Tiago 3
Khoryenkom Karyehtanà (HIXNT) vs VC
1 Rowtà komo y, anatoko hananàhno ynye ro me tesnàr komo xe natxow hana, okukuru komo, thenyenohnà komo. Yakehra nyhe rma hak nahtxoko, hananàhno ynye ro komo. Àsok tawro hana. Tawexenàmnàtokonye, tanàhnohsom me rma haxa natxhe hampànà, hananàhno ynye rotho komo, anar kom yoho rma haxa mak ha.
1 Meus irmãos, não haja muitos entre vós a se arvorar em mestres; sabeis que seremos julgados mais severamente,
2 Thenyehra rma haxa tawexenàmyatxow hamà. Toto kom yakoro kàrwonàmnàtokony xarha, tawexenàmsom me rma rha tehxatxow hamà. Awexenàmpànà ro me haxa kàrwonàmnàtokonye ryhe, ohxe roro rma haxa tehxatxow hamà. Tosowyomaxemà ro me tehxatxow hamà, atxke kàrwonàmrà kom hona. Atxke àrwomnà roro me kehtokonye, tosowyomaxemà roro me rma rha tehxatxow hamà, kanhàn kom hona, omeroron kom hona.
2 porque todos nós caímos em muitos pontos. Se alguém não cair por palavra, este é um homem perfeito, capaz de refrear todo o seu corpo.
3 Àsok tawro horà hana koknà komo tàmtaràhtetxow ha. Kafaru ymo tàmtaràhtetxow hamà, fàryeyu ke, kàwyanye anàr horà, àwya koyuknur kom horà. Fàryeyu ryhe, hory mehra rma haxa nay hamà. Àro txko rma ke, okno ymo horyetho ymo taryatxow hamà.
3 Quando pomos o freio na boca dos cavalos, para que nos obedeçam, governamos também todo o seu corpo.
4 Àsok hana nay xarha, kanawa ymo ha. Hory me ymo rma haxa nay hamà. Karyhe rma haxa naryaha, atxowowo ymo. Àmakoryenkatxho ryhe, atxke txko rma haxa naha. Àro txko rma ke nàramehe, kanawa ymo yanye ro. Henta ya haxa anàr xe hana nay ha, noro ha. Àsna ryhe naryaha, àro txko ke.
4 Vede também os navios: por grandes que sejam e embora agitados por ventos impetuosos, são governados com um pequeno leme à vontade do piloto.
5 Àro wyaro rma rha, atxke txko naha, dyuru komo xarha, kàrwonàmtoho komo. Àro txko rma yano me, tàrwonhorye rma haxa tehxatxow hamà, ehonomnà me rma haxa kosonyhonàr kom horà.
5 Assim também a língua é um pequeno membro, mas pode gloriar-se de grandes coisas. Considerai como uma pequena chama pode incendiar uma grande floresta!
6 Weheto wyaro rma rha atxke rma haxa naha, dyuru komo, kàrwonàmtoho komo. Yaworonohnà ro me rma haxa mak naha ha, omeroro khun kom yoho rma haxa mak ha. Atxke rma haxa keny kom me naha. Kàmryen kom yaye ro rma, atxke keny kom me naha. Khorymamtàhkanàr kom yakoro ro xarha, atxke keny kom me naha. Satanasà ymo yano me atxke rma haxa naha, dyuru komo, yuhnayen yohà ymo yano me mak ha, eryewhamnohno ytxoho ro yohà ymo yano me mak ha.
6 Também a língua é um fogo, um mundo de iniqüidade. A língua está entre os nossos membros e contamina todo o corpo; e sendo inflamada pelo inferno, incendeia o curso da nossa vida.
7 Àsok hana natxow ha, onokna kom ha. Bayanye rma haxa natxow hamà, tano mya tàtosom komo, tahotàhkem komo xarha, tàrar ho tàtosom komo xarha, tuna kwawon komo xarha, omeroron komo. Bayanye ehxahotho rma tehsamnohyatxow hamà.
7 Todas as espécies de feras selvagens, de aves, de répteis e de peixes do mar se domam e têm sido domadas pela espécie humana.
8 Dyuru kom haxa ryhe, ehsamnohpànà roro me naha. Atxke roro tàrwonyemà rma, atàknanàhkahnà roro me naha. Ohxe harha àrwomnà ro me tehxatxow hamà. Anhà hokono ro ymo àro ha, dyuru komo, atàknahnà ro mak ha. Okoye yeryewru wyaro, eryewhamnohno ynye me rma haxa naha.
8 A língua, porém, nenhum homem a pode domar. É um mal irrequieto, cheia de veneno mortífero.
9 Àro rma ke, ohxe xaxa manaha, tketxhe, Kohkomo wya, kyàmkomo wya. Àro rma rha ke toto komo twàràhyaketxhe. Tàwyaro rma rha Khoryenkomo nakàhtotho komo twàrahyaketxhe.
9 Com ela bendizemos o Senhor, nosso Pai, e com ela amaldiçoamos os homens, feitos à semelhança de Deus.
10 Kàwyanye, ohxe xaxa manaha katxho rma, kàmtayenye nahatakehe. Àro rma rha yaye nahatakehe xarha, kàwyanye wàràhyakano ytxoho. Rowtà komo y, àro wyaro tehxoryehra ro mak tehxatxhe.
10 De uma mesma boca procede a bênção e a maldição. Não convém, meus irmãos, que seja assim.
11 Àsok hana nay ha, tuna ha. Yarànà txko yaye takrarawaknyemà txko yahatakantoko, àro rma rha yaye ahatakahnà ro me nay hamà, tuna torkuknyemà ymo. Àro wyaro rma rha, kàmtayenye tahatakahoryehra naha, anhà.
11 Porventura lança uma fonte por uma mesma bica água doce e água amargosa?
12 Rowtà komo y, àsok hana nay ha, fek yohà. Fek me tehetaxemà ro me nay hamà. Oryefera me harha ehetahnà ro me nay hamà, fek yohà. Àsok hana nay ha, ufa yohà. Ufa me tehetaxemà ro me nay hamà. Fek me harha ehetahnà ro me nay hamà, ufa yohà. Àsok hana nay ha, tuna ymo ha. Tuxuranke tuna ymo yehtoko, àwawo rma ehxera nay hamà, tuna uxuramnà. Àro wyaro rma rha, àme yohà roro hak nahko, kàrwonàmtoho komo. Ohxe roro hak nahko.
12 Acaso, meus irmãos, pode a figueira dar azeitonas ou a videira dar figos? Do mesmo modo a fonte de água salobra não pode dar água doce.
13 Anatoko tàyweron me natxow hana, okukuru komo. Enkukmahnà ro me natxow hana. Nyamoro rma hak ohxe roro nahtxoko. Enyhoru hokono ro me hak nahtxoko. Àro wyaro tesnàr kom ke ryhe, tàyweron me nosonyhetxow hamà. Tàywerono rma, ehonomnà me osonyhera rma hak nahtxoko. Àsok tawro hana. Tàyweron me xaxa kehtokonye, ehonomnà me osonyhera tehxatxow hamà.
13 Quem dentre vós é sábio e inteligente? Mostre com um bom proceder as suas obras repassadas de doçura e de sabedoria.
14 Anatoko ehonomnà kom hoko tehohkaxemà ro me rma haxa manatxow hana, ohnawonye. Anar kom yoho rma haxa oyesnàr komo xe manatxow hana. Àro wyaro oyehtokonye, tàywerono ro ryhe uro ha kanyehnà ro me ehtxoko. Àro wyaro kany me haxa oyehtokonye, yaworonohnà ro me rma haxa manatxow hamà.
14 Mas, se tendes no coração um ciúme amargo e gosto pelas contendas, não vos glorieis, nem mintais contra a verdade.
15 Ehonomnà kom hoko tehohkaxem komo ryhe, tàywero rma natxhe haryhe. Kahe yawon hoye rohra, yukryeka hon kom hoye ro haxa, tàywero rma natxhe haryhe, Khoryenkom hutwanyehnà kom hoye ro mak ha, worokyamo yohà ymo hoye ro mak ha.
15 Esta não é a sabedoria que vem do alto, mas é uma sabedoria terrena, humana, diabólica.
16 Àsok tawro hana. Ehonomnà kom hoko tehohkaxemà ro me tehtokonye, anar kom yoho rma haxa tesnàr komo xe tehtokonye, àsok make rma haxa natxow hamà, toto komo. Anaro rha tanhàn kom hoko rma haxa natxow hamà, thenyehra rma haxa mak ha.
16 Onde houver ciúme e contenda, ali há também perturbação e toda espécie de vícios.
17 Kahe yawon hoye ro haxa tàyweron me kehtokonye, onà wyaro tehxatxow hamà. Kanhàn kom hokonohnà ro me tehxatxhe. Osoyhera tehxatxhe xarha. Tosoyxem komo takoronometxhe xarha, osoyhera harha esnàr kom horà. Towahke tehxatxhe xarha. Towahke rma toto komo teyukyatxhe xarha. Toto komo hnàn yawo rma haxa tehxatxhe xarha. Ewakryenye ro kom me tehxatxhe xarha. Anar me rha ehutwahnà ro me tehxatxhe xarha. Yaworonohnà ro mehra tehxatxhe xarha.
17 A sabedoria, porém, que vem de cima, é primeiramente pura, depois pacífica, condescendente, conciliadora, cheia de misericórdia e de bons frutos, sem parcialidade, nem fingimento.
18 Towahke roro kehtxoho kom hoye ro, anar komo takoronometxow hamà, osoyhera harha ehtxoho menye. Àro hoye ro, ohxe roro rma haxa tehxatxow hamà, omeroro, kàwyamo rma, nyamoro xarha.
18 O fruto da justiça semeia-se na paz para aqueles que praticam a paz.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Tiago 3, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.