Mateus 25
Elu Ọhụn: Ẹkụkwọ-Nsọ (Azụụn Ọhụn rịn'a) (IKKNT) vs VC
1 “Ogẹn hụ, ihiẹn jẹnkọ d'e mẹ imẹ Alị-eze elu-igwee jẹnkọ d'a nọ kẹ ebe ịgbagba iri nọ weri ukpẹ wẹ jẹnmẹ d'a nabanhan okẹnnyẹ jẹnkọ d'a gba ẹkụkwọ.
1 Então o Reino dos céus será semelhante a dez virgens, que saíram com suas lâmpadas ao encontro do esposo.
2 Mmadụ isẹn imẹ wẹ wụ ndị marịn ihiẹn, mmadụ isẹn wụ ndị nzuzu.
2 Cinco dentre elas eram tolas e cinco, prudentes.
3 Makẹni, ogẹn ndị nzuzu hụ gi buru ukpẹ wẹ, ewerini wẹ mirin-ukpẹ che ni hụn rị imẹ ukpẹ wẹ,
3 Tomando suas lâmpadas, as tolas não levaram óleo consigo.
4 kanị ndị hụ marịn ihiẹn gi ihiẹn weri mirin-ukpẹ che ni hụn rị imẹ ukpẹ.
4 As prudentes, todavia, levaram de reserva vasos de óleo junto com as lâmpadas.
5 Okẹnnyẹ hụ rị a gba ẹkụkwọ abịanị ẹgwa, ụran nọ tụma wẹ ile, wẹ nọ ranhịn.
5 Tardando o esposo, cochilaram todas e adormeceram.
6 Kanị, o ru imẹ abalị, oro nọ pụ, sị, ‘Lee n'ẹ-o, okẹnnyẹ jẹnkọ d'a gba ẹhụhụọ a bịagụọ-o! Bịa nị d'e kunrun ẹ!’
6 No meio da noite, porém, ouviu-se um clamor: Eis o esposo, ide-lhe ao encontro.
7 'Ya ịgbagba ndị hụ ile nọ lihi, fisi ukpẹ wẹ elu.
7 E as virgens levantaram-se todas e prepararam suas lâmpadas.
8 Ndị nzuzu hụ nọ sị ndị hụ marịn ihiẹn, ‘Yebeye ni ẹnyi mirin-ukpẹ ọnụ, nị ukpẹ ẹnyi rị e tinyụn.’
8 As tolas disseram às prudentes: Dai-nos de vosso óleo, porque nossas lâmpadas se estão apagando.
9 Kanị, ndị hụ marịn ihiẹn nọ sị, ‘Mba! O zukọ ẹnyi lẹ ọnụ; ọ ka mma nị ụnụ jẹnburu ndị hụn e ren'ẹ d'e ṅọnrin nke ọnụ.’
9 As prudentes responderam: Não temos o suficiente para nós e para vós; é preferível irdes aos vendedores, a fim de o comprardes para vós.
10 Ogẹn wẹ gi jẹnmẹgụụ d'e ṅọnrin mirin-ukpẹ; okẹnnyẹ hụn jẹnkọ d'a gba ẹhụhụọ nọ banhan; ndị hụ kwademẹni nọ sọn ẹ banye imẹ ebẹhụ wẹ k'a nọ ri oriri agbamẹkụkwọ, wẹ nọ gụnma ụzọ.
10 Ora, enquanto foram comprar, veio o esposo. As que estavam preparadas entraram com ele para a sala das bodas e foi fechada a porta.
11 Omẹgụụ, ịgbagba ndị ọzọ hụ nọ bịazịkwọ, sị, ‘Di-ọkpa! Di-ọkpa! Kpọpụ ụzọ nị ẹnyi banhan!’
11 Mais tarde, chegaram também as outras e diziam: Senhor, senhor, abre-nos!
12 Kanị ọ nọ sị, ‘M rị a gwa ụnụ ezioku, a marịn m ndị ọnụ wụ.’ ”
12 Mas ele respondeu: Em verdade vos digo: não vos conheço!
13 Jizọsị a tagụụ iluni, ọ nọ sị wẹ, “Che ni nwan nche, makẹni ọnụ amarịn ụhụọhịn mọbụ ogẹn o sikọ d'a wụ.”
13 Vigiai, pois, porque não sabeis nem o dia nem a hora.
14 “Ihiẹn jẹnkọ d'e mẹ imẹ Alị-eze elu-igwee jẹnkọ d'a rị kẹ ebe okẹnnyẹ ohu nọ jẹnkọ alị-ịhịan, ọ nọ kpọ ndị idibo ẹ, we ihiẹn o nwọn che wẹ ẹka.
14 Será também como um homem que, tendo de viajar, reuniu seus servos e lhes confiou seus bens.
15 O ye onyẹ ohu egho jun ẹkpa isẹn, ye hụn-ẹbọ egho jun ẹkpa ẹbụọ, ye hụn mẹ wẹ ẹtọ egho jun ẹkpa ohu—onyẹ-onyẹ kẹ ikẹn ẹ han. 'Ya ọ nọ jẹnmẹ.
15 A um deu cinco talentos; a outro, dois; e a outro, um, segundo a capacidade de cada um. Depois partiu.
16 Onyẹ o ye hụn jun ẹkpa isẹn nọ jẹnmẹ ozigbo, gi ẹ zụma afịa, ọ nọ nwọnhẹnzi egho jun ẹkpa isẹn che n'ẹ.
16 Logo em seguida, o que recebeu cinco talentos negociou com eles; fê-los produzir, e ganhou outros cinco.
17 Ẹrịra kẹ onyẹ o ye hụn jun ẹkpa ẹbụọ dọn gi ẹ nwọnhẹn ẹkpa ẹbụọ che n'ẹ.
17 Do mesmo modo, o que recebeu dois, ganhou outros dois.
18 Kanị onyẹ o ye hụn jun ẹkpa ohu nọ jẹnmẹ, gu alị, zuemẹ egho nna a ye ẹ.
18 Mas, o que recebeu apenas um, foi cavar a terra e escondeu o dinheiro de seu senhor.
19 O tebe, nna wẹ nọ lụa; ọ nọ bịa nị wẹ gbakọ.
19 Muito tempo depois, o senhor daqueles servos voltou e pediu-lhes contas.
20 Onyẹ hụ o ye hụn jun ẹkpa isẹn nọ bịa, wẹhẹzi egho jun ẹkpa isẹn chen'ẹ. Ọ nọ sị, ‘Nna-ẹnyi, egho jun ẹkpa isẹn k'i ye m; lee ẹ, e nwọnhẹngụọzị m egho jun ẹkpa isẹn che n'ẹ.’
20 O que recebeu cinco talentos, aproximou-se e apresentou outros cinco: - Senhor, disse-lhe, confiaste-me cinco talentos; eis aqui outros cinco que ganhei.'
21 Nna a nọ sị, ‘Y'e mẹyekẹ, odibo ọma, hụn wẹ gi e d'ẹnya! Y'a ghọsịghọ n'i furu nị wẹ gi i d'ẹnya imẹ ihiẹn mẹ ntịn, m jẹnkọ d'e tumẹ i n'i lepụ ihiẹn bu ọda ẹnya. Bịa d'e sọn m ghọghọ.’
21 Disse-lhe seu senhor: - Muito bem, servo bom e fiel; já que foste fiel no pouco, eu te confiarei muito. Vem regozijar-te com teu senhor.
22 Onyẹ hụ o ye egho jun ẹkpa ẹbụọ nọ bịazịkwọ, sị, ‘Nna-ẹnyi, egho jun ẹkpa ẹbụọ k'i ye m, lee ẹ, e nwọnhẹnọlẹ m egho jun ẹkpa ẹbụọ che n'ẹ.’
22 O que recebeu dois talentos, adiantou-se também e disse: - Senhor, confiaste-me dois talentos; eis aqui os dois outros que lucrei.
23 Nna a nọ sị a, ‘Y'e mẹyekẹ, odibo ọma we gi e d'ẹnya; y'a ghọsịghọ n'i furu ni wẹ gi i dọn ẹnya ebe ihiẹn mẹ ẹkẹrẹ rị, m jẹnkọ d'e ye i ihiẹn bu ọda n'i lepụ ẹnya. Bịa d'e sọn m ghọghọ.’
23 Disse-lhe seu senhor: - Muito bem, servo bom e fiel; já que foste fiel no pouco, eu te confiarei muito. Vem regozijar-te com teu senhor.
24 Onyẹ hụ o ye ẹkpa egho ohu nọ bịazịkwọ, sị, ‘Nna-ẹnyi, a marịnghọ m nị obi i e zekẹ, n'ị y'a ghọrị ihiẹn i kụnlẹni, e ri ihiẹn ị rụnlẹni.
24 Veio, por fim, o que recebeu só um talento: - Senhor, disse-lhe, sabia que és um homem duro, que colhes onde não semeaste e recolhes onde não espalhaste.
25 Egun rị a tụ m, ya m nọ jẹn d'e zuemẹ egho i ye imẹ alị; lee ẹ, weri ihiẹn i.’
25 Por isso, tive medo e fui esconder teu talento na terra. Eis aqui, toma o que te pertence.
26 Kanị nna a nọ shịarị a, sị, ‘Eje-odibo! Odibo lagbu enwẹn ẹ nzụnzụn! Y'a marịnghọ nị m'a ghọrị ihiẹn m kụnlẹni, e kpọnrin ihiẹn m ghọtọlẹni, ẹlẹ ịya?
26 Respondeu-lhe seu senhor: - Servo mau e preguiçoso! Sabias que colho onde não semeei e que recolho onde não espalhei.
27 Nkẹ y'e bu nwan egho m cheni m imẹ ụlọ-egho, m lụa, kẹni m weri hụn wụ nke m lẹ ọmụnịnwa rị n'a.
27 Devias, pois, levar meu dinheiro ao banco e, à minha volta, eu receberia com os juros o que é meu.
28 Napụ n'a nwan egho hụ jun ẹkpa ohu, w'ẹ ye onyẹ hụ nwọn hụn jun ẹkpa iri.
28 Tirai-lhe este talento e dai-o ao que tem dez.
29 Makẹni onyẹ gi ihiẹn hụ wẹ ye ẹ rụn ọrụn, e yeche ni w'ẹ kẹni o nwọncheni. Kanị onyẹ gilẹni ihiẹn wẹ ye ẹ rụn ọrụn, a napụ w'a kẹ ẹkẹrẹ hụn o nwọn.
29 Dar-se-á ao que tem e terá em abundância. Mas ao que não tem, tirar-se-á mesmo aquilo que julga ter.
30 Tụ nị nwan odibo ẹti hụ ye ishi rị ezi, ebe ịhịan jẹnkọ d'a nọ a kwan ẹkwan, a ta nkwẹnrẹn-eze.’ ”
30 E a esse servo inútil, jogai-o nas trevas exteriores; ali haverá choro e ranger de dentes.
31 “Ogẹn Nwa nke Ịhịan jẹnkọ d'e gi gi ọghọ a bịa rịkẹ eze, 'ya lẹ ndị mmọn-ozi ile, o sikọ d'a nọdị alị ukpo ẹ nwẹ ọghọ.
31 Quando o Filho do Homem voltar na sua glória e todos os anjos com ele, sentar-se-á no seu trono glorioso.
32 Wẹ sikọ d'e wẹhẹ ndị alị ile rị ichẹn-ichẹn ebe ọ rị; o jẹnkọ d'a họpụha wẹ ohu-ohu ebe ibe wẹ rị, ẹrịra onyẹ e du anụ dọn a họpụha atụnrụn ebe ewu rị.
32 Todas as nações se reunirão diante dele e ele separará uns dos outros, como o pastor separa as ovelhas dos cabritos.
33 O jẹnkọ d'e dọnmẹ atụnrụn ndị hụ ẹka-ihiẹn ẹ, dọnmẹ ewu ndị hụ ẹka-ekpẹn ẹ.
33 Colocará as ovelhas à sua direita e os cabritos à sua esquerda.
34 Ogẹn hụ, eze jẹnkọ d'a sị ndị hụ rị a ẹka-nni, ‘Bịa nị, ndị Nẹdi m gọzi, weri ni Alị-eze hụ wẹ kwademẹ ni ụnụ kete w'a tụnlẹ iyetọ ụwa.
34 Então o Rei dirá aos que estão à direita: - Vinde, benditos de meu Pai, tomai posse do Reino que vos está preparado desde a criação do mundo,
35 Makẹni, ogẹn ẹgụn gi rị a gụn m, ọnụ ye m ihiẹn-oriri, ẹgụn-mirin a gụn m, ụnụ e ye m ihiẹn-ọrịra, a wụ m otumunyẹ, ụnụ a nabanhan m,
35 for I hungered, and ye gave me to eat; I thirsted, and ye gave me to drink; I was a stranger, and ye took me in;
36 a gba m ọtọ, ụnụ e ye m ẹkwa, emu a kụ m, ụnụ a bịa d'e lee m, ogẹn m gi rị imẹ ụlọ-ngan, ọnụ a bịa d'a hụn m.’
36 naked, and ye clothed me; I was ill, and ye visited me; I was in prison, and ye came to me.
37 Ogẹn hụ, ndị ezi-omumẹ ahụn jẹnkọ d'a za a, sị, ‘Di-nwọnni-ẹnyi, elee ogẹn kẹ ẹnyi gi hụn ị kẹ ẹgụn rị a gụn ị, ẹnyi nọ ye i ihiẹn-oriri mọbụ kẹ ẹgụn-mirin rị a gụn ị, ẹnyi nọ ye i ihiẹn-ọrịra?
37 Then shall the righteous answer him saying, Lord, when saw we thee hungering, and nourished thee; or thirsting, and gave thee to drink?
38 Elee ogẹn kẹ ẹnyi gi hụn ị n'ị wụ otumunyẹ, ẹnyi nọ nabanhan ị mọbụ n'ị gba ọtọ, ẹnyi nọ yimẹ i ẹkwa?
38 and when saw we thee a stranger, and took thee in; or naked, and clothed thee?
39 Elee ogẹn kẹ ẹnyi gizi hụn ị nị emu rị a kụ ị mọbụ n'ị rị ụlọ-ngan, ẹnyi nọ bịa d'a hụn ị?!’
39 and when saw we thee ill, or in prison, and came to thee?
40 Eze sikọ d'a za wẹ, sị, ‘M rị a gwa ọnụ ezioku, ebe ụnụ nọ mẹ ni onyẹ ohu imẹ ndịnị rịkẹ sị arịnị wẹ mkpa imẹ umunẹ m ndịnị ịya, mmẹ kẹ ụnụ mẹn'ẹ!’ ”
40 And the King answering shall say to them, Verily, I say to you, Inasmuch as ye have done it to one of the least of these my brethren, ye have done it to me.
41 “Ogẹn hụ, o sikọ d'a sị ndị hụ rị ẹka-ekpẹn ẹ, ‘Pụ nị nị m ebeni, ọnụ ndị wẹ bụ-ọnụ! Shi ni ọkụn itẹbitẹ hụ wẹ kwademẹ ni Ekwensụ lẹ ndị mmọn-ozi ẹ!
41 Then shall he say also to those on the left, Go from me, cursed, into eternal fire, prepared for the devil and his angels:
42 Makẹni ogẹn ẹgụn gi gụn m, ụnụ eyeni m ihiẹn-oriri, ẹgụn-mirin a gụn m, ụnụ eyeni m ihiẹn-ọrịra;
42 for I hungered, and ye gave me not to eat; I thirsted, and ye gave me not to drink;
43 a wụ m otumunyẹ, ụnụ anabanhannị m; a gba m ọtọ, ọnụ eyimẹni m ẹkwa; emu a kụ m, a nọdịzịkwọ m imẹ ụlọ-ngan, kanị ọnụ abịanị d'a hụn m.’
43 I was a stranger, and ye took me not in; naked, and ye did not clothe me; ill, and in prison, and ye did not visit me.
44 Wẹ k'a zazịkwọ a, sị, ‘Di-nwọnni-ẹnyi, elee ogẹn kẹ ẹnyi gi hụn ị kẹ ẹgụn rị a gụn ị mọbụ kẹ ẹgụn-mirin rị a gụn ị mọbụ k'ị wụ otumunyẹ mọbụ k'ị gba ọtọ mọbụ kẹ emu rị a kụ ị mọbụ k'ị rị ụlọ-ngan bụ ẹnyi eyeni n'i ẹka?’
44 Then shall *they* also answer saying, Lord, when saw we thee hungering, or thirsting, or a stranger, or naked, or ill, or in prison, and have not ministered to thee?
45 O jẹnkọ d'a za wẹ, sị, ‘Ezioku kẹ m rị a gwa ụnụ, ebe o mẹni ụnụ emẹni ni onyẹ ohu imẹ ndịnị nọkẹ sị arịnị wẹ mkpa imẹ umunẹ m ndịnị ịya, ụnụ emẹni ni m'ẹ.’
45 Then shall he answer them saying, Verily I say to you, Inasmuch as ye have not done it to one of these least, neither have ye done it to me.
46 Wẹ jẹnkọ d'e zi wẹ si imẹ afụnfụn itẹbitẹ, kanị ndị ezi-omumẹ sikọ d'e shi ndụn itẹbitẹ.”
46 And these shall go away into eternal punishment, and the righteous into life eternal.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 25, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.