Atos 21
Anutu Täŋo Man (IOU) vs NTLH
1 Uken kuŋpäŋ äbot täŋpani täŋo intäjukun äma u yepmaŋpeŋ kukta butewaki pähap nadäŋkaŋ gäpe terak äronakaŋ gäpe kuŋkuk. Gwägu bämopi-ken kome täpuri kubä wäpi Kos u nadäŋ iwatkaŋ siwoŋigän ude kuŋkumäŋ. Kuŋitna bipmäŋpäŋ yäŋeŋirän kome täpuri kubä pen wäpi Rodes uken ahäŋkumäŋ. Eruk Rodes peŋpeŋ kuŋpäŋä yotpärare kubä wäpi Patara u ahäŋkumäŋ.
1 Nós nos despedimos deles e fomos embora, navegando diretamente para a ilha de Cós. No dia seguinte paramos no porto de Rodes e dali continuamos até a cidade de Pátara,
2 Patara kome u ahäŋpäŋ kaŋkumäŋ. Gäpe kubä kome u peŋpeŋ Ponika komeken kwayäŋ täŋirän. Ude kaŋpäŋä uterak äronakaŋ kuŋkuk.Poltä gäpe ŋodewani kubä terak kuŋatkuk|src="Romshi d.jpg" size="span" loc="Top of page" copy="Urs Wegmann" ref="ACT 21.2"
2 onde encontramos um navio que ia para a Fenícia. Então embarcamos nele e seguimos viagem.
3 Kuŋtäŋgän gwägu bämopi-ken kome kubä wäpi Saiprus u kaŋpäŋ Siria komeken kunayäŋ nadäŋkumäŋo unita käpmäk kädagän irepmitkaŋ kumaŋ päŋku Tire yotpärare-ken ahäŋkumäŋ. Ahäŋpäŋ gäpe terak nanik tuŋum ätu u penayäŋ täŋkuŋ.
3 Quando já podíamos ver a ilha de Chipre, navegamos ao sul daquela ilha e seguimos em direção à província da Síria. Chegamos à cidade de Tiro, onde desembarcamos, pois o navio precisava ser descarregado.
4 Peŋirä ninä kome uken nanik äbot täŋpani ämawebe u yabänayäŋ äpämaŋ kuŋkumäŋ. Päŋku kepma 7 ude ukät penta itkumäŋ. Itkaŋ Kudupi Munapiktä äbot täŋpani manbiŋam yäwerirän nadäŋpäŋ Pol iwetkuŋ; Gäk Jerusalem kwentawä yäk.
4 Naquela cidade encontramos alguns cristãos e ficamos com eles uma semana. Então, avisados pelo Espírito Santo, eles disseram a Paulo que não fosse para Jerusalém.
5 Eruk gäpetä Tire kome peŋpeŋ kwayäŋ täŋirän yotpärare peŋpeŋ kuŋitna äbot täŋpani ämawebe meŋ nanak bok nimagut yäpmäŋ äpämaŋ kuŋkuŋ. Äpämaŋ kumaŋ päŋku gwägu pomi terak gukutnin imina äpmoŋpäpäŋ Anutu-ken yäŋapik man yäŋkumäŋ.
5 Mas, quando chegou o dia de irmos embora, nós continuamos a nossa viagem. Aí aqueles irmãos, com as esposas e filhos, nos acompanharam até fora da cidade; e todos nós nos ajoelhamos ali na praia e oramos.
6 Ude täŋkaŋ butewaki man kowata kowata yäŋkaŋ gäpe terak äroŋitna ini yotken kuŋkuŋ.
6 Depois de nos despedirmos, embarcamos no navio, e eles voltaram para casa.
7 Äroŋpeŋ eruk Tire kome peŋpäŋ kumaŋ Tolemes yotpärare-ken ahäŋkumäŋ. Ahäŋpäŋ äbot täŋpani u naniktä äbä nimagut yäpmäŋ kwäkaŋ ukät kepma kubä itpäŋ patkumäŋ.
7 Seguimos viagem, navegando da cidade de Tiro para Ptolemaida. Ali encontramos e cumprimentamos os irmãos e passamos um dia com eles.
8 Patkumäŋo yäŋewänä Tolemes yotpärare peŋpeŋ ninin kuroŋ kumaŋ päŋku Sisaria yotpärare-ken ahäŋkumäŋ. Ahäŋpäŋ kumaŋ Anutu täŋo manbiŋam yäŋahäwani äma kubä wäpi Filip unitä yotken kuŋkumäŋ. Äma uwä äma 7 aposoro täŋkentäŋ yämik täŋkuŋo ukät nanik kubä.
8 No dia seguinte partimos e chegamos à cidade de Cesareia. Ali fomos para a casa do evangelista Filipe e ficamos com ele. Filipe era um dos sete homens que haviam sido escolhidos em Jerusalém.
9 Uwä äperiye 4 ude, äma nämo yäpani unitä Anutu täŋo man profettä-yäŋ yäŋahäk täŋkuŋonik.
9 Ele tinha quatro filhas solteiras que profetizavam.
10 Eruk, uken kepma ätu iritna profet kubä wäpi Agabas u Judia kome peŋpeŋ Sisaria komeken äpuk.
10 Alguns dias depois da nossa chegada, um profeta chamado Ágabo veio da região da Judeia.
11 Äpäŋpäŋ ninken ahäŋ nimiŋpäŋ Pol täŋo pioŋ yäpmäŋpäŋ iniken keri kuroŋi pädät täŋpäŋ ŋode yäŋkuk; Kudupi Munapiktä ŋode yäyak; Juda naniktä pioŋ ŋo täŋo mähemi Jerusalem komeken kudän ŋode täŋpäŋ guŋ äbot ätu u keri terak api peneŋ yäk.
11 Ele chegou perto de nós, pegou o cinto de Paulo, amarrou os próprios pés e as próprias mãos e disse: — O Espírito Santo diz isto: em Jerusalém o dono deste cinto será amarrado assim pelos judeus e será entregue nas mãos dos não judeus.
12 Yäŋirän nin ba ämawebe äbot kome u naniktä man u nadäŋpäŋ Poltä Jerusalem kukta iniŋ bitnäk man kehäromi yäŋkumäŋ.
12 Quando ouvimos isso, nós e os irmãos de Cesareia pedimos com insistência a Paulo que não fosse para Jerusalém.
13 Upäŋkaŋ Poltä kowata ŋode yäŋkuk; In imata konäm butewaki täŋkaŋ näkŋo bänep nadäk-nadäkna täŋpä wakaŋ? Näk Jerusalem naniktä kädet waki u ba u täŋ namikta nämo bitnätat. Ba ugän nämo. Ekäni Jesuta yäŋpäŋ kumäkta pidäm täyat yäk.
13 Mas ele respondeu: — Por que vocês choram assim e me deixam tão triste? Eu estou pronto não somente para ser amarrado, mas até para morrer em Jerusalém pela causa do Senhor Jesus.
14 Ude yäŋirän Pol täŋo gäripi u iniŋ bitnänaŋi bumik nämo nadäŋkumäŋo unita ŋode iwetkumäŋ; Eruk, Ekänitä imaka kubä ahäŋ gamikta nadätak u ini kaŋ ahäŋ gamän.
14 E não conseguimos convencê-lo a não ir. Então desistimos e dissemos: — Que seja feita a vontade do Senhor!
15 Eruk u itna täreŋirän Jerusalem ärokta täŋtuŋum tuŋum täŋkumäŋ.
15 Depois de passarmos alguns dias ali, juntamos as nossas coisas e fomos para Jerusalém.
16 Täŋtuŋum tuŋum täŋpeŋ kunayäŋ täŋitna Sisaria nanik nadäkinik täŋpani ätu penta kuŋkumäŋ. Unitä nimagut yäpmäŋ äma kubä wäpi Nason unitä yotken kuŋkuŋ. Äma uwä Saiprus nanik, äbot täŋpani bian yäpurärätkuk. Unitä yotken päŋku itkumäŋ.
16 Alguns irmãos da cidade de Cesareia nos acompanharam e nos levaram à casa onde íamos ficar hospedados. O dono da casa era Menasom, natural da ilha de Chipre. Fazia muito tempo que ele era cristão.
17 Täŋkaŋ eruk, Jerusalem äbot täŋpani ämawebetä bänep oretoret terak nimagut päŋku nipmaŋpä patkumäŋ.
17 Quando chegamos a Jerusalém, os irmãos nos receberam com muita alegria.
18 Patkumäŋo yäŋewänä Pol uwä ninkät Jems kakta bok kuŋkumäŋ. Täŋpäkaŋ kadäni ugän äbot täŋpani ämawebe täŋo intäjukun äma käbeyä täŋ itkuŋ.
18 No dia seguinte Paulo foi conosco até a casa de Tiago para se encontrar com ele. E todos os presbíteros da igreja estavam presentes ali.
19 Täŋirä Pol uwä päŋku bok itkaŋ yäniŋ oretpäŋ guŋ äbotken epän täŋirän Anututä keri terak kudän jide pewän ahäŋkuŋo u kudup yäwet ahäŋirän nadäŋkuŋ.
19 Então Paulo os cumprimentou e deu um relatório completo de tudo o que Deus tinha feito por meio dele entre os não judeus.
20 Pol täŋo man u nadäŋpäŋ Anutu täŋo wäpi yäpmäŋ akuŋpäŋ iniŋ oretkuŋ. Täŋkaŋ iwetkuŋ; Gäk nadätan? Juda ämawebe mäyaptä Jesuta nadäkinik täŋ imiŋ moreŋ yäk. Täŋkaŋ ämawebe uwä Moses täŋo baga man u pen iwaräntäkta kehärom täkaŋ yäk.
20 Depois de o ouvirem, todos eles deram graças a Deus e disseram a Paulo: — Veja bem, irmão! Há milhares de judeus que se tornaram cristãos e todos eles são fiéis à
21 Upäŋkaŋ gäka manbiŋam ŋode nadäk täkaŋ; Poltä Juda ämawebe, guŋ ämawebe bämopi-ken itkaŋ u ŋode yäwet täyak; In Moses täŋo baga man peŋpäŋ nanakjiye täŋo gupi moräk madäneŋtawä, bian täŋpani ude. Ba Juda täŋo täktäki kudup kaŋ peŋ morewut yäk. Gäkä ude yäk täyan yäŋ nadäk täkaŋ.
21 Eles ouviram dizer que você ensina os judeus que moram em outros países a abandonarem a Lei, dizendo a eles que não circuncidem os seus filhos, nem respeitem os costumes dos judeus.
22 Gäk äma udewanitä abän yäŋ biŋam uku nadäŋo unita nadäwätäk täŋ itkamäŋ.
22 O que vamos fazer? Com certeza eles já ouviram dizer que você chegou.
23 Unita kädet kubä ŋode gäweritna täŋpikaŋ gäka äma täga yäŋ kaŋ nadäwut. Nin bämopnin-ken äma 4 ude itkaŋ yäk. Äma 4 uwä Anutu iŋamiken äneŋi pakigän itta baga man täŋo kädet kubä iwatta yäŋkehärom taŋkuŋ yäk.
23 Portanto, faça o que vamos dizer: estão aqui entre nós quatro homens que têm de cumprir uma promessa a Deus.
24 Eruk äma ukät bok kudupi yotken kuŋkaŋ Moses täŋo baga man iwatpäŋ imaka tänayäŋ täkaŋ u gäk udegän kaŋ tä yäk. Ba moneŋ penayäŋ täkaŋ unita ba gäkŋata bok kaŋ pe. Ude täŋiri äma 4 u Anutu-ken yäŋkehäromtak man yäwani uwä täŋ-tärekaŋ yäŋ nadäneŋta gwäki pujiŋ täga äriŋ täŋpä kuneŋ. Eruk, gäk ude täŋkentäŋ yämiŋiri ämawebetä ŋode api nadäneŋ; Pol täŋo biŋam nadäŋkumäŋo u bureni nämo, jopi yäk. Pol uwä Moses täŋo baga man iwat täyak yäŋ api nadäneŋ.
24 Então vá, tome parte com eles na cerimônia de purificação e pague a despesa para que eles possam rapar a cabeça . Assim todos saberão que não é verdade o que se diz de você. Pelo contrário, vão ficar sabendo que, de fato, você vive de acordo com a Lei de Moisés.
25 Täŋpäkaŋ äma guŋ äbotken nanik Jesuta nadäkinik täŋpani unitawä, manbiŋam ŋowäku bian yämiŋkumäŋo u nadäkaŋ yäk. Imaka ŋodewani nämo täkta yäŋpäŋ-nadäŋkumäŋo uwä kudän täŋpäŋ yämiŋkumäŋ; Tom anutu jopita naŋimik täŋpani u nämo näneŋ. Ba tom nägät ikek ba tom kotäki topmäŋpäŋ däpani nämo näneŋ yäk. Ba kubokäret nämo täneŋ. Man kudän ude täŋpäŋ yämiŋkumäŋ yäk.
25 Mas, quanto aos não judeus que se tornaram cristãos, nós já mandamos uma carta a eles, dizendo o seguinte: “Não comam carne de animais que foram oferecidos em sacrifício aos ídolos, nem sangue, nem carne de nenhum animal que tenha sido estrangulado. E também não pratiquem imoralidade sexual.”
26 Eruk käbeyä täŋpä tärewänkaŋ patkuŋo yäŋewänä Pol äma Anutu-kät yäŋkehäromtak man yäwani 4 ukät päŋku yäŋkehäromtak man yäŋkuŋo udegän yäŋkuk. Ude täŋkaŋ kudupi yot gänaŋ äroŋpäŋ bämop äma ŋode iwetkuk; Baga man terak kudän täwani udegän, kepma 7 itna täreŋirän yäŋkehäromtak man yäŋkumäŋo unitäŋo epäni u api tärewek yäŋ iwetkuk. Eruk, kepma 7 udeta ugän it yäpmäŋ kuŋtäŋgän yäŋkehäromtak man u täŋ-tärekta gupe käbäŋi nikek ijiŋkuŋ.
26 Então Paulo falou com os quatro homens e, no dia seguinte, tomou parte com eles na cerimônia de purificação. Depois entrou na área do Templo para avisar quando iam terminar os dias da purificação, isto é, a ocasião em que cada um dos quatro homens deveria oferecer o seu sacrifício.
27 Eruk kepma 7 u tärewayäŋ täŋirän Juda nanik Esia komeken naniktä abäŋpäŋ kaŋkuŋ; Pol kudupi yot täŋo yewa gänaŋ irirän. Abä ämawebe peŋ yäwettäko Polta kokwawak täŋ imiŋkuŋ. Ude täŋpäŋ Pol iŋitkuŋ.
27 Quando os sete dias da purificação estavam para acabar, alguns judeus da província da Ásia viram Paulo na área do Templo . Então atiçaram a multidão, agarraram Paulo
28 Iŋitpäŋ gera ŋode yäŋkuŋ; Isrel ämawebe in täŋkentäŋ nimut! Äma ŋonitä ämawebe komeni komeni nintäŋo wäpnin biŋam ukät Moses täŋo baga man ba kudupi yot ŋo täŋpäwakta yäwetpäŋ yäwoŋärek täŋtäŋ kuk täyak yäk. Ba ugän nämo! U Grik nanik ätu yäŋ-yäkŋat yäpmäŋ kudupi yot gänaŋ äroŋkuk. Kudupi yot Anututä inita biŋam yäwani-ken äroŋirä Anutu iŋamiken täŋpäwak täŋkuŋ yäk.
28 e começaram a gritar: — Israelitas, nos ajudem! Este é o homem que vai pelo mundo inteiro falando a todas as pessoas e dizendo mentiras contra o povo de Israel, a
29 Täŋpäkaŋ man u yäŋkuŋo uwä imata, bian yabäŋirä Trofimus Efesus komeken nanikpäŋ Polkät yotpärare u gänaŋ irirän yabäŋkuŋ. Yabäŋkaŋ nadäŋkuŋ; Poltä ini imagut yäpmäŋ kudupi yot täŋo yewa gänaŋ ärok yäŋ jop nadäŋkuŋ.
29 Eles disseram isso porque tinham visto Trófimo, que era de Éfeso, na cidade com Paulo. E pensavam que Paulo o havia levado para dentro da área do Templo.
30 Täŋpäkaŋ Jerusalem ämawebetä man u nadäŋpäŋ kikŋutpäŋ täŋ-urukuruk bumta täŋkuŋ. Ude täŋkaŋ Pol iŋitpäŋ wädäŋ gärepmäŋ yäpmäŋ yewa kemat umude kuŋkuŋ. Ude täŋpäŋ bäräŋeŋ kudupi yot yewa täŋo yäma yäputkuŋ.
30 A confusão se espalhou por toda a cidade, e o povo veio correndo de todos os lados. Eles agarraram Paulo, e o arrastaram para fora da área do Templo, e fecharam os portões.
31 Ude täŋkaŋ Pol iŋit yäpmäŋ äpämaŋ päŋku ut irirä Rom täŋo komi äma täŋo intäjukun ämatä biŋam ŋode nadäŋkuk; Jerusalem ämawebe kuduptagän kokwawak täŋpäŋ kowat ämiwän täkaŋ yäk.
31 Quando a multidão já ia matar Paulo, o comandante das tropas romanas recebeu a notícia de que toda a cidade de Jerusalém estava em revolta.
32 Ude nadäŋpäŋ bäräŋek-tagän intäjukun äma ätukät komi ämaniye ätukät yämagurän yäpmäŋ äma peŋawäk täŋ itkuŋ-ken bäräŋeŋkuŋ. Bäräŋeŋ äbäŋirä Juda ämawebetä yabäŋpäŋ Pol wari nämo utkuŋ.
32 Então reuniu depressa alguns oficiais e soldados e correu para o meio do povo. Quando a multidão viu o comandante e os soldados, parou logo de bater em Paulo.
33 Ude täŋirä komi äma täŋo intäjukun ämatä äbä Pol iŋitkaŋ komi ämaniye yäwerirän yen kehäromi yarä yäpmäŋ päŋku pädät täŋkuŋ. Ude täŋkaŋ Juda ämawebe yäwet yabäŋkuk; Äma ŋo netä? Ba imapäŋ täk?
33 Aí o comandante chegou perto de Paulo, prendeu-o e mandou amarrá-lo com duas correntes. Depois perguntou: — Quem é este homem? O que foi que ele fez?
34 Yäŋirän ämawebe äbot päke itkuŋotä yäŋ-täŋurän yäŋpäŋ yäŋkuräk taŋkuŋ. Yäŋuruk-uruk pähap ude täŋirä komi äma täŋo intäjukun ämatä mebäri ket nämo nadäŋkuk. Täŋpäŋ komi ämaniye yäwerän Pol iŋit yäpmäŋ komi ämatä ini yotken kuŋkuŋ.
34 Mas na multidão uns gritavam uma coisa, outros gritavam outra. A desordem era tão grande, que o comandante não pôde descobrir o que havia acontecido. Então mandou que os soldados levassem Paulo para dentro da fortaleza .
35 Iŋit yäpmäŋ yot yäma-ken u kuŋpäŋ komi ämatä yabäŋkuŋ; Ämawebe päke u Pol utta yäwat-yäŋirä ude yabäŋpäŋ Pol pudätpäŋ punin yäpmäŋ äroŋkuŋ.
35 Quando chegaram perto da escada, os soldados tiveram de carregar Paulo por causa da violência da multidão
36 Ämawebe äbot päke unitä yäwarän täŋkaŋ kähän gera terak ŋode yäŋtäŋ kuŋkuŋ; Kumäŋ-kumäŋ utpewä kumbän! yäk.
36 que vinha atrás, gritando: — Mata! Mata!
37 Eruk komi ämatä Pol yäŋikŋat yäpmäŋ yot gänaŋ äronayäŋ täŋirä Poltä komi äma täŋo intäjukun äma u Grik man terak ŋode iwetkuk; Näk man kubä gäk täga gäwerayäŋ? Ude yäwänä iwetkuk; Wära, gäk näkŋo man kotäk nadätan?
37 Quando iam levar Paulo para dentro da fortaleza, ele disse ao comandante: — Me dê licença para falar uma coisa com o senhor. O comandante perguntou: — Você sabe falar
38 Näkä gäka Isip nanik bian gapmanta kokwawak täŋpäŋ ämik pewän ahäŋkuko u yäŋ nadätat yäk. Äma u noriye äma komi komi 4,000 yäŋ-butuwän yäpmäŋ kome kawuki-ken ämik täkta kuŋkuŋ.
38 Por acaso você é aquele egípcio que algum tempo atrás começou uma revolução e levou quatro mil terroristas armados para o deserto?
39 Yäwänä Poltä yäŋkuk; Näk u nämo! Näk Juda äbotken nanik, Silisia komeken, yotpärare taŋi kubä wäpi Tasus u nanik yäk. Unita nadäŋ namiŋiri ämawebe man yäwerayäŋ yäk.
39 Paulo respondeu: — Eu sou judeu, nascido em Tarso, cidade muito importante da região da Cilícia. Por favor, me deixe falar com o povo.
40 Ude iweränä komi äma täŋo intäjukun ämatä nadäŋ imiŋkuk. Nadäŋ imiŋirän, eruk Poltä yot täŋo yeŋpeŋ ärowani terak itpäŋ ketwära täŋyäreŋirän ämawebetä u kaŋpäŋ kwikinik it yäpmäŋ kuŋkuŋ. Kwikinik irirä eruk Pol ämawebe päke u iniken man kotäk Hibru uterak ŋode yäwetkuk;
40 Então o comandante deixou. Paulo ficou de pé na escadaria e fez um sinal com a mão para o povo, pedindo silêncio. Quando todos ficaram calados, Paulo começou a falar em hebraico . Ele disse:
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 21, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.