Tiago 2
Khoryenkom Karyehtanà (HIXNT) vs NVT
1 Rowtà komo y, Txesusu Kryestu hona xenye ro me manatxhe. Ehonomnà xaxa noro ha, Kohkomo. Txesusu Kryestu hona xenye ro xaxa uro ha kany me oyehtokonye, àme rye rma haxa ehtxoko, toto kom hoko. Mosonà ryhe ohxe naha, moson haxatho ryhe atxke naha, kahra ro mak ehtxoko.
1 Meus irmãos, como podem afirmar que têm fé em nosso glorioso Senhor Jesus Cristo se mostram favorecimento a algumas pessoas?
2 Oyohsamnohnàtokonye, ohyakanye nomokyatxow hana, toto komo. Anar komo ryhe, tkatxhonke rma haxa natxow hamà, ohxe twomun komo yesnàr ke, ehetàhpenye rma haxa tamoyanewun komo yesnàr ke xarha. Anar kom haxa ryhe, àkatxhomra rma haxa natxow hamà. Àwomunkenyehra rma haxa natxow hamà, nyamoro ha.
2 Se, por exemplo, alguém chegar a uma de suas reuniões vestido com roupas elegantes e usando joias caras, e também entrar um pobre com roupas sujas,
3 Àsoken kom haxa ohxe meryatxowà, tkatxhonkem kom haxa katà, àkatxhomnà kom haxa katà. Anatoko, tkatxhonkem komo wya, eryewtako on hona, màketxow hana. Àkatxhomnà komo wya haxa ryhe, eryewtanàhpàn me yxak hak nahko, thoko rma yxak hak neryewtano, txomo na, màketxow hana.
3 e vocês derem atenção ao que está bem vestido, dizendo-lhe: “Sente-se aqui neste lugar especial”, mas disserem ao pobre: “Fique em pé ali ou sente-se aqui no chão”,
4 Àro wyaro kany me haxa oyehtokonye ryhe, anar me rha mehutwetxow hamà, toto kom hoko. Mosonà ryhe ohxe naha, moson haxatho ryhe atxke naha, kany me haxa manatxhe. Atxke rma haxa mehutwetxow hamà.
4 essa discriminação não mostrará que agem como juízes guiados por motivos perversos?
5 Rowtà komo y, ronàhnàn komo y, onà ryhe enytxatxoko. Àkatxhomnà komo wahanonkahra kat naye, Khoryenkomo. Osken komo wahanonkany me naha, Kryestu hona xenye ro me rma haxa ehtxoho menye, towto hono ro me harha ehtxoho menye. Amnye, rowto hono ro me harha weryatxhe hampànà, roxan komo, kanyenhàr me naha, noro ha.
5 Ouçam, meus amados irmãos: não foi Deus que escolheu os pobres deste mundo para serem ricos na fé? Não são eles os herdeiros do reino prometido àqueles que o amam?
6 Omnyam haxa ryhe, àkatxhomnà komo màxanomkahnohyatxhe. Nyamorohnà, tkatxhonkem kom haxa, ayanàhnohnye kom me natxhe. Nyamoro rma, ayany kom me natxhe, owto yoh komo hyaka, ayanàhnohrà kom horà.
6 Mas vocês desprezam os pobres! Não são os ricos que oprimem vocês e os arrastam aos tribunais?
7 Nyamoro rma, Kryestu yosotà wàràhyakany me natxhe. Noro yosotà ryhe, ukurunkahnà me xaxa naha, kàwyanye. Kryestu yosot yawo rma, totahxem me tehxatxhe, kàwyamo, Kryestu mryenon kom kaxe.
7 Não são eles que difamam aquele cujo nome honroso vocês carregam?
8 Onà wyaro nkehe, àmenhosahonhàrà, Khoryenkom karyehtan hoyeno.
8 Sem dúvida vocês fazem bem quando obedecem à lei do reino conforme dizem as Escrituras: “Ame seu próximo como a si mesmo”.
9 Anar me rha toto kom hoko oyehtokony haxa ryhe, atxke rma haxa manatxhe. Kàyweronàhyamatxho kom yawo ronohnà mosonà, katxho me manatxhe.
9 Mas, se mostram favorecimento a algumas pessoas, cometem pecado e são culpados de transgredir a lei.
10 Àsok kany me hana tehxatxow ha. Kàyweronàhyamatxho kom yawo roro wehxaha, uro ha, kany me hana tehxatxow ha. Àro hoyeno txko yawo rohra haxa kehtokonye ryhe, omeroro rma yawo rohra tehxatxow hamà. Khoryenkomo wya, rowya oyweronàhyamatxho kom yawo ronohnà omoro, katxho me haxa ryhe tehxatxhe.
10 Pois quem obedece a todas as leis, exceto uma, torna-se culpado de desobedecer a todas as outras.
11 Anar komo hetx hokonohnà ro me ehtxoko, kekon hatà, kàyweronàhyamany komo, kàwyanye. Noro rma, otahano ynyehnà ro me ehtxoko, kekon xarha tà. Àsok hana natxow ha, anar komo hetx hokonohnà ro kom ha. Tàwyanye toto heno yotahatxhe ryhe, atxke rma haxa natxow hamà. Anar komo hetx hokonohnà ro rma, kàyweronàhyamatxho kom yawo ronohnà ro me rma haxa natxow hamà, tàwyanye toto heno yotahanàr ke.
11 Pois aquele que disse: “Não cometa adultério”, também disse: “Não mate”. Logo, mesmo que não cometam adultério, se matarem alguém, transgredirão a lei.
12 Kanhàn kom yanoto mehra harha keny kom me naha, àro ha, kàyweronàhyamatxho komo. Àro hoye ro ryhe, ohxe haxa manaha, atxke haxa manaha, kany me naha hampànà, Khoryenkomo, kàwyanye. Àro ke, ohxe roro rma haxa orwonàmtxoko. Ohxe roro rma haxa ehtxoko.
12 Portanto, em tudo que disserem e fizerem, lembrem-se de que serão julgados pela lei que os liberta.
13 Toto komo hnàn yawohra kehtokonye, kàhnàn kom yawohra rma rha naha, Khoryenkomo. Kàhnàn kom yawonohnà rma, tanàhnohsom me manaha hampànà, kehe hampànà, kàwyanye. Toto komo hnàn yaw haxa kehtokonye ryhe, kàhnàn kom yawo rma rha naha, noro ha. Kàhnàn kom yawono rma, tanàhnohsom me manaha hampànà, kanyehnà ro me naha, kàwyanye.
13 Não haverá misericórdia para quem não tiver demonstrado misericórdia. Mas, se forem misericordiosos, haverá misericórdia quando forem julgados.
14 Rowtà komo y, onà wyaro kany me manatxow hamà. Kryestu hona xenye ro uro, kany me manatxow hamà. Àro wyaro kany me oyehtokonye, toto komo yowakryeny me tehxorye manatxhe. Toto komo yowakryehra haxa oyehtokonye ryhe, Kryestu hona xenye ro uro màketxhe rma haryhe, àtohnaw mak ha. Enyhoryehnà me rma manatxhe. Kryestu hona xenye ro uro katxho marma hoye rohra tonyhoryexem me manatxhe.
14 De que adianta, meus irmãos, dizerem que têm fé se não a demonstram por meio de suas ações? Acaso esse tipo de fé pode salvar alguém?
15 Àsok hana natxow ha, okukuru kom ha, oyowtà komo rma, owosàn komo rma. Anatoko, anyempera natxow hana. Àkeweyumpura natxow hana. Ànyahpàra natxow hana.
15 Se um irmão ou uma irmã necessitar de alimento ou de roupa,
16 Àsoke ryhe màketxowà, àwyanye. Anatoko onà wyaro marma màketxow hana. Hàà, ohxe àtoko, atanyemtxa ha, asahxemtota ha, màketxow hana, àwyanye. Anyempetohranye rma oyehtokonye, ewakryehnà ro me rma natxow hamà. Ànyahmahranye rma oyehtokonye, ewakryehnà ro me rma natxow hamà.
16 e vocês disserem: “Até logo e tenha um bom dia; aqueça-se e coma bem”, mas não lhe derem alimento nem roupa, em que isso ajuda?
17 Kryestu hona xenye ro me xaxa kehtokonye ryhe, toto komo yowakryeny me xarha tehxatxow hamà. Toto komo yowakryehra haxa kehtokonye ryhe, Kryestu hona xenye ro mehra tehxatxow hamà. Noro hona wenyaha, tketxhe rma haryhe, àtohnaw mak ha.
17 Como veem, a fé por si mesma, a menos que produza boas obras, está morta.
18 Anatoko, onà wyaro haxa màketxow hana. Anar komo, Kryestu hona xenye ro me natxow hamà, anar kom haxa ryhe, toto komo yowakryenye ro me natxow hamà, màketxow hana. Àro wyaro owyanye tatoko rma, onà wyaro haxa koyukyatxhe. Àna matà, toto komo yowakryehra tehtokonye, Kryestu hona xenyhera natxow hamà. Àsok tawro hana. Noro hona xenye ro me tosonyhetxow hamà, kàwyanye toto komo yowakryenàr ke mak ha.
18 Mas alguém pode argumentar: “Uns têm fé; outros têm obras”. Mostre-me sua fé sem obras e eu, pelas minhas obras, lhe mostrarei minha fé!
19 Towenyxa Khoryenkom yehtxoho muhutwetxow hamà. Yaworo rma muhutwetxhe. Ohxe wehxan hamà, kahra rma ehtxoko. Àsok tawro hana. Worokyamo komo xarha, towenyxa noro yehtxoho hutwetxow hamà. Nyamoro rma, noseryehyatxhe, noro hona. Tàràrànàmso ro noseryehyatxhe, atxke tesnàr kom ke.
19 Você diz crer que há um único Deus. Muito bem! Até os demônios creem nisso e tremem de medo.
20 Kryestu hona xenye ro me xaxa kehtokonye ryhe, toto komo yowakryeny me xarha tehxatxow hamà. Toto komo yowakryehra haxa kehtokonye ryhe, Kryestu hona xenye ro mehra tehxatxow hamà. Noro hona wenyaha, tketxhe rma haryhe, àtohnaw mak ha. Àro wyaro uhutwahra kat manatxowà. Uhutwanyehnà ro komo yxak mak omnyam hamà. Àro ke, onà ryhe wekarymehe, owyanye uhutwatxho me.
20 Quanta insensatez! Vocês não entendem que a fé sem as obras é inútil?
21 Akmaraw heno yexetxhàrànhàr hoko ryhe, uhutwamohsehe, owyanye. Khoryen heno komo rma noro ha. Esake yeryey hatà, wewe hona. Burunhuru txko yàmye hatà, tàwya Khoryenkomo yowakryenàr horà. Àro ke ryhe, Khoryenkomo wya, ronenyhoryetxho me harha manaha, katxho me nehxakon hatà. Khoryenkomo yowakryeny xaxa kax mak nehxakon hatà.
21 Não lembram que nosso antepassado Abraão foi declarado justo por suas ações quando ofereceu seu filho Isaque sobre o altar?
22 Tàwya ewakryentoko rma, noro hona rma nenyakon hamà. Noro hona xenye ro me xaxa nehutwamohsotàhkaye, tàwya ewakryenàr ke mak ha.
22 Como veem, sua fé e suas ações atuaram juntas e, assim, as ações tornaram a fé completa.
23 Àro hoko rma, onà wyaro nkehe, Khoryenkom karyehtanà, àmenhosahonhàrà rma.
23 E aconteceu exatamente como as Escrituras dizem: “Abraão creu em Deus, e assim foi considerado justo”. Ele até foi chamado amigo de Deus!
24 Kàwyanye owakryeno ytxoho hoko kehtokonye ryhe, Khoryenkomo wya, ronenyhoryetxho me harha manaha katxho me tehxatxow hamà. Kryestu hona xenye ro uro ha tatok marma kàwyanye, ronenyhoryetxho me harha manaha katxho mehra rma tehxatxow hamà, noro wya.
24 Vejam que somos declarados justos pelo que fazemos, e não apenas pela fé.
25 Àro wyaro rma rha nehxakon hatà, Hakme heno xarha. Anaro rha kàrà hokono ro me ehxahotho rma mok nehxakon hatà, noro heno. Noro rma, Xoswe nànyaketxho kom hoko, towahke nehxakon hatà. Tano rma ehtxoko, romàn yawo, kekon heno hatà, àwyanye. Amnye, anato harha nànyahtxownà hatà, àxanhàn kom hona ukurunhonàr kom horà. Àro wyaro owakryeno yeryey hatà, noro heno. Àro ke, Khoryenkomo wya, ronenyhoryetxho me harha manaha, katxho me rma rha nehxakon hatà, noro heno xarha, tàwya owakryeno ynyàr ke hatà.
25 Raabe, a prostituta, é outro exemplo. Ela foi declarada justa por causa de suas ações quando escondeu os mensageiros e os fez sair em segurança por um caminho diferente.
26 Kàhyaye kokatothàrà totxhe rma, twayehyan hamà, bo. Àro wyaro rma rha mpànà natxhe ha, Kryestu hona xenye ro uro ha, kanyetho komo xarha. Toto komo yowakryehra tehtokonye ryhe, àwayehsaho wyaro natxhe. Àsok tawro hana. Kryestu hona xenye ro mehra natxow hamà.
26 Assim como o corpo sem fôlego está morto, também a fé sem obras está morta.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Tiago 2, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.