Gênesis 29
Anutu Täŋo Man (IOU) vs NTLH
1 Täŋpäkaŋ Jekop kuŋtäŋgän ämawebe edap äbani käda itkuŋken uken ahäŋkuk.
1 Jacó continuou a sua viagem e chegou à terra do Oriente.
2 Ahäŋpäŋ dapuri ijiwän kwäpäŋ ume awaŋ kubä kaŋkuk. Uken sipsip äbot yaräkubä yabäŋkuk. Kome mähemitä awaŋ uken yawakiye yepmäŋ towik täŋkuŋonik. Täŋkaŋ ume awaŋ unitäŋo meni mobä pähap kubäpäŋ täŋpipiwani.
2 De repente, ele olhou e viu no campo um poço; em volta dele estavam três pastores, cada um com as suas ovelhas e cabras. A água para os animais era tirada desse poço, que era tapado com uma grande pedra.
3 Mähemiyetä sipsipta ume gwet yäminayäŋ nadäŋpäŋä mobä uwä kireŋ täbot-pewä kuŋirän ume gwetpäŋ sipsip yepmäŋ towik täŋkuŋonik. Yepmäŋ towiŋ moreŋpäŋä mobä u yäpmäŋpäŋ äneŋi komeniken täŋpipik täŋkuŋonik.
3 Quando todos os pastores se ajuntavam ali com os seus animais, então tiravam a pedra para dar água às ovelhas e cabras. Depois tornavam a pôr a pedra na boca do poço.
4 Eruk, Jekoptä sipsip watä äma uwä ŋode yäwet yabäŋkuk; Notnaye, in de nanik? Yäwänä iwetkuŋ; Nin Haran nanik yäk.
4 Jacó perguntou aos pastores: — De onde são vocês, meus amigos? — Somos de Harã — responderam eles.
5 Ude iwerirä yäwet yabäŋkuk; In Naho orani wäpi Laban u nadäkaŋ? Yäwänä Ei, u nadäkamäŋ yäk.
5 Em seguida perguntou: — Vocês conhecem Labão, filho de Naor? — Conhecemos, sim — disseram.
6 Nadäkamäŋ yäŋ iweräwä yäwetkuk; U täga itak? Yäwänä iwetkuŋ; Ei, itak yäk. Äperi Resel sipsip yämagut yäpmäŋ äbätak udu käyan?
6 — Ele vai bem? — perguntou Jacó. Eles responderam: — Sim, vai bem. Olhe! Raquel, a filha dele, vem vindo aí com as ovelhas.
7 Ude yäwäwä Jekoptä yäŋkuk; Ai! Sipsip yotken yepmakta kadäni nämo täyak. Ŋo kepma yäk. Unita ume gwetpäŋ yepmäŋ towiŋpäŋ yämagut yäpmäŋ ketemi näŋpaniken äneŋi yepmanaŋi yäk.
7 Então Jacó disse: — Ainda é dia, e é muito cedo para recolher as ovelhas. Por que vocês não lhes dão água e as levam de volta para pastar?
8 Ude yäwänä iwetkuŋ; Ude nämo. Yawak äbot äbäŋ morewäkaŋ uyaku ume awaŋ meni täŋpipiwani mobä kireŋ täbotpena kuŋirän sipsip kudup ume yepmäŋ towinayäŋ yäk.
8 Eles responderam: — Não podemos. Temos de esperar que todas as ovelhas e cabras estejam aqui e a pedra seja tirada da boca do poço. Aí daremos água para elas.
9 Man ude yäŋpäŋ-nadäk täŋ irirä Reseltä nani täŋo sipsip yämagut yäpmäŋ äbuk, u sipsip watä webe ude itkuko unita.
9 Jacó ainda estava falando com eles quando Raquel, que era pastora de ovelhas, chegou com os animais do seu pai.
10 Eruk, Jekop Reseltä äwäŋi Laban täŋo sipsip yämagut yäpmäŋ äbäŋirän kaŋpäŋ päŋku awaŋ meni täŋo mobä kireŋ täbotkuk. Mobä kireŋ täbot-pewän kuŋirän Laban täŋo sipsip ume yepmäŋ towiŋkuk.
10 Logo que Jacó a viu com as ovelhas e cabras do seu tio Labão, ele foi, e tirou a pedra da boca do poço, e deu água para os animais.
11 Ude täŋpäŋ Jekoptä Resel bumumiken iŋpäŋ konäm bumta kotkuk.
11 Depois ele beijou Raquel e, muito emocionado, começou a chorar.
12 Konäm ude kotpäŋ itkaŋ Resel iwetkuk; Näk nanka täŋo nägät moräk, Rebeka täŋo nanaki yäk. Ude iwerirän Resel kuŋpäŋ nani manbiŋam u iwetkuk.
12 E disse: — Eu sou parente do seu pai; sou filho de Rebeca. Raquel foi correndo contar tudo ao pai.
13 Päŋku iweränä Labantä wanori täŋo nanaki Jekop unitäŋo biŋam nadäŋpäŋ bäräŋeŋ päŋku bäyaŋ imiŋpäŋ bumumiken iŋkuk. Täŋpäŋ imagut yäpmäŋ yoriken äroŋkuk. Äro itkaŋ Jekoptä manbiŋam kuduptagän Laban iwetkuk.
13 Ele ouviu as novidades a respeito do seu sobrinho e logo saiu correndo. Quando encontrou Jacó, Labão o abraçou, e beijou, e o levou para casa. Jacó lhe contou tudo o que havia acontecido,
14 Iwet morewänä Labantä iwetkuk; Bureni, gäk näkŋo nägät moräkna yäk.
14 e aí Labão disse: — Sim, de fato, você é da minha própria carne e sangue. Jacó ficou na casa do seu tio um mês inteiro.
15 Gäk nägät moräkna itan upäŋkaŋ imata piä jop api täŋ namiŋ iren? Gwäki jide yäpayäŋ nadätan?
15 Aí Labão disse: — Não está certo você trabalhar de graça para mim só porque é meu parente. Quanto você quer ganhar?
16 Täŋpäkaŋ Laban äperiyat yarä, moki wäpi Lea, wenäni wäpi Resel.
16 Acontece que Labão tinha duas filhas. A mais velha se chamava Leia, e a mais moça, Raquel.
17 Lea u dapuri waki. Täŋ Resel uwä iŋami dapun säkgämän, gäripi nikek.
17 Leia tinha olhos meigos, mas Raquel era bonita de rosto e de corpo.
18 Jekoptä Reselta gäripiinik nadäŋkuko unita äwäŋi iwetkuk; Näk obaŋ 7 ude piä täŋ gamiŋira äpetka wenäka Resel u kaŋ nam yäk.
18 Como Jacó estava apaixonado por Raquel, respondeu: — Trabalharei sete anos para o senhor a fim de poder casar com Raquel.
19 Ude iweränä äwäŋitä yäŋkuk; Täga yäk. Äma kudupita imiŋira waki täŋpek. Gäka gamayäŋ täro uyaku täga api täŋpek yäk. Unita näkkät ŋo kaŋ itda.
19 Labão disse: — Eu prefiro dá-la a você em vez de a um estranho. Fique aqui comigo.
20 Ude yäŋirän Jekoptä Reselta nadäŋpäŋ obaŋ 7 äwäŋita piä täŋ imiŋ yäpmäŋ äroŋkuk. Upäŋkaŋ Reselta gäripi nadäŋkuko unita obaŋ 7 unita nadäŋirän kepma yarägän bumik täŋkuk.
20 Assim, Jacó trabalhou sete anos para poder ter Raquel. Mas, porque ele a amava, esses anos pareceram poucos dias.
21 Eruk obaŋ 7 täreŋirän Jekoptä äwäŋi iwetkuk; Kadänina täretak unita webena Resel namikaŋ kuŋatkäda yäk.
21 Quando passaram os sete anos, Jacó disse a Labão: — Dê-me a minha mulher. O tempo combinado já passou, e eu quero casar com ela.
22 Ude yäwänä Labantä äŋnak-äŋnak pähap täŋkaŋ kome mähem kuduptagän yämagutkuk.
22 Labão deu uma festa de casamento e convidou toda a gente do lugar.
23 Äŋnak-äŋnak pähap täŋkaŋ bipani ugän Labantä äperi moki Lea uwä Jekopken tewänkaŋ bok patkumän.
23 Mas naquela noite Labão pegou Leia e a entregou a Jacó, e ele teve relações com ela
24 (Labantä piä watä webe Silpa Leata piä watä täŋ imikta imiŋkuk.)
24 (Labão tinha dado a sua escrava Zilpa a Leia para ser escrava dela.).
25 Eruk patkumäno yäŋeŋirän Jekoptä Lea kaŋpäŋ kikŋutkuk. Kaŋpäŋ äwäŋi Laban päŋku iwetkuk; Ai, ima kudän täŋ namitan? Näk Reselta nadäŋpäŋ piä täŋ gamiŋkut yäk. Imata ŋode täŋnäkŋatan?
25 Só na manhã seguinte Jacó descobriu que havia dormido com Leia. Por isso foi reclamar com Labão. Ele disse: — Por que o senhor me fez uma coisa dessas? Eu trabalhei para ficar com Raquel. Por que foi que o senhor me enganou?
26 Yäwänä iwetkuk; Kome ŋo nanik täŋo kädet uwä moki jop irirän wenänitä jukun äma yäpnaŋi nämo yäk.
26 Labão respondeu: — Aqui na nossa terra não é costume a filha mais moça casar antes da mais velha.
27 Unita gäk mokikät kuŋarirän yanäpi täŋo oretoret äŋnak-äŋnak kepma 7 ude täreŋirän wenäni api gamet yäk. Upäŋkaŋ webe unita gwäki uwä äneŋi obaŋ 7 ude piä kaŋ täŋ nam yäk.
27 Espere até que termine a semana de festas do casamento. Aí, se você prometer que vai trabalhar para mim outros sete anos, eu lhe darei Raquel.
28 Labantä Jekop ude iwetkuko udegän täŋkuk. Leakät yanäpi täŋkumäno unitäŋo oretoret äŋnak-äŋnak täreŋirän Labantä äperi Resel webenita imiŋkuk.
28 Jacó concordou, e, quando terminou a semana de festas do casamento de Leia, Labão lhe deu a sua filha Raquel como esposa
29 Täŋpäŋ Reselta watä epän täŋ imikta webe kubä wäpi Bilha imiŋkuk.
29 (Labão tinha dado a sua escrava Bila a Raquel para ser escrava dela.).
30 Täŋkaŋ Jekop Reselkät patpäŋ unita gäripi nadäŋkuko u webeni Lea pengän yäpuko unita nadäŋkuko u irepmitkuk. Täŋpäkaŋ Jekop Labanta piä täŋ imiŋ yäpmäŋ äroŋirän obaŋ äneŋi 7 ude täreŋkuk.
30 Jacó também teve relações com Raquel; e ele amava Raquel muito mais do que amava Leia. E ficou trabalhando para Labão mais sete anos.
31 Täŋpäkaŋ Yawe Jekoptä Leata gäripi nämo nadäŋ imiŋirän kaŋpäŋä Lea nanak bäyakta nadäŋ imiŋirän Resel äruŋ itkuk.
31 Quando o Senhor Deus viu que Jacó desprezava Leia, fez com que ela pudesse ter filhos, mas Raquel não podia ter filhos.
32 Täŋpäŋ Leatä nanak kok itpäŋ bäyaŋkuko u wäpi Ruben yäŋ iwetkuk. Ŋode nadäŋpäŋ Ruben yäŋ iwetkuk; Anututä butewakina kaŋpäŋ nadäk täŋpäŋ täŋkentäŋ namitak yäk. Nanak bäyaŋ imitat unita äpnatä gäripi bureni käwep api nadäŋ namek yäk.
32 Leia ficou grávida e deu à luz um filho; e pôs nele o nome de Rúben . Ela explicou assim: — O
33 Ude täŋkaŋ it yäpmäŋ äroŋpäŋ äneŋi nanak kubäkät bäyaŋkuk. Bäyaŋpäŋ yäŋkuk; Äpnatä gaŋani nadäŋ namiŋirän Anututä nadäŋ namiŋpäŋ äneŋi nanak kubä ŋo namitak yäk. Mebäri unita wäpi Simeon yäŋ iwetkuk.
33 Leia ficou grávida outra vez e teve outro filho, a quem deu o nome de Simeão . E disse: — O
34 Ude täŋkaŋ it yäpmäŋ äroŋpäŋä äneŋi nanak kok itpäŋ kubä bäyaŋpäŋ yäŋkuk; Eruk, näk nanak yaräkubä bäyaŋ imitat unita äpnatä näka gäripi bureni api nadäwek yäk. Mebäri unita wäpi Livai yäŋ iwetkuk.
34 Leia engravidou ainda outra vez e teve mais um filho, a quem chamou de Levi , pois disse assim: — Agora o meu marido ficará mais unido comigo, pois já lhe dei três filhos.
35 Täŋpäŋ äneŋi it yäpmäŋ äroŋtäŋgän nanak kok itpäŋ bäyaŋpäŋä yäŋkuk; Apiŋo Anutu iniŋ oretat yäk. Ude yäŋpäŋ wäpi Juda yäŋ iwetkuk. Täŋkaŋ äneŋi nanak kubä bäräŋeŋ nämo bäyaŋkuk.
35 Leia ficou grávida mais uma vez e teve outro filho. A esse deu o nome de Judá e disse: — Desta vez louvarei a Deus, o Depois disso não teve mais filhos.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Gênesis 29, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.