Romanos 10
Elu Ọhụn: Ẹkụkwọ-Nsọ (Azụụn Ọhụn rịn'a) (IKKNT) vs VC
1 Umunẹ m, ihiẹn hụn a gụn m ẹgụn lẹ ihiẹn m'a rịọ Osolobuẹ imẹ ekpere n'o mẹni ndị alị m wụ nị wẹ nwẹ nzụọpụha.
1 Irmãos, o desejo do meu coração e a súplica que dirijo a Deus por eles são para que se salvem.
2 M k'a saẹka shịa nị wẹ ẹri nị ihiẹn Osolobuẹ a dụ wẹ adụ, kanị, amamihiẹn arịa.
2 Pois lhes dou testemunho de que têm zelo por Deus, mas um zelo sem discernimento.
3 Makẹni, ifiri nị amarịn wẹ ụzọ ahụn Osolobuẹ gi e mẹ ịhịan a rị ọchan bụ wẹ hụ a nwan nị wẹ mẹ ẹ ụzọ nke wẹ, eweni wẹ enwẹn wẹ che ụzọ hụ Osolobuẹ gi e mẹ ịhịan a wụrụ onyẹ rị ọchan.
3 Desconhecendo a justiça de Deus e procurando estabelecer a sua própria justiça, não se sujeitaram à justiça de Deus.
4 Makẹni Kraịstị wụ isi-njẹndemẹ Iwu, kẹni onyẹ ọwụlẹ hụn kwerini hụn ụzọ hẹnrin onyẹ rị ọchan ghahanị ikwerini Kraịstị.
4 Porque Cristo é o fim da lei, para justificar todo aquele que crê.
5 Nke ịrị-ọchan ghahanị idọnmẹ Iwu, lee ihiẹn Mozizi de banyen'ẹ: “Onyẹ ọwụlẹ hụn e dọnmẹ ihiẹn ndịnị Iwu ku wụ onyẹ k'e gi wẹ rị ndụn.”
5 Ora, Moisés escreve da justiça que vem da lei: O homem que a praticar viverá por ela {Lv 18,5}.
6 Kanị, nke ịrị-ọchan ghahanị okukwe, ihiẹn Ẹkụkwọ-nsọ ku wụ, “Ajụkwọlẹ ni enwẹn ụnụ kẹ ‘Onyẹ k'e jẹn nwan elu-igwee?’ (Ya wụ, kẹni o d'e wẹhẹ Kraịstị)
6 Mas a justiça que vem da fé diz assim: Não digas em teu coração: Quem subirá ao céu? Isto é, para trazer do alto o Cristo;
7 mọbụ ‘Onyẹ k'e jẹn nwan anị-mmọn’ (ya wụ, kẹni o d'a gha imẹ ọnwụn weli Kraịstị.)”
7 ou: Quem descerá ao abismo? Isto é, para fazer voltar Cristo dentre os mortos.
8 K'ọ sị ịhịan mẹ? Ọ sị, “Oku Osolobuẹ rị ụnụ nsue—ọ rị ụnụ ụgb'ọnụ, rị ụnụ imẹ obi.” Elee oku rọ? Oku-okukweni ẹnyi rị e kusọnmẹ:
8 Que diz ela, afinal? A palavra está perto de ti, na tua boca e no teu coração {Dt 30,14}. Essa é a palavra da fé, que pregamos.
9 nị, i gi ọnụ ị ku ẹ nị Jesu wụ Di-nwọnni-i, y'e kweri imẹ obi i nị Osolobuẹ gha ọnwụn weli ẹ, i k'e nwọn nzụọpụha.
9 Portanto, se com tua boca confessares que Jesus é o Senhor, e se em teu coração creres que Deus o ressuscitou dentre os mortos, serás salvo.
10 Makẹni, ịhịan gi obi ẹ kweri, ọ wụrụ onyẹ rị ọchan; o gi ọnụ a ku ẹ n'o kwerighọ, Osolobuẹ a zụọpụha a.
10 É crendo de coração que se obtém a justiça, e é professando com palavras que se chega à salvação.
11 Makẹni, Ẹhụhụọ-nsọ sị, “O kpuyekọ onyẹ ọwụlẹ kwerini n'ẹ.”
11 A Escritura diz: Todo o que nele crer não será confundido {Is 28,16}.
12 Makẹni ẹka ohu kẹ Osolobuẹ gi e sọn onyẹ ọwụlẹ, kẹ ndị Ju kẹ ndị wụlẹni ndị Ju. Nna ohu ahụn wụ Nna ịhịan ile. O hu ngọzi ẹ e kpu onyẹ ọwụlẹ kpọkun'ẹ, e hukpu wẹ ya ọda-ọda.
12 Pois não há distinção entre judeu e grego, porque todos têm um mesmo Senhor, rico para com todos os que o invocam,
13 Makẹni Ẹhụhụọ-nsọ sị, “Onyẹ ọwụlẹ kpọku ẹfan Onyẹ-nwọnni-ẹnyi k'e nwọn nzụọpụha.”
13 porque todo aquele que invocar o nome do Senhor será salvo {Jl 3,5}.
14 Kanị, nanị kẹ w'a dọn kpọku onyẹ wẹ kelẹni kweri ni? Nanị kẹ w'a dọn kweri ni onyẹ wẹ kelẹni nụtu banyeni? Nanị kẹ w'a dọn nụ banyen'ẹ omẹni o nwẹni onyẹ zi wẹ ozi banyen'ẹ?
14 Porém, como invocarão aquele em quem não têm fé? E como crerão naquele de quem não ouviram falar? E como ouvirão falar, se não houver quem pregue?
15 Nanị kẹ w'a dọn zi ya wụ ozi omẹni e zipụnị wẹ ndị-ozi d'e zi ya wụ ozi? Ya kẹ Ẹhụhụọ-nsọ gi sị nị “Ọbịbịa ndị-ozi hụn e wẹhẹ oziọma a rịka mma, ijẹn wẹ a rịka mma.”
15 E como pregarão, se não forem enviados, como está escrito: Quão formosos são os pés daqueles que anunciam as boas novas {Is 52,7}?
16 Kanị, ẹlẹ ịhịan ile kweri oziọma. Azaya lẹ enwẹn ẹ sị, “Di-nwọnni-ẹnyi, onyẹ kweri ozi ẹnyi zi?”
16 Mas não são todos que prestaram ouvido à boa nova. É o que exclama Isaías: Senhor, quem acreditou na nossa pregação {Is 53,1}?
17 Ya wụ, ihiẹn ịhịan nụ k'o gi e nwẹ okukwe; ihiẹn w'a nụ nwẹhẹn okukwe wụ ozi banyeni Kraịstị.
17 Logo, a fé provém da pregação e a pregação se exerce em razão da palavra de Cristo.
18 Kanị, m rị a jụ kẹ ndị Izrẹlụ anụnị ya wụ ozi? Eziẹ, a nụgụọ w'a. Ọ rịhụ kẹ Ẹhụhụọ-nsọ dọn ku, sị,
18 Pergunto, agora: Acaso não ouviram? Claro que sim! Por toda a terra correu a sua voz, e até os confins do mundo foram as suas palavras {Sl 18,5}.
19 M rịzị nwan a jụ kẹ ndị Izrẹlụ aghọtanị? Nke ibuzọ, Mozizi lẹ enwẹn ku ni Osolobuẹ sị,
19 E pergunto ainda: Acaso Israel não o compreendeu? Já Moisés lhes havia dito: Eu vos despertarei ciúmes com um povo que não merece este nome; provocar-vos-ei a ira contra uma nação insensata {Dt 32,21}.
20 Azaya nọ rikin obi kudẹ hụnnị Osolobuẹ ku, nị,
20 E Isaías se abalança a dizer: Fui achado pelos que não me buscavam; manifestei-me aos que não perguntavam por mim {Is 65,1}.
21 Nke ndị Izrẹlụ, Azaya ku ni Osolobuẹ sị, “M shịafụ ẹka m kẹ ụhụọhịn han kẹni m nabanhan ndị nnupụ-isini, ndị isi-ikẹnni.”
21 Ao passo que a respeito de Israel ele diz: Todo o dia estendi as minhas mãos a um povo desobediente e teimoso {Is 65,2}.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Romanos 10, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.