Mateus 10

Juziñamui Ñuera Uai (HTO) vs AAI

Sair da comparação
AAI TUR GEWASIN O BAIBASIT BOUBUN
1 Afe mei Jesús doce dɨ́gade ie llófuegamacɨ uáidote. Uáiduano fɨénide jóriaɨ comɨ́nɨmona oni orelle rɨ́ino íaɨoɨmo fecade. Daje izói nana jɨáɨforiede duico ogano jíllotalle rɨ́ino afémacɨmo fecade.
1 Jesu ana bai’ufununayah etei 12 eaf ayuwih hina, sawow yumatah ta ta, feher yumatah ta ta, sabuw biyahimaim baiyawasih isan fair itih naatu igegewasinih.
2 Be afe doce dɨ́gadɨmacɨ oni oréllɨno mámecɨaɨ: Nánoramɨe Simón, dáamɨena Pedro daɨna, íemo ie ama Andrés, íemo Zebedeo jitó íaillɨnoɨ Santiago Juan dɨga,
2 Naatu iti i bai’ufununayah nah 12 wabih, wantoro’ot i Simon wabin ta Peter tufuturan Andrew hairi, James tufuturan John hairi, orot Zebedee natunatun.
3 íemo Felipe, íemo Bartolomé, íemo Tomás, íemo gobierno ɨbátaga úcube llɨ́ɨnoraɨma Mateo, íemo Alfeo jitó Santiago, íemo Lebeo dáamɨe mámecɨ Tadeo,
3 Philip, Bartholomew hairi, kabay onayan wabin Matthew i Thomas hairi, naatu Alpheus natun James i Thaddeus hairi,
4 íemo Ɨere Járidotɨmacɨmo jaɨnáidɨmɨe Simón, íemo uire Jesús fécaitɨmɨe Judas Iscariote.
4 tafaram kafafarayan orot wabin Simon. Jesu ana yanuwayan orot Judas Iscariot hairi.
5 Jesús bie doce dɨ́gamɨena ie oréacana llezica íaɨoɨ táɨjɨlle izói llote. Daɨde:
5 Orot nah 12 Jesu iyunih hititit iuwih eo, “Ufun Sabuw hai tafaramamaim men kwanan naatu Samaria sabuw hai bar hai meraramaim men kwanarun.
6 Mei jɨáɨfodo Israel náɨraɨmo ovejaɨ féirailla izói féiraitɨnomo omoɨ jairi.
6 Baise kwanan Israel sabuw bobaituw na’atube hikasiy tema’am biyahimaim kwanarun kwaniyawasih.
7 Monamo ite Juzíñamui illáɨmana illɨrui áɨnozillana llocana omoɨ uiri.
7 Kwanan iti tur i kwanabinan, Mar ana aiwob i na iyubinaka.
8 Ɨráredɨnuiaɨ omoɨ jíllotairi. Tɨ́idɨnuiaɨ meine abɨdo omoɨ cáatari. Daje izói ɨáɨre chíinaitɨmɨiaɨna ñue omoɨ fɨnori. Daje izói comɨ́nɨmo ite fɨénide jóriaɨ jino oreri. Bie izói omoɨ táɨjɨlle rɨ́inona raiñóñeno ómoɨmo fecádɨcue, íemona áfedo jɨáɨmacɨna raiñóñeno omoɨ canori.
8 Sawusawuwih kwaniyawasih, murumurubih kwanao hinamisir, sabuw iyab biyah kokom ani’anih kwaniyawasih naatu demon kakafih kwananunih hinatit. Sawar ana baiyan en kwabaib, imih kwanabow ana baiyan en.
9 Jabe omoɨ jaille llezica úcubena uiñeno iri.
9 Men kabay ta kwanab a koukut kwaniwan, naiw a kikiramaim kwanarobere auman kwananamih.
10 Omoɨ cɨrɨ́tico uiñeno iri. Jaca daa o abɨmo jɨ́idɨroi dɨga jairi. Daje izói ɨdaɨ icona uiñeno iri, íemo jɨáɨ macara jɨgüida uiñeno iri. Mei jɨáɨmacɨna omoɨ cánua jira, áfemo táɨjɨraɨma jaca raiñóñeno écafɨregaza.
10 Remor isan men hafoy ta kwanab, men biya baibiyon ta, a baibiyon ta, tu ta, kwanabow auman kwananamih. anayabin bowayah abis kikimin tibitin boro nakaram.
11 Omoɨ jáillɨnomo ite comɨnɨ jófuemo omoɨ dúcɨa llezica, ñue ɨ́ɨnofɨregamɨe illano omoɨ jeno. Afénomo naɨ oni omoɨ jáiñeille dɨno uái omoɨ iri.
11 “Kwanan bar merar kikimin o bar merar gagamin kwanarur, sabuw iyab merarayow wairafih kwananuwihih, naatu i hai baremaim kwanama, a bowabow kwanisawar imaibo kwihamiyih kwanan.
12 Jofo jaillano, afémacɨ ñue daɨí uáidori. “Caɨmare uái omoɨ iri,” afémacɨna daɨíri.
12 Naatu bar runamih sabuw a merarayow kwanitih.
13 Afe jofo comɨnɨ caɨmare omoɨ llɨ́ɨnoiadɨ, omoɨ afémacɨ ie ñue mameca uai afémacɨmo fɨébiteza. Mei íadɨ omoɨ daɨna uaina afémacɨ náfueñenia, afémacɨmo omoɨ mameca ñue uai abɨdo ómoɨmo bíiteza.
13 Naatu sabuw bar wanawanan tufuw ana merarayow hinabaib, basit a merarayow kwanihamiy nati baremaim nama, baise men hinabaib a tufuw ana merarayow kwanabosair kwanab maiye.
14 Mei íadɨ afémacɨ ómoɨna llɨ́ɨnoacañenia, daje izói omoɨ llógamo cacáreacañenia, afe jofómona, daje izói afe jófuemona oni omoɨ jai. Omoɨ jailla llezica omoɨ éɨbamo ite ɨ́aɨe afémacɨmo teténocairi. Afedo íaɨoɨ comécɨmo ite ɨ́aɨfue naɨ íaɨoɨmo íllana ónoitiaɨoɨ.
14 Orot babin yait a merar men nay naatu a tur men nanonowar, kwanamisir ura kwanarutatab efan nati kwanihamiy kwanan efan ta.
15 Mei ua ómoɨna dáɨitɨcue, íiraɨcaiño rɨire jɨcánollɨruimo dúcɨna llezica, bie ómoɨna ruifíruite comɨnɨ, Sodoma Gomorra dɨga jofue comɨnɨ duere zefuilla baɨmo, ɨere duere fɨnólliaɨoɨ.
15 Anababatun a tur ao’owen, baibatebat ana veya God Sodom, Gomorah sabuw boro nakabibirih, baise nati bar merar sabuw hai baimakiy i boro God tafan nayara’ah gagamin na’in hinab.
16 Omoɨ cacai. Ovejaɨ illáɨrede jazicɨ jɨco cɨ́gɨmo ória izói ómoɨna orédɨcue. Jaio abɨ rairuilla onona izói abɨ omoɨ onoiri. Mei íadɨ afe llezica fɨ́ɨcɨri illáɨenina izói omoɨ iri.
16 “Kwananowar, kwa i bobaituw sheep na’atube haru fairih wanawanahimaim abiyuni kwanatit kwananamih, imih kok na’atube kwanakakaf naatu mamu imak na’atube kwananutanub.
17 Ñue abɨ́ omoɨ rairuiri, mei comɨnɨ jabóidɨllaɨnɨmo ómoɨna fécaitiaɨoɨza. Juzíñamui uai lloraco eromo omoɨ fáitiaɨoɨza.
17 “Mata toniwa’an sabuw isah, anayabin boro hinabuw hinafatumi kwanan kanisel nahimaim hibabatiy, naatu Kou’ay Baremaim boro hinaborabirabi.
18 Iemo rɨ́illaɨnɨmo, daje izói jamánomo ocuídɨllaɨnɨmo cue ɨ́coɨnia ómoɨna uitíaɨoɨza. Iemo afe omoɨ íaɨoɨ úilledo afe illáɨnɨmo cuedo úritɨomoɨ. Daje izói afe judíoñedɨnomo cuedo úritɨomoɨ.
18 Ayu wabu’umaim kwabowabow isan boro aiwob sabuw naatu gawan orot gagamih na’atube Ufun Sabuw nahimaim Tur Gewasin kurereb nowar isan boro hinarab hinataini.
19 Mei íadɨ illáɨcomɨnɨmo omoɨ íaɨoɨ uille llezica, “¿Nɨɨe izói úritɨcaɨ?” dáɨnamo comecɨ faɨñeno iri; daje izói “¿Nɨɨe uaillaɨ llóitɨcaɨ?” daɨíñeno iri. Mei omoɨ úrille llezica, Juzíñamui ómoɨna úritaiteza.
19 Baise hinafatum hinabuw baibabatiyimih kwanan men kwaniyababan tur isan, o tur o isan, hinabibatiy ana veya’amaim tur boro imaim natit kwanao.
20 Afe llezica danɨ omoɨ comecɨ izói úriñeitɨomoɨ. Moo Juzíñamui Ñuera Joreño ómoɨdo úrilleza.
20 Anayabin nati tur i men o a notamaim tit kuo’omih, baise Tamat Anunin o iwani awa rukirir kuo.
21 Afe llezica comɨnɨ danɨ íaɨoɨ nahí ámana Crístomo ɨ́ɨnotɨmɨena illa jira, jɨáɨmacɨmo íena fállena fécaitiaɨoɨ. Daje izói móotɨaɨ danɨ íaɨoɨ Crístomo ɨ́ɨnote jitótɨaɨ fállena fécaitiaɨoɨ. Iemo jɨáɨ jitótɨaɨ danɨ íaɨoɨ móotɨaɨdo éoicana eróitiaɨoɨ, íemo íaɨoɨna tɨtátaitiaɨoɨ.
21 “Orot ain boro tain baban nao namorob, regah boro natun nifa’ifa’i baban nao namorob, na’atube kek boro hinah tamah hinifa’ifa’ih babah hinao hinamorob.
22 Nana comɨnɨ cue ɨ́coɨnia ómoɨdo éoicana eróitiaɨoɨ. Mei íadɨ fuillɨ́nomo fáɨcanocaiñeno ñue ɨ́ɨnoicaitɨmɨe dama jílloite.
22 Ayu wabu’umaim kwabowabow isan sabuw boro hinifa’ifa’i, baise orot yait nabat kikin nabowabow yomaninamaim boro yawas natita’ur.
23 Daa jofue comɨnɨ omoɨ duere fɨnóadɨ, jɨáɨe jófuemo omoɨ jairi. Mei ua ómoɨna dáɨitɨcue, nana Israel jófuiaɨdo naɨ omoɨ jáiñenia uícodo raɨre dúcɨitɨcueza; mei Nanoide Ɨima Jitó Crístodɨcue.
23 Bar merar ta’amaim hinarukoukuw kwanabia’akir, kwanabihir kwanan bar merar ta, anababatun a tur ao’owen, Israel wanawanan bar merar etei boro men kwanabow kwanisawaribo Orot Natun namatabir maiye nanamih.
24 Llófuegamacɨmona llófuetɨmɨe baɨmo jamánomoidɨmɨe iñede. Daje izói ocuífɨregamɨe ie ocuídɨmɨe baɨmo ocuínide.
24 “Kirum kek boro men ana bai’obaiyen orot na natabirimih, na’atube akir wairafin boro men ana orot ukwarin na natabirimih.
25 Llófuegamɨe ie llófuetɨmɨe illa izói írede. Daje izói ocuífɨregamɨe ie ocuídɨmɨe illa izói írede. Jofo naama izóidɨcueza, Beelzebú daɨna Taɨfe mámecɨ cuemo íaɨoɨ jɨtáadɨ, jofo ero úruiaɨ mámecɨna dájena jɨ́taitiaɨoɨ. Iemo afe úruiaɨna cue baɨmo fɨeni úritiaɨoɨza.
25 Baise kirum kek na kok ana bai’obaiyen orot na’atube mataramih, basit i ukwarin na rerekab na kirum gewas, na’atube akir wairafin nabow gewas ana orot ukwarin boro nayara’ah ibe namatar, baise bar matuwan orot isan Beelzebul hinarouw hinao na’at, i ana akir wairafin isah boro tur kakafin maiyow hina’uwih wabih hini’a’afiy.
26 Ie jira comɨ́nɨna jacɨ́ruiñeno iri. Mei nana báinino daɨna uaillaɨ jino uáfodo cɨ́ozite. Daje izói nana báinino itɨ́fuiaɨna jino uáfodo onoille.
26 “Baise sabuw isah men kwanabir, anayabin abisa sum wanawanan wa’iwa’irin inu’in boro hina botait nirereb, naatu sawar baibunuwenamaim ti’inu’in etei boro hinatit hinibebeyan sabuw etei hinaso’ob.
27 Birui jítɨfomo úrilla izói báinino ómoɨmo cue llógana, uire uáfodo monari comɨ́nɨmo omoɨ lloiri. Daje izói ómoɨna báinino cue daɨna uai, comɨnɨ dáanomo uáidota fɨcɨre lloiri.
27 Abisa wa’iwa’iramaim ao kwanonowar sabuw etei nahimaim kwanao hinanowar, naatu abisa akisimo ao kwanonowar, kwanayen gem tafahimaim kwanabat kwanabinan sabuw etei hinanowar.
28 Omoɨ ɨ́eizɨ tɨ́taitɨnona jacɨ́ruiñeno iri; mei omoɨ joréñona tɨtánidiaɨoɨza. Mei jɨáɨfo boode iraimo caɨ ɨ́eizɨ naa caɨ joreño duere fɨnótaitɨmɨena omoɨ jacɨ́ruiri.
28 Sabuw biya te’a’asabun isan men kwanabirumih, anayabin anun boro men hina’asabunimih, baise God isan i kwanabir, anayabin i boro biya naatu anun hairi’ika na’asbunuwen hinamorob.
29 Onódɨomoɨza mena duera ófocuizaɨ duera úcubedo ɨbárega. Mei daɨí íaɨoɨ ráifiñede íadɨ, afémacɨmona omoɨ Moo Juzíñamui daɨíñenia dácuiño tɨide izói ana báɨiñeite.
29 Mamu kwikwik rou’ab hai baiyan i one toea’maim boro inatubun, baise mamu ta boro men Tamat so’oba’e namorob haw nare’emih.
30 Mei uafue, omoɨ ɨfócɨmo ɨfótɨraɨaɨ illa dɨ́gatɨraɨ facádoga.
30 Naatu kwa ukwarimaim arib i etei God iyab sawar.
31 Mei daɨítadeza jacɨ́ruiñeno omoɨ iri. Omoɨ, aillo ófocuiñuaɨ baɨmo ráifidɨomoɨ.
31 Imih men kwanabir, Tamat ana yabow kwa isa i ra’at men mamu kwikwik na’atube’emih.
32 Comɨnɨ eróicana nana cuena jiéruitɨnona monamo ite cue Moo eróicana jiéruitɨcue.
32 “Orot yait sabuw etei nahimaim ayu isou eo’orereb, ayu auman boro maramaim na’atube ana sinaf Tamai nanamaim.
33 Mei íadɨ comɨnɨ eróicana cuena jáanotɨnona, afe izói monamo ite cue Moo uiécori afémacɨna jáanoitɨcue.
33 Baise orot babin yait sabuw etei nahimaim ayu ekwakwahiru, ayu auman mar Tamai nanamaim boro ibo anakwahir.
34 Comɨnɨ dájena uái illɨfue bínɨemo lluáɨbitɨcueza daɨíñeno iri. Mei jɨáɨfodo dájena uái illɨfue lluáɨbiñeno, fuirilla izoide lluáɨbitɨcue.
34 “Men kwananot ayu i tufuw abai tafaramamaim anan, En. Ayu i men tufuw abai ananamih, baise kauseb abai anan.
35 Cuemo ɨ́ɨnuamona dáamɨe ie moo dɨnena íena ruifíruicaite. Afe daɨí cue bíllamona dájena uái íñeitiaillɨnoɨ. Daje izói ei cuemo ɨ́ɨnua jira afengo jiza dɨnena ruifíruibicaite. Afe daɨí cue bíllamona dájena uái íñeitiaɨnguaɨ, íemo jɨáɨ cuemo ɨ́ɨnuamona mio ie jɨfaiño dɨnena ruifíruibicaite. Afe daɨí cue bíllamona dájena uái íñeitiaɨnguaɨ.
35 Ayu anan anayabin
36 Iemona illa dɨ́gamɨe dama ie jofo ero comɨnɨ dɨnena éoigamɨena mámeitiaɨoɨ.
36 Imih orot ana kamabiy anababatun i boro i taiyuwin ana rara.’
37 Nɨnó daa come ie moo, ie eina cue baɨmo izíruia, afémɨe cuemo dúinide. Daje izói nɨnó daa come ie jitona, nɨbaɨ ie jízana cue baɨmo ie izíruia, afémɨe cuemo dúinide.
37 “Orot yait ana yabow ayu isou ikikimin naatu hinah tamah isah ebiyabow kwanekwan i men karam boro ni’ufnunu, na’atube orot yait ana yabow ayu isou ikikimin naatu i natun orot naatu babitai isah ebiyabow kwanekwan, i men karam boro ni’ufnunu.
38 Iemo jɨáɨ, comɨnɨ dama afémɨe tɨtácanamo náfuiano cuedo jáiacañedɨmɨe afémɨe cuemo dúinide.
38 Naatu orot babin yait ana onaf men na’abar ayu nabi’ufnunu i men karam boro ayu airi ani’of.
39 Ie jira ie cáanano rairuíacadɨmɨe áfena táɨnomo fáɨfitaite. Mei jɨáɨfodo cue ɨ́coɨnia ie cáanano táɨnomo fáɨfitɨmɨe afe fáɨfidena baɨmo ziiño illɨ́nona máiñoite.
39 Orot babin yait taiyuwin ana yawas enunuwih boro ana yawas nikasiy, baise orot babin yait ana yawas isou ebi’inuw boro natita’ur.
40 Iemo Jesús naɨ úrillano daɨde: Omoɨna caɨmare uáidotɨno, daje izói cuena caɨmare uáidote. Iemo cuena caɨmare uáidotɨno daje izói cuena orédɨmɨena caɨmare uáidote.
40 “Orot yait kwa a merar eyiyi, ayu au merar eyiyi, naatu orot yait ayu au merar eyiyi, i orot yait ayu iyunu anan i ana merar eyiyi.
41 Juzíñamui uai jino llóraɨma Juzíñamui dɨbénedo bíllado afémɨena caɨmare uáidotɨmɨe, dájeze afémɨe jɨrídua izói jɨrídoite. Daje izói ñúemɨena caɨmare uáidotɨmɨe afe jɨáɨmɨe ñue íllado, afémɨe jɨrídua izói jɨrídoite.
41 Orot babin yait dinab orot ana merar eyiyi, anayabin i dinab orot, nati orot boro dinab orot ana baiyan turin nab. Naatu orot yait, orot ana yawas mutufurin ana merar eyiy, anayabin i orot ana yawas mutufurin boro orot ana yawas mutufurin ana baiyan turin nab.
42 Daje izói nɨnó daa come cue llófuegamacɨmona jabóidɨmɨemo daa due jiza mánaɨde jáɨnoina jirótaadɨ, afémɨe cuedo jailla jira, afe jirótatɨmɨe uáfuena íeɨena mameca raana jɨrídoite, —dɨnori Jesús ie oréllɨmacɨmo llófuete.
42 Naatu orot babin yait kek kikimin harewawat hun itin etomatom, anayabin i ayu au bai’ufununayan, anababatun a tur ao’owen i ana baiyan boro nab.”

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 10, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.