Provérbios 17
Tuivang Matu Chin Bible (HLT_THB) vs NVT
1 Khqah qu doena imkhuiawh poei ak beena ai anglakawh, qoepquinaak ing buhkak khangoet bai leek bet hy.
1 É melhor um pedaço de pão seco e paz que uma casa cheia de banquetes e conflitos.
2 Tamnaa ak cyi ing ming ak seet sakkung capa ce uk nawh, ciingnaakhqi a qo ce pang pyi khqi lawt kaw.
2 O servo prudente governará sobre o filho que envergonha o pai e terá parte na herança com os filhos de seu senhor.
3 Cak ciimnaak ham cak am, sui ciimnaak ham maih ling ing ciimna awm nawh, lingbyi taw Bawipa ing ni am ciim.
3 O fogo prova a pureza da prata e do ouro, mas o S
4 Theem amak leek ak saikung ing thailatnaak ak awi ngai nawh, thlak thailat ing thlakche ak awi ce ngai hy.
4 A pessoa má gosta de ouvir maldades; o mentiroso dá atenção a palavras destrutivas.
5 Khawdeng ak thekhanaak taw anih ak Synkung ak thekhanaak ni, thlang kyinaak a sawng awh ak awmhly ak thlang taw a toel kaana am awm ti kaw.
5 Quem zomba do pobre insulta seu Criador; quem se alegra com a desgraça alheia será castigado.
6 Tucakhqi ve pacawngkhqi a boei lumyk na awm nawh, pakhqi taw cakhqi a boeimangnaak na awm hy.
6 Os netos são coroa de honra para os idosos; os pais são o orgulho de seus filhos.
7 Awih kqawn thai ve thlakqaw ingqawi am qoepqui na nawh, qai awi kqawn ve Sangpahrang ingqawi am qoepqui khqoet hy.
7 Não convém ao tolo falar com eloquência, e muito menos ao governante mentir.
8 Kutdo ve ak dokung mikawh suilung amyihna awm nawh, a haai ang mangnaak ben hoeiawh saithainaak ce ta hy.
8 O suborno é como um amuleto da sorte; quem o oferece sempre alcança o que quer.
9 Thlang a thawlhnaak ak thuhphah ing lungnaak dang sak nawh, cehlai thlang a thawlhnaak ak phokung ing beqoep qawi hqeh sak hy.
9 Quem perdoa a ofensa mostra amor, mas quem insiste nela separa amigos.
10 Thlakqaw a voei siim vyk lakawh thlakcyi hykpoet zyihtoel ing phu ta bet hy.
10 Uma repreensão é mais eficaz para o prudente que cem açoites para o tolo.
11 Thlang amak leek ing awi am ngaihnaak ben doengna mang nawh, cemyih thlang cetaw thlangqeen khaw amak ngai boei venna tyihna awm kaw.
11 A pessoa má sempre procura razão para se rebelar, por isso será severamente castigada.
12 Thlakqaw ak qaw huui ingqawi qhum anglakawh a ca a mi lawh pek phawm ingqawi qum ngaih awm bet hy.
12 É melhor deparar com uma ursa da qual roubaram os filhotes que confrontar um tolo em sua insensatez.
13 Theem leek ce theem amak leek ing ak thung ak thlang taw seetnaak kaana a im am cawn taak ti kaw.
13 Quem paga o bem com o mal sempre terá o mal em sua casa.
14 Oelh ngawngnaak ve tuile ak poek ing myih hy, cedawngawh khqah qunaak a awm hlanawh oelh ngawngnaak ce hu nawng taak.
14 Começar uma briga é como abrir a comporta de uma represa; portanto, pare antes que irrompa a discussão.
15 Thlakthawlh cang lu ak phyih sak ingkaw thlakdyng thawlh ak phyih sak ak thlang ce Bawipa ing am tyih qawi ni.
15 Absolver o culpado e condenar o inocente são duas coisas detestáveis para o S
16 Cyihnaak amak ta thlakqaw kutawh ikaw ham nu cyihnaak thlaihnaak ham tangka pekna a awm kaw?
16 De nada adianta pagar para instruir o tolo, pois ele não tem vontade de aprender.
17 Pyi leek ingtaw lungnaak ta poepa nawh, cawt taw kyinaak sawngawh a nik pyi ham ak thang law ni.
17 O amigo é sempre leal, e um irmão nasce na hora da dificuldade.
18 Khawkpoeknaak thai amak ta ing a kut bei nawh, a imceng ham qii ak khoengkungna awm hy.
18 É falta de juízo dar garantia pela dívida de alguém ou aceitar ser fiador de um amigo.
19 Boekoek ak lungnak ing thawlh lungna nawm, ak chawmkeng ak sang sak ing seetnaak ce sui hy.
19 Quem gosta de brigar ama o pecado; quem confia em muralhas procura a própria ruína.
20 Kawlung amak leek thlang a khawsak am vaan nawh; am kha ing thailatnaak awi ak kqawn poepa taw kyinaak sawng kaw.
20 O coração perverso não prospera; a língua mentirosa se mete em dificuldades.
21 Thlakqaw ak ca naak taw amah ingkaw amah kawseetnaak ak pe quna awm nawh, thlakqaw ak ca naak pa ing kawzeelnaak am ta kaw.
21 O filho tolo causa tristeza ao pai; não há alegria para o pai de um rebelde.
22 Kawlung zeelnaak taw sadingnaak na awm nawh, kawlung kawseetnaak taw quhqawng hawnnaak ni.
22 O coração alegre é um bom remédio, mas o espírito abatido consome as forças.
23 Thlakche ing ak dyng awitlyknaak kawi sak hamna ak hyp kutdo lo hy.
23 O perverso recebe suborno em segredo, para desviar o rumo da justiça.
24 Cyihnaak taw simthainaak ak takhqi haiawh awm nawh, cyihnaak amak ta a mik ing khawdek a kelcawng dyna sui hy.
24 O sensato mantém os olhos fixos na sabedoria, mas os olhos do tolo vagueiam até os confins da terra.
25 Capa ak qaw ing a pa kawseetnaak pe nawh, ak canaak nu ham ngaihkyinaak pe hy.
25 O filho tolo causa tristeza a seu pai e amargura àquela que o deu à luz.
26 Thlangdyng toelnaak kut thlak am leek nawh, ak thyymna awihtlykkumg vyyk am leek hy.
26 É errado castigar os justos por serem bons e açoitar os líderes por serem honestos.
27 Awih kqawn ak ngaihtaak ing cyihnaak ta nawh, zaaksimnaak ak ta ing awm mylh mylh hy.
27 Quem é verdadeiramente sábio usa poucas palavras; quem tem entendimento controla suas emoções.
28 Thlakqaw awm a awm mylh mylh awhtaw thlang ing thlakcyi na ngai nawh, a huui a cymbyp awhtaw thlang ing khawksimna ngai hy.
28 Até o insensato passa por sábio quando fica calado; de boca fechada, até parece inteligente.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Provérbios 17, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.