Lucas 6

Elu Ọhụn: Ẹkụkwọ-Nsọ (Azụụn Ọhụn rịn'a) (IKKNT) vs ARA

Sair da comparação
ARA Almeida Revista e Atualizada 1993
1 Ụhụọhịn Izu-ikẹn ohu, Jesu ghakọ imẹ ugbo ọka-witi, ụmụ-azụụn a nọ ghọrịma mkpụrụ ọka-witi, e gi ẹka a fụchanpụ, e ri.
1 Aconteceu que, num sábado, passando Jesus pelas searas, os seus discípulos colhiam e comiam espigas, debulhando-as com as mãos.
2 Ndị hụ imẹ ndị Itu-Farisi nọ jụma wẹ, sị, “Kị ụnụ rị e mẹni ihiẹn Iwu sị wẹ e mẹlẹ Ụhụọhịn Izu-ikẹn?”
2 E alguns dos fariseus lhes disseram: Por que fazeis o que não é lícito aos sábados?
3 Jesu nọ shịarị wẹ, sị, “Ụnụ e ke guntu ihiẹn Defidi mẹ ogẹn ẹgụn gi rị a gụn 'ya lẹ ndị 'ya lẹ wẹ wị?
3 Respondeu-lhes Jesus: Nem ao menos tendes lido o que fez Davi, quando teve fome, ele e seus companheiros?
4 Ọ banye imẹ ụlọ Osolobuẹ, weri brẹdi-nsọ hụ w'e bupụhanị Osolobuẹ, ri ẹ—yezi ndị 'ya lẹ wẹ wị, bụ Iwu sị onyẹ ọwụlẹ erilẹ brẹdi hụ mmanị ndị nchụ-ẹjan sụọ.”
4 Como entrou na casa de Deus, tomou, e comeu os pães da proposição, e os deu aos que com ele estavam, pães que não lhes era lícito comer, mas exclusivamente aos sacerdotes?
5 'Ya Jesu nọzị sị wẹ, “Nwa nke Ịhịan kẹ oku Ụhụọhịn Izu-ikẹn rị ẹka.”
5 E acrescentou-lhes: O Filho do Homem é senhor do sábado.
6 O ru Ụhụọhịn Izu-ikẹn ọzọ, Jizọsị nọ banye imẹ ụlọ-ofufe ohu, kuzimẹ. Okẹnnyẹ ohu ẹka-nni nwụnhụn rị ebẹhụ.
6 Sucedeu que, em outro sábado, entrou ele na sinagoga e ensinava. Ora, achava-se ali um homem cuja mão direita estava ressequida.
7 Ndị-nkuzi Iwu lẹ ndị Itu-Farisi hụ a chọ ihiẹn wẹ k'a sị Jesu mẹ; wẹ hụ e ke ẹ nke kẹni wẹ hụn omẹni o sikọ d'a gwọ ọrịa Ụhụọhịn Izu-ikẹn, nị wẹ gi ẹ ma a ikpe.
7 Os escribas e os fariseus observavam-no, procurando ver se ele faria uma cura no sábado, a fim de acharem de que o acusar.
8 Kanị Jizọsị a marịngụọ ihiẹn wẹ rị e ro. Ọ nọ sị okẹnnyẹ hụ, “Lihi ọtọ n'ị bịa ihun ebeni d'e turu.” Okẹnnyẹ hụ nọ lihi ọtọ, shi ebahụn d'e wuzo.
8 Mas ele, conhecendo-lhes os pensamentos, disse ao homem da mão ressequida: Levanta-te e vem para o meio; e ele, levantando-se, permaneceu de pé.
9 'Ya Jizọsị nọ sị wẹ, “Nị m jụ ụnụ ajụjụ: Kịnị kẹ Iwu sị ẹnyi mẹ Ụhụọhịn Izu-ikẹn? Ọ sị wẹ mẹ ihiẹn rị mma ra eje-ihiẹn? Ọ sị wẹ zụọ ịhịan ra ọ sị wẹ gbu ịhịan?”
9 Então, disse Jesus a eles: Que vos parece? É lícito, no sábado, fazer o bem ou o mal? Salvar a vida ou deixá-la perecer?
10 O lehunmẹgụụ wẹ ile, ọ nọ sị okẹnnyẹ hụ, “Tịnpụ ẹka ị.” Okẹnnyẹ ahụn nọ tịnpụ a, ẹka a nọ rịzị mma.
10 E, fitando todos ao redor, disse ao homem: Estende a mão. Ele assim o fez, e a mão lhe foi restaurada.
11 Kanị, eje-olulu nọ bumẹ wẹ, wẹ nọ zumẹ umẹ ihiẹn wẹ jẹnkọ d'e mẹ Jizọsị.
11 Mas eles se encheram de furor e discutiam entre si quanto ao que fariam a Jesus.
12 Ogẹn hụ, Jesu nọ si enu ugu d'e mẹ ekpere, nọchanrịn uchinchin hụ ile e mẹ ekpere e jẹnni Osolobuẹ.
12 Naqueles dias, retirou-se para o monte, a fim de orar, e passou a noite orando a Deus.
13 Eki e fọn, ọ nọ kpọ ụmụ-azụụn a, họrị mmadụ mmẹbụọ imẹ wẹ, kpọ wẹ ndị-ozi pụ-ichẹn. Wẹ wụ:
13 E, quando amanheceu, chamou a si os seus discípulos e escolheu doze dentre eles, aos quais deu também o nome de apóstolos:
14 Saịmọnụ hụn ọ kpọ Pita,
14 Simão, a quem acrescentou o nome de Pedro, e André, seu irmão; Tiago e João; Filipe e Bartolomeu;
15 Matiu,
15 Mateus e Tomé; Tiago, filho de Alfeu, e Simão, chamado Zelote;
16 ndị ọzọ wụ Judasị nwa Jemisi lẹ
16 Judas, filho de Tiago, e Judas Iscariotes, que se tornou traidor.
17 Ogẹn Jizọsị lẹ ndị-ozi hụ pụ-ichẹn gi hidangụụ, ọ nọ turu alị-aradan, 'ya lẹ igunrun ụmụ-azụụn a. Imẹrinmẹ ndị ọzọ ndị hụn gha ebe ile rị imẹ Judia lẹ Jerusalẹm lẹ azụụn alị Taya-lẹ-Sidọnụ rị mkpẹnrẹn Ohimin bịa rịzịkwọ ebahụn;
17 E, descendo com eles, parou numa planura onde se encontravam muitos discípulos seus e grande multidão do povo, de toda a Judeia, de Jerusalém e do litoral de Tiro e de Sidom,
18 wẹ bịa kẹni wẹ gọn ẹ ntịn lẹ n'ọ zụọ wẹ emu rị a kụnị wẹ. Ndị hụn eje-mmọn rị e ye nsọngbu bịazịkwọ ebẹhụ, wẹ nọ dịnhịn.
18 que vieram para o ouvirem e serem curados de suas enfermidades; também os atormentados por espíritos imundos eram curados.
19 Igunrun hụ ile hụ a chọ nị wẹ mẹtụ a ẹka, makẹni ikẹn rị a gha imẹ ẹ a pụha, a zụọ wẹ ile.
19 E todos da multidão procuravam tocá-lo, porque dele saía poder; e curava todos.
20 Ọ nọ bu ẹnya zinmẹ ụmụ-azụụn a, sị,
20 Então, olhando ele para os seus discípulos, disse-lhes:
21 Ngọzi wụ nke ụnụ, ndị hụn ẹgụn rị a gụn ogẹnni, makẹni ẹfọ jẹnkọ d'e jun ụnụ! Ngọzi wụ nke ụnụ ndị hụn rị a kwan ẹkwan ogẹnni, makẹni ụnụ sikọ d'a mụ ẹmụ.
21 Bem-aventurados vós, os que agora tendes fome, porque sereis fartos.
22 Ngọzi wụ nke ụnụ wẹ gha a e gi ifiri Nwa nke ịhịan e ze ize ụnụ, a gụnpụ ụnụ ọnụ ọgụn, a kpari ụnụ, a gba nị ụnụ ọsọ!
22 Bem-aventurados sois quando os homens vos odiarem e quando vos expulsarem da sua companhia, vos injuriarem e rejeitarem o vosso nome como indigno, por causa do Filho do Homem.
23 A ghọghọ nị, a tụsi ni elu ogẹn ọwụlẹ wẹ m'ẹ! Makẹni ụgwọ ọrụn hi-ogbe rị e che ụnụ imẹ elu-igwee. Makẹni, ẹrịra kẹ ndị nẹdi wẹ kanị mẹ ndị-amụma ogẹn mbụ.
23 Regozijai-vos naquele dia e exultai, porque grande é o vosso galardão no céu; pois dessa forma procederam seus pais com os profetas.
24 Kanị nsọngbu rị e che ụnụ, ndị wụ ọdafịn ogẹnni, makẹni ụnụ e rigụọ nke ụnụ!
24 Mas ai de vós, os ricos! Porque tendes a vossa consolação.
25 Nsọngbu rị e che ụnụ ndị ẹfọ jun ogẹnni, makẹni ẹgụn sikọ d'a gụn ụnụ! Nsọngbu wụ nke ụnụ, ndị rị a mụ ẹmụ ogẹnni, makẹni ụnụ jẹnkọ d'a gha a kwan, e goo!
25 Ai de vós, os que estais agora fartos! Porque vireis a ter fome.
26 Nsọngbu wụ nke ụnụ ogẹn ọwụlẹ ịhịan ile gi e ku oku ụnụ ọhụnma, makẹni ẹrịra kẹ ndị nẹdi wẹ kanị mẹ ndị amụma-ụgha ogẹn mbụ.”
26 Ai de vós, quando todos vos louvarem! Porque assim procederam seus pais com os falsos profetas.
27 “Kanị m rị a gwa ụnụ ndị rị e gọn m ntịn: e nwẹ ni ihiẹn-ọsụsụọ jẹnni ndị iṅẹnrẹn ụnụ; e mẹ ni ni ndị iwe ụnụ rị e we ihiẹn rị mma;
27 Digo-vos, porém, a vós outros que me ouvis: amai os vossos inimigos, fazei o bem aos que vos odeiam;
28 a gọzi ni ndị hụn a bụ ụnụ ọnụ; e mẹ ni ni ndị hụn e mẹja nị ụnụ ekpere.
28 bendizei aos que vos maldizem, orai pelos que vos caluniam.
29 Onyẹ ma ị ọra nti ohu, y'e zinmẹn'ẹ hụn-ẹbọ; onyẹ napụ ị ẹwo i yiye elu ẹ, yezi ẹ hụn i yi imẹ ẹ.
29 Ao que te bate numa face, oferece-lhe também a outra; e, ao que tirar a tua capa, deixa-o levar também a túnica;
30 Onyẹ ọwụlẹ rịọ ị ihiẹn, y'e ye ẹ. Onyẹ weri ihiẹn i, a dọl'a 'ya.
30 dá a todo o que te pede; e, se alguém levar o que é teu, não entres em demanda.
31 E mẹ ndị ọzọ kẹ ị chọ nị wẹ e mẹ i.”
31 Como quereis que os homens vos façam, assim fazei-o vós também a eles.
32 “Omẹni ndị ihiẹn i a sụọ sụsụọ kẹ ihiẹn wẹ a sụọ ị, elee ihiẹn-ọma kẹ i mẹ y'e gi narịn ngọzi? Ndị njọ e nwẹzikwọ ihiẹn-ọsụsụọ jẹnni ndị ihiẹn wẹ a sụọ!
32 Se amais os que vos amam, qual é a vossa recompensa? Porque até os pecadores amam aos que os amam.
33 Omẹni ndị hụn e mẹ n'i ọhụnma kẹ y'e mẹ ni ọhụnma, elee ihiẹn-ọma kẹ i mẹ y'e gi narịn ngọzi? Kẹ ndị njọ e mẹzi ẹrịra!
33 Se fizerdes o bem aos que vos fazem o bem, qual é a vossa recompensa? Até os pecadores fazem isso.
34 Omẹlẹ ndị ị marịn nị wẹ sikọ d'a kụkin i sụọ kẹ y'e zinye, elee ihiẹn ọma kẹ i mẹ y'e gi narịn ngọzi? Kẹ ndị njọ e mẹzikwọ ẹrịra, kẹni wẹ kụkin wẹ ihiẹn wẹ zinye wẹ!
34 E, se emprestais àqueles de quem esperais receber, qual é a vossa recompensa? Também os pecadores emprestam aos pecadores, para receberem outro tanto.
35 Mba! Kama, e nwẹ ni ihiẹn-ọsụsụọ jẹnni ndị iṅẹnrẹn ụnụ, e mẹ ni ni wẹ ọhụnma. E zinye ni onyẹ ọwụlẹ, k'a tụlẹ ni ẹnya nị wẹ jẹnkọ d'a kụkin ụnụ. Ụnụ mẹ ẹ, ụgwọ-ọrụn ụnụ jẹnkọ d'e hi-ogbe, ụnụ jẹnkọ d'a wụrụ ezigbo ụmụ Onyẹ Hụ Kachanrịnnị. Makẹni, o mẹ ni ndị ọhụnma-ogodan lẹ ndị-njọ ẹfọma.
35 Amai, porém, os vossos inimigos, fazei o bem e emprestai, sem esperar nenhuma paga; será grande o vosso galardão, e sereis filhos do Altíssimo. Pois ele é benigno até para com os ingratos e maus.
36 E mẹ ni ebere kẹ Nẹdi ụnụ dọn e mẹ ebere.”
36 Sede misericordiosos, como também é misericordioso vosso Pai.
37 “Amalẹ ndị-ọzọ ikpe, makẹ Chuku gha a ma ị ikpe; ekutọlẹ ndị ọzọ makẹ Chuku gha e kutọ ị; gbagharị ndị ọzọ kẹni Osolobuẹ gbagharị ị.”
37 Não julgueis e não sereis julgados; não condeneis e não sereis condenados; perdoai e sereis perdoados;
38 “Ye ndị ọzọ kẹni Osolobuẹ ye i: i sikọ d'e nwẹhẹn hụn wẹ kpọnjun ọhụnma, bịantu ẹ alị, zinzin, o junpụha—e hu wẹ ẹ ye i ngadan. Makẹni, kẹ i yehan ndị ọzọ kẹ Chuku jẹnkọ d'e ye i.”
38 dai, e dar-se-vos-á; boa medida, recalcada, sacudida, transbordante, generosamente vos darão; porque com a medida com que tiverdes medido vos medirão também.
39 Jizọsị nọzị tụ nị wẹ iluni: “Onyẹ ẹnya-ishi as'ẹka du ẹnya-ishi ibe ẹ. N'ọ sa ẹka? O m'ẹ, ẹlẹ wẹ ẹbụọ a danban imẹ mgbugbu?
39 Propôs-lhes também uma parábola: Pode, porventura, um cego guiar a outro cego? Não cairão ambos no barranco?
40 Onyẹ wẹ rị a kuzi ara karị onyẹ-nkuzi ẹ; kama, onyẹ wẹ kuzigụụ sikọ d'a nọ kẹ onyẹ hụn kuzin'ẹ.
40 O discípulo não está acima do seu mestre; todo aquele, porém, que for bem-instruído será como o seu mestre.
41 K'ị rị a hụnnị irinrin-nkụn rị nwẹnẹ i ẹnya, bụ y'a hụnnị ogwe-nkụn rị ị ẹnya?
41 Por que vês tu o argueiro no olho de teu irmão, porém não reparas na trave que está no teu próprio?
42 Nanị ke y'e dọn sị nwẹnẹ i, ‘Nwẹnẹ-onyẹ, nị m wepụ ị irinrin-nkụn rị ị ẹnya,’ bụ y'a hụndẹni ogwe-nkụn hụn rị 'yụ lẹ enwẹn i ẹnya? Onyẹ ihunnaị! Bu ụzọ bupụ ogwe-nkụn rị i ẹnya, kẹni i legha ụzọ ọhụnma wepụ irinrin-nkụn rị nwẹnẹ i ẹnya.”
42 Como poderás dizer a teu irmão: Deixa, irmão, que eu tire o argueiro do teu olho, não vendo tu mesmo a trave que está no teu? Hipócrita, tira primeiro a trave do teu olho e, então, verás claramente para tirar o argueiro que está no olho de teu irmão.
43 “Osisi rị mma ara mị mkpụrụ rịlẹni mma; osisi jọ njọ ara mị mkpụrụ rị mma.
43 Não há árvore boa que dê mau fruto; nem tampouco árvore má que dê bom fruto.
44 Mkpụrụ osisi ọwụlẹ mị kẹ wẹ gi a marịn osisi hụ: w'a ra ghọrị figi elu ogun-lẹ-ẹkịrịka; w'a ra ghọrị grepu elu abị-ogun w'a kpọ brambụ.
44 Porquanto cada árvore é conhecida pelo seu próprio fruto. Porque não se colhem figos de espinheiros, nem dos abrolhos se vindimam uvas.
45 Ezigbo ịhịan a gha ihiẹn ọma o butọ imẹ obi ẹ e wepụha ihiẹn rị mma; kanị eje-ịhịan a gha eje-ihiẹn o butọ e wepụha eje-ihiẹn. Makẹni, ihiẹn hụn junpụha imẹ obi kẹ ọnụ e ku.”
45 O homem bom do bom tesouro do coração tira o bem, e o mau do mau tesouro tira o mal; porque a boca fala do que está cheio o coração.
46 “Kị haịn ụnụ gi a kpọ m ‘Di-nwọnni-ẹnyi, Di-nwọnni-ẹnyi,’ bụ ụnụ ara mẹ ihiẹn m ku?
46 Por que me chamais Senhor, Senhor, e não fazeis o que vos mando?
47 Nị m ghọsị ụnụ kẹ onyẹ hụn bịa d'e kunrun ni m, a nụ ihiẹn m rị e ku, e gi ẹ a rụn ọrụn, nọ:
47 Todo aquele que vem a mim, e ouve as minhas palavras, e as pratica, eu vos mostrarei a quem é semelhante.
48 ọ nọ kẹ onyẹ hụn rị a tụn ụlọ, hụn gumi mgbugbu, gbe iyetọ a ye elu ọmụma; ogẹn okẹn-mirin gi huru, idẹ ẹ nọ hukunrun ụlọ hụ, kanị, ọ sanị ẹka mẹhunmẹ ụlọ hụ—makẹni wẹ tụn a ọhụnma, [wẹ tụn a ye enu ọmụma].”
48 É semelhante a um homem que, edificando uma casa, cavou, abriu profunda vala e lançou o alicerce sobre a rocha; e, vindo a enchente, arrojou-se o rio contra aquela casa e não a pôde abalar, por ter sido bem-construída.
49 “Kanị, onyẹ hụn nụ oku m bụ a ra gi ẹ rụn ọrụn rị kẹ onyẹ hụ tụn ụlọ ye alị-mmakalaka bụ o gbeni iyetọ: hụn mirin ahụn gihụ hukunrun ụlọ ahụn, ọ dan ozigbo—dankpọchanrịn!”
49 Mas o que ouve e não pratica é semelhante a um homem que edificou uma casa sobre a terra sem alicerces, e, arrojando-se o rio contra ela, logo desabou; e aconteceu que foi grande a ruína daquela casa.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 6, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.