unita wäpi Livai yäŋ iwetkuk.
34 Lia engravidou pela terceira vez e deu à luz outro filho. Chamou-o de Levi, pois disse: “Certamente, desta vez meu marido terá afeição por mim, pois lhe dei três filhos!”.
35 Täŋpäŋ äneŋi it yäpmäŋ äroŋtäŋgän nanak kok itpäŋ bäyaŋpäŋä yäŋkuk; Apiŋo Anutu iniŋ oretat yäk. Ude yäŋpäŋ wäpi Juda yäŋ iwetkuk. Täŋkaŋ äneŋi nanak kubä bäräŋeŋ nämo bäyaŋkuk.
35 Lia engravidou mais uma vez e deu à luz outro filho. Chamou-o de Judá, pois disse: “Agora louvarei ao S enhor !”. Então, parou de ter filhos.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Gênesis 29, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.