Romanos 11
Khoryenkom Karyehtanà (HIXNT) vs VC
1 Àsok hana nay ha, Khoryenkom ha. Àsok hana nay ha, tàmryenon kom hoko, Ehsayewyana kom hoko rma. Àxanomkahnohnyenhàyam me kat naye. Àna matà, àxanomkahnohnyenhàyam mehra naha. Àsok tawro hana. Uro ryhe, Ehsayewyana me wehxaha. Akmaraw heno yohamàtho me rma wehxaha. Benytxamen heno komo yohamàtho me rma wehxaha, uro ha.
1 Pergunto, então: Acaso rejeitou Deus o seu povo? De maneira alguma. Pois eu mesmo sou israelita, descendente de Abraão, da tribo de Benjamim.
2 Ehsayewyana rma xanomkahnohpàra rma nexey hamà, Khoryenkomo. Àro ke, Ehsayewyana komo xanomkahnohnyenhàyam mehra nay hamà. Tàmryenon kom me nyamoro wahanonkaye, amnyehra. Nyamoro rma xanomkahnohpàra naha.
2 Deus não repeliu o seu povo, que ele de antemão distinguiu! Desconheceis o que narra a Escritura, no episódio de Elias, quando este se queixava de Israel a Deus:
3 Amna yohà y, orwonà yokarymanye ro heno komo yotahatxownà, nyamoro ha, kekon heno hatà. Omàn yawonotho yanàhnohtxownà xarha. Faka yaknyohtohotho rma yanàhnohtxownà, oyowakryehra harha tehtxoho menye, kekon heno hatà. Urotho marma, oyowakryeny me rma wehxaha. Urotho xarha rotahanàr xe natxhe, nyamoro ha, kekon hatà, Eryeyas heno, Khoryenkomo wya, Ehsayewyana kom hoko.
3 Senhor, mataram vossos profetas, destruíram vossos altares. Fiquei apenas eu, e ainda procuram tirar-me a vida {I Rs 19,10}?
4 Onà wyaro haxa neyukye hatà, Khoryenkomo. Àna matà, rowakryeny me rma natxhe, ukukuru komo, kekon hatà. 7 mew komo rma, rowakryeny me rma natxhe. Ronkurunhothàyamo rma nyamoro ha, kekon hatà. Baw yowakryehra ro mak natxhe ha, nyamoro ha, rowakryeny komo rma. Anaryana komo horyenà ro kuknonà rma yowakryehra ro mak natxhe ha, kekon hatà, Khoryenkomo, Eryeyas heno wya.
4 Que lhe respondeu a voz divina? Reservei para mim sete mil homens, que não dobraram o joelho diante de Baal {I Rs 19,18}.
5 Amnye rma xarha, yaworo Khoryenkomo yowakryeny me rma rha natxhe, Ehsayewyana kukur komo, yakenohnà komo rma, noro nwahanonkatxhàyamo rma. Tano me ro rma wahanonkatxownà, àhokonye towahke xaxa tesnàr ke mak ha.
5 É o que continua a acontecer no tempo presente: subsiste um resto, segundo a eleição da graça.
6 Ohxe ehtxoho kom hoye rohra wahanonkatxownà. Towahke xaxa tehtxoho hoye ro haxa ryhe, wahanonkatxownà, tano me ro mak ha. Ohxe ehtxoho kom hoye ro àwya àwahanonkantokony haxa, onà wyaro kahtoràtho haryhe mà, kàwyanye, towahke tehtxoho hoye ro marma wahanonkatxownà, kahtoràtho haryhe mà, kàwyanye.
6 E se é pela graça, já não o é pelas obras; de outra maneira, a graça cessaria de ser graça.
7 Àro ke, onà wyaro tketxow hamà, Ehsayewyana kom hoko. Ohxe tesnàr kom xe nehxatxkon haryhe, Khoryenkomo wya. Ohxehra mak nehxatxkonà, àwya. Ukukuru kom marma ryhe, ohxe natxhe, àwya, yakenohnà komo rma, ànwahanonkatxhàyamo rma. Anar komo, akàhpàra rma natxhe, tàhnawonye. Akàhpàra nyamoro yeryey hatà, Khoryenkomo, toyukhura esnàr kom ke.
7 Conseqüência? Que Israel não conseguiu o que procura. Os escolhidos, estes sim, o conseguiram. Quanto aos mais, foram obcecados,
8 Nyamoro hoko rma, onà wyaro nkehe, àmenhosahonhàrà.
8 como está escrito: Deus lhes deu um espírito de torpor, olhos para que não vejam e ouvidos para que não ouçam, até o dia presente {Dt 29,3}.
9 Nyamoro hoko rma rha, onà wyaro nkehe xarha, Dafe heno nmenhotho xarha.
9 Davi também o diz: A mesa se lhes torne em laço, em armadilha, em ocasião de tropeço, em justo castigo!
10 Enhura hak nahtxoko, tàhnawonye, ohutwahra tehtxoho menye. Teryewhamnohsomà roro me hak nahtxoko.
10 A vista se lhes obscureça para não verem! Dobra-lhes o espinhaço sem cessar {Sl 68,23s}!
11 Àsok hana nehxatxkon ha, nyamoro ha, Xuknewyana komo rma. Natahohsotxownà hamà, tanhàn komo wya. Tanàhnohtàkaxem me kat natxowà, owyanye. Àna matà, tanàhnohtàkaxem mehra mak natxhe. Amnye nenyhoryetxhe harha, Khoryenkomo. Amnye rma haxa, anaro rha yana komo yonyhoryehe, atxke Xuknewyana komo yesnàr ke mak ha. Xuknewyanahnà komo rma yonyhoryehe. Àro hoye ro natakuyatxow hamà, Xuknewyana komo. Tatakuytxoho kom hoye ro, anatoko tonyhoryenàr komo xe rma rha natxow hana, Xuknewyanahnà komo wyaro rma rha.
11 Pergunto ainda: Tropeçaram acaso para cair? De modo algum. Mas sua queda, tornando a salvação acessível aos pagãos, incitou-os à emulação.
12 Xuknewyana komo yanhàn hoye ro, towakryexem me natxhe, anaro rha yana komo, omeroro. Ewakryehnà me harha Xuknewyana komo yehtxoho hoye ro, towakryexem me natxhe, Xuknewyanahnà komo. Amnye, tonyhoryetxehkaxem me harha natxhe hampànà, Xuknewyana komo. Enyhoryetxehkaxah me naymoro yehtoko, meya roro towakryexem me rma haxa natxow hamà, anaro rha yana komo, omeroro.
12 Ora, se o seu pecado ocasionou a riqueza do mundo, e a sua decadência a riqueza dos pagãos, que não fará a sua conversão em massa?!
13 Xuknewyanahnà komo y, onà wyaro àkehe, owyanye. Xuknewyanahnà komo hyaka ryhe, Kryestu nànyaketxho me wehxaha. Àro ke, onà wyaro kany me wehxaha. Xuknewyanahnà komo hananàhnye uro, nyamoro hananàhnye me ryehtxoho, ohxe rma haxa naha, kany me wehxaha,
13 Declaro-o a vós, homens de origem pagã: como apóstolo dos pagãos, eu procuro honrar o meu ministério,
14 rokukuru komo yatakuynyàr horà, Xuknewyana komo rma yatakuynyàr horà. Àsok tawro hana. Tatakuynyetokonye rma, anatoko owyaronye rma rha tesnàr kom xe natxow hana. Khoryenkomo nenyhoryenàr me harha natxow hana, ukukuru kom ha.
14 com o intuito de, eventualmente, excitar à emulação os homens da minha raça e salvar alguns deles.
15 Xuknewyana komo xanomkahnohtxownà htxer hakahpa, Khoryenkomo. Amnye newakryetxhe kahpa harha. Àwya àxanomkahnohtoho kom hoye ro, noro nàhnàn me harha natxhe, anaro rha yana komo. Àsok hana natxow ha, amnye ha. Khoryenkomo wya Xuknewyana komo yowakryetxhe rma, meya roro towakryexem me natxow hamà, anaro rha yana komo. Àwayehxemo kom waye anàmsah me ryhe, karyhe roro harha natxow hamà.
15 Porque, se de sua rejeição resultou a reconciliação do mundo, qual será o efeito de sua reintegração, senão uma ressurreição dentre os mortos?
16 Àsok hana natxow ha, Xuknewyana kom ha. Katamaru wyaro natxow hamà. Katamaru hoye towsomà ryhe, enyhoru ro me nay hamà, Khoryenkomo wya tàmsom me esnàr ke. Àro ke, enyhoru ro me rma rha naha, katamaru xarha, tàmpànà rma, àro rma rha hoye esnàr ke mak ha. Àro wyaro rma rha, enyhoru ro me nehxatxkon hatà, Xuknewyana horyen heno komo. Àro ke, enyhoru ro me rma rha natxhe, ehamàthàyamo, omeroro. Natà wyaro xarha natxow hamà. Enyhoru ro me àmxar yehtoko, enyhoru ro me rma rha naha, akmatar xarha, omeroro. Àro wyaro rma rha enyhoru ro me natxhe, Xuknewyana komo, enyhoru ro me thoryen heno komo yesnàr ke mak ha.
16 Se as primícias são santas, também a massa o é; e se a raiz é santa, os ramos também o são.
17 Oryefera yohà wyaro xarha natxow hamà. Toto nenamàtho wyaro rma, enyhoru wyaro rma, natxhe. Omnyam haxa ryhe, Xuknewyanahnà komo rma, enampànà wyaro manatxhe. Thoko rma ahtaxaho wyaro rma manatxhe. Àsok hana nay ha, oryefera yakmatatho ha, toto nenamàtho yakmatatho ha. Ehetahra ehtoko, tàxanomkahnohsom me nay hamà. Taxwexem me nay hamà. Àhryetayo me anaro hoye neryatxhe, toto komo, tànatkem komo. Anatoko thoko rma ahtaxahotho hoy hana neryatxow ha, oryefera waka, tànenamàthàyam waka. Àro hoye ro tohkurye rye nay hamà. Toto wya axwentokono wyaro, Xuknewyana kukuru komo xanomkahnohye, Khoryenkomo. Àhryetayo menye Xuknewyanahnà kom haxa yeryeye, tàmryenon me harha, àwyaronye rma rha ewakryenàr kom horà.
17 Se alguns dos ramos foram cortados, e se tu, oliveira selvagem, foste enxertada em seu lugar e agora recebes seiva da raiz da oliveira,
18 Onà wyaro kahra nay hamà, anaro hoyenotho, oryefera yakmatatho wya. Oyoho rma haxa ohxe wehxaha, uro, kahra nay hamà. Àro wyaro rma rha, oyohonye rma haxa ohxe amna naha kahra ehtxoko, omnyamo, Xuknewyana komo wya. Onà ryhe hutwahkahpàra ehtxoko. Àmxarà yohkuryehra nay hamà, akmatarà, anaro hoye txexahotho. Àmxar hoye ro haxa ryhe tohkurye nay hamà. Àro wyaro rma rha, Xuknewyana kom hoye ro towakryexem me manatxhe, omnyamo. Àro ke, oyohonye rma haxa ohxe amna naha, kahra ehtxoko.
18 não te envaideças nem menosprezes os ramos. Pois, se te gloriares, sabe que não és tu que sustentas a raiz, mas a raiz a ti.
19 Anatoko onà wyaro màketxow hana. Axwexaho wyaro àxanomkahnohsah me natxow hamà, Xuknewyana komo, màketxow hana. Àro hoye ro, anaro hoye txexaho wyaro towakryexem me amna naha, màketxow hana.
19 Dirás, talvez: Os ramos foram cortados para que eu fosse enxertada.
20 Àro wyaro owyanye tatoko rma, yaworo màketxow hamà. Onà wyaro kahra mak ehtxoko. Nyamoro yoho rma haxa ohxe amna nay hamà, kahra ehtxoko. Àsok tehtxoho kom hoye ro hana àxanomkahnohsah me natxow ha, nyamoro ha. Kryestu hona xenyhera tehtxoho kom hoye ro ryhe, àxanomkahnohsah me natxow hamà. Omnyam haxa ryhe, towakryexem me manatxhe, Kryestu hona owyanye xenyàr ke mak ha. Àro ke, ukurunkahnà me Khoryenkomo xenytxoko.
20 Sem dúvida! É pela incredulidade que foram cortados, ao passo que tu é pela fé que estás firme. Não te ensoberbeças, antes teme.
21 Àsok tawro hana. Àxanomkahnohxemo komo kurunhohra nehxakon hamà, noro ha. Tàmryenonàthàyamo rma kurunhohra nehxakon hamà. Nyamoro rma kurunhohra tehtoko, okurunhohrany xarha naha hampànà, Kryestu hona xenyhera harha oyehtokonye. Àro ke, noro hona mpàn xenytxoko.
21 Se Deus não poupou os ramos naturais, bem poderá não poupar a ti.
22 Àsok hana nay ha, Khoryenkom ha. Towahke xaxa nay hamà. Ewakhàra xarha nay hamà. Nyamoro hoko ewakhàra rma haxa naha, tanhàn komo wya atarymahonàr kom ke. Ohokony haxa ryhe towahke xaxa naha. Oyowakryeny kom hona xenye ro me oyehtokonye, towahke roro rma haxa naha, ohokonye. Noro hona xenyhera harha oyehtokonye, axanomkahnohyatxhe hampànà.
22 Considera, pois, a bondade e a severidade de Deus: severidade para com aqueles que caíram, bondade para contigo, suposto que permaneças fiel a essa bondade; do contrário, também tu serás cortada.
23 — ausente —
23 E eles, se não persistirem na incredulidade, serão enxertados; pois Deus é poderoso para enxertá-los de novo.
24 — ausente —
24 Se tu, cortada da oliveira de natureza selvagem, contra a tua natureza foste enxertada em boa oliveira, quanto mais eles, que são naturais, poderão ser enxertados na sua própria oliveira!
25 Rowtà komo y, onà wyaro tawro xehra wehxaha, owyanye. Xuknewyana kom yoho rma haxa ohxe amna nay hamà, tawro xehra wehxaha, owyanye. Àro ke, ohxe harha Xuknewyana komo yehtxoho wekarymehe, owyanye. Uhutwamohsohra rma hak nehxakonà, Khoryenkomo, amnyehra. Amnye rma haxa hutwamohsehe. Àro ke, onà wyaro wekarymehe, owyanye.
25 Não quero, irmãos, que ignoreis este mistério, para que não vos gabeis de vossa sabedoria: esta cegueira de uma parte de Israel só durará até que haja entrado a totalidade dos pagãos.
26 Tàwya nyamoro yonyhoryetxehkatxhe rma, Xuknewyana komo xarha yonyhoryetxehkehe. Àro hoko rma, onà wyaro nkehe, àmenhosahonhàrà.
26 Então Israel em peso será salvo, como está escrito: Virá de Sião o libertador, apartará de Jacó a impiedade.
27 Onà wyaro nkehe xarha, àmenhosahonhàr xarha.
27 E esta será a minha aliança com eles, quando eu tirar os seus pecados {Is 59,20s; 27,9}.
28 Àrwo yonyhorunu yoyukhura rma hak natxhe, Xuknewyana komo. Àro ke, nyamoro xanhànà wyaro naha, Khoryenkomo, oyonyhoryenàr komo xe tesnàr ke mak ha, Xuknewyanahnà komo rma yonyhoryenàr xe tesnàr ke mak ha. Noro nwahanonkatxhàrànhàr me mak natxhe, Xuknewyana komo. Àro ke, àxenye rma naha, noro ha, àhoryen heno komo wahanonkanyenhàr me tesnàr ke.
28 Se, quanto ao Evangelho, eles são inimigos de Deus, para proveito vosso, quanto à eleição eles são muito queridos por causa de seus pais.
29 Àsok tawro hana. Anar me harha ehutwahra ro mak naha ha, àhokonye, tànewakryenàr kom hoko, tànwahanonkatxhàyamonhàr hoko.
29 Pois os dons e o chamado de Deus são irrevogáveis.
30 Amnyehra Khoryenkomo yoyukhura mehxatxkonà, omnyamo, Xuknewyanahnà komo. Ohnàn kom yaw harha naha, Khoryenkomo, toyukhura Xuknewyana komo yesnàr ke mak ha.
30 Assim como vós antes fostes desobedientes a Deus, e agora obtivestes misericórdia com a desobediência deles,
31 Amnye rma, noro yoyukhura rma natxhe, nyamoro ha. Amnye, àhnàn kom yaw harha mpànà naha ha, Khoryenkomo. Ohnàn kom yawo tehtxoho wyaro, àhnàn kom yawo rma rha mpànà naha ha.
31 assim eles são incrédulos agora, em conseqüência da misericórdia feita a vós, para que eles também mais tarde alcancem, por sua vez, a misericórdia.
32 Toto kom hoko àme rye rma haxa naha, Khoryenkomo. Royuknyehnà me rma hak nahtxoko, toto komo, omeroro, kanyenhàr me naha. Royuknyehnà me rma hak nahtxoko, àhnàn kom yaw harha ryehtxoho me, omeroron komo hnàn yaw harha ryehtxoho me, kanyenhàr me naha, Khoryenkomo.
32 Deus encerrou a todos esses homens na desobediência para usar com todos de misericórdia.
33 Àsok hana nay ha, Khoryenkom ha. Tàywero rma haxa nay hamà. Omeroro uhutwatxehkanye ro me rma haxa nay hamà. Àsok hana khutwetxow ha. Àsok hana keryatxow ha. Uhutwahra ro mak tehxatxow hamà, kohonye rma haxa esnàr ke mak ha.
33 Ó abismo de riqueza, de sabedoria e de ciência em Deus! Quão impenetráveis são os seus juízos e inexploráveis os seus caminhos!
34 Àro hoko rma, onà wyaro nkehe, àmenhosahonàrà.
34 Quem pode compreender o pensamento do Senhor? Quem jamais foi o seu conselheiro?
35 Apa y, akatxho wàmyako, àro ke mehemen hamà, rowya, kahra ro mak tehxatxow hamà, àwya. Ehetàhkahra ro mak naha ha, noro ha, kàwyanye.
35 Quem lhe deu primeiro, para que lhe seja retribuído?
36 Omeroro nakàhtotàhkaye. Tànakàhtothàr yohà rye me rma haxa naha. Omeroro rma nakàhtotàhkaye, tàwyano ro me ehtxoho me. Onà wyaro katxho roro me hak nahko, noro ha. Ehonomnà me xaxa naha, katxho roro me hak nahko. Àro wyaro hamà tkatxe.
36 Dele, por ele e para ele são todas as coisas. A ele a glória por toda a eternidade! Amém.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Romanos 11, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.