Lucas 23

Elu Ọhụn: Ẹkụkwọ-Nsọ (Azụụn Ọhụn rịn'a) (IKKNT) vs NVT

Sair da comparação
NVT Nova Versão Transformadora
1 'Ya Ndị-isi Nkịkwama hụ ile nọ lihi ọtọ, weri Jizọsị jẹnni Paịleti, hụn wụ Gọvanọ rị a kịdọn ni ndị Rom.
1 Então todo o conselho levou Jesus a Pilatos.
2 Ebẹhụ kẹ wẹ nọ kinmẹ, sị, “Ẹnyi nwụndọn okẹnnyẹni k'ọ rị e dufie ndị alị ẹnyi, a sị wẹ akụzịlẹ eze-kanị wụ Siza ụgwọ-isi. Ọ sịzịkwọ nị 'ya lẹ enwẹn ẹ wụ Kraịstị, Onyẹ Hụ Osolobuẹ Tumẹ, 'ya wụ nị ọ wụ eze.”
2 Começaram a apresentar o caso: “Este homem corrompe o nosso povo, dizendo que não se deve pagar impostos ao governo romano e afirmando ser ele próprio o Cristo, o rei”.
3 Paịleti nọ jụ Jesu, sị, “Ịyụ wụ eze ndị Ju?”
3 Então Pilatos lhe perguntou: “Você é o rei dos judeus?”. Jesus respondeu: “É como você diz”.
4 Ya Paịleti nọ sị ndị-isi nchụ-ẹjan lẹ igunrun hụ, “Ahụnnị m ihiẹn m'e gi ma okẹnnyẹni ikpe.”
4 Pilatos se voltou para os principais sacerdotes e para a multidão e disse: “Não vejo crime algum neste homem!”.
5 Kanị, wẹ hụkwọ e ku ẹ, a sị, “O gi nkuzi ẹ e buhẹni ndị ile rị imẹ Judia isusu. Imẹ Galili k'ọ gha bidọn, o rugụọ nwan ebeni.”
5 Mas eles insistiam: “Ele provoca revoltas em toda a Judeia com seus ensinamentos, começando pela Galileia e agora aqui, em Jerusalém!”.
6 Ogẹn Paịleti gi nụ ihiẹnni, ọ nọ jụ wẹ kẹ okẹnnyẹ hụ wụ onyẹ Galili.
6 “Então ele é galileu?”, perguntou Pilatos.
7 Ogẹn o gi marịn nị azụụn Hẹrọdụ rị a kị k'ọ gha bịa, 'ya ọ nọ zi ẹ jẹnni Hẹrọdụ, hụn rịzị imẹ Jerusalẹm ogẹn hụ.
7 Quando responderam que sim, Pilatos o enviou a Herodes Antipas, pois a Galileia ficava sob sua jurisdição, e naqueles dias ele estava em Jerusalém.
8 Ogẹn Hẹrọdụ gi hụn Jesu, ẹfọ nọ sụọ a ụsụọ ọda-ọda, makẹni o tekẹ ọ chọma n'ọ hụn a. Makẹni, ọ nụgụọ otiti ẹ, a tụ ẹnya n'ọ sikọ d'a hụn a ebe ọ rị a rụn ọrụn-atụmẹnya.
8 Herodes se animou com a oportunidade de ver Jesus, pois tinha ouvido falar a seu respeito e esperava, havia tempo, vê-lo realizar algum milagre.
9 'Ya ọ nọ jụsọnmẹ Jizọsị ajụjụ bu ọda, kalẹ Jizọs' a shịarịn'a ihiẹn ọwụlẹ.
9 Fez uma série de perguntas a Jesus, mas ele não lhe respondeu.
10 Ndị-isi nchụ-ẹjan lẹ ndị-nkuzi Iwu turuhụkwọ ebahụn e kukẹnmẹ eje-ihiẹn bu ọda wẹ sị nị 'ya k'o mẹ.
10 Enquanto isso, os principais sacerdotes e mestres da lei permaneciam ali, gritando acusações.
11 Hẹrọdụ lẹ ndị-agha a nọzị mẹ Jesu rịkẹ onyẹ-ẹti, kpa a ye ẹmụ. 'Ya Hẹrọdụ nọ yimẹ ẹ ẹkwa ma mma, zikin ni Paịleti ya.
11 Então Herodes e seus soldados começaram a zombar de Jesus e ridicularizá-lo. Por fim, vestiram nele um manto real e o mandaram de volta a Pilatos.
12 Ụhụọhịn hụ kẹ Hẹrọdụ lẹ Paịleti hẹnrin ọwụ; wẹ te wụ eṅẹnrẹn mbụ.
12 Naquele dia, Herodes e Pilatos, que eram inimigos, tornaram-se amigos.
13 Paịleti nọ kpọgbama ndị-isi nchụ-ẹjan lẹ ndị-isi lẹ ndị alị hụ ile,
13 Então Pilatos reuniu os principais sacerdotes e outros líderes religiosos, juntamente com o povo,
14 sị wẹ, “Ụnụ wẹhẹ ni m okẹnnyẹni; ụnụ sị n'ọ rị e dufie ndị alịnị. E lelegụọ m'a nwan id'ẹnya ụnụ; ahụnnị m eje-ihiẹn ndị hụ ụnụ sị nị 'ya k'o mẹ.
14 e anunciou seu veredicto: “Vocês me trouxeram este homem acusando-o de liderar uma revolta. Eu o interroguei minuciosamente a esse respeito na presença de vocês e vejo que não há nada que o condene.
15 Hẹrọdụ lẹ enwẹn ẹ ahụnzịkwọnị eje-ihiẹn ọwụlẹ o mẹ, 'ya k'o gi zikinhẹn nị ẹnyi 'ya azụụn. Lee ni ẹnya, o nwọnni ihiẹn okẹnnyẹni mẹ hụn wẹ gi gbu ẹ.
15 Herodes chegou à mesma conclusão e o enviou de volta a nós. Nada do que ele fez merece a pena de morte.
16 'Ya wụ, m jẹnkọ d'a sị wẹ fịan a mkpịnsịn, a hatu m'ẹ n'ọ lama.”
16 Portanto, ordenarei que seja açoitado e o soltarei”.
17 (Ogẹn Mmẹmmẹ-Nghafe ọwụlẹ Paịleti k'e wepụharịrị nị wẹ onyẹ-ngan ohu.)
17 (Era necessário libertar-lhes um prisioneiro durante a festa da Páscoa.)
18 Kanị igunrun hụ ile nọ yimẹ oro, a sị, “Wepụ onyẹni! Gbu ẹ! Wepụha nị ẹnyi Barabasị!”
18 Um grande clamor se levantou da multidão, e a uma só voz gritavam: “Mate-o! Solte-nos Barrabás!”.
19 (Barabasịnị wụ okẹnnyẹ ohu wẹ buche imẹ ụlọ-ngan makẹ ufiri isusu mẹ imẹ obodo hụ lẹ ọchụ o gbu.)
19 Esse Barrabás estava preso por ter participado de uma revolta em Jerusalém contra o governo e ter cometido assassinato.
20 Makẹni Paịleti te chọ n'ọ hapụ Jizọsị ye, ọ nọ gwamazị igunrun hụ oku.
20 Pilatos discutiu com eles, pois desejava soltar Jesus.
21 Kanị wẹ ile hụkwọ e yi oro, a sị, “Kpọgbu ẹ! Kpọgbu ẹ!”
21 Eles, porém, continuaram gritando: “Crucifique-o! Crucifique-o!”.
22 Paịleti nọ gwazị ndị ahụn oku hụn mẹ mgbe ẹtọ, sị, “Kị haịn? Elee eje-ihiẹn k'o mẹ? Ahụnnị m ihiẹn ọwụlẹ o mẹ hụn wẹ e gi gbu ẹ! 'Ya wụ, m jẹnkọ nwan d'a fịan a mkpịnsịn, hatu ẹ ye.”
22 Pela terceira vez, ele perguntou: “Por quê? Que crime ele cometeu? Não encontrei motivo para condená-lo à morte. Portanto, ordenarei que seja açoitado e o soltarei”.
23 Kanị wẹ hụkwọ e yi oro, a gwakẹnmẹ ẹ 'ya kpọgbu Jizọsị. Oro wẹ nọ karị ẹka; nke wẹ nọ bụn.
23 A multidão gritava cada vez mais alto, exigindo que Jesus fosse crucificado, e seu clamor prevaleceu.
24 'Ya Paịleti nọ ma Jizọsị ikpe hụ wẹ chọ n'ọ ma a.
24 Então Pilatos condenou Jesus à morte, conforme exigiam.
25 Ọ nọ hatu onyẹ hụ wẹ chọ—onyẹ hụn wẹ gi ufiri isusu lẹ igbu-ọchụ buche imẹ ngan.
25 A pedido deles, libertou Barrabás, o homem preso por revolta e assassinato. Depois, entregou-lhes Jesus para fazerem com ele o que quisessem.
26 Ebe ndị-agha dukọ a, wẹ nọ hụn okẹnnyẹ ohu w'a kpọ Saịmọnụ, onyẹ obodo Saịrini, hụn gha alị-ọfịa lala imẹ obodo. Wẹ nọ kwọndọn ẹ, bu obe hụ kwasị a uvun, sị a buru ẹ sọnmẹ Jesu.
26 Enquanto levavam Jesus, um homem chamado Simão, de Cirene, vinha do campo. Os soldados o agarraram, puseram a cruz sobre ele e o obrigaram a carregá-la atrás de Jesus.
27 Igunrun ịhịan hụ e sọn Jizọsị, wẹ lẹ ikpoho ndị rị a kwan nị Jizọsị ẹkwan, e ti ẹka obi, e gon'ẹ.
27 Uma grande multidão os seguia, incluindo muitas mulheres aflitas que choravam por ele.
28 Jesu nọ gbehutọ, sị wẹ, “Ikpoho Jerusalẹm! Akwanlẹ ni ni m ẹkwan, ka kwanmanị nị enwẹn ụnụ lẹ ụmụ ụnụ.
28 Mas Jesus, dirigindo-se a elas, disse: “Filhas de Jerusalém, não chorem por mim; chorem por si mesmas e por seus filhos.
29 Makẹni ogẹn zeni lalarịrị, hụn wẹ e gi sị, ‘Ndị-agan lẹ ikpoho mụtulẹni nwa lẹ ndị yetulẹni nwa ẹran e nwẹkẹ isi-ọma.’
29 Pois estão chegando os dias em que dirão: ‘Felizes as mulheres que nunca tiveram filhos e os seios que nunca amamentaram!’.
30 Ogẹn hụ ịhịan jẹnkọ d'a gha a sị ugu, ‘Dankwasị ẹnyi ndọ-o!’, a sị oke, ‘Kpumẹ ẹnyi ndọ-o!’
30 Suplicarão aos montes: ‘Caiam sobre nós!’ e pedirão às colinas: ‘Soterrem-nos!’.
31 Makẹni, o mẹ nwan nị wẹ rị e mẹ ihiẹnni ogẹn osisi gi rị ndụn, kịnị k'e mẹ ọ kpọgụụ nkụn?”
31 Pois, se fazem estas coisas com a árvore verde, o que acontecerá com a árvore seca?”.
32 O nwọn ikẹnnyẹ ẹbụọ ọzọ hụn wẹ duru wẹ lẹ Jesu d'a kpọgbu—kanị ndịnị mẹ eje-ihiẹn.
32 Dois outros homens, ambos criminosos, foram levados com ele a fim de também serem executados.
33 Ogẹn wẹ gi ru ebẹhụ w'a kpọ “Okpokom'isi”, wẹ nọ nọ ebẹhụ kpọma Jesu elu obe, ịya lẹ ndị hụ mẹ eje-ihiẹn—onyẹ ohu azụụn ẹka-nni ẹ, hụn-ẹbọ azụụn ẹka-ekpẹn ẹ.
33 Quando chegaram ao lugar chamado Caveira, o pregaram na cruz. Os criminosos também foram crucificados, um à sua direita e outro à sua esquerda.
34 Jesu nọ sị, “Baba, gbagharị wẹ, makẹlẹ amarịn wẹ ihiẹn wẹ rị e mẹ.”
34 Jesus disse: “Pai, perdoa-lhes, pois não sabem o que fazem”. E os soldados tiraram sortes para dividir entre si as roupas de Jesus.
35 Igunrun ịhịan turu ebẹhụ, e lee ile; kanị, ndị-isi ndị Ju hụ a kpa a e ye ẹmụ, a sị, “Ọ zụọ ndị ọzọ. 'Ya zụọ nwan enwẹn ẹ nụ—mbụnị ịya wụ Kraịstị Osolobuẹ, Onyẹ Hụ Osolobuẹ Tumẹ, Onyẹ Hụ ọ họrị!”
35 A multidão observava, e os líderes zombavam. “Salvou os outros, salve a si mesmo, se é o Cristo, o escolhido de Deus”, diziam.
36 Ndị-agha hụzị a kpa a e ye ẹmụ: a bịa wẹ d'e kunrun ẹ, ye ẹ manya rụ-ụka,
36 Os soldados também zombavam dele, oferecendo-lhe vinagre para beber.
37 sị a, “Omẹni ịyụ wụ Eze ndị Ju, zụọpụha enwẹn i!”
37 Diziam: “Se você é o Rei dos judeus, salve a si mesmo!”.
38 O nwẹzikwọ ihiẹn wẹ deye elu obe hụ. Ihiẹn wẹ de wụ, “Ọnwan wụ Eze ndị Ju.”
38 Uma tabuleta presa acima dele dizia: “Este é o Rei dos Judeus”.
39 Onyẹ ohu imẹ ndị hụ mẹ eje-ihiẹn hụn wẹ kpọma elu obe nọ kparimẹ ẹ, a sị a, “Ẹlẹ 'yụ wụ Kraịstị, Onyẹ Hụ Osolobuẹ Tumẹ? Zụọpụha nwan enwẹn i, y'a zụọpụhazịkwọ ẹnyi!”
39 Um dos criminosos, dependurado ao lado dele, zombava: “Então você é o Cristo? Salve a si mesmo e a nós também!”.
40 Hụn ẹbọ nọ jụgbọ hụn ku ihiẹnni, sị, “Y'a ra tụdẹ egun Osolobuẹ—ebe o mẹ ni ikpe ohu kẹ wẹ ma 'yụ lẹ ịya?
40 Mas o outro criminoso o repreendeu: “Você não teme a Deus, nem mesmo ao ser condenado à morte?
41 Ikpe wẹ ma ẹnyi nwẹn furu efuru, makẹni ihiẹn ẹnyi chọ kẹ ẹnyi rị a hụn; kanị o nwọnni ihiẹn okẹnnyẹni mẹ.”
41 Nós merecemos morrer por nossos crimes, mas este homem não cometeu mal algum”.
42 'Ya ọ nọ sị Jesu, “Jizọsị, ogẹn y'e gi bịa rịkẹ Eze, dodo nyanhankwọ m-o!”
42 Então ele disse: “Jesus, lembre-se de mim quando vier no seu reino”.
43 Jesu nọ sị a, “M rị a gwa ị ezioku, tannị, i sikọ d'e sọn m nọdị imẹ Alị Izu-ikẹn wụ Paradaịsị.”
43 E Jesus lhe respondeu: “Eu lhe asseguro que hoje você estará comigo no paraíso”.
44 Ihiẹn nọkẹ ọkụlọkụ mmẹbụọ efinnaị, ogẹn hụ ẹnya-anwụn gi a rị isi, ọhịhị nọ gbachanrịn alị hụ ile d'e ru ọkụlọkụ ẹtọ efinnaị,
44 Já era cerca de meio-dia, e a escuridão cobriu toda a terra até as três horas da tarde.
45 makẹni anwụn amụzịnị. Ẹkwa wẹ gi gbọnbepụ Ebẹhụ-kachanrịn-nsọ imẹ Ụlọ-nsọ nọ bawapụ ẹbụọ.
45 A luz do sol desapareceu, e a cortina do santuário do templo rasgou-se ao meio.
46 Ya Jesu nọ gi okẹn olu yi oro, sị, “Baba, e bu m mmọn m che i ẹka!” O kugụụ ihiẹnni, ọ nọ kwọnbepụ, nwụnhụn.
46 Então Jesus clamou em alta voz: “Pai, em tuas mãos entrego meu espírito!”. E, com essas palavras, deu o último suspiro.
47 Ogẹn onyẹ-isi agha hụ hụn kị ndị-agha kpọgbun'ẹ gi hụn ihiẹn mẹni, ọ nọ ja Osolobuẹ mma, sị, “Ezioku-ezioku, ẹka okẹnnyẹni rị ọchan!”
47 Quando o oficial romano que supervisionava a execução viu o que havia acontecido, adorou a Deus e disse: “Sem dúvida este homem era inocente”.
48 Ogẹn ndị hụ ile gbakikomẹ ebahụn e lee ilee gi hụngụụ ihiẹn mẹni, wẹ nọ tiri ẹka obi lama.
48 E, quando toda a multidão que tinha ido assistir à crucificação viu isso, voltou para casa entristecida e batendo no peito.
49 Ndị ile marịn Jesu ọhụnma lẹ ikpoho ndị hụ gha Galili sọnhẹn ẹ nọtezi ẹkẹrẹ, e lee ihiẹn ndị rị e mẹni.
49 Mas os amigos de Jesus, incluindo as mulheres que o seguiram desde a Galileia, olhavam de longe.
50 Ogẹn hụ, o nwọn okẹnnyẹ ohu ẹfan a wụ Josẹfụ, hụn gha obodo Arịmatịa rị Judia bịa. Ọ wụ ezigbo ịhịan lẹ onyẹ e bi obibi rị ọchan. Ọ rị e che ọbịbịa Alị-eze Osolobuẹ.
50 Havia um homem bom e justo chamado José, membro do conselho dos líderes do povo,
51 kanị, o kweyeni ni wẹ imẹ ihiẹn wẹ ku lẹ ihiẹn wẹ mẹ Jesu.
51 mas que não tinha concordado com a decisão e os atos dos outros líderes religiosos. Era da cidade de Arimateia, na Judeia, e esperava a vinda do reino de Deus.
52 Ọ nọ jẹn d'e kunrun Paịleti, sị a buye ẹ ẹhụ Jizọsị.
52 José foi a Pilatos e pediu o corpo de Jesus.
53 'Ya ọ nọ gha elu obe butu ẹ, gi ẹkwa linẹ kwama a, bu ẹ che imẹ ili wẹ liyetulẹni ịhịan hụn wẹ gu rịkẹ okporo ye imẹ ọmụma zeni.
53 Desceu o corpo da cruz, enrolou-o num lençol de linho e o colocou num túmulo novo, escavado na rocha.
54 Ụhụọhịn Nkwademẹ rọ (Ụhụọhịn Fraịde), hụn wẹ gi a kwademẹ Ụhụọhịn Izu-ikẹn, bụ o rumẹgụọ ẹnyasị hụn Ụhụọhịn Izu-ikẹn gi e bidọn.
54 Isso aconteceu na sexta-feira à tarde, no dia da preparação, quando o sábado estava para começar.
55 Ikpoho ndị hụ gha Galili sọnhẹn Jizọsị nọ sọnmẹ Josẹfụ, wẹ nọ hụn ili hụ, hụnzị kẹ wẹ dọn dọnmẹ ẹhụ Jizọsị.
55 As mulheres da Galileia seguiram José e viram o túmulo onde o corpo de Jesus foi colocado.
56 Ya wẹ nọ lama d'a kwademẹ ihiẹn ndị e shin ọhụnma lẹ udẹn wẹ jẹnkọ d'e gi te ẹhụ hụ.
56 Depois, foram para casa e prepararam especiarias e perfumes para ungir o corpo. No sábado, descansaram, conforme a lei exigia.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 23, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.