Romanos 8

Khoryenkom Karyehtanà (HIXNT) vs AAI

Sair da comparação
AAI TUR GEWASIN O BAIBASIT BOUBUN
1 Kryestu Txesus yoh me kehtokonye, tanàhnohsom me manatxhe hampànà katxho mehra ro mak tehxatxhe ha.
1 Isanimih boun sabuw iyabowat Keriso Jesu wanawananamaim hikofan tema’am boro men hinakusairihimih.
2 Noro yoh me kehtokonye, kàhnawony harha naha, Khoryenkom yokato. Karyhe kenye ro kom me naha, noro ha, kanhàn kom yanoto mehra harha kehtxoho menye, kwayehkany komo rma yanoto mehra harha kehtxoho menye.
2 Anayabin God Anunin ana fairamaim Keriso Jesu wanawananamaim yawas ebitit, i ayu bowabow kakafin ana fairane naatu morob ana fairane rufamu atit.
3 Kàyweronàhyamatxho komo ryhe, konyhoryehranye ro mak nehxakonà. Àsok tawro hana, àro yoyuknye menyxehra kesnàr kom ke, khun kom yano me ahoxemra kesnàr kom ke. Khoryenkom haxa ryhe konyhoryetxownà, tàwya buru nyaknyàr ke mak ha. Yukryeka hona tomoknàtoko, tuhnye harha natakàhtoye, Khoryenkom muru. Tanhàn hokon komo wyaro rma rha tuhnye natakàhtoye. Tuhnye atakàhtosaho rma wayehye, tàwya anhà yowtoho me. Noro rma anhà yarymaye, ohxe roro rma haxa tesnàr ke. Tuhnye rma tehtoko, ohxe roro rma haxa nehxakonà, noro ha.
3 Ofafar men karam tasinaf, anayabin it biyat ana kakafinamaim iwa’an ofafar ririm. Baise God sinaf, taiyuwin Natun Ta’imon iyun ra’iy orot biyan kakafin bai iyaun, naatu bowabow kakafin ana siboromih matar. Naatu bowabow kakafih orot babin wanawanahimaim etei kusaisiren.
4 Tàwya kàyweronàhyamantokonye, onà wyaro nkekon hatà, Khoryenkomo, kàwyanye. Onà wyaro ehtxok hampànà, ohxe oyehtxoho menye, kekon hatà. Eyukhura mak tehxatxkonà. Kryestu wya anhà yarymatxho hoye ro haxa ryhe, eyuknye me harha tehxatxhe. Kàyweronàhyamatxho kom yawo ro harha tehxatxhe, Khoryenkom yokato yano me kehtokonye mak ha, khun kom yano mehra harha kehtokonye mak ha.
4 God iti bowabow sinaf, saise ofafar ana tur eo’o i hinan wanawanatamaim hinamatar, men biyat ana kokomaim tanama, baise Ayubin ana kokomaim tanama.
5 Khun kom yano me kehtokonye, kanhàn kom hoko roro tehutwetxow hamà. Khoryenkom yokato yano me kehtokony haxa ryhe, enyhoru hoko roro harha tehutwetxhe.
5 Sabuw iyab biyah ana naniyanamaim tema’am hai naniyan tutufin etei i nati’imaim ebobonawiyih. Baise sabuw iyab Anun Kakafiyin ana kokomaim tema’am, hai not tutufin etei Anun ana kokomaim tesisinaf.
6 Khun kom yano me atxke kehutwantokonye, twayehso tehxatxhe, kàhnawonye. Khoryenkom yokato yano me ohxe kehutwantokony haxa ryhe, karyhe roro harha tehxatxhe, kàhnawonye. Teryehorye roro harha tehxatxhe, kàhnawonye.
6 Turobe orot babin ana notamaim nabobonawiyi boro morob wan inayen. Baise Anun Kakafiyin ana notamaim nabobonawiy boro yawas naatu tufuw inab.
7 Khun kom yano me atxke kehutwantokonye, Khoryenkom xehra ro mak tehxatxow hamà. Noro yoyukhura ro mak tehxatxow hamà. Noro wya kàyweronàhyamatxho komo yoyukhura ro mak tehxatxow hamà, khun kom yano me ahoxemra kesnàr kom ke.
7 Anayabin sabuw iyab biyah ana kokomaim kakafih ebobonawiyih i God ana kamabiy temamatar, naatu men karam boro God ana ofafar babanamaim hinama.
8 Khun kom yano me atxke kehtokonye, Khoryenkomo yeryehotanàhpàra ro mak tehxatxow hamà.
8 Sabuw iyab biyah ana kokomaim ebobonawiyih men karam hiwa’an God niyasisir.
9 Omnyam haxa ryhe, ohun kom yano mehra harha manatxow hamà. Khoryenkom yokato yano me haxa manatxhe. Kryestu yokato yano me manatxhe. Ohnawonye noro yehtoko, noro yano me manatxow hamà. Ohnawohranye noro yehtok haxa ryhe, Kryestu mryenon mehra manatxhe.
9 Baise kwa i men biya ana kokomaim ebobonawiyi, baise Anun Kakafiyin. Anayabin God Anunin i kwa wanawanamaim ema’am. Orot yait Keriso Anunin men wanawananamaim ema’ama, i men Keriso nowan.
10 Ohnawonye noro yehtoko, karyhe roro harha manatxhe, ohnawonye. Twayehso rma nay hamà, ohun komo, ayanhànàthàyam hoye ro mak ha. Ekato me haxa ryhe karyhe roro harha manatxhe, Khoryenkomo nenyhoryetxho me oyesnàr kom ke mak ha.
10 Baise Keriso kwa wanawanamaim ema’am, imih God buwi yawas kwama’am. Basit biya i boro namorob anayabin bowabow kakafin awan karatan, baise ayub i yawasin anayabin ayub ana yawas i mutufurin.
11 Amnye, ohun kom xarha karyhe harha mpànà naha ha. Twayehsom me rma nay hamà, ohun komo. Àro rma, karyhe harha mpànà naha ha. Ohnawonye tokato yehtoko, karyhe harha mpànà ohun komo yeryaha ha, Khoryenkomo. Noro ryhe, Kryestu Txesusu yanàmye, àwayehxemo kom waye. Txesusu yanàmnyenhàrà rma, ohun komo yanàmyaha hampànà, àwayehxemo kom waye, karyhe roro harha oyehtxoho menye. Àro wyaro mpànà oyeryatxhe ha, tokato yahoxet hoye ro, ohnawonyeno rma yahoxet hoye ro.
11 Naatu God Anunin Jesu morobone biyawas kwa wanawanamaim ema’ama. Keriso morobone biyawas na’atube kwa auman boro i Anunin kwa wanawan ema’am imaim biya yawas nitin.
12 Àro ke, khun kom yano mehra harha tehtxe. Rowtà komo y, kanhàn kom hokohra harha tehtxe.
12 Isanimih, taituwou, it i bowabow hitit, baise men biyat ana kokomaim tanasinafumih.
13 Ohun kom yano me atxke oyehtokonye, awayehyatxhe hampànà. Ohun kom yano mehra harha ehtxoko. Khoryenkom yokato nakoronomanàr me, ayanhàn kom hokohra harha ehtxoko. Àro wyaro harha oyehtokonye, karyhe roro mpànà manatxhe ha.
13 Anayabin kwa biya ana kokomaim kwanama’am na’at boro kwanamorob. Baise Anun Kakafiyin ana kokomaim kwanama’am na’at, biya ana kokok kakafih etei boro nimuruben. Naatu kwa boro yawas kwanama,
14 Khoryenkom yokato yano me tehxemà roro komo ryhe, Khoryenkom hokru me natxhe.
14 anayabin sabuw iyab God Ayubin ebobonawiyih i God natunatun.
15 Àsok tawro hana. Àhokru me kehutwatxho menye ryhe tokato yàmye, Khoryenkomo, kàwyanye. Anatoko tanàhnohso ro tanotomaxem me natxow hana, toto komo. Àro ke, noseryehyatxow hamà, tanotomany kom hona. Àro wyaro rma rha toseryehyatxkonà, Khoryenkom hona. Koseryehtoho mehrany harha tokato yàmye, kàwyanye, tanàhnohsom komo wyarohra harha kehtxoho menye. Àhokru me kehutwatxho meny haxa ryhe, tokato yàmye, kàwyanye. Àro ke, apa y, kany me harha tehxatxhe.
15 Anayabin God Ayubin kwabaib i men kwa niwa’ani bir ana fairamaim nabonawiy isan kwani’akiramih. Baise Ayubin kwabaib i natunatun anababatun matar isan kwabai, saise imaim fair tanab isan tanarerey tanao, “Abba! Tamaiya!”
16 Khoryenkom hokru me kehtxoho komo hutwamohsehe, Khoryenkom yokato, kàhnawonye.
16 I Ayubin it ayubit bairi hita’imon teo’orereb it i God natunatun.
17 Khoryenkom hokru me tehxatxow hamà. Àro ke, Kryestu wyaro kyàmkom katxho yoh me mpànà tehxatxhe ha, àhokru me kesnàr kom ke. Amnye rma, tano rma hak kehtokonye, Kryestu wyaro teryewhamnohsom me tehxatxow hamà. Noro wyaro teryewhamnohsom me kehtokonye, noro wyaro rma rha ohxe xaxa tonyxemà ro me tehxatxhe, amnye ha.
17 It i natunatun imih sawar abisa i ana sabuw isah ebobotan boro bairi tanab yaun. Naatu abisa God Keriso isan ebobotan boro bairi tanab yaun. Keriso ana biyababan bairi tanafafaram na’at ana marakaw boro bairi tanafaram.
18 Amnye rma, tano rma hak kehtokonye, teryewhamnohsom me tehxatxow hamà. Amnye haxa, tàwyaro ohxe xaxa tonyxemà ro me keryatxhe, Khoryenkomo. Ohxe xaxa kehtxoho komo ryhe, keryewhamnohtoho kom yoho rma haxa thenyehra naha.
18 Anababatun au’uwi, biyababan iti boun tabai tabi’akir, mar boro ana marakaw nabirerereb hairi tanafufufun, nati marakaw i ra’at kwanekwan men biyababan hairi ta’imon.
19 Amnye, thokru me konyhetxhe ha, Khoryenkomo, omeroron komo wya, tànakàhtothàyamo wya. Thokru me konyhotho kom hona ro rma haxa natxhe, ànakàhtothàyamo, yukryeka komo rma, kahe komo xarha, onokna komo xarha, omeroro.
19 Anayabin baimataren sawar tutufin etei God natunatun bow tit bairerereb isan, yah kusikus iwa’an hima hi’uroron tinuwanuw.
20 Anhàntahnà ro me nehxakonà htxer hakahpa, Khoryenkomo nakàhtotho, omeroro. Tanhàntaxem me harha nexeye. Tano me rohra mak tanhàntaxem me nexeye. Khoryenkom yano me haxa ryhe tanhàntaxem me harha nexeye, Aknaw heno yanhàn hoye ro mak ha. Anhàntaxahotho hoko rma, onà wyaro nkekon xarha, Khoryenkomo. Amnye, anhàntahnà ro me harha mpànà naha ha, ronakàhtotho komo, omeroro, kekonà.
20 Orot ta’imon ana kakafinamaim baimataren sawar tutufin etei higabiyoy, men i akisih hai kokomaim baise God ana kokomaim sinaf.
21 Amnye rma tanhàntaxemà ro me naha, Khoryenkomo nakàhtotho, omeroro. Amnye, anhàntahnà ro me harha mpànà naha ha. Khoryenkom hokru komo wyaro, ohxe roro harha naha. Anhà yanoto mehra harha, ohxe roro mpànà natxhe ha, Khoryenkom hokru komo. Àro wyaro rma rha, ohxe roro mpànà naha ha, Khoryenkomo nakàhtotho, omeroro.
21 Iti baimataren sawar etei veya ta hai bai’akirane hibat timunumun boro hinabotaitih hinatit God natunatun bairi marakaw gewasin hinafaram.
22 Amnye rma haxa, tanhàntaxem me rma nay hamà. Woràskomo komo wyaro, teryewhamsom komo wyaro rma, teryewhamso rye rma hak nay hamà, Khoryenkomo nakàhtotho, omeroro.
22 It taso’ob baimataren sawar tutufin kek tufuwamih ebotukwar ana biyababan tebaib na’atube, aneika hima hitef hirererey tana boun tatit.
23 Àro marmahnà, kàwyam xarha, teryewhamsom me rma rha tehxatxhe. Txee tketxhe, kàhnawonye, konyhoryetxehkahranye rma hak Khoryenkom yesnàr ke. Amnye konyhoryetxehketxhe ha. Àro ke tokato yàmye, kàwyanye, konyhoryetxehkany kom me tehutwamohsotho me. Amnye thokru me konyhetxhe ha. Kanàmyatxhe xarha, tàwya khun komo yonyhoryenàr ke. Àro wyaro ohxe kehtxoho kom hona ro tehxatxow hamà.
23 Men baimataren sawar akisin hima hitef tererereyamih, baise it auman wanawanatamaim hamenamo erererey auman tama takakaif, God nan ni’obaiyit it i natunatun.
24 Konyhoryetxownà, Khoryenkomo, tàwya kanàmtoho kom hona ro kehtxoho menye. Kanàmpàranye rma hak nay hamà. Khoryenkomo nanàmàtho me rma kehtokony haxa, thona rohra harha kesnàràtho kom haryhe mà. Àsok tawro hana. Anar komo newakryetxho me rma kehtokonye, thona rohra harha tehxatxow hamà.
24 Anayabin it nuhifotamaim iyawasit. Abisa isan nuhit fot tama’am i tabaika, aisim boro ibanak sawar tabo isan nuhit nafot tanama tanakaif.
25 Khoryenkomo wya kowakryetxho kom hona ro mak tehxatxhe ha, kanàmpàranye rma hak esnàr ke. Àro ke, thona ro rma haxa tehxatxow hamà. Thona ro rma hak kehtokonye, keryewhamnohtoho komo tenàmyatxow hamà.
25 Baise sawar abisa men tai’itin nuhit nafot tanama tanakakaif na’at, it boro yatet nanub tanama tanakaif.
26 Kakoronometxhe xarha, Khoryenkom yokato. Koseryehokantokonye, kakoronometxhe, ahoxemra kesnàr kom ke. Khoryenkom yakoro kàrwonàmrà komo xe kehtokonye, uhutwahra tehxatxow hamà. Àsok hana kàrwonan ha kany me tehxatxow hamà. Àrwomra rma tehxatxhe. Txee tketxhe marma mak ha, kàhnawonye. Àro wyaro, kàwyanye txee tatoko rma, kakoronometxhe, Khoryenkom yokato. Noro ryhe, nàrwonaha, Khoryenkom yakoro, khokonye.
26 Ef nati ta’imon it ata ririm ana veya i Ayubin ena it baibais ebitit. Anayabin it mi’itube o yoyoban isan ana ef men taso’ob. Baise i Ayubin it isat tef rerey eyoyoyoban wainit, turamaim men karam boro tanao.
27 Kàhnawonye kehutwatxho komo hutwehe, Khoryenkomo. Khokonye rma nàrwonaha, Khoryenkom yokato. Àsok hana nàrwonan ha, khokonye. Khoryenkomo ryhe, hutwehe. Khoryenkom yano me nàrwonaha, Khoryenkom yokato, khokonye, tàmryenon kom hoko rma.
27 Naatu God dogorot nutitiy i’itin, Ayubin ananot i so’ob, anayabin Ayubin God ana sabuw isah eyoyoyoban i God ana kokomaim esisinaf.
28 Onà ryhe thutwetxow hamà. Khoryenkom xe kehtokonye, ohxe keryatxhe, noro ha. Eten komo wya hana kohonàtokonye, ohxe roro keryatxhe. Tano me ro rma kwahanonkatxownà, tàwya konyhoryenàr kom horà. Àro ke, ohxe roro keryatxow hamà.
28 Naatu taso’ob, sawar etei God esisinaf i gewasih sabuw iyab tibiyabuw isah, sabuw iyab i ana kokomaim ea’afih isah.
29 Amnyehra, tàmryenon me kwahanonkatxownà. Tànwahanonkatxhàyam hoko rma, onà wyaro nkekon xarha. Romuru wyaro ryhe, ohxe rma haxa natxhe hampànà, kekonà, àhokonye. Towtànke rma haxa buru yesnàr xe nehxakonà. Wahoto wyaro rma esnàr xe nehxakonà.
29 Sabuw iyab God erurubinih i so’obabo erurubinih. I akisin yasairih hina i Natun ana’itinabe himatar, saise i Natun i baitumatumayah etei tuwah hai ain na’atube.
30 Àro ke, romuru wyaro ryhe, ohxe rma haxa natxhe hampànà, kekonà, àhokonye. Nyamoro rma yohtxownà, tàhyaka. Tànekàthàyam hoko rma, onà wyaro nkekon xarha. Ronenyhoryetxho me harha natxhe, moxamo, kekonà, àhokonye. Ronenyhoryetxho me harha natxhe katxho kom hoko rma, onà wyaro nkekon xarha. Rowyaro ohxe xaxa tonyxemà ro me natxhe hampànà, kekonà, àhokonye.
30 Naatu iyab yayasairih i eafih, naatu iyab ea’afih i yamutufurih, naatu iyab yayamutufurih i ana marakaw bairi faram isan buwih.
31 Àro wyaro ohxe keny kom me nay hamà, Khoryenkomo. Àsok hana tketxow ha. Kakoronomanye ro kom me nay hamà, Khoryenkomo, tketxow hamà. Àro ke, karymany komo ehxera ro mak natxhe ha, tketxhe xarha.
31 Sawar iti sisinaf isan boro mi’itube tanao? God it isat nabatabat na’at yait boro nagam na’uwit? En anababatun.
32 Romuru txko nyakhera wehxaha, kahra nehxakonà, Khoryenkomo. Àwayehso ànyakhera wehxaha kahra nehxakonà. Nànyakye mak ha. Àwayehso nànyakye ha, tàwya konyhoryetxho menye. Buru nyaknyenhàrà rma, kowakryetxhe xaxa mak hampànà, thenyehra rma haxa mak ha.
32 God taiyuwin Natun men eoharihar, baise it etei siwarit, Natun ta’imonam ata siwar yai. Imih kwanotanot sawar afa’am boro asire baitita’e nama?
33 Onok kom katà, atxke rma natxhe, omryenon komo, onwahanonkatxhàyamo, ketxowà, Khoryenkomo wya, khokonye. Àro wyaro kany komo, ehxera ro mak natxhe ha, Khoryenkomo nenyhoryetxho me kesnàr kom ke.
33 God taiyuwin ana roubinen sabuw gewasih rouw bowabow yait boro baifuwenamaim nagam na’uwih? En anababatun!
34 Onok kom katà, tanàhnohsom me manatxhe hampànà, ayanhànàthàyam hoye ro, ketxowà, kàwyanye. Àro wyaro kany komo, ehxera ro mak natxhe ha. Kryestu Txesusu ryhe wayehye, tàwya kanhànàthàyamo yowtoho me. Àwayehxemo kom waye nasanàmye harha. Khoryenkom hanaw harha naha, howehehra. Tàyàm yakoro nàrwonaha, noro ha, khokonye. Noro rma, tanàhnohsom me manatxhe hampànà, kahra ro mak naha ha, kàwyanye.
34 Yait boro God ana sabuw ubar nitih nagam na’uwih? En anababatun! Jesu Keriso akisinamo morob, naatu morobone misir maiye Tamah ana asukwafune mare isat ma eyoyoyoban.
35 Kxan kom me rma haxa naha, Kryestu. Àsok kat naye. Anar komo wya keryewhamnohnàtokonye, kxehrany kat naye, Kryestu. Anar komo wya keryehokantokonye, kxehrany kat naye. Anar komo wya kanàhnohnàtokonye, kxehrany kat naye. Ànyahpàra rma kehtokonye, kxehrany kat naye. Àkatxhomra rma kehtokonye, kxehrany kat naye. Àwayehpaya kehtokonye, kxehrany kat naye. Anar komo wya tkatxefarake kotahantokonye, kxehrany kat naye.
35 Imih yait boro Keriso ana yabowane nakusibit, yare men karam nakusibit, o yawas fokarih, roukoukuwen, baimar kakafin, sawar en, obiruwen, o morob?
36 Àro wyaro keryewhamnohtoho komo yokarymehe, Khoryenkom karyehtanà. Onà wyaro nkehe, àmenhosahonhàrà.
36 Buk Atamaninamaim eo na’atube,
37 Àro wyaro ohxehra kehtokonye, kxehrany harha kat naye, Kryestu. Àna matà, kxenye rma nay hamà, noro ha. Àro ke, towankaryhe rma haxa tehxatxhe ha. Ohxehra kehtxoho komo tenàmyatxhe ha, noro yahoxet yano me mak ha, kxan komo yahoxet yano me mak ha.
37 En baise, Keriso aki biyabuwi i wanawananamaim sawar etei hai fair aki aisnowaten.
38 — ausente —
38 Imih ayu aso’ob anababatun men karam boro sawar ta imaim Keriso ana yabowane nakusibitamih, men morob, men yawas, men tounamatar, men Demon, men mar iti boun, men mar boro enan, men fair
39 — ausente —
39 men yate mar, men me baban, men sawar ta himamatar wanawanahimaim boro God ana yabow ata Regah Jesu Keriso wanawananamaim ema’am nakusibit tanatitamih, en anababatun.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Romanos 8, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.