Atos 12
Wapômbêŋ Anêŋ Abô Matheŋ (HOT) vs NVI
1 Waklavôŋ atu ba nôm takêŋ habitak ma Kiŋ Helot Aglipa havaloŋ avômalô êvhaviŋ doho ek nêm vovaŋ êndêŋ i imbiŋ.
1 Nessa ocasião, o rei Herodes prendeu alguns que pertenciam à igreja, com a intenção de maltratá-los,
2 Ma hanaŋ ba edabêŋ Jon anêŋ yaŋ Jems laselo kisi hathak biŋ vovak ba hama.
2 e mandou matar à espada Tiago, irmão de João.
3 Ma hayê nena avômalô Islael leŋiŋmavi hathak nôm êŋ, êŋ ma evaloŋ Pita haviŋ. Yani hadum nôm êŋ hadêŋ waklavôŋ Eyaŋ Polom Yis Mi.
3 Vendo que isso agradava aos judeus, prosseguiu, prendendo também Pedro, durante a festa dos pães sem fermento.
4 Havaloŋ Pita, êŋ ma hadô hamô koladôŋ ma hatak yani halôk ŋê vovak ôdôŋ ayova baheŋiŋ. Ŋê vovak ôdôŋ ayova êŋ iniŋ ŋê vovak hatôm ayova ayova eyabiŋ yani. Helot lahabi nena waklavôŋ Hale ba Hi anêŋ daŋ, ma tem enja Pita ende yaiŋ ba imiŋ avômalô maleŋiŋ ek enaŋ yani bêŋ.
4 Tendo-o prendido, lançou-o no cárcere, entregando-o para ser guardado por quatro escoltas de quatro soldados cada uma. Herodes pretendia submetê-lo a julgamento público depois da Páscoa.
5 Pita hamô koladôŋ ma avômalô êvhaviŋ eteŋ mek lôklokwaŋ ek Wapômbêŋ nêm yani sa.
5 Pedro, então, ficou detido na prisão, mas a igreja orava intensamente a Deus por ele.
6 Ma bôlôvôŋ te ma Pita hêk sôm hêk ŋê vovak lokwaŋju malêvôŋ. Ma ekak baŋ luvi hathak seŋ ju ba êthô hathak anyô vovak ju atu baheŋiŋ. Ma sôp bidoŋ vi eyabiŋ koladôŋ abôlêk. Helot bôk hanaŋ yôv nena biyamôŋ lôkbôk ma tem neja yani ende yaiŋ ek indum abô.
6 Na noite anterior ao dia em que Herodes iria submetê-lo a julgamento, Pedro estava dormindo entre dois soldados, preso com duas algemas, e sentinelas montavam guarda à entrada do cárcere.
7 Ma ketheŋ oyaŋ ma deda bêŋ habi halôk koladôŋ kapô ma Anyô Bêŋ anêŋ aŋela te hayô. Ma hapetav Pita baya vi ma hik liŋ ba hanaŋ, “Umbiyô ketheŋ!” Ma seŋ ju atu hêv yak hêk Pita baŋ.
7 Repentinamente apareceu um anjo do Senhor, e uma luz brilhou na cela. Ele tocou no lado de Pedro e o acordou. "Depressa, levante-se! ", disse ele. Então as algemas caíram dos punhos de Pedro.
8 Êŋ ma aŋela hanaŋ hadêŋ yani, “Umbuliv o siŋ esak anêm sôp ma nuŋgwik anêm bokŋgôp.” Ma Pita hadum aêŋ ma aŋela hanaŋ, “Nuŋgwik anêm kwêv daim ba osopa ya.”
8 O anjo lhe disse: "Vista-se e calce as sandálias". E Pedro assim fez. Disse-lhe ainda o anjo: "Ponha a capa e siga-me".
9 Êŋ ma Pita hasopa aŋela ba thai i, ma doŋtom hasoŋ nena yani hayê wêŋ ma miŋ nôm avanôŋ ami.
9 E, saindo, Pedro o seguiu, não sabendo que era real o que se fazia por meio do anjo; tudo lhe parecia uma visão.
10 Thai ele ba i ma êv ŋê eyabiŋ koladôŋ abôlêk lokwaŋju atu liliŋ ba ele ba i. Êŋ ma thai i êyô badêŋ abôlêk atu ba epesaŋ hathak aeŋ, ma badêŋ abôlêk êŋ da hakyav ma thai ele yaiŋ ba i malak bêŋ. Ma esopa loŋôndê te ba i. Ma ketheŋ oyaŋ ma aŋela hatak Pita ba hi.
10 Passaram a primeira e a segunda guarda, e chegaram ao portão de ferro que dava para a cidade. Este se abriu por si mesmo para eles, e passaram. Tendo saído, caminharam ao longo de uma rua, e de repente, o anjo o deixou.
11 Yôv ma Pita anêŋ auk hathak ba hanaŋ, “Lêk yahayala avanôŋ nena Anyô Bêŋ hêv anêŋ aŋela ba halêm hawa ya vê hêk Helot baŋ lôk nômkama sapêŋ atu ba avômalô Islael esoŋ nena tem nindum aêŋ esak ya.”
11 Então Pedro caiu em si e disse: "Agora sei, sem nenhuma dúvida, que o Senhor enviou o seu anjo e me libertou das mãos de Herodes e de tudo o que o povo judeu esperava".
12 Yani lahabi abô êŋ yôv ma hi Jon talêbô Malia anêŋ unyak. Jon anêŋ athêŋ yaŋ nena Mak. Avômalô bêŋ anôŋ lêk ethak doŋtom ba eteŋ mek êmô.
12 Percebendo isso, ele se dirigiu à casa de Maria, mãe de João, também chamado Marcos, onde muita gente se havia reunido e estava orando.
13 Ma Pita hapididiŋ unyak abôlêk hamiŋ viyaiŋ ma avi ku te ba anêŋ athêŋ nena Loda, hi ek injik unyak abôlêk vê.
13 Pedro bateu à porta do alpendre, e uma serva chamada Rode veio atender.
14 Ma doŋtom halaŋô Pita laselo katô, êŋ ma lamavi anôŋ ba halaŋviŋ hi unyak kapô hathak loŋbô ma miŋ hik unyak abôlêk vê ami. Ma hanaŋ hadêŋ thêlô, “Pita hamiŋ unyak abôlêk!”
14 Ao reconhecer a voz de Pedro, tomada de alegria, ela correu de volta, sem abrir a porta, e exclamou: "Pedro está à porta! "
15 Ma thêlô miŋ êvhaviŋ yani ami ba enaŋ, “O avi molo.” Ma doŋtom yani lôklokwaŋ ba hanaŋ, “Mi anôŋ, yanida intu hamiŋ.” Êŋ ma enaŋ nena, “Betha Pita anêŋ aŋela la.”
15 Eles porém lhe disseram: "Você está fora de si! " Insistindo ela em afirmar que era Pedro, disseram-lhe: "Deve ser o anjo dele".
16 Ma doŋtom Pita hapididiŋ unyak abôlêk hamiŋ denaŋ. Êŋ ma thêlô ik unyak abôlêk vê ma êyê Pita ba esoŋ kambom.
16 Mas Pedro continuou batendo e, quando abriram a porta e o viram, ficaram perplexos.
17 Ma Pita hik thô hathak baŋ nena thêlô bônôŋ ma hanaŋ hathak nôm takatu ba Anyô Bêŋ hadum ba hawa yani vê hêk koladôŋ. Ma hanaŋ, “Nonaŋ abô êntêk êndêŋ Jems lôk ŋê êvhaviŋ vi imbiŋ.” Ma hatak i ba hi buyaŋ.
17 Mas ele, fazendo-lhes sinal para que se calassem, descreveu como o Senhor o havia tirado da prisão e disse: "Contem isso a Tiago e aos irmãos". Então saiu e foi para outro lugar.
18 Haviyô hayaŋ ma ŋê vovak takatu ba eyabiŋ koladôŋ êyê nena Pita miŋ hamô ami. Êŋ ma eboloba ba enaŋ mayaliv, “Pita hamô sê?”
18 De manhã, não foi pequeno o alvoroço entre os soldados quanto ao que tinha acontecido a Pedro.
19 Ma Helot hêv ŋê vovak ba i ek nêmbôlêm Pita, ma doŋtom miŋ êpôm ami. Êŋ ma hanaŋ hik ŋê takatu ba eyabiŋ Pita hamô koladôŋ liŋ lôklokwaŋ nena idum aisê? Ma doŋtom thêlô enaŋ nena injo. Êŋ ma Helot hanaŋ ek nijik sapêŋ vônô.
19 Fazendo uma busca completa e não o encontrando, Herodes fez uma investigação entre os guardas e ordenou que fossem executados. Depois Herodes foi da Judéia para Cesaréia e permaneceu ali durante algum tempo.
20 Ma Helot bôk lamaniŋ hathak avômalô Taia lo Saidon. Ba hi hamô Sisalia, êŋ ma thêlô evak abô ek ini nepesaŋ abô imbiŋ yani ek malê nena thêlô ethak ewa nôm halêm anêŋ kiŋ anêŋ loŋ. Ba intu thêlô enaŋ abô haviŋ Blastas ôpatu ba hayabiŋ Helot anêŋ unyak kapô ma yani halôk ek nêm thêlô sa. Êŋ ma hatak wakma te ek thêlô nepesaŋ abô imbiŋ kiŋ.
20 Ele estava cheio de ira contra o povo de Tiro e Sidom; contudo, eles haviam se reunido e procuravam ter uma audiência com ele. Tendo conseguido o apoio de Blasto, homem de confiança do rei, pediram paz, porque dependiam das terras do rei para obter alimento.
21 Ma wakma êŋ hayô ma Helot hik kiŋ iniŋ nômkama kêkêlô ma hi hamô anêŋ loŋ kiŋ. Êŋ ma hanaŋ abô hadêŋ avômalô takêŋ.
21 No dia marcado, Herodes, vestindo seus trajes reais, sentou-se em seu trono e fez um discurso ao povo.
22 Ma elam aêntêk, “Abô êntêk ma miŋ anyô leŋselo ami. Mi, wapômbêŋ te laselo.”
22 Eles começaram a gritar: "É voz de deus, e não de homem".
23 Ma Helot halaŋô iniŋ abô ba lamavi hathak i ma miŋ habam Wapômbêŋ anêŋ athêŋ ami. Ba intu ketheŋ oyaŋ ma Anyô Bêŋ anêŋ aŋela hik yani ba matiŋyak yaônena eyaŋ yani ba hama.
23 Visto que Herodes não glorificou a Deus, imediatamente um anjo do Senhor o feriu; e ele morreu comido por vermes.
24 Malaiŋ lomaloma hapôm avômalô êvhaviŋ, ma doŋtom Wapômbêŋ anêŋ abô halumbak ba halaŋviŋ ba hi luvuluvu.
24 Entretanto, a palavra de Deus continuava a crescer e a espalhar-se.
25 Ma Banabas lo Sol ik iniŋ ku atu ba êv hadêŋ thai daŋ siŋ halôk Jelusalem, ma ele i Antiok hathak loŋbô. Ma ewa Jon atu ba elam nena Mak ba hi haviŋ thai.
25 Tendo terminado sua missão, Barnabé e Saulo voltaram de Jerusalém, levando consigo João, também chamado Marcos.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 12, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.