Romanos 14
Khoryenkom Karyehtanà (HIXNT) vs NTLH
1 Àsok hana natxow ha, okukuru kom ha. Kryestu hona nenyatxow hamà. Yaworon hutwatxehkahra mak natxhe. Hutwetxhe rma haryhe. Kryestu mryenon me rma nyamoro xenytxoko. Ameryekahranye rma ehtxoko. Àna matà, anar me muhutwetxhe, omnyamo, kahra ehtxoko, àwyanye.
1 Aceitem entre vocês quem é fraco na fé sem criticar as opiniões dessa pessoa.
2 Tonohorye naha, woto, omeroro, ketxhe, anar komo, yaworon hutwany komo. Uhutwanyehnà kom haxa ryhe, woto yonohra mak natxhe. Nyah marma yonahyatxhe, nyamoro ha.
2 Por exemplo, algumas pessoas creem que podem comer de tudo, mas quem é fraco na fé come somente verduras e legumes.
3 Woto yonony me oyehtokonye, nyamoro xanomkahnohpàra ehtxoko. Woto yononyehnà me haxa oyehtokonye, onà wyaro kahra ehtxoko, woto yonony komo wya. Atxke manatxhe, kahra ehtxoko, àwyanye, Khoryenkomo mryenon me esnàr kom ke. Tàmryenon me rma nenyatxhe, noro ha.
3 Quem come de tudo não deve desprezar quem não faz isso, e quem só come verduras e legumes não deve condenar quem come de tudo, pois Deus o aceitou.
4 Ayanoto kom mehra mak natxhe, nyamoro ha. Anaro yanoto me haxa natxhe. Àro ke, omnyamo ryhe, atxke manatxhe, kahra ehtxoko, àwyanye. Kohkomo ryhe, anotomany kom me naha. Noro rma nakoronometxhe xarha, ohxe manatxhe katxho me ehtxoho menye. Àro ke, ohxe manatxhe katxho me xaxa mpànà natxhe ha, nyamoro ha.
4 Quem é você para julgar o escravo de alguém? Se ele vai vencer ou fracassar, isso é da conta do dono dele. E ele vai vencer porque o Senhor pode fazê-lo vencer.
5 Onà wyaro kany me xarha manatxow hamà. On yawasànà ryhe, ohxe rma haxa naha, kany me natxhe, anar komo. Anaro yawasàn yoho rma haxa ohxe naha, onà, kany me rma natxhe. Anar kom haxa ryhe, onà wyaro kany me natxhe. Àme rye rma naha, on yawasànà, anaro yawasàn xarha, omeroro, kany me natxhe. Àsok kany me haxa oyehtokony hana, yaworo uhutwatxoko, ohnawonye. Àro wyaro rowya tatoko, yaworohra àken hana, kahra mak ehtxoko. Khoryenkom yano me yaworo uhutwen hamà katxok haxa, ohnawonye.
5 Algumas pessoas pensam que certos dias são mais importantes do que outros, enquanto que outras pessoas pensam que todos os dias são iguais. Cada um deve estar bem firme nas suas opiniões.
6 Anaro yawasàn yoho rma haxa ohxe naha, onà, kany komo rma, Kohkomo yoyuknur xe natxow hamà. Àme rye rma naha, on yawasànà, anaro yawasàn xarha, omeroro, kany komo xarha, noro yoyuknur xe rma rha natxow hamà. Woto yonony komo xarha, noro yoyuknur xe rma rha natxow hamà. Àro ke, apa y, ohxe onàmàthàrà mosonà, ketxow hamà, tot kom hoko. Woto yononyehnà komo xarha, noro yoyuknur xe rma rha natxow hamà. Nyamoro xarha, apa y, ohxe onàmàthàrà onà, ketxhe, Khoryenkomo wya, tànyahrà kom hoko. Àro ke, osoxanomkahnohpàra ehtxoko.
6 Quem dá mais valor a certo dia faz isso para honrar o Senhor. E também quem come de tudo faz isso para honrar o Senhor, pois agradece a Deus o alimento. E quem evita comer certas coisas faz isso para honrar o Senhor e dá graças a Deus.
7 Àsok tawro hana tano rma hak tehxatxow ha. Kano me ronye rma keryehotatho mehranye, tano rma hak tehxatxow hamà. Àsok tawro hana twayehyatxow ha. Kano me ronye rma keryehotatho mehranye rma rha twayehyatxow hamà.
7 Porque nenhum de nós vive para si mesmo e nenhum de nós morre para si mesmo.
8 Tano rma hak kehtokonye, Kohkomo yeryehotanàhtoho me tan tehxatxhe, noro yano me mak ha. Kwayehnàtokony xarha, noro yeryehotanàhtoho me rma rha twayehyatxhe, noro yano me rma rha. Àro ke, tano rma hak kehtokonye, Kohkom yanoto me tehxatxow hamà. Kwayehnàtokony xarha, noro yanoto me rma rha tehxatxow hamà.
8 Se vivemos, é para o Senhor que vivemos; e, se morremos, também é para o Senhor que morremos. Assim, tanto se vivemos como se morremos, somos do Senhor.
9 Àsok tawro hana. Tanoto me kehtxoho menye ryhe wayehye, Kryestu. Karyhe harha nasanàmye. Àro ke, Kohkom me naha, noro ha. Àwayehxemo kom yoh me rma naha. Tano rma hak tehxem kom yoh me xarha naha.
9 Pois Cristo morreu e viveu de novo para ser o senhor tanto dos mortos como dos vivos.
10 Àsok hana manatxow ha. Atxke manatxhe ketxow hana, okukuru komo, towtà komo wya. Anar komo xarha, towtà komo xanomkahnohyatxow hana. Àro wyaro oyehtokonye, ohxehra manatxow hamà. Khoryenkomo ryhe, khutwamohsonye ro kom me naha. Amnye, noro hyaka tàtetxhe hampànà, àwya khutwamohsonàr kom horà. Ohxe kehtxohotho komo hutwamohsehe hampànà. Atxke kehtxohotho komo xarha hutwamohsehe hampànà.
10 Portanto, por que é que você, que só come verduras e legumes, condena o seu irmão? E, você, que come de tudo, por que despreza o seu irmão? Pois todos nós estaremos diante de Deus para sermos julgados por ele.
11 Àro hoko rma, onà wyaro nkehe, àmenhosahonhàrà.
11 É isto o que as Escrituras Sagradas dizem: “Juro pela minha vida, diz o Senhor, que todos se ajoelharão diante de mim e todos afirmarão que eu sou Deus.”
12 Noro hyaka tontokonye rma, toskarymetxhe hampànà, kàwyamo, omeroro, Khoryenkomo wya.
12 Assim, cada um de nós prestará contas de si mesmo a Deus.
13 Àro wyaro amnye khutwamohsotàhketxhe hampànà, Khoryenkomo. Àro ke, atxke manatxhe kahra harha tehtxe, kowtà komo wya. Onà wyaro ryhe tehtxe. Kowtà komo yanàhnohpàra tehtxe. Eten kom hok kehtxoho kom hoye ro hana natanàhnohyatxowà, kowtà komo, anhà onà katxho hoko kehtxoho kom hoye ro hana, enyhoru onà katxho hoko kehtxoho kom hoye ro haxa hana. Àro hokohra harha tehtxe, atanàhnohpàra ehtxoho menye. Anhà onà katxho hokohra tehtxe, enyhoru onà katxho hokohra xarha tehtxe, atanàhnohpàra ehtxoho menye.
13 Por isso paremos de criticar uns aos outros. Pelo contrário, cada um de vocês resolva não fazer nada que leve o seu irmão a tropeçar ou cair em pecado.
14 Àro wyaro rma rha tehtxe, woto yonotho hoko. Woto yonotho ohxe nay hamà. Kanàhnohpàranye nay hamà. Àro wyaro thutwetxow hamà, Txesusu rwonàmàthàrà hoye ro, Kohkomo rwonàmàthàrà hoye ro. Onà wyaro haxa nketxhe, anar komo, kowtà kukuru komo. Ohxehra mak naha, woto, ketxhe. Tononàr xehra haxa we naha ha, Khoryenkomo, rowya, ketxhe, kowtà kukuru komo. Àro wyaro tehutwantokonye rma, tonohra natxow hamà. Tàwyanye tonontok haxa, atxke natxow hamà.
14 Por estar unido com o Senhor Jesus, eu estou convencido de que nada é impuro em si mesmo. Mas, se alguém pensa que alguma coisa é impura, então ela fica impura para ele.
15 Anatoko owyanye woto yononàrà yonyatxow hana. Àro hoye ro nehohketxow hana, woto yonotho hoko. Tàwyanye tonontoko rma, natanàhnohyatxow hamà, owyanye tonotho hoye ro mak ha. Àro ke tonohra harha ehtxoko, atanàhnohpàra ehtxoho menye. Owyanye tonontoko rma, oyowtà komo yatanàhnohrà xe manatxow hamà. Àxehrany harha manatxow hamà. Kryestu wayehye, tàwya nyamoro yonyhoryetxho me. Àro ke, tatanàhnohsom me txeryheranye ehtxoko. Woto yonohra ehtxoko, atanàhnohpàra nyamoro yehtxoho me.
15 Se você faz com que um irmão fique triste por causa do que você come, então você não está agindo com amor. Não deixe que a pessoa por quem Cristo morreu se perca por causa da comida que você come.
16 Anatoko owàràhyaketxow hana, anar komo, oyowtà komo rma. Woto yonotho hoko oyehtokonye rma, owàràhyaketxow hana. Woto yonotho ohxe naha kany me rma oyehtokonye, owàràhyaketxow hana. Àro ke, woto yonotho hokohra harha ehtxoko. Enyhoru rma hokohra ehtxoko, owàràhyakahranye ehtxoho menye.
16 Não deem motivo para os outros falarem mal daquilo que vocês acham bom.
17 Kàkayaryet kom me naha, Khoryenkomo. Àmryenon kom me tehxatxhe. Àro ke, woto hoko atameryekahra tehtxe. Woknano hoko atameryekahra tehtxe. Onà wyaro kehtxoho kom hok haxa tehtxe. Ohxe roro kehtxoho kom hoko tehtxe. Towahke roro kehtxoho kom hoko xarha tehtxe. Teryehorye roro kehtxoho kom hoko xarha tehtxe. Khoryenkom yokato yano me ryhe, àro wyaro ohxe kehtxoho kom hoko tehtxe.
17 Pois o Reino de Deus não é uma questão de comida ou de bebida, mas de viver corretamente, em paz e com a alegria que o Espírito Santo dá.
18 Àro wyaro rma Kryestu yanoto me kehtokonye, ohxe tehxatxow hamà. Ohxe manaha, rowya, katxho me tehxatxhe, Khoryenkomo wya. Ohxe manaha katxho me rma rha tehxatxhe, toto komo wya xarha.
18 E quem serve a Cristo dessa maneira agrada a Deus e é aprovado por todos.
19 Àro ke atameryekahra tehtxe. Towahke roro rma haxa tehtxe, othoko. Tatakoronomatxe, khananàhtoho kom yawo ro rma haxa kehtxoho menye.
19 Por isso procuremos sempre as coisas que trazem a paz e que nos ajudam a fortalecer uns aos outros na fé.
20 Anatoko Khoryenkomo nenyhoryetxho komo manàhnohyatxow hana, owyanye woto yononàr ke mak ha. Tonohra haxa ehtxoko, anàhnohpàranye oyehtxoho menye. Woto ohxe naha, omeroro, katxho ryhe, yaworo xaxa mpànà naha ha. Oyowtà komo yanàhnohtoho haxa ryhe, atxke naha. Àro ke, woto yonotho hoye ro owyanye anàhnohnàtokonye, atxke manatxhe.
20 Por uma questão de comida, não destrua o que Deus fez. Todos os alimentos podem ser comidos, mas é errado comer alguma coisa quando isso faz com que outra pessoa caia em pecado.
21 Eten hoye ro hana natanàhnohyatxow hana, oyowtà kom ha, owyanye woto yonotho hoye ro hana, owyanye ufa xkun yontoho hoye ro haxa hana, anaro rha hoko oyehtxoho kom hoye ro haxa hana. Àro kom hokohra tehxorye manatxhe, atanàhnohpàra ehtxoho menye.
21 O que está certo é não comer carne, não beber vinho, nem fazer qualquer outra coisa que leve um irmão a cair em pecado.
22 Anatoko onà wyaro màketxow hana, anaro rha hoko oyehutwanàr kom me. On hoko ryehtoko, ohxe wehxan hamà, Khoryenkom yano me, màketxow hana. Àro wyaro owyanye tatoko rma, owya rma katxoko, Khoryenkomo wya xarha. Anar komo wya kahra ehtxoko, àwyanye atxke esnàr hona. Owyanye on hoko ryehtoko ohxe wehxan hamà tatoko rma, ohxe rma mehutwetxow hamà. Atxke wehxaha kahra rma manatxow hamà. Àro ke, teryehorye manatxow hamà.
22 Mas guarde entre você mesmo e Deus o que você crê a respeito desse assunto. Feliz a pessoa que não é condenada pela consciência quando faz o que acha que deve fazer!
23 Onà wyaro kahra mak ehtxoko. On hoko ryehtoko, ohxehra wehxan hana, àna hana, kahra ehtxoko. Àro wyaro owyanye tatoko rma, àhokohra ro mak ehtxoko. Àhoko oyehtokony haxa, atxke manatxow hamà, onà wyaro kahra oyesnàr kom ke, on hoko ryehtoko ohxe wehxan hamà, Khoryenkom yano me, kahra oyesnàr kom ke. Àsok tawro hana. Eten kom hok kehtokony hana, onà wyaro kany me tehxorye tehxatxhe. On hoko ryehtoko ohxe wehxan hamà, Khoryenkom yano me, kany me tehxorye tehxatxhe. Àro wyaro kahra kehtokonye, àhokohra tehxorye tehxatxhe. Àhok kehtokony haxa, anhà hoko rma tehxatxow hamà.
23 Mas quem tem dúvidas a respeito do que come é condenado por Deus quando come, pois aquilo que ele faz não se baseia na fé. E o que não se baseia na fé é pecado.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Romanos 14, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.