Marcos 9
Elu Ọhụn: Ẹkụkwọ-Nsọ (Azụụn Ọhụn rịn'a) (IKKNT) vs NVT
1 Jesu nọ sịzị wẹ, “Ezioku kẹ m rị a gwa ọnụ, o nwọn ndị wuzo ebeni hụn jẹnkọlẹni d'a nwụn d'e ru mgbe wẹ hụn Alị-eze Osolobuẹ k'o gi ikẹn hi-ogbe bịa.”
1 Jesus prosseguiu: “Eu lhes digo a verdade: alguns que estão aqui neste momento não morrerão antes de ver o reino de Deus vindo com grande poder!”.
2 Akpụ-ụhụọhịn isin a ghafegụụ, Jesu nọ weri Pita lẹ Jemisi lẹ Jọnụ, duru wẹ shi elu-ugu jẹn elu ọda-ọda, ya lẹ wẹ sụọ nọ nọdị ebẹhụ. Id'ẹnya ụmụ-azụụn a ebẹhụ, Jesu nọ nwọnhutọ,
2 Seis dias depois, Jesus levou consigo Pedro, Tiago e João até um monte alto, para estarem a sós. Ali, diante de seus olhos, a aparência de Jesus foi transformada.
3 ẹkwa a nọ hẹnrin nke ọchan, e gbuke—nwunkarị hụn onyẹ ọwụlẹ rị imẹ ụwa jẹnkọ d'a saẹka sụ wẹ.
3 Suas roupas ficaram brancas e resplandecentes, muito mais claras do que qualquer lavandeiro seria capaz de deixá-las.
4 'Ya kẹ Ẹlaịja lẹ Mozizi nọ nwọnpụha ebẹhụ wẹ rị, e sọn Jesu e ku oku.
4 Então Elias e Moisés apareceram e começaram a falar com Jesus.
5 Pita nọ sị Jesu, “Onyẹ-nkuzi, ọ rịka mma nị ẹnyi nọdịchanrịn ebeni! Nị ẹnyi mẹmẹ ọdụ ẹtọ, ohu jẹnkọ d'a wụ nke i, ohu wụ nke Mozizi, ohu wụ nke Ẹlaịja.”
5 Pedro exclamou: “Rabi, é maravilhoso estarmos aqui! Vamos fazer três tendas: uma será sua, uma de Moisés e outra de Elias”.
6 (Ọ marịnzị ihiẹn o sikọ d'e ku, makẹni egun rị a tụ wẹ).
6 Disse isso porque não sabia o que mais falar, pois estavam todos apavorados.
7 'Ya orukpu nọ pụha d'e kpumẹ wẹ; olu nọ gha imẹ orukpu ebẹhụ hanpụha, sị, “Ọnwan wụ ezi Nwa m; gọn n'ẹ ntịn!”
7 Então uma nuvem os cobriu, e uma voz que vinha da nuvem disse: “Este é meu Filho amado. Ouçam-no!”.
8 Wẹ nọ lehunmẹ ẹnya ozigbo, kanị a hụnzịnị wẹ onyẹ ọwụlẹ karị Jesu sụọ.
8 De repente, quando olharam em volta, só Jesus estava com eles.
9 Ogẹn wẹ lẹ Jizọsị gi gha elu-ugu hụ hidanla, ọ nọ sị wẹ, “Agwakwọlẹ ni onyẹ ọwụlẹ ihiẹn ụnụ hụn d'e ru mgbe Nwa nke Ịhịan ghagụụ ọnwụn lihi.”
9 Enquanto desciam o monte, Jesus ordenou que não contassem a ninguém o que tinham visto, até que o Filho do Homem tivesse ressuscitado dos mortos.
10 Wẹ nọlẹni gwa onyẹ ọwụlẹ, kanị wẹ sụọ nọdị, wẹ hụ e ku ẹ, a jụ ihiẹn “ịgha ọnwụn lihi” wụ.
10 Eles guardaram segredo, mas conversavam entre si com frequência sobre o que ele queria dizer com “ressuscitar dos mortos”.
11 Ya wẹ nọ jụ Jizọsị, sị, “Kị haịn ndị-nkuzi Iwu gi sị nị Ẹlaịja jẹnkọ d'e bu'zọ bịagụụ?”
11 Então eles perguntaram a Jesus: “Por que os mestres da lei afirmam que é necessário que Elias volte antes que o Cristo venha?”.
12 Ọ nọ za wẹ, sị, “Ezioku rọ nị Ẹlaịja sikọ d'e bu'zọ bịa kẹni ọ kwademẹchanrịn ihiẹn ile. Kị ọnụ rozi nwan nị 'ya haịn Ẹkụkwọ-nsọ gi sị nị Nwa Nke Ịhịan jẹnkọ d'a ta okẹn afụnfụn, nị wẹ sikọ d'e legberi ẹ?
12 Jesus respondeu: “De fato, Elias vem primeiro para restaurar tudo. Então por que as Escrituras dizem que é necessário o Filho do Homem sofrer muito e ser tratado com desprezo?
13 M rị a gwa ụnụ nị Ẹlaịja a bịagụọ, kanị e mẹgụọ w'a ihiẹn sụọ nị wẹ—rịkẹ kẹ Ẹhụhụọ-nsọ dọn ku banyen'ẹ.”
13 Eu, porém, lhes digo: Elias já veio e eles preferiram maltratá-lo, conforme as Escrituras haviam previsto”.
14 Ogẹn wẹ gi kunrun ụmụ-azụụn a ndị ọzọ, wẹ nọ hụn igunrun hi-ogbe fihunmẹni wẹ, lẹ ndị hụ imẹ ndị-nkuzi Iwu kẹ wẹ rị a dọsọn wẹ ndọndọ.
14 Ao voltarem para junto dos outros discípulos, viram que estavam cercados por uma grande multidão e que alguns mestres da lei discutiam com eles.
15 Ogẹn igunrun hụ ile gi hụn Jizọsị, ọ tụ wẹ ẹnya ọda-ọda, wẹ nọ gbaburu ẹ d'e kele ẹ.
15 Quando a multidão viu Jesus, ficou muito admirada e correu para cumprimentá-lo.
16 Jesu nọ jụ ụmụ-azụụn a, sị, “Kịnị kẹ ọnụ lẹ wẹ rị a dọ?”
16 “Sobre o que discutem?”, perguntou Jesus.
17 Onyẹ ohu imẹ igunrun hụ nọ za a, sị, “Onyẹ-nkuzi, m wẹhẹ n'i nwa-m-okẹnnyẹ; eje-mmọn hụn ghalẹni a nị a e ku oku rị imẹ ẹ;
17 Um dos homens na multidão respondeu: “Mestre, eu lhe trouxe meu filho, que está possuído por um espírito impuro que não o deixa falar.
18 ogẹn ọwụlẹ o gi kwọndọn ẹ, o bu ẹ e gbe alị, ụfọfọ a gbọma a ọnụ, ọ tama nkwẹnrẹn-eze, ẹhịụ a ile e shiri. M sị ụmụ-azụụn ị wẹ chụpụ eje-mmọn hụ, kanị asanị wẹ ẹka.”
18 Sempre que o espírito se apodera dele, joga-o no chão, e ele espuma pela boca, range os dentes e fica rígido. Pedi a seus discípulos que expulsassem o espírito impuro, mas eles não conseguiram”.
19 Jizọsị nọ sị wẹ, “Euu, agbọ nwọnlẹni okukwe! Elee ogẹn kẹ m'e sọnru ụnụ nọdị?! Elee ogẹn kẹ m'e dinruni ụnụ ndidi?! Wẹhẹ ni ni m nwata hụ!”
19 Jesus lhes disse: “Geração incrédula! Até quando estarei com vocês? Até quando terei de suportá-los? Tragam o menino para cá”.
20 Wẹ nọ wẹhẹ ni Jesu nwata hụ. Hụn eje-mmọn hụ gihụ hụn Jesu, ọ nọ dọma nwata hụ, nwata hụ nọ dan alị, kperemẹ, ụfọfọ a gbọma a ọnụ.
20 Então o trouxeram. Quando o espírito impuro viu Jesus, causou uma convulsão intensa no menino e ele caiu no chão, contorcendo-se e espumando pela boca.
21 Jesu nọ jụ nẹdi nwata hụ, sị, “Kete elee mgbe kẹ ihiẹnni bidọn ẹ?” Ọ nọ sị, “K'ọ rị nwa-ndu k'ọ dọma a.
21 Jesus perguntou ao pai do menino: “Há quanto tempo isso acontece com ele?”. “Desde que ele era pequeno”, respondeu o pai.
22 Imẹrinmẹ ogẹn, ọ tụ a e ye imẹ ọkụn lẹ imẹ mirin kẹni o gbu ẹ. Kanị, omẹni ị saẹka mẹ ihiẹn ọwụlẹ, y'e mẹ ni ẹnyi omikẹn, yeni ẹnyi ẹka.”
22 “Muitas vezes o espírito o lança no fogo ou na água e tenta matá-lo. Tenha misericórdia de nós e ajude-nos, se puder.”
23 Jesu nọ sị a, “Ị sị, ‘Omẹni ị saẹka?’ O nwọnni ihiẹn wẹ ghalẹni e ri-ẹka e mẹ ni onyẹ nwẹ okukwe.”
23 “Se puder?”, perguntou Jesus. “Tudo é possível para aquele que crê.”
24 Ozigbo, nẹdi nwata hụ nọ dankpọpụ ẹkwan, sị, “E kwerighọ m, ye ni m ẹka ebe m nọlẹni nwẹ okukwe!”
24 No mesmo instante, o pai respondeu: “Eu creio, mas ajude-me a superar minha incredulidade”.
25 Ogẹn Jesu gi hụn a nị igunrun rị a gbaha d'e kunrun wẹ, ọ nọ jụgbọ eje-mmọn hụ, sị a, “Ịyụ eje-mmọn odin hụn rị a napụ nwatanị iku-oku lẹ ịnụ-ihiẹn, m sị ị gha imẹ nwatanị pụ! Abanzịlẹ imẹ ẹ ọzọ!”
25 Quando Jesus viu que a multidão aumentava, repreendeu o espírito impuro, dizendo: “Espírito que impede este menino de ouvir e falar, ordeno que saia e nunca mais entre nele!”.
26 Mmọn hụ nọ yi oro; ọ dọkẹnmẹgụụ nwata hụ, ọ nọ gha imẹ ẹ pụha. Nwata-okẹnnyẹ hụ nọ rịchanrịn kẹ ozun, nkesịnị ndị bu ọda nọ sị, “Ọ nwụnọlẹ!”
26 O espírito gritou, causou outra convulsão intensa no menino e saiu dele. O menino parecia morto. Um murmúrio correu pela multidão: “Ele morreu”.
27 Kanị, Jesu nọ kwọndọn nwata ahụn ẹka, tụ udọn yen'ẹ ẹka lihi, ọ nọ turu ọtọ.
27 Mas Jesus o tomou pela mão e o ajudou a se levantar, e ele ficou em pé.
28 Ogẹn Jizọsị gi banyegụụ imẹ ụlọ, ụmụ-azụụn a nọ jụ a ebe ya lẹ wẹ sụọ rị a, sị, “Kị haịn ẹnyi gilẹni saẹka chụpụ a?”
28 Depois, quando Jesus estava em casa com seus discípulos, eles perguntaram: “Por que não conseguimos expulsar aquele espírito impuro?”.
29 Ọ nọ sị wẹ, “Ekpere sụọ kẹ wẹ gi a sa ẹka a chụpụ ụdịnị.”
29 Jesus respondeu: “Essa espécie só sai com oração”.
30 Jizọsị lẹ ụmụ-azụụn a nọ pụ ebahụn, ghasi Galili. Jesu achọnị nị onyẹ ọwụlẹ marịn ebe wẹ rị,
30 Ao deixarem aquela região, viajaram pela Galileia. Jesus não queria que ninguém soubesse que ele estava lá,
31 makẹni ọ rị a kuzi ụmụ-azụụn a, a sị wẹ, “Wẹ sikọ d'e we Nwa nke Ịhịan ye ndị sikọ d'e gbun'ẹ; kanị, wẹ gbugụụ a, nke akpụ-ụhụọhịn ẹtọ, o lihi.”
31 pois queria ensinar a seus discípulos. Ele lhes dizia: “O Filho do Homem será traído e entregue em mãos humanas. Será morto, mas três dias depois ressuscitará”.
32 Kanị aghọtanị wẹ ihiẹn ọ rị e ku, bụ egun anịnị wẹ jụ a ụtaa.
32 Eles, porém, não entendiam essas coisas e tinham medo de lhe perguntar.
33 E ru wẹ Kapanọm, ogẹn wẹ gi banyegụụ imẹ ụlọ, Jizọsị nọ jụ ụmụ-azụụn a, sị, “Kị ụnụ rịdẹ a dọ ogẹn ẹnyi gi rị ụzọ?”
33 Depois que chegaram a Cafarnaum e se acomodaram numa casa, Jesus perguntou a seus discípulos: “Sobre o que vocês discutiam no caminho?”.
34 Kanị azanị wẹ Jesu, makẹni kẹ wẹ rị ụzọ, wẹ rị a dọ onyẹ kachanrịnnị imẹ wẹ ile.
34 Eles não responderam, pois tinham discutido sobre qual deles era o maior.
35 Jesu a nọdị alị, kpọ ụmụ-azụụn a mmẹbụọ hụ, sị wẹ, “Onyẹ ọwụlẹ chọ n'ọ wụrụ onyẹ ibuzọ, ya wụrụ onyẹ ịkpazụụn, ya wụrụ odibo ọnụ ile.”
35 Jesus se sentou, chamou os Doze e disse: “Quem quiser ser o primeiro, que se torne o último e seja servo de todos”.
36 'Ya ọ nọ weri nwata ohu, bu ẹ tumẹ ihun wẹ. Ọ nọ kọn ẹka ye ẹ olu, sị wẹ,
36 Então colocou uma criança no meio deles, tomou-a nos braços e disse:
37 “Onyẹ ọwụlẹ nabanhan onyẹ ohu imẹ ndịnị makẹ ufiri m, nabanhan m; onyẹ ọwụlẹ hụn nabanhannị m, ẹlẹ mmẹ k'ọ nabanhan, kanị onyẹ hụn zihẹ ni m k'ọ nabanhan.”
37 “Quem recebe uma criança pequena como esta em meu nome recebe a mim, e quem me recebe não recebe apenas a mim, mas também ao Pai, que me enviou”.
38 Jọnụ nọ sị Jesu, “Onyẹ-nkuzi, ẹnyi hụn okẹnnyẹ ohu k'ọ rị e gi ẹfan ị a chụpụ eje-mmọn, ẹnyi nọ sị a kụsị a, makẹni ọ rịnị e sọn ẹnyi.”
38 João disse a Jesus: “Mestre, vimos alguém usar seu nome para expulsar demônios; nós o proibimos, pois ele não era do nosso grupo”.
39 Kanị Jesu nọ sị a, “Akụsịlẹ n'a; makẹni o nwọnni onyẹ gi ẹfan m rụngụhụ ọrụn-atụmẹnya hụn sikọ d'e kujakẹnrin oku m.
39 “Não o proíbam!”, disse Jesus. “Ninguém que faça milagres em meu nome falará mal de mim a seguir.
40 Makẹni onyẹ ọwụlẹ hụn ghalẹni a lụ ẹnyi ọgụn rị azụụn nke ẹnyi.
40 Quem não é contra nós é a favor de nós.
41 Ezioku kẹ m rị a gwa ọnụ, onyẹ ọwụlẹ ye ụnụ mkpu mirin ohu ra makẹlẹ ụnụ rị a za ẹfan Kraịstị, jẹnkọ d'a narịn ụgwọ ọrụn a.”
41 Eu lhes digo a verdade: se alguém lhes der um simples copo de água porque vocês são seguidores do Cristo, essa pessoa certamente será recompensada.
42 “Onyẹ ọwụlẹ hụn mẹ onyẹ ohu imẹ ụmụẹka ndịnị kwerini ni m mẹ njọ, ọ ka mma nị wẹ yimẹ onyẹ ahụn ọlọ hi-ogbe olu, tụ a ye imẹ ohimin.
42 “Mas, se alguém fizer um destes pequeninos que confiam em mim cair em pecado, seria melhor que lhe amarrassem ao pescoço uma grande pedra de moinho e fosse jogado ao mar.
43 'Ya wụ, omẹni ẹka ị a haịn ị mẹ njọ, bepụ a. Ọ ka mma nị i gi ẹhụ zulẹni oke banye ndụn karị nị y'e nwọnghọ ẹka ẹbụọ, bụ y'e si ọkụn-mmọn, ọkụn hụ ghalẹni e tinyụn. [
43 Se sua mão o leva a pecar, corte-a fora. É melhor entrar na vida eterna com apenas uma das mãos que ser lançado no fogo inextinguível do inferno com as duas mãos.
44 Ọhọrị rị ebahụn a ra nwụn, ọkụn rịn'a ara tinyụn.]
44 Lá os vermes nunca morrem e o fogo nunca se apaga.
45 Omẹni ụkụ ị a haịn ị e mẹ njọ, bepụ a: ọ ka mma n'ị dan ngụrọ banye ndụn karị nị y'e nwọnghọ ụkụ ẹbụọ bụ y'e si ọkụn-mmọn. [
45 Se seu pé o leva a pecar, corte-o fora. É melhor entrar na vida eterna com apenas um pé que ser lançado no inferno com os dois pés.
46 Ọhọrị rị ebẹhụ a ra nwụn, ọkụn rịn'a ara tinyụn.]
46 Lá os vermes nunca morrem e o fogo nunca se apaga.
47 Omẹni ẹnya ị a haịn ị e mẹ njọ, gụpụ a, ọ ka mma n'i gi ẹnya ohu banye Alị-eze Osolobuẹ karị nị y'e nwọnghọ ẹnya ẹbụọ, a tụ wẹ i ye ọkụn-mmọn.
47 E, se seu olho o leva a pecar, lance-o fora. É melhor entrar no reino de Deus com apenas um dos olhos que ter os dois olhos e ser lançado no inferno.
48 Ọhọrị rị ebẹhụ a ra nwụn, ọkụn rịn'a ara tinyụn.”
48 Lá os vermes nunca morrem e o fogo nunca se apaga.
49 “Wẹ k'e gi ọkụn mẹ ịhịan sụọ kẹ wẹ dọn e gi nnu e mẹ ihiẹn a sụọ.
49 “Pois cada um será provado com fogo.
50 Nnu rị mma; kanị, o tuhu ụsụọ a, nanị kẹ y'a dọn mẹ ẹ n'ọ sụọmazị ụsụọ? A nọ nị kẹ nnu ebe ibe ụnụ rị; e mẹ ni nị udọn a rị ẹgbata ọnụ lẹ ibe ụnụ.”
50 O sal é bom para temperar, mas, se perder o sabor, como torná-lo salgado outra vez? Tenham entre vocês as qualidades do bom sal e vivam em paz uns com os outros.”
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Marcos 9, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.