Romanos 8

Khoryenkom Karyehtanà (HIXNT) vs NVT

Sair da comparação
NVT Nova Versão Transformadora
1 Kryestu Txesus yoh me kehtokonye, tanàhnohsom me manatxhe hampànà katxho mehra ro mak tehxatxhe ha.
1 Agora, portanto, já não há nenhuma condenação para os que estão em Cristo Jesus.
2 Noro yoh me kehtokonye, kàhnawony harha naha, Khoryenkom yokato. Karyhe kenye ro kom me naha, noro ha, kanhàn kom yanoto mehra harha kehtxoho menye, kwayehkany komo rma yanoto mehra harha kehtxoho menye.
2 Pois em Cristo Jesus a lei do Espírito que dá vida os libertou da lei do pecado, que leva à morte.
3 Kàyweronàhyamatxho komo ryhe, konyhoryehranye ro mak nehxakonà. Àsok tawro hana, àro yoyuknye menyxehra kesnàr kom ke, khun kom yano me ahoxemra kesnàr kom ke. Khoryenkom haxa ryhe konyhoryetxownà, tàwya buru nyaknyàr ke mak ha. Yukryeka hona tomoknàtoko, tuhnye harha natakàhtoye, Khoryenkom muru. Tanhàn hokon komo wyaro rma rha tuhnye natakàhtoye. Tuhnye atakàhtosaho rma wayehye, tàwya anhà yowtoho me. Noro rma anhà yarymaye, ohxe roro rma haxa tesnàr ke. Tuhnye rma tehtoko, ohxe roro rma haxa nehxakonà, noro ha.
3 A lei não era capaz de nos salvar por causa da fraqueza de nossa natureza humana, por isso Deus fez o que a lei era incapaz de fazer ao enviar seu Filho na semelhança de nossa natureza humana pecaminosa e apresentá-lo como sacrifício por nosso pecado. Com isso, declarou o fim do domínio do pecado sobre nós,
4 Tàwya kàyweronàhyamantokonye, onà wyaro nkekon hatà, Khoryenkomo, kàwyanye. Onà wyaro ehtxok hampànà, ohxe oyehtxoho menye, kekon hatà. Eyukhura mak tehxatxkonà. Kryestu wya anhà yarymatxho hoye ro haxa ryhe, eyuknye me harha tehxatxhe. Kàyweronàhyamatxho kom yawo ro harha tehxatxhe, Khoryenkom yokato yano me kehtokonye mak ha, khun kom yano mehra harha kehtokonye mak ha.
4 de modo que nós, que agora não seguimos mais nossa natureza humana, mas sim o Espírito, possamos cumprir as justas exigências da lei.
5 Khun kom yano me kehtokonye, kanhàn kom hoko roro tehutwetxow hamà. Khoryenkom yokato yano me kehtokony haxa ryhe, enyhoru hoko roro harha tehutwetxhe.
5 Aqueles que são dominados pela natureza humana pensam em coisas da natureza humana, mas os que são controlados pelo Espírito pensam em coisas que agradam o Espírito.
6 Khun kom yano me atxke kehutwantokonye, twayehso tehxatxhe, kàhnawonye. Khoryenkom yokato yano me ohxe kehutwantokony haxa ryhe, karyhe roro harha tehxatxhe, kàhnawonye. Teryehorye roro harha tehxatxhe, kàhnawonye.
6 Portanto, permitir que a natureza humana controle a mente resulta em morte, mas permitir que o Espírito controle a mente resulta em vida e paz.
7 Khun kom yano me atxke kehutwantokonye, Khoryenkom xehra ro mak tehxatxow hamà. Noro yoyukhura ro mak tehxatxow hamà. Noro wya kàyweronàhyamatxho komo yoyukhura ro mak tehxatxow hamà, khun kom yano me ahoxemra kesnàr kom ke.
7 Pois a mentalidade da natureza humana é sempre inimiga de Deus. Nunca obedeceu às leis de Deus, e nunca obedecerá.
8 Khun kom yano me atxke kehtokonye, Khoryenkomo yeryehotanàhpàra ro mak tehxatxow hamà.
8 Por isso aqueles que ainda estão sob o domínio de sua natureza humana não podem agradar a Deus.
9 Omnyam haxa ryhe, ohun kom yano mehra harha manatxow hamà. Khoryenkom yokato yano me haxa manatxhe. Kryestu yokato yano me manatxhe. Ohnawonye noro yehtoko, noro yano me manatxow hamà. Ohnawohranye noro yehtok haxa ryhe, Kryestu mryenon mehra manatxhe.
9 Vocês, porém, não são controlados pela natureza humana, mas pelo Espírito, se de fato o Espírito de Deus habita em vocês. E, se alguém não tem o Espírito de Cristo, a ele não pertence.
10 Ohnawonye noro yehtoko, karyhe roro harha manatxhe, ohnawonye. Twayehso rma nay hamà, ohun komo, ayanhànàthàyam hoye ro mak ha. Ekato me haxa ryhe karyhe roro harha manatxhe, Khoryenkomo nenyhoryetxho me oyesnàr kom ke mak ha.
10 Uma vez que Cristo habita em vocês, embora o corpo morra por causa do pecado, o Espírito lhes dá vida porque vocês foram declarados justos diante de Deus.
11 Amnye, ohun kom xarha karyhe harha mpànà naha ha. Twayehsom me rma nay hamà, ohun komo. Àro rma, karyhe harha mpànà naha ha. Ohnawonye tokato yehtoko, karyhe harha mpànà ohun komo yeryaha ha, Khoryenkomo. Noro ryhe, Kryestu Txesusu yanàmye, àwayehxemo kom waye. Txesusu yanàmnyenhàrà rma, ohun komo yanàmyaha hampànà, àwayehxemo kom waye, karyhe roro harha oyehtxoho menye. Àro wyaro mpànà oyeryatxhe ha, tokato yahoxet hoye ro, ohnawonyeno rma yahoxet hoye ro.
11 E, se o Espírito de Deus que ressuscitou Jesus dos mortos habita em vocês, o Deus que ressuscitou Cristo Jesus dos mortos dará vida a seu corpo mortal, por meio desse mesmo Espírito que habita em vocês.
12 Àro ke, khun kom yano mehra harha tehtxe. Rowtà komo y, kanhàn kom hokohra harha tehtxe.
12 Portanto, irmãos, vocês não têm de fazer o que sua natureza humana lhes pede,
13 Ohun kom yano me atxke oyehtokonye, awayehyatxhe hampànà. Ohun kom yano mehra harha ehtxoko. Khoryenkom yokato nakoronomanàr me, ayanhàn kom hokohra harha ehtxoko. Àro wyaro harha oyehtokonye, karyhe roro mpànà manatxhe ha.
13 porque, se viverem de acordo com as exigências dela, morrerão. Se, contudo, pelo poder do Espírito, fizerem morrer as obras do corpo, viverão,
14 Khoryenkom yokato yano me tehxemà roro komo ryhe, Khoryenkom hokru me natxhe.
14 porque todos que são guiados pelo Espírito de Deus são filhos de Deus.
15 Àsok tawro hana. Àhokru me kehutwatxho menye ryhe tokato yàmye, Khoryenkomo, kàwyanye. Anatoko tanàhnohso ro tanotomaxem me natxow hana, toto komo. Àro ke, noseryehyatxow hamà, tanotomany kom hona. Àro wyaro rma rha toseryehyatxkonà, Khoryenkom hona. Koseryehtoho mehrany harha tokato yàmye, kàwyanye, tanàhnohsom komo wyarohra harha kehtxoho menye. Àhokru me kehutwatxho meny haxa ryhe, tokato yàmye, kàwyanye. Àro ke, apa y, kany me harha tehxatxhe.
15 Pois vocês não receberam um espírito que os torne, de novo, escravos medrosos, mas sim o Espírito de Deus, que os adotou como seus próprios filhos. Agora nós o chamamos “ Aba , Pai”,
16 Khoryenkom hokru me kehtxoho komo hutwamohsehe, Khoryenkom yokato, kàhnawonye.
16 pois o seu Espírito confirma a nosso espírito que somos filhos de Deus.
17 Khoryenkom hokru me tehxatxow hamà. Àro ke, Kryestu wyaro kyàmkom katxho yoh me mpànà tehxatxhe ha, àhokru me kesnàr kom ke. Amnye rma, tano rma hak kehtokonye, Kryestu wyaro teryewhamnohsom me tehxatxow hamà. Noro wyaro teryewhamnohsom me kehtokonye, noro wyaro rma rha ohxe xaxa tonyxemà ro me tehxatxhe, amnye ha.
17 Se somos seus filhos, então somos seus herdeiros e, portanto, co-herdeiros com Cristo. Se de fato participamos de seu sofrimento, participaremos também de sua glória.
18 Amnye rma, tano rma hak kehtokonye, teryewhamnohsom me tehxatxow hamà. Amnye haxa, tàwyaro ohxe xaxa tonyxemà ro me keryatxhe, Khoryenkomo. Ohxe xaxa kehtxoho komo ryhe, keryewhamnohtoho kom yoho rma haxa thenyehra naha.
18 Considero que nosso sofrimento de agora não é nada comparado com a glória que ele nos revelará mais tarde.
19 Amnye, thokru me konyhetxhe ha, Khoryenkomo, omeroron komo wya, tànakàhtothàyamo wya. Thokru me konyhotho kom hona ro rma haxa natxhe, ànakàhtothàyamo, yukryeka komo rma, kahe komo xarha, onokna komo xarha, omeroro.
19 Pois toda a criação aguarda com grande expectativa o dia em que os filhos de Deus serão revelados.
20 Anhàntahnà ro me nehxakonà htxer hakahpa, Khoryenkomo nakàhtotho, omeroro. Tanhàntaxem me harha nexeye. Tano me rohra mak tanhàntaxem me nexeye. Khoryenkom yano me haxa ryhe tanhàntaxem me harha nexeye, Aknaw heno yanhàn hoye ro mak ha. Anhàntaxahotho hoko rma, onà wyaro nkekon xarha, Khoryenkomo. Amnye, anhàntahnà ro me harha mpànà naha ha, ronakàhtotho komo, omeroro, kekonà.
20 Toda a criação, não por vontade própria, foi submetida por Deus a uma existência fútil,
21 Amnye rma tanhàntaxemà ro me naha, Khoryenkomo nakàhtotho, omeroro. Amnye, anhàntahnà ro me harha mpànà naha ha. Khoryenkom hokru komo wyaro, ohxe roro harha naha. Anhà yanoto mehra harha, ohxe roro mpànà natxhe ha, Khoryenkom hokru komo. Àro wyaro rma rha, ohxe roro mpànà naha ha, Khoryenkomo nakàhtotho, omeroro.
21 na esperança de que, com os filhos de Deus, a criação seja gloriosamente liberta da decadência que a escraviza.
22 Amnye rma haxa, tanhàntaxem me rma nay hamà. Woràskomo komo wyaro, teryewhamsom komo wyaro rma, teryewhamso rye rma hak nay hamà, Khoryenkomo nakàhtotho, omeroro.
22 Pois sabemos que, até agora, toda a criação geme, como em dores de parto.
23 Àro marmahnà, kàwyam xarha, teryewhamsom me rma rha tehxatxhe. Txee tketxhe, kàhnawonye, konyhoryetxehkahranye rma hak Khoryenkom yesnàr ke. Amnye konyhoryetxehketxhe ha. Àro ke tokato yàmye, kàwyanye, konyhoryetxehkany kom me tehutwamohsotho me. Amnye thokru me konyhetxhe ha. Kanàmyatxhe xarha, tàwya khun komo yonyhoryenàr ke. Àro wyaro ohxe kehtxoho kom hona ro tehxatxow hamà.
23 E nós, os que cremos, também gememos, embora tenhamos o Espírito em nós como antecipação da glória futura, pois aguardamos ansiosos pelo dia em que desfrutaremos nossos direitos de adoção, incluindo a redenção de nosso corpo.
24 Konyhoryetxownà, Khoryenkomo, tàwya kanàmtoho kom hona ro kehtxoho menye. Kanàmpàranye rma hak nay hamà. Khoryenkomo nanàmàtho me rma kehtokony haxa, thona rohra harha kesnàràtho kom haryhe mà. Àsok tawro hana. Anar komo newakryetxho me rma kehtokonye, thona rohra harha tehxatxow hamà.
24 Recebemos essa esperança quando fomos salvos. (Se já temos alguma coisa, não há necessidade de esperar por ela,
25 Khoryenkomo wya kowakryetxho kom hona ro mak tehxatxhe ha, kanàmpàranye rma hak esnàr ke. Àro ke, thona ro rma haxa tehxatxow hamà. Thona ro rma hak kehtokonye, keryewhamnohtoho komo tenàmyatxow hamà.
25 mas, se esperamos por algo que ainda não temos, devemos fazê-lo com paciência e confiança.)
26 Kakoronometxhe xarha, Khoryenkom yokato. Koseryehokantokonye, kakoronometxhe, ahoxemra kesnàr kom ke. Khoryenkom yakoro kàrwonàmrà komo xe kehtokonye, uhutwahra tehxatxow hamà. Àsok hana kàrwonan ha kany me tehxatxow hamà. Àrwomra rma tehxatxhe. Txee tketxhe marma mak ha, kàhnawonye. Àro wyaro, kàwyanye txee tatoko rma, kakoronometxhe, Khoryenkom yokato. Noro ryhe, nàrwonaha, Khoryenkom yakoro, khokonye.
26 E o Espírito nos ajuda em nossa fraqueza, pois não sabemos orar segundo a vontade de Deus, mas o próprio Espírito intercede por nós com gemidos que não podem ser expressos em palavras.
27 Kàhnawonye kehutwatxho komo hutwehe, Khoryenkomo. Khokonye rma nàrwonaha, Khoryenkom yokato. Àsok hana nàrwonan ha, khokonye. Khoryenkomo ryhe, hutwehe. Khoryenkom yano me nàrwonaha, Khoryenkom yokato, khokonye, tàmryenon kom hoko rma.
27 E o Pai, que conhece cada coração, sabe quais são as intenções do Espírito, pois o Espírito intercede por nós, o povo santo, segundo a vontade de Deus.
28 Onà ryhe thutwetxow hamà. Khoryenkom xe kehtokonye, ohxe keryatxhe, noro ha. Eten komo wya hana kohonàtokonye, ohxe roro keryatxhe. Tano me ro rma kwahanonkatxownà, tàwya konyhoryenàr kom horà. Àro ke, ohxe roro keryatxow hamà.
28 E sabemos que Deus faz todas as coisas cooperarem para o bem daqueles que o amam e que são chamados de acordo com seu propósito.
29 Amnyehra, tàmryenon me kwahanonkatxownà. Tànwahanonkatxhàyam hoko rma, onà wyaro nkekon xarha. Romuru wyaro ryhe, ohxe rma haxa natxhe hampànà, kekonà, àhokonye. Towtànke rma haxa buru yesnàr xe nehxakonà. Wahoto wyaro rma esnàr xe nehxakonà.
29 Pois Deus conheceu de antemão os seus e os predestinou para se tornarem semelhantes à imagem de seu Filho, a fim de que ele fosse o primeiro entre muitos irmãos.
30 Àro ke, romuru wyaro ryhe, ohxe rma haxa natxhe hampànà, kekonà, àhokonye. Nyamoro rma yohtxownà, tàhyaka. Tànekàthàyam hoko rma, onà wyaro nkekon xarha. Ronenyhoryetxho me harha natxhe, moxamo, kekonà, àhokonye. Ronenyhoryetxho me harha natxhe katxho kom hoko rma, onà wyaro nkekon xarha. Rowyaro ohxe xaxa tonyxemà ro me natxhe hampànà, kekonà, àhokonye.
30 Depois de predestiná-los ele os chamou, e depois de chamá-los, os declarou justos, e depois de declará-los justos, lhes deu sua glória.
31 Àro wyaro ohxe keny kom me nay hamà, Khoryenkomo. Àsok hana tketxow ha. Kakoronomanye ro kom me nay hamà, Khoryenkomo, tketxow hamà. Àro ke, karymany komo ehxera ro mak natxhe ha, tketxhe xarha.
31 Que podemos dizer diante de coisas tão maravilhosas? Se Deus é por nós, quem será contra nós?
32 Romuru txko nyakhera wehxaha, kahra nehxakonà, Khoryenkomo. Àwayehso ànyakhera wehxaha kahra nehxakonà. Nànyakye mak ha. Àwayehso nànyakye ha, tàwya konyhoryetxho menye. Buru nyaknyenhàrà rma, kowakryetxhe xaxa mak hampànà, thenyehra rma haxa mak ha.
32 Se ele não poupou nem mesmo seu próprio Filho, mas o entregou por todos nós, acaso não nos dará todas as outras coisas?
33 Onok kom katà, atxke rma natxhe, omryenon komo, onwahanonkatxhàyamo, ketxowà, Khoryenkomo wya, khokonye. Àro wyaro kany komo, ehxera ro mak natxhe ha, Khoryenkomo nenyhoryetxho me kesnàr kom ke.
33 Quem se atreve a acusar os escolhidos de Deus? Ninguém, pois o próprio Deus nos declara justos diante dele.
34 Onok kom katà, tanàhnohsom me manatxhe hampànà, ayanhànàthàyam hoye ro, ketxowà, kàwyanye. Àro wyaro kany komo, ehxera ro mak natxhe ha. Kryestu Txesusu ryhe wayehye, tàwya kanhànàthàyamo yowtoho me. Àwayehxemo kom waye nasanàmye harha. Khoryenkom hanaw harha naha, howehehra. Tàyàm yakoro nàrwonaha, noro ha, khokonye. Noro rma, tanàhnohsom me manatxhe hampànà, kahra ro mak naha ha, kàwyanye.
34 Quem nos condenará, então? Ninguém, pois Cristo Jesus morreu e ressuscitou e está sentado no lugar de honra, à direita de Deus, intercedendo por nós.
35 Kxan kom me rma haxa naha, Kryestu. Àsok kat naye. Anar komo wya keryewhamnohnàtokonye, kxehrany kat naye, Kryestu. Anar komo wya keryehokantokonye, kxehrany kat naye. Anar komo wya kanàhnohnàtokonye, kxehrany kat naye. Ànyahpàra rma kehtokonye, kxehrany kat naye. Àkatxhomra rma kehtokonye, kxehrany kat naye. Àwayehpaya kehtokonye, kxehrany kat naye. Anar komo wya tkatxefarake kotahantokonye, kxehrany kat naye.
35 O que nos separará do amor de Cristo? Serão aflições ou calamidades, perseguições ou fome, miséria, perigo ou ameaças de morte?
36 Àro wyaro keryewhamnohtoho komo yokarymehe, Khoryenkom karyehtanà. Onà wyaro nkehe, àmenhosahonhàrà.
36 Como dizem as Escrituras: “Por causa de ti, enfrentamos a morte todos os dias; somos como ovelhas levadas para o matadouro”.
37 Àro wyaro ohxehra kehtokonye, kxehrany harha kat naye, Kryestu. Àna matà, kxenye rma nay hamà, noro ha. Àro ke, towankaryhe rma haxa tehxatxhe ha. Ohxehra kehtxoho komo tenàmyatxhe ha, noro yahoxet yano me mak ha, kxan komo yahoxet yano me mak ha.
37 Mas, apesar de tudo isso, somos mais que vencedores por meio daquele que nos amou.
38 — ausente —
38 E estou convencido de que nem morte nem vida, nem anjos nem demônios, nem o que existe hoje nem o que virá no futuro, nem poderes,
39 — ausente —
39 nem altura nem profundidade, nada, em toda a criação, jamais poderá nos separar do amor de Deus revelado em Cristo Jesus, nosso Senhor.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Romanos 8, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.