Provérbios 15
Tuivang Matu Chin Bible (HLT_THB) vs NTLH
1 Awih neem ing kawso qeem sak nawh, awih tlo ing kaw so sak hy.
1 A resposta delicada acalma o furor, mas a palavra dura aumenta a raiva.
2 Thlakcyi am lai ing cyihnaak awitak cawn sak nawh, thlakqaw am kha ing qawnaak dang sak hy.
2 As palavras do sábio tornam o conhecimento atraente, mas o tolo só diz bobagens.
3 Boepa mik taw hyn boeih awh awm nawh, theem leek ingkaw theem che toek poepa hy.
3 O Senhor Deus vê o que acontece em toda parte; ele está observando todos, tanto os bons como os maus.
4 Thlang ak qoei sak lai taw hqingnaak thingna awm nawh, thailatnaak ing ak bee lai taw kawlung patang sak hy.
4 As palavras bondosas nos dão vida nova, porém as palavras cruéis desanimam a gente.
5 Thlakqaw ingtaw a pa ak toelnaak husit nawh, cehlai toelnaak ak haanaak taw ngaihtaak ing khawksaa thlang ni.
5 Quem despreza o que o pai ensina é tolo, mas quem aceita a sua correção é sábio.
6 Thlakdyng imawh khawh khawzah awm nawh, thlakche khawboe phu taw kawpoek kyinaak ni.
6 Na casa do homem direito há muita prosperidade, mas o lucro dos maus traz dificuldades.
7 Thlakcyi a huui ing siimnaak pungtai sak nawh, thlakqaw kawlung ingtaw cemyih am sai hy.
7 Quando os sábios falam, eles espalham conhecimento, mas isso não acontece com os tolos.
8 Thlakche a hyih phum taw Khawsa ham tuih kawina awm nawh; thlakleek a hlacamnaak taw Khawsa ham kawzeelnaak ni.
8 O Senhor detesta os sacrifícios que os maus lhe oferecem, porém se alegra com a oração dos bons.
9 Thlakchekhqi lam taw Khawsa ham tuih kawina awm nawh, dyngnaak lamawh ak cetkhqi cetaw lungna khqi hy.
9 O Senhor detesta a maneira de viver dos maus, porém ama a quem faz o que é direito.
10 Lamawh amak cetkhqi taw ak tlo soeih toelnaak ing qeeh nawh; toelthamnaak ak sawhnaak thlang taw thi kaw.
10 Quem abandona o caminho do bem será severamente castigado, e quem odeia ser corrigido morrerá.
11 Ceikhui ingkaw Abaddon ce Khawsa ing a huh pheng awhtaw thlang kawlung taw ikawmyih na nu ang dang hly pheng?
11 Se o Senhor sabe o que acontece até mesmo no mundo dos mortos , como poderá alguém esconder dele os seus pensamentos?
12 Thlang ak thekha naak ing toelnaak am lungna nawh, thlakcyi venna awm am cet ti kaw.
12 O homem vaidoso não gosta de quem o corrige; ele nunca pede conselhos aos sábios.
13 Kawlung awmhlynaak ing mikhai hlampan sak nawh, kawlung tlohnaak ing myihla kawseet sak hy.
13 A alegria embeleza o rosto, mas a tristeza deixa a pessoa abatida.
14 Khawkpoek thainaak kawlung ak ta ing cyinaak sui nawh, thlakqaw am kha ingtaw qawnaak doengawh awm hy.
14 Quem é sábio procura aprender, mas os tolos estão satisfeitos com a sua própria ignorância.
15 Kyinaak ak sawng ham khawnghii boeih ve se boeih nawh, kawlung ak nawmkhqi ham taw zeelnaak poei ing bee poepa hy.
15 Todos os dias são difíceis para os que estão aflitos, mas a vida é sempre agradável para as pessoas que têm coração alegre.
16 Patang doena theem khawzah taak ang lakawh Khawsa kqihnaak ing theem a khoeh taak ve leek bet hy.
16 É melhor ser pobre e temer a Deus , o Senhor , do que ser rico e infeliz.
17 Sawhnaak kawlung ing vaitaw ak tha him nawh buh vel anglakawh lungnak a awmnaak awh an hah ing buh vel haih leek bet hy.
17 É melhor comer verduras na companhia de quem a gente ama do que comer a melhor carne onde existe ódio.
18 Thlang am thin ak see ing hqehnaak coeng sak nawh, yhnaak ak ta thlang ingtaw kawso qeem sak hy.
18 A pessoa de mau gênio sempre causa problemas, mas a que tem paciência traz a paz.
19 Thlang thakdam a lamawh hling bee nawh, thlakmeet a lam taw kau nawh dyng hy.
19 O preguiçoso encontra dificuldades por toda parte, mas para a pessoa correta a vida não é tão difícil.
20 Capak cyi ing pa ak kaw zeel sak nawh, thlakqaw ingtaw a nu thee na hy.
20 O filho sábio dá alegria ao seu pai, mas o filho sem juízo despreza a sua mãe.
21 Cyihnaak amak ta khqi ham taw qawnaak ve a mi awmhlynaak na awm nawh, khawksiim thlang ingtaw a lam dyng sak hy.
21 O tolo se diverte com as suas tolices, mas o sábio faz o que é certo.
22 Awi doet qu kaana bi sai ing am phu mah nawh, cehlai awi doet qunaak a kuum awh bibi coeng hy.
22 Sem conselhos os planos fracassam, mas com muitos conselheiros há sucesso.
23 Amah a tym canawh awi doet hlatnaak ak thyym zaak taw ym ham kawi soeih hy.
23 Saber dar uma resposta é uma alegria; como é boa a palavra certa na hora certa!
24 Thlakcyi ham hqingnaak lam taw a baang benna kawng nawh, kham lam Ceikhui lamawh ama ceh naak ham.
24 A pessoa sábia não desce pelo caminho da morte, mas sobe pela estrada da vida.
25 Bawipa ing thlak oekqu a im ce khaai khoep kawm saw, nuhai a im khoeng taw cak sak kaw.
25 O Senhor Deus derruba a casa dos orgulhosos, mas protege a propriedade da viúva.
26 Kawpoek amak leek taw Khawsa am tyih kawina awm nawh, kawpoek ak ciimkhqi kawpoek cetaw ym pekkhqi hy.
26 O Senhor detesta os pensamentos dos maus, mas gosta de palavras bondosas.
27 Thlak kamvaa ing a imkhui patang pe hy, cehlai ang hyp kutdo ak sawhnaak thlang taw hqing kaw.
27 Quem procura ficar rico por meios desonestos põe a sua família em dificuldades; quem odeia o suborno viverá mais.
28 Thlakdyng kawlung ing awi khin ngai hy, cehlai thlakche ingtaw awihche hlah sawqhat hy.
28 As pessoas corretas pensam antes de responder; as pessoas más respondem logo, porém as suas palavras causam problemas.
29 Khawsa ing thlakche khqi ce lak hla khqi nawh thlakdyng khqi a cykcahnaak taw zaak pekkhqi hy.
29 O Senhor está longe dos maus, porém ouve a oração de quem é correto.
30 Mikhai hlampannaak ingawh kawlung awmhly sak nawh, awithangleek ing quhqawng cang sak hy.
30 Um olhar amigo alegra o coração; uma boa notícia faz a gente sentir-se bem.
31 Hqingnaak pek toelthamnaak ak haanaak taw thlakcyikhqi a imkhui cakawna awm kaw.
31 Aquele que aceita a repreensão justa andará na companhia dos sábios.
32 Toelthamnaak amak haanaak taw ang myihla ak thekhanaak ni, zyihtoelnaak ak haanaak ingtaw zaaksimnaak hu kaw.
32 Quem rejeita conselhos prejudica a si mesmo, mas quem aceita a correção fica mais sábio.
33 Khawsa kqihchahnaak taw cyihnaak ak cawngpyikungna awm nawh; dungvoengnaak taw kyihcahna awmnaak hly ni.
33 Quem teme o Senhor está aprendendo a ser sábio; quem é humilde é respeitado.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Provérbios 15, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.