Provérbios 17
Tuivang Matu Chin Bible (HLT_THB) vs NTLH
1 Khqah qu doena imkhuiawh poei ak beena ai anglakawh, qoepquinaak ing buhkak khangoet bai leek bet hy.
1 É melhor comer um pedaço de pão seco, tendo paz de espírito, do que ter um banquete numa casa cheia de brigas.
2 Tamnaa ak cyi ing ming ak seet sakkung capa ce uk nawh, ciingnaakhqi a qo ce pang pyi khqi lawt kaw.
2 O escravo sábio mandará no filho que envergonhou o pai e também receberá uma parte da herança.
3 Cak ciimnaak ham cak am, sui ciimnaak ham maih ling ing ciimna awm nawh, lingbyi taw Bawipa ing ni am ciim.
3 O ouro e a prata são provados pelo fogo, mas é o Senhor Deus quem mostra o que as pessoas realmente são.
4 Theem amak leek ak saikung ing thailatnaak ak awi ngai nawh, thlak thailat ing thlakche ak awi ce ngai hy.
4 Os maus ouvem com atenção as coisas más, e os mentirosos gostam de ouvir mentiras.
5 Khawdeng ak thekhanaak taw anih ak Synkung ak thekhanaak ni, thlang kyinaak a sawng awh ak awmhly ak thlang taw a toel kaana am awm ti kaw.
5 Quem caçoa do pobre insulta a Deus, que o fez; quem se alegra com a desgraça dos outros será castigado.
6 Tucakhqi ve pacawngkhqi a boei lumyk na awm nawh, pakhqi taw cakhqi a boeimangnaak na awm hy.
6 Assim como os avós se orgulham dos netos, os filhos se orgulham dos pais.
7 Awih kqawn thai ve thlakqaw ingqawi am qoepqui na nawh, qai awi kqawn ve Sangpahrang ingqawi am qoepqui khqoet hy.
7 É mais fácil um tolo dizer alguma coisa que se aproveite do que um homem de respeito dizer uma mentira.
8 Kutdo ve ak dokung mikawh suilung amyihna awm nawh, a haai ang mangnaak ben hoeiawh saithainaak ce ta hy.
8 Alguns pensam que, com dinheiro, podem comprar qualquer pessoa; acham que o suborno é uma coisa mágica.
9 Thlang a thawlhnaak ak thuhphah ing lungnaak dang sak nawh, cehlai thlang a thawlhnaak ak phokung ing beqoep qawi hqeh sak hy.
9 Quem perdoa uma ofensa mostra que tem amor, mas quem fica lembrando o assunto estraga a amizade.
10 Thlakqaw a voei siim vyk lakawh thlakcyi hykpoet zyihtoel ing phu ta bet hy.
10 Quem tem juízo aprende mais com uma repreensão do que o tolo, com cem chicotadas.
11 Thlang amak leek ing awi am ngaihnaak ben doengna mang nawh, cemyih thlang cetaw thlangqeen khaw amak ngai boei venna tyihna awm kaw.
11 As pessoas revoltadas estão sempre criando problemas; por isso a morte virá para elas como um mensageiro cruel.
12 Thlakqaw ak qaw huui ingqawi qhum anglakawh a ca a mi lawh pek phawm ingqawi qum ngaih awm bet hy.
12 É melhor encontrar uma ursa da qual roubaram os filhotes do que um homem sem juízo, ocupado com as suas tolices.
13 Theem leek ce theem amak leek ing ak thung ak thlang taw seetnaak kaana a im am cawn taak ti kaw.
13 Quem paga o bem com o mal não afastará o mal da sua casa.
14 Oelh ngawngnaak ve tuile ak poek ing myih hy, cedawngawh khqah qunaak a awm hlanawh oelh ngawngnaak ce hu nawng taak.
14 O começo de uma briga é como a primeira rachadura numa represa: é bom parar antes que a coisa piore.
15 Thlakthawlh cang lu ak phyih sak ingkaw thlakdyng thawlh ak phyih sak ak thlang ce Bawipa ing am tyih qawi ni.
15 Há duas coisas que o Senhor Deus detesta: que o inocente seja condenado e que o culpado seja declarado inocente.
16 Cyihnaak amak ta thlakqaw kutawh ikaw ham nu cyihnaak thlaihnaak ham tangka pekna a awm kaw?
16 Não adianta nada o tolo gastar dinheiro para conseguir a sabedoria porque ele não aprende nada mesmo.
17 Pyi leek ingtaw lungnaak ta poepa nawh, cawt taw kyinaak sawngawh a nik pyi ham ak thang law ni.
17 O amigo ama sempre e na desgraça ele se torna um irmão.
18 Khawkpoeknaak thai amak ta ing a kut bei nawh, a imceng ham qii ak khoengkungna awm hy.
18 Somente um tolo aceitaria ficar como fiador do seu vizinho.
19 Boekoek ak lungnak ing thawlh lungna nawm, ak chawmkeng ak sang sak ing seetnaak ce sui hy.
19 As pessoas revoltadas gostam de briga, e quem vive se gabando está correndo para a desgraça.
20 Kawlung amak leek thlang a khawsak am vaan nawh; am kha ing thailatnaak awi ak kqawn poepa taw kyinaak sawng kaw.
20 Quem vive pensando e dizendo coisas más não pode esperar nada de bom, mas só a desgraça.
21 Thlakqaw ak ca naak taw amah ingkaw amah kawseetnaak ak pe quna awm nawh, thlakqaw ak ca naak pa ing kawzeelnaak am ta kaw.
21 O pai de filhos sem juízo só tem tristezas e sofrimentos.
22 Kawlung zeelnaak taw sadingnaak na awm nawh, kawlung kawseetnaak taw quhqawng hawnnaak ni.
22 A alegria faz bem à saúde; estar sempre triste é morrer aos poucos.
23 Thlakche ing ak dyng awitlyknaak kawi sak hamna ak hyp kutdo lo hy.
23 Os juízes desonestos se vendem por dinheiro e por isso são injustos nas suas sentenças.
24 Cyihnaak taw simthainaak ak takhqi haiawh awm nawh, cyihnaak amak ta a mik ing khawdek a kelcawng dyna sui hy.
24 Quem tem juízo procura a sabedoria, mas o tolo não sabe o que quer.
25 Capa ak qaw ing a pa kawseetnaak pe nawh, ak canaak nu ham ngaihkyinaak pe hy.
25 O filho sem juízo é tristeza para o seu pai e amargura para a sua mãe.
26 Thlangdyng toelnaak kut thlak am leek nawh, ak thyymna awihtlykkumg vyyk am leek hy.
26 Não é bom multar um homem correto; não é certo castigar os líderes honestos.
27 Awih kqawn ak ngaihtaak ing cyihnaak ta nawh, zaaksimnaak ak ta ing awm mylh mylh hy.
27 Quem controla as suas palavras é sábio, e quem mantém a calma mostra que é inteligente.
28 Thlakqaw awm a awm mylh mylh awhtaw thlang ing thlakcyi na ngai nawh, a huui a cymbyp awhtaw thlang ing khawksimna ngai hy.
28 Até um tolo pode passar por sábio e inteligente se ficar calado.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Provérbios 17, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.