Atos 12
Wapômbêŋ Anêŋ Abô Matheŋ (HOT) vs ARC
1 Waklavôŋ atu ba nôm takêŋ habitak ma Kiŋ Helot Aglipa havaloŋ avômalô êvhaviŋ doho ek nêm vovaŋ êndêŋ i imbiŋ.
1 Por aquele mesmo tempo, o rei Herodes estendeu as mãos sobre alguns da igreja para os maltratar;
2 Ma hanaŋ ba edabêŋ Jon anêŋ yaŋ Jems laselo kisi hathak biŋ vovak ba hama.
2 e matou à espada Tiago, irmão de João.
3 Ma hayê nena avômalô Islael leŋiŋmavi hathak nôm êŋ, êŋ ma evaloŋ Pita haviŋ. Yani hadum nôm êŋ hadêŋ waklavôŋ Eyaŋ Polom Yis Mi.
3 E, vendo que isso agradara aos judeus, continuou, mandando prender também a Pedro. E eram os dias dos asmos.
4 Havaloŋ Pita, êŋ ma hadô hamô koladôŋ ma hatak yani halôk ŋê vovak ôdôŋ ayova baheŋiŋ. Ŋê vovak ôdôŋ ayova êŋ iniŋ ŋê vovak hatôm ayova ayova eyabiŋ yani. Helot lahabi nena waklavôŋ Hale ba Hi anêŋ daŋ, ma tem enja Pita ende yaiŋ ba imiŋ avômalô maleŋiŋ ek enaŋ yani bêŋ.
4 E, havendo-o prendido, o encerrou na prisão, entregando- o a quatro quaternos de soldados, para que o guardassem, querendo apresentá-lo ao povo depois da Páscoa.
5 Pita hamô koladôŋ ma avômalô êvhaviŋ eteŋ mek lôklokwaŋ ek Wapômbêŋ nêm yani sa.
5 Pedro, pois, era guardado na prisão; mas a igreja fazia contínua oração por ele a Deus.
6 Ma bôlôvôŋ te ma Pita hêk sôm hêk ŋê vovak lokwaŋju malêvôŋ. Ma ekak baŋ luvi hathak seŋ ju ba êthô hathak anyô vovak ju atu baheŋiŋ. Ma sôp bidoŋ vi eyabiŋ koladôŋ abôlêk. Helot bôk hanaŋ yôv nena biyamôŋ lôkbôk ma tem neja yani ende yaiŋ ek indum abô.
6 E, quando Herodes estava para o fazer comparecer, nessa mesma noite, estava Pedro dormindo entre dois soldados, ligado com duas cadeias, e os guardas diante da porta guardavam a prisão.
7 Ma ketheŋ oyaŋ ma deda bêŋ habi halôk koladôŋ kapô ma Anyô Bêŋ anêŋ aŋela te hayô. Ma hapetav Pita baya vi ma hik liŋ ba hanaŋ, “Umbiyô ketheŋ!” Ma seŋ ju atu hêv yak hêk Pita baŋ.
7 E eis que sobreveio o anjo do Senhor, e resplandeceu uma luz na prisão; e, tocando a Pedro no lado, o despertou, dizendo: Levanta-te depressa! E caíram-lhe das mãos as cadeias.
8 Êŋ ma aŋela hanaŋ hadêŋ yani, “Umbuliv o siŋ esak anêm sôp ma nuŋgwik anêm bokŋgôp.” Ma Pita hadum aêŋ ma aŋela hanaŋ, “Nuŋgwik anêm kwêv daim ba osopa ya.”
8 E disse-lhe o anjo: Cinge-te e ata as tuas sandálias. E ele o fez assim. Disse-lhe mais: Lança às costas a tua capa e segue-me.
9 Êŋ ma Pita hasopa aŋela ba thai i, ma doŋtom hasoŋ nena yani hayê wêŋ ma miŋ nôm avanôŋ ami.
9 E, saindo, o seguia. E não sabia que era real o que estava sendo feito pelo anjo, mas cuidava que via alguma visão.
10 Thai ele ba i ma êv ŋê eyabiŋ koladôŋ abôlêk lokwaŋju atu liliŋ ba ele ba i. Êŋ ma thai i êyô badêŋ abôlêk atu ba epesaŋ hathak aeŋ, ma badêŋ abôlêk êŋ da hakyav ma thai ele yaiŋ ba i malak bêŋ. Ma esopa loŋôndê te ba i. Ma ketheŋ oyaŋ ma aŋela hatak Pita ba hi.
10 E, quando passaram a primeira e a segunda guarda, chegaram à porta de ferro que dá para a cidade, a qual se lhes abriu por si mesma; e, tendo saído, percorreram uma rua, e logo o anjo se apartou dele.
11 Yôv ma Pita anêŋ auk hathak ba hanaŋ, “Lêk yahayala avanôŋ nena Anyô Bêŋ hêv anêŋ aŋela ba halêm hawa ya vê hêk Helot baŋ lôk nômkama sapêŋ atu ba avômalô Islael esoŋ nena tem nindum aêŋ esak ya.”
11 E Pedro, tornando a si, disse: Agora, sei, verdadeiramente, que o Senhor enviou o seu anjo e me livrou da mão de Herodes e de tudo o que o povo dos judeus esperava.
12 Yani lahabi abô êŋ yôv ma hi Jon talêbô Malia anêŋ unyak. Jon anêŋ athêŋ yaŋ nena Mak. Avômalô bêŋ anôŋ lêk ethak doŋtom ba eteŋ mek êmô.
12 E, considerando ele nisso, foi à casa de Maria, mãe de João, que tinha por sobrenome Marcos, onde muitos estavam reunidos e oravam.
13 Ma Pita hapididiŋ unyak abôlêk hamiŋ viyaiŋ ma avi ku te ba anêŋ athêŋ nena Loda, hi ek injik unyak abôlêk vê.
13 E, batendo Pedro à porta do pátio, uma menina chamada Rode saiu a escutar.
14 Ma doŋtom halaŋô Pita laselo katô, êŋ ma lamavi anôŋ ba halaŋviŋ hi unyak kapô hathak loŋbô ma miŋ hik unyak abôlêk vê ami. Ma hanaŋ hadêŋ thêlô, “Pita hamiŋ unyak abôlêk!”
14 E, conhecendo a voz de Pedro, de alegria não abriu a porta, mas, correndo para dentro, anunciou que Pedro estava à porta.
15 Ma thêlô miŋ êvhaviŋ yani ami ba enaŋ, “O avi molo.” Ma doŋtom yani lôklokwaŋ ba hanaŋ, “Mi anôŋ, yanida intu hamiŋ.” Êŋ ma enaŋ nena, “Betha Pita anêŋ aŋela la.”
15 E disseram-lhe: Estás fora de ti. Mas ela afirmava que assim era. E diziam: É o seu anjo.
16 Ma doŋtom Pita hapididiŋ unyak abôlêk hamiŋ denaŋ. Êŋ ma thêlô ik unyak abôlêk vê ma êyê Pita ba esoŋ kambom.
16 Mas Pedro perseverava em bater, e, quando abriram, viram-no e se espantaram.
17 Ma Pita hik thô hathak baŋ nena thêlô bônôŋ ma hanaŋ hathak nôm takatu ba Anyô Bêŋ hadum ba hawa yani vê hêk koladôŋ. Ma hanaŋ, “Nonaŋ abô êntêk êndêŋ Jems lôk ŋê êvhaviŋ vi imbiŋ.” Ma hatak i ba hi buyaŋ.
17 E, acenando-lhes ele com a mão para que se calassem, contou-lhes como o Senhor o tirara da prisão e disse: Anunciai isto a Tiago e aos irmãos. E, saindo, partiu para outro lugar.
18 Haviyô hayaŋ ma ŋê vovak takatu ba eyabiŋ koladôŋ êyê nena Pita miŋ hamô ami. Êŋ ma eboloba ba enaŋ mayaliv, “Pita hamô sê?”
18 E, sendo já dia, houve não pouco alvoroço entre os soldados sobre o que seria feito de Pedro.
19 Ma Helot hêv ŋê vovak ba i ek nêmbôlêm Pita, ma doŋtom miŋ êpôm ami. Êŋ ma hanaŋ hik ŋê takatu ba eyabiŋ Pita hamô koladôŋ liŋ lôklokwaŋ nena idum aisê? Ma doŋtom thêlô enaŋ nena injo. Êŋ ma Helot hanaŋ ek nijik sapêŋ vônô.
19 E, quando Herodes o procurou e o não achou, feita inquirição aos guardas, mandou-os justiçar. E, partindo da Judeia para Cesareia, ficou ali.
20 Ma Helot bôk lamaniŋ hathak avômalô Taia lo Saidon. Ba hi hamô Sisalia, êŋ ma thêlô evak abô ek ini nepesaŋ abô imbiŋ yani ek malê nena thêlô ethak ewa nôm halêm anêŋ kiŋ anêŋ loŋ. Ba intu thêlô enaŋ abô haviŋ Blastas ôpatu ba hayabiŋ Helot anêŋ unyak kapô ma yani halôk ek nêm thêlô sa. Êŋ ma hatak wakma te ek thêlô nepesaŋ abô imbiŋ kiŋ.
20 E ele estava irritado com os de Tiro e de Sidom; mas estes, vindo de comum acordo ter com ele e obtendo a amizade de Blasto, que era o camarista do rei, pediam paz, porquanto o seu país se abastecia do país do rei.
21 Ma wakma êŋ hayô ma Helot hik kiŋ iniŋ nômkama kêkêlô ma hi hamô anêŋ loŋ kiŋ. Êŋ ma hanaŋ abô hadêŋ avômalô takêŋ.
21 E, num dia designado, vestindo Herodes as vestes reais, estava assentado no tribunal e lhes dirigiu a palavra.
22 Ma elam aêntêk, “Abô êntêk ma miŋ anyô leŋselo ami. Mi, wapômbêŋ te laselo.”
22 E o povo exclamava: Voz de Deus, e não de homem!
23 Ma Helot halaŋô iniŋ abô ba lamavi hathak i ma miŋ habam Wapômbêŋ anêŋ athêŋ ami. Ba intu ketheŋ oyaŋ ma Anyô Bêŋ anêŋ aŋela hik yani ba matiŋyak yaônena eyaŋ yani ba hama.
23 No mesmo instante, feriu-o o anjo do Senhor, porque não deu glória a Deus; e, comido de bichos, expirou.
24 Malaiŋ lomaloma hapôm avômalô êvhaviŋ, ma doŋtom Wapômbêŋ anêŋ abô halumbak ba halaŋviŋ ba hi luvuluvu.
24 E a palavra de Deus crescia e se multiplicava.
25 Ma Banabas lo Sol ik iniŋ ku atu ba êv hadêŋ thai daŋ siŋ halôk Jelusalem, ma ele i Antiok hathak loŋbô. Ma ewa Jon atu ba elam nena Mak ba hi haviŋ thai.
25 E Barnabé e Saulo, havendo terminado aquele serviço, voltaram de Jerusalém, levando também consigo a João, que tinha por sobrenome Marcos.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 12, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.