Romanos 3
Khoryenkom Karyehtanà (HIXNT) vs NAA
1 Àsok hana natxow ha, Xuknewyana kom ha. Khoryenkomo newakryetxho mehra kat natxowà. Anaro rha yana komo yosnaka kat natxowà. Ohxehra kat natxowà, atanyyokoxemo komo.
1 Qual é, então, a vantagem do judeu? Ou qual a utilidade da circuncisão?
2 Àna matà, Khoryenkomo newakryetxho me rma haxa natxow hamà, anaro rha yana kom yoho rma haxa mak ha. Àwyanye htxero ryhe, tàrwonà yonytxamohsoye, Khoryenkomo. Noro rwon yoh me natxhe, nyamoro ha.
2 Muita, sob todos os aspectos. Principalmente porque aos judeus foram confiados os oráculos de Deus.
3 Ukukuru komo rma, Khoryenkomo rwon yawo rohra nehxatxkon hatà. Yaworohra ehtxoho kom hoye ro katà, yaworohra rma rha naye, Khoryenkomo, owyanye.
3 E então? Se alguns não creram, será que a incredulidade deles anulará a fidelidade de Deus?
4 Àna matà, tàrwon yawo ro rma naha, noro ha. Toto komo temarontetxow hamà. Omeroron komo rma temarontetxow hamà. Khoryenkom haxa ryhe, àtemarontahra ro mak naha ha. Àro hoko rma, onà wyaro nkehe, àmenhosahonhàrà.
4 De modo nenhum! Seja Deus verdadeiro, e todo ser humano, mentiroso, como está escrito: “Para que sejas justificado nas tuas palavras e venhas a vencer quando fores julgado.”
5 Atxke tehxatxow hamà, kàwyamo. Khoryenkom haxa, yaworon me xaxa naha. Atxke kehtxoho komo ryhe, yaworon me noro yehtxoho yonyhen hamà. Onà wyaro kahra mak tehtxe. Tanàhnohporyehra tehxatxhe, Khoryenkomo wya, yaworon me kàwyanye xenyhonàr ke, kahra tehtxe. Tàwya kanàhnohnàtokonye rma, yaworohra haxa nay hamà, kahra tehtxe. Àro wyaro kàwyanye tatok haxa, toto yehutwatxho hoye ro marma tàrwonatxow hamà.
5 Mas, se a nossa injustiça evidencia a justiça de Deus, que diremos? Seria Deus injusto por aplicar a sua ira? Falo em termos humanos.
6 Tàwya anhàtho komo yanàhnohnàtoko, yaworo rma nay hamà, Khoryenkomo. Yaworo tehtxoho hoye ro, wahanonkano ynye me nay hamà. Tanàhnohsom me manatxhe hampànà kany me nay hamà, yaworo tesnàr ke. Yaworohra tehtok haxa, wahanonkano ynye mehra esnàràtho haryhe.
6 É claro que não. Do contrário, como Deus julgará o mundo?
7 Anatoko tàtemarontetxow hana. Tàwyanye temarontatho komo yonytxatxhe, onà wyaro nketxow hamà, toto komo. Temarontetxow hamà moxamo, ketxhe. Àro wyarohra mak naha, Khoryenkomo, àtemarontahra ro mak naha ha, noro ha, ohxe xaxa nay hamà, ketxhe. Àro wyaro nketxow hamà, tàwyanye temarontatho komo yonytxanàr ke mak ha. Onà wyaro kahra mak tehtxe. Ohxe xaxa Khoryenkomo tenyhetxow hamà, àro ke, atxke rma haxa manatxhe, kahra tehxorye naha, kàwyanye, kahra tehtxe. Tanàhnohsom me manatxhe hampànà, kahra tehxorye naha, ohxe kàwyanye xenyhonàr ke, kahra tehtxe.
7 E, se a minha mentira faz com que aumente a verdade de Deus para a sua glória, por que ainda sou condenado como pecador?
8 Àsok katà tketxowà. Atxke tehtxe, ohxe tonyxem me Khoryenkom yehtxoho me, tketxow katà. Àna matà, àro wyaro kahra tehxatxow hamà. Àro hoko rma amna wàràhyaketxhe mak ha, anar komo. Onà wyaro kany me natxhe, Pawru komo, ketxhe, nyamoro ha. Atxke tehtxe, Khoryenkomo wya konyhoryetxho menye, kany me natxhe, Pawru komo, ketxhe rma haryhe. Nyamoro hoko rma, onà wyaro nken hamà, Khoryenkomo. Tanàhnohsom me manatxhe hampànà kehe ha, noro ha, àhokonye. Àro wyaro tàwya tatoko, yaworo rma nken hamà, àhokonye. Àsok tawro hana, tanàhnohporye rma haxa esnàr komo ke hamà.
8 E por que não dizemos, como alguns caluniosamente afirmam que o fazemos: “Pratiquemos o que é mau, para que nos venha o que é bom”? A condenação destes é justa.
9 Xuknewyana me kehtokonye, anaro rha yana kom yoho rma haxa ohxe kat tehxatxowà. Àna matà, anaro rha yana komo wyaro ohxehra rma tehxatxhe, kàwyam xarha. Tanhàn kom hokono ro me natxhe, toto komo, omeroro. Xuknewyana komo, Xuknewyanahnà komo xarha, omeroro tanhàn kom hokono ro me natxhe. Àro wyaro rma wekarymano, owyanye.
9 Que se conclui? Temos nós alguma vantagem? Não, de forma nenhuma. Pois já temos demonstrado que todos, tanto judeus como gregos, estão debaixo do pecado.
10 Àro hoko rma, onà wyaro nkehe, àmenhosahonhàrà.
10 Como está escrito: “Não há justo, nem um sequer,
11 Onok komo ryhe, yaworon xaxa hutwetxowà. Ehxera ro mak natxhe, yaworon xaxa hutwany komo. Onok komo ryhe, Khoryenkomo hutwanàr xe natxowà. Ehxera ro mak natxhe, Khoryenkomo hutwanàr xan komo.
11 não há quem entenda, não há quem busque a Deus.
12 Yaworon xaxa hnànkatxownà, toto komo, omeroro. Nawexenàmtxownà mak ha. Enyhoru hokon komo, ehxera ro mak natxhe.
12 Todos se desviaram e juntamente se tornaram inúteis; não há quem faça o bem, não há nem um sequer.
13 Àwayehsaho mataxaho wyaro, atxke rma haxa naha, àrwon komo. Tàrwonàmnàtokonye rma, onkuhtono yeryatxhe xarha. Okoye yeryewru wyaro, eryewhamnohno ynye me naha, àrwon komo.
13 A garganta deles é sepulcro aberto; com a língua enganam, veneno de víbora está nos seus lábios.
14 Atxke rma haxa nàrwonatxhe, toto kom hoko. Wàràhyaketxhe rma haxa mak ha.
14 A boca, eles a têm cheia de maldição e amargura;
15 Karyhe rma haxa tetxhe, anar komo yotahanàr horà.
15 os seus pés são velozes para derramar sangue.
16 Henta kom tàtontokony hana, àto rma anàhnohno yeryatxhe. Eryewhamnohno rma yeryatxhe.
16 Nos seus caminhos, há destruição e miséria;
17 Towakàhkahsomà ro me natxhe ha.
17 eles não conhecem o caminho da paz.
18 Ehonomnà me xaxa manaha, kahra ro mak natxhe ha, Khoryenkomo wya. Àro wyaro rma atxke natxhe, toto komo, omeroro.
18 Não há temor de Deus diante de seus olhos.”
19 Kàyweronàhyametxow hamà, Khoryenkom karyehtanà, àmenhosahonhàrà. Ohxe wehxaha katxho mehra mak kàyweronàhyametxhe, kàwyanye. Atxke wehxan hamà, Khoryenkomo wya, katxho me haxa ryhe, kàyweronàhyametxhe, kàwyanye. Àro wyarohra kat naye, owyanye. Atxke rma haxa natxow hamà, toto komo, omeroro, Khoryenkomo wya.
19 Ora, sabemos que tudo o que a lei diz é dito aos que vivem sob a lei, para que toda boca se cale, e todo o mundo seja culpável diante de Deus.
20 Àsok hana tehxatxow ha. Kàyweronàhyamatxho kom yawo ro tehxatxow hana. Àro yawo ro kehtxoho kom hoye rohra rma konyhoryetxhe, Khoryenkomo. Kàwyanye kanhàn komo hutwatxho me haxa ryhe, kàyweronàhyamatxownà, noro ha.
20 Porque ninguém será justificado diante de Deus por obras da lei, pois pela lei vem o pleno conhecimento do pecado.
21 — ausente —
21 Mas, agora, sem lei, a justiça de Deus se manifestou, sendo testemunhada pela Lei e pelos Profetas.
22 — ausente —
22 É a justiça de Deus mediante a fé em Jesus Cristo, para todos e sobre todos os que creem. Porque não há distinção,
23 Tanhàn kom hokono ro me natxhe, omeroro. Khoryenkomo wyarohra mak natxhe. Ohxe xaxa nay hamà katxho wyarohra mak natxhe.
23 pois todos pecaram e carecem da glória de Deus,
24 Konyhoryetxhe mak ha, Khoryenkomo. Ronenyhoryetxho me harha manaha, kehe, kàwyanye, towahke rma haxa tesnàr ke mak ha. Àwya konyhoryetxho komo rma yehemahra tehxatxhe. Kanhàn komo yanoto mehra harha tehxatxhe. Kanhàn komo yanoto mehra harha kehtxoho komo rma yehemaye, Kryestu Txesusu, twayehrà ke. Àro hoye ro ohxe harha tehxatxhe, Khoryenkomo wya.
24 sendo justificados gratuitamente, por sua graça, mediante a redenção que há em Cristo Jesus,
25 Txesusu nyakye, Khoryenkomo, àwayehtoho me. Nekamsuhkaye, khokonye Khoryenkomo yoseryewhokatxho me. Noro hona kàwyanye xenyàr ke ryhe, noseryewhokehe, kanhànàthàyam hoko. Àro wyaro yaworon me nehutwamohsehe, Khoryenkomo, kanhàn kom hoko. Amnyehra tanhàn hokonotho komo yanàhnohpàra nehxakonà. Ohsànàhpàra rma nehxakonà, àhokonye. Amnye nyhe rma nohsànàhye haxa ha. Txesusu wayehnàtoko rma, nohsànàhye, kanhàn kom hoko, omeroron komo yanhàn hoko rma.
25 a quem Deus apresentou como propiciação, no seu sangue, mediante a fé. Deus fez isso para manifestar a sua justiça, por ter ele, na sua tolerância, deixado impunes os pecados anteriormente cometidos,
26 Àtoko rma yaworon me nehutwamohsoye. Ronenyhoryetxho me harha manaha, kany me xarha nehutwamohsoye, Txesus hona xeny kom hoko rma.
26 tendo em vista a manifestação da sua justiça no tempo presente, a fim de que o próprio Deus seja justo e o justificador daquele que tem fé em Jesus.
27 Àro ke, onà wyaro kahra tehxatxow hamà. Rano me ro rma ohxe wehxaha, Khoryenkomo wya, kahra tehxatxhe. Kàyweronàhyamatxho kom yawo ro wehxaha, kahra tehxatxhe. Txesus hona wenyaha, kany me haxa tehxatxhe. Àro ke, rano me ro rma ohxe wehxaha, kahra ro mak tehxatxow hamà.
27 Onde fica, então, o orgulho? Foi totalmente excluído. Por meio de que lei? A lei das obras? Não! Pelo contrário, por meio da lei da fé.
28 Txesus hona kàwyanye xenyàr ke ryhe, ronenyhoryetxho me harha manaha, katxho me tehxatxhe, Khoryenkomo wya. Kàyweronàhyamatxho kom yawo ro kehtxoho kom hoye rohra, ohxe tehxatxhe. Àro wyaro hamà, kany me tehxatxhe.
28 Concluímos, pois, que o ser humano é justificado pela fé, independentemente das obras da lei.
29 Àsoke ryhe naye, Khoryenkomo, owyanye. Xuknewyana kom marma horyenà ro me naye. Xuknewyanahnà komo horyen mehra kat naye, owyanye. Àna matà, Xuknewyanahnà komo horyenà ro me xarha nay hamà, Khoryenkomo.
29 Ou seria Deus apenas Deus dos judeus? Será que não é também Deus dos gentios? Sim, também dos gentios,
30 Towenyxa mak naha, noro ha. Xuknewyana komo wya, ronenyhoryetxho me harha manaha, kany me naha, Txesus hona àwyanye xenyàr ke mak ha. Xuknewyanahnà komo wya xarha, ronenyhoryetxho me harha manaha, kany me rma rha naha, Txesus hona àwyanye xenyàr ke mak ha.
30 visto que Deus é um só, o qual justificará o circunciso a partir da fé e o incircunciso por meio da fé.
31 Àro ke, àsoke tketxowà. Moyses heno wya kàyweronàhyamatxho kom yawo rohra harha wehxaha, Txesus hona xeny me ryesnàr ke, tketxow katà. Àna matà, àro wyaro kahra tehxatxow hamà. Onà wyaro haxa tketxow hamà. Moyses heno wya kàyweronàhyamatxho kom yawo ro xaxa mpànà wehxaha ha, Txesus hona xeny me ryesnàr ke mak ha, tketxow hamà.
31 Anulamos, então, a lei por meio da fé? De modo nenhum! Pelo contrário, confirmamos a lei.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Romanos 3, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.