Mateus 12
God Lavayiyat Aṅ Puhuvasiwni (HOPNT) vs ARA
1 Noqw Jesus nasuṅwintalöṅnit ep söhövos’uyit aṅ yámakto; noqw put aw nánatuwnayaqam tsöṅso’qe talayat mawtiwisk̇ahk̇aṅw put nōnoptiwisa.
1 Por aquele tempo, em dia de sábado, passou Jesus pelas searas. Ora, estando os seus discípulos com fome, entraram a colher espigas e a comer.
2 Noqw Pharisee‐sinom amumi yórikyaqe, Jesus aw paṅqaqwa: Meh, ūmi nánatuwnayaqam nasuṅwintalöṅnit ep hihta mewniwtaqat hintsatsk̇a.
2 Os fariseus, porém, vendo isso, disseram-lhe: Eis que os teus discípulos fazem o que não é lícito fazer em dia de sábado.
3 Noqw pam amumi paṅqawu: Ya ura David suṅwámuy amumum tsöṅmokqe hinhtiqw uma put aṅ qa tuṅwáya?
3 Mas Jesus lhes disse: Não lestes o que fez Davi quando ele e seus companheiros tiveram fome?
4 Ura pam Tutuyqawhqat kīyat aw pákihqe pölavikit God aw noiwhqat sowa. Ura soon nāp hak put aṅqw nösṅwu, pas God awwat momṅwit‐saa.
4 Como entrou na Casa de Deus, e comeram os pães da proposição, os quais não lhes era lícito comer, nem a ele nem aos que com ele estavam, mas exclusivamente aos sacerdotes?
5 Hal ya uma tutavot aṅ it qa tuṅwáya, ura God awwat momṅwit put kīyat ep nasuṅwintalöṅnit qa hihtatotat pay qa hinhtoti?
5 Ou não lestes na Lei que, aos sábados, os sacerdotes no templo violam o sábado e ficam sem culpa? Pois eu vos digo:
6 Noqw nu umumi paṅqawni: Suhk̇a Tutuyqawhqat kīyat epnihqe pas pávannihqa yep’e.
6 aqui está quem é maior que o templo.
7 Ura yan pey’ta: Uma tūookwatuwyaniqat nu put tuṅlay’ta; noqw uma soq hom’oyit‐sa inumi noaya, yan’i. Noqw kurs uma put māmatsye’, soon hakimuy qa hihta ep qaanhtotiqamuy tukopnayani.
7 Mas, se vós soubésseis o que significa:
8 Pi nu’ Sinot Tiat hikis pi nasuṅwintalöṅnit aw moṅwi.
8 Porque o Filho do Homem é senhor do sábado.
9 Pu pam paṅqw ahpiynihqe, pumuy tsotsvalkiyamuy aw paki.
9 Tendo Jesus partido dali, entrou na sinagoga deles.
10 Noqw meh, hak tāqa lakput may’taqa pep nuhtuma. Noqw momṅwit hihta ep put nēveltoyanyaniqe ōviy put tūviṅtotaqe aw paṅqaqwa: Ya pay hak nasuṅwintalöṅnit ep hakiy qalaptsinaniqw pam súanta? kitota.
10 Achava-se ali um homem que tinha uma das mãos ressequida; e eles, então, com o intuito de acusá-lo, perguntaram a Jesus: É lícito curar no sábado?
11 Noqw pam pumuy amumi paṅqawu: Kurs haqawa umuṅaqw sūkw kanelvokoy’taqw, pam nasuṅwintalöṅnit ep haqami hötsit aqw posq, ya pam put qa paṅqw hóroknani?
11 Ao que lhes respondeu: Qual dentre vós será o homem que, tendo uma ovelha, e, num sábado, esta cair numa cova, não fará todo o esforço, tirando-a dali?
12 Noqw puyaw sino kanēlot epnihqe qa pas himuu? Paniqw ōviy hak nasuṅwintalöṅnit aṅ lolmat hintsakniqw pam súanta.
12 Ora, quanto mais vale um homem que uma ovelha? Logo, é lícito, nos sábados, fazer o bem.
13 Pahsat pu pam tāqat aw paṅqawu: Uhmay tsihkwaa! Noqw pam put tsihkwa; noqw pam ayaṅqwat māyat an pās powalti.
13 Então, disse ao homem: Estende a mão. Estendeu-a, e ela ficou sã como a outra.
14 Pahsat pu Pharisee‐sinom aṅqw ahpiyyaqe, hin as put nīnayaniqey ankiwakw yuaatota.
14 Retirando-se, porém, os fariseus, conspiravam contra ele, sobre como lhe tirariam a vida.
15 Noqw pay Jesus put navoti’taqe paṅqw ahpiy’o. Noqw qaan’ewakw hintaqam sinom put aṅkya; noqw pam sohsokmuy tūtuyyaqamuy qalaptsina.
15 Mas Jesus, sabendo disto, afastou-se dali. Muitos o seguiram, e a todos ele curou,
16 Nihqe puma put qa tunvotnayaniqat pam amumi paṅqawu.
16 advertindo-lhes, porém, que o não expusessem à publicidade,
17 Yan Tutuyqawhqat lavay’ayayat Esaias hin lavayhtiqat aw antsaniwa; pam ura paṅqawu:
17 para se cumprir o que foi dito por intermédio do profeta Isaías:
18 Kurs huvam itumal’ayay inamoray aw yórikyaa. Put hapi nu aw unaṅway’ta; nu put pas hahlayi. Nu put aw ihikwsiy távini. Noqw pam imuy qa‐Jew‐sinmuy amumi haqe’ súanhintaqat mahtaknani.
18 Eis aqui o meu servo, que escolhi, o meu amado, em quem a minha alma se compraz. Farei repousar sobre ele o meu Espírito, e ele anunciará juízo aos gentios.
19 Pam qa nāṅwuy’tani; piw qa tsa’tinumni. Soon hak put tönayat kitpik navotni.
19 Não contenderá, nem gritará, nem alguém ouvirá nas praças a sua voz.
20 Pam hopaqat muhtsikput soon qöhiknani; pu wihqöhit híhin uwiwitaqat soon pam tōk̇ani. Hisat súanqatsit tūwaqatsit aṅ ahsupoq kúrukmaqw, paṅso pahsavo pam pan hinmani.
20 Não esmagará a cana quebrada, nem apagará a torcida que fumega, até que faça vencedor o juízo.
21 Noqw ima qa‐Jew‐sinom put aw yanyuṅwni. Yan ura pey’ta.
21 E, no seu nome, esperarão os gentios.
22 Noqw pahsat pu hak nukpanhikwsit akw tuyqawiwtaqa qapostalk̇aṅw qayuáataqat put aw wikvaya. Noqw pam put qalaptsinaqw, ōviy pam yuaaykuk̇aṅw pu pōsiy tālawna.
22 Então, lhe trouxeram um endemoninhado, cego e mudo; e ele o curou, passando o mudo a falar e a ver.
23 Noqw sinom sohsoyam k̇ātayuṅqe paṅqaqwa: Ya qa i’ David Tíata?
23 E toda a multidão se admirava e dizia: É este, porventura, o Filho de Davi?
24 Noqw pay Pharisee‐sinom put nanaptaqe paṅqawu: I’ nukpanhihikwsimuy moṅwíyamuy Beelzebub aw yank̇aṅw nukpanhihikwsimuy nuhtuṅaqw ipwanta.
24 Mas os fariseus, ouvindo isto, murmuravam: Este não expele demônios senão pelo poder de Belzebu, maioral dos demônios.
25 Noqw Jesus pumuy wuwniyamuy mātsi’taqe, amumi paṅqawu: Haqam moṅwtunatya nehpewhtiqa soon qa kīqötini; pu kitsóki, sen kīvit nehpewhtotiqam soon hoṅni.
25 Jesus, porém, conhecendo-lhes os pensamentos, disse: Todo reino dividido contra si mesmo ficará deserto, e toda cidade ou casa dividida contra si mesma não subsistirá.
26 Noqw kurs Satan ayo nāhorokne’, pam pep nehpew’iwtani; noqw pahsat pu moṅwtunatyaat hin wúnuni?
26 Se Satanás expele a Satanás, dividido está contra si mesmo; como, pois, subsistirá o seu reino?
27 Noqw kurs nu Beelzebub aw yank̇aṅw nukpanhihikwsimuy ipwantaqw ya umumi nánatuwnayaqam hakiy aw yank̇ahk̇aṅw pumuy ipwantota? Ason puma umuy atsáṅhkiye’, umuy suhputsnayani.
27 E, se eu expulso demônios por Belzebu, por quem os expulsam vossos filhos? Por isso, eles mesmos serão os vossos juízes.
28 Nīk̇aṅw kurs nu God Hikwsiyat öqalayat aw yank̇aṅw pumuy ipwantaqw, pay hapi pas God moṅwtunatyaat umumi pitsíwiwta.
28 Se, porém, eu expulso demônios pelo Espírito de Deus, certamente é chegado o reino de Deus sobre vós.
29 Ya sen hin hak hakiy a’nö hoṅvit kīyat aw pak̇e’ hihta himuyat put aṅqw nawhkini? Pam mohti put some’, pahsat pu pam put kīyat kīqötani.
29 Ou como pode alguém entrar na casa do valente e roubar-lhe os bens sem primeiro amarrá-lo? E, então, lhe saqueará a casa.
30 Qa inumumnihqa hapi inuhpew’iwta; pu qa inumum tsovalantaqa tatslakinta.
30 Quem não é por mim é contra mim; e quem comigo não ajunta espalha.
31 Paniqw ōviy nu umumi paṅqawni: Hak hihta ep qaanhtiniqw, sen nuhtumiq hiṅqawniqw, pam pantaqa put ahpiy ayo yukiwmantani. Nīkaṅw hak haqam Qahováriwtaqat Hikwsit aqw hiṅqawniqw, pam pantaqa pas soon hisat put ahpiy ayo yukiwni.
31 Por isso, vos declaro: todo pecado e blasfêmia serão perdoados aos homens; mas a blasfêmia contra o Espírito não será perdoada.
32 Pu hak haqam nuy Sinot Tiyat aqw hiṅqawhq pay pam put ahpiy ayo yukiltini. Nīk̇aṅw hak haqam Qahováriwtaqat Hikwsit aqw hiṅqawhq pam pas soon hisat put ahpiy ayo yukiltini, it qatsit ep’e, pu qatsit nātoniqat ep’e.
32 Se alguém proferir alguma palavra contra o Filho do Homem, ser-lhe-á isso perdoado; mas, se alguém falar contra o Espírito Santo, não lhe será isso perdoado, nem neste mundo nem no porvir.
33 Hak lolmat sipaltsokit ūye’, lomasipalat aniwnaṅwu. Pu hak sipaltsokiy aw qa tunatyawtaqw, pam nukushinhte’, qalomásipalat aniwnaṅwu. Pi sipaltsoki aniwniy akw mātsiwtaṅwu.
33 Ou fazei a árvore boa e o seu fruto bom ou a árvore má e o seu fruto mau; porque pelo fruto se conhece a árvore.
34 Is uti, uma hakim tsūtsu’tuy amunyuṅqamu! Ya uma hin qalomátunatyay’k̇ahk̇aṅw hihta lolmat yuaatotani? Pi hakiy unaṅwpeq himu ohpokiwtaqw, put hapi hakiy moat yuaataṅwu.
34 Raça de víboras, como podeis falar coisas boas, sendo maus? Porque a boca fala do que está cheio o coração.
35 Lolmat tunatyawtaqa sino unaṅwṅaqw hihta lolmat nȫṅantoynaṅwu. Pu qalomátunayawtaqa sino piw unaṅwṅaqw hihta qalolmat nȫṅantoynaṅwu.
35 O homem bom tira do tesouro bom coisas boas; mas o homem mau do mau tesouro tira coisas más.
36 Noqw nu umumi paṅqawni: Sinom hihta an’ewakw lavayhtote’, hisat hin yukiltiniqat aw pituqw, pep pu’ nawus nenṅem hin lavayhtotini.
36 Digo-vos que de toda palavra frívola que proferirem os homens, dela darão conta no Dia do Juízo;
37 Pi God hakiy lavayiyat ep hakiy hin yukynani, sen put súantaqat paṅqawni, sen qasúantaqata.
37 porque, pelas tuas palavras, serás justificado e, pelas tuas palavras, serás condenado.
38 Noqw pahsat pu hakim tutavot tūtutuqaynayaqam Pharisee‐sinmuy amumum aw lavayhtotiqe paṅqaqwa: Tūtutuqaynaqa, um as k̇ātatayhpit hihta tuawi’taqat itamumi mahtaknani.
38 Então, alguns escribas e fariseus replicaram: Mestre, queremos ver de tua parte algum sinal.
39 Noqw pam lavayhtiqe amumi paṅqawu: Ima pu’ qatsívaptsiwyuṅqam nukpansinomu, tusk̇apsinomu. Puma k̇ātatayhpit hihta tuawi’taqat aw yórikyaniqey nānawakna. Nīk̇anw pay puma soon k̇ātatayhpit aw yórikyani, hal pas sūkw k̇ātatayhpit‐saa. Pam Tutuyqawhqat lavay’ayayat Jonas qatsiyat ep hiniwhtiqat an aw yukiltini.
39 Ele, porém, respondeu: Uma geração má e adúltera pede um sinal; mas nenhum sinal lhe será dado, senão o do profeta Jonas.
40 Ura Jonas wukovakiwuy ponoveq pāyis tālat aṅ‐nik̇aṅw pu pāyis tōkilat aṅ pakiwta. Noqw pay pan piw nu’ Sinot Tiat tutskwat ahsonve pāyis tālat aṅ‐nik̇aṅw pu pāyis tōkilat aṅ pakiwtani.
40 Porque assim como esteve Jonas três dias e três noites no ventre do grande peixe, assim o Filho do Homem estará três dias e três noites no coração da terra.
41 Hisat hin yukiltiniqat aw pituqw, Nineveht aṅqw sinom pu’ qatsívaptsiwyuṅqamuy amumum hoṅve’, pumuy qatuptsiwniyamuy ep suhputsnayani; ispi Jonas pumuy amumi yuaaykuqw, puma nāp tunatyay aṅqw lasyaq’ö. Noqw meh, Jonas epnihqe pas pávannihqa yep umumum wunu.
41 Ninivitas se levantarão, no Juízo, com esta geração e a condenarão; porque se arrependeram com a pregação de Jonas. E eis aqui está quem é maior do que Jonas.
42 Hisat hin yukiltiniqat aw pituqw, tatk̇aqw móṅwi‐wuhti pu’ qatsívaptsiwyuṅqamuy amumum wunupte’, pumuy qatuptsiwniyamuy ep suhputsnani; ispi pam Solomon a’no wuwniyat aw tūqaytaniqe ōviy tūwaqalṅahaqaqw put aw pitu. Noqw meh, Solomon epnihqe pas pávannihqa yep’e.
42 A rainha do Sul se levantará, no Juízo, com esta geração e a condenará; porque veio dos confins da terra para ouvir a sabedoria de Salomão. E eis aqui está quem é maior do que Salomão.
43 Tuyoy’eway hikwsi sinot aṅqw yámak̇e’, haqe’ qa pay’taqat aṅ hinnumṅwu, haqam nāsuṅwnaniqe ōviy’o; nit qa túwaṅwu.
43 Quando o espírito imundo sai do homem, anda por lugares áridos procurando repouso, porém não encontra.
44 Nen pahsat pu paṅqawṅwu: Han pi pay nu ikiy aṅqw yámakqey aw áhoy’i, kítaṅwu. Pu pam ep pituqw qa hak epniqw, pās maspiwtaqw, aṅ himu lomahinyuṅqw, pantaqat yórikṅwu.
44 Por isso, diz: Voltarei para minha casa donde saí. E, tendo voltado, a encontra vazia, varrida e ornamentada.
45 Nen pahsat pu pam ahpiynen, pētuy tsáṅe’nihqamuy hīhikwsimuy nahpenihqe pas nūnukpantuy aw tsamṅwu; noqw puma aw yuñe’ pep ki’yuṅṅwu. Noqw hakiy qatsiat aṅknihqa mohtiwat epnihqe pu’ pas qalomáhinhtiṅwu. Noqw pan hapi imuy pu’ qatsivaptsiwyuṅqamuy qalomáhinyuṅqamuy amuṅem hintani.
45 Então, vai e leva consigo outros sete espíritos, piores do que ele, e, entrando, habitam ali; e o último estado daquele homem torna-se pior do que o primeiro. Assim também acontecerá a esta geração perversa.
46 Noqw nāt pam sinmuy amumi yuaataqw, meh, put tupkomat yuyat amum ihpaq hoṅk̇ahk̇aṅw, put aw yuaaykuyaniqey nānawakna.
46 Falava ainda Jesus ao povo, e eis que sua mãe e seus irmãos estavam do lado de fora, procurando falar-lhe.
47 Noqw haqawa put aw paṅqawu: Meh, uhtupkom uṅuy amum ihpaq hoṅk̇ahk̇aṅw, ūmi yuaaykuyaniqey nānawakna.
47 E alguém lhe disse: Tua mãe e teus irmãos estão lá fora e querem falar-te.
48 Noqw pam lavayhtiqe, put āawnaqat aw paṅqawu: Noqw ya hak íṅuu? Pu ya hakim itupkomya?
48 Porém ele respondeu ao que lhe trouxera o aviso: Quem é minha mãe e quem são meus irmãos?
49 Pu pam put aw nánatuwnayaqamuy amumi māmasat, paṅqawu: Huvam iṅuy, pu itupkomuy amumi yórikyaa.
49 E, estendendo a mão para os discípulos, disse: Eis minha mãe e meus irmãos.
50 Pi hak haqam Inay ōveqatsit ep qátuhqat tunatyayat aṅ hinmaqa hapi itupko, pu isiwa, pu iṅuu.
50 Porque qualquer que fizer a vontade de meu Pai celeste, esse é meu irmão, irmã e mãe.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 12, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.