Marcos 14
Khoryenkom Karyehtanà (HIXNT) vs AAI
1 Txesus hoko nosonytxetxkon hatà, Xuknewyana yoh komo, Khoryenkom màn yonye ro yoh komo rma, àyweronàhyamano ynye ro komo xarha. Ekayhera rma noro yahosnàr xe nehxatxkon hatà, àwayehkanàr horà. Toto komo nenyehtor me rma noro yahosnàr xe nehxatxkon hatà. Onà wyaro nketxkon hatà, tàwyanye rma. Asako ro enmahàtxhe, tasahxemtetxow hamà, ketxkon hatà. Tasahxemtetxow hamà, khoryen heno komo yohokoko àtothàrànhàrà hutwahkahpàra kehtxoho menye, ketxkon hatà. Ekeyu àwakanomnà tenahyatxow hamà.
1 Tar Nowaten naatu Faraw Wanawanan Yeast En ana hiyuw i veya rou’ab nahimaim bat. Naatu firis ukwarih, Ofafar bai’obaiyenayah i wa’iwa’iramaim ef hinuwet mi’itube Jesu hitab hita’asabun isan.
2 Kasahxemtontokonye, ahohsàra hak tehtxe. Kàwyanye ahosnàtoko rma, ukurunhoso nohsamnohyatxow hamà, toto komo, thenyehra, ketxkon hatà, Xuknewyana yoh komo.
2 Naatu hio, “Men hiyuw tanabowabow wanawanan tanasinafumih, anayabin rakit boro tanaku’ub.”
3 Taa. Betanya ho nehxakon hatà, Txesusu. Semaw màn yawo nehxakon hatà, hunmata ymo yawonotho rma màn yaw hatà. Àto nemtakmekon hatà. Emtakmantoko rma, àhyaka nomokye hatà, wosà. Ownyaku yokye hatà. Naknu katà ryhe àro hatà, ownyaku. Ehetàhpenye rma haxa nehxakon hatà. Enà ryhe, toh me nehxakon hatà. Arakmasturu rma mon nehxakon hatà, tohu. Enàthàrà yakahay hatà, wosà. Ownyaku yarkay hatà, Txesusu yhutho horye. Ehetàhpenyeno rma yarkay hatà, àhorye. Àsok tawro hana, ohxe rma haxa tàwya xenyàr ke hamà.
3 Jesu in Bethany orot Simon biyan kokom ani’anin ana bar wanawanan run, ma bay eaau basit babin ta kibub kabayamaim hikwak raiy yamurin gewasin hisuwai batabat bai narun, iti raiy i ana baiyan gagamin, kibub sikan ana gigiwaiyomaim takakir Jesu aribun yan isuwai re.
4 Àton kukur komo ryhe, ewakhàra mak nehxatxkon hatà. Onà wyaro nketxkon hatà, tàwyanye rma. Àsok tawro ownyakutho yanàhnohno harha, mosonà, ketxkon hatà, tàwyanye rma. Àsok tawro ownyakutho yanàhnohno harha.
4 Sabuw afa nati’imaim hima’am hi’i’itin yah so’ar naatu taiyuwih hima higam hio, “Aisim iti raiy yamurin gewasin asir ebisuwai kwanikwaniy?
5 Tarkahoryehra nahko haryhe, ketxkon hatà. Txenyeru hona tàmporye nahko haryhe. 300 txenyeru yoho nyhe nahko haryhe, ehethàrà. Txenyeru rma, tàmporye nahko haryhe, àtxenyerumnu ro komo wya, àkatxhomnà ro komo wya, ketxkon hatà, àton kukur komo. Àro wyaro atxke nàrwonatxkon hatà, wos hoko.
5 Iti raiy i 300 denari tafanamaim auman boro hitatubun naatu kabay sabuw bai’akirayah hitibaisih!” Naatu babin hi’i’iyab higam hiu kwanikwaniy.
6 Onà wyaro haxa nkekon hatà, Txesusu, àwyanye. Moson hoko àrwomra ehtxoko, kekon hatà. Noro yeryehokahra ehtxoko. Ohxe rma haxa ryenyo, tàwya rokaryenàr ke. Àro ke àrwomra tehxorye mahtxok haryhe, àhoko, kekon hatà, Txesusu, àwyanye.
6 Baise Jesu eo, “Babin kwaihamiy! Aisim kwaowa’awa’an? Sawar gewasin maiyow ayu isou sinaf.
7 Àsok tawro hana. Àtxenyerumnu ro komo ryhe, tano roro rma natxow hamà, awawonye. Emahona ro nyamoro mewakryetxow hamà, ewakryenàr komo xe oyehtokonye, kekon hatà. Uro haxa ryhe, tano rorohra mak wehxaha. Amnye awawonyehra harha wehxaha, kekon hatà, Txesusu.
7 Kwa boro mar etei bai’akirayah bairi kwanama, veya afa baibaisih isan kwanakokok boro kwanibaisih. Baise ayu boro men mar etei bairit tanama’amih.
8 Mosonà ryhe, rowakryenàr xe nahko hamà. Àro ke rokaryeno, kekon hatà. Rowayehpàra ro rma haka rokaryeno. Amnye ronamtoho hona rokaryeno, rohorye tàwya arkanàr ke. Ohxe rma haxa ryenyo hamà, kekon hatà.
8 Babin abistan sisinaf i karam ayu isou sinaf, raiy yamurin gewasin biyau imaim isuwai re’er i ayu yanowahu biyau eyayabunai ufibo hinayai.
9 Onà wyaro yaworo xaxa àkehe, owyanye. Tokarymaxem me nay hamà, àrwo yonyhorunu, kekon hatà. Toto komo nenytxanàr me nay hamà, omeroron komo nenytxanàr me mak ha. Mosonà wya rokaryetxhàr xarha, tokarymaxem me rma rha mpànà naha ha. Tonytxaxem me rma rha mpànà naha ha, noro hutwahkahpàra toto komo yehtxoho me, kekon hatà, Txesusu, àton komo wya.
9 Anababatun a tur ao’owen, iti Tur Gewasin tafaram tutufin wanawanan hinao hinabibinan, iti babin abisa sisinaf sabuw boro isan hinao naatu hinanuh.”
10 Khoryenkom màn yonye ro yoh komo hyaka toy hatà, Xuknas Eskaryotesà. 12 komo kukuru rma mok nehxakon hatà. Noro rma, Txesusu yahohsonàr xe nehxakon hatà, àwyanye, àxanhàn komo wya. Àro ke toy hatà, àhyakanye. Wahohsos haka, mokàtho ymo, owyanye, kekon hatà, àwyanye.
10 Imaibo Judas Iscariot Jesu ana bai’ufununayan orot ta nah 12 wanawanahimaim tit in firis ukwarih biyah tit saise ef tanuwet Jesu umahimaim tayai hitarab tamorob.
11 Àro wyaro tàwyanye enytxatxhe rma, teryehorye nehxatxkon hatà, nyamoro ha. Otxenyerunu amna nàmyaha, noro ymo yahohsotxhetà, ketxkon hatà, àwya. Àro ke, Txesusu yahohsotxahke nehxakon hatà, Xuknasà, àwyanye. Àsokentoko tahohsohorye naye, kekon hatà, tàwya rma. Amnye nyhe txko tahohsorye nay hamà, toto komo ehxera ehtok mak ha, kekon hatà, Xuknasà, tàwya rma.
11 Naatu abistanawat eo hinonowar hiyasisir men kafaita, naatu kabay baitinin isan hi’omatan. Judas misir ef ana gewasin nuwet imaim Jesu tab titih hita’asabun isan.
12 Sa, nenmahye haxa hatà, asahxemtotho komo. Ekeyu àwakanomnà yonahtoho katxho rma àro hatà. Àro hoko rma, 7 me nenmahyatxkon yoh hatà, Xuknewyana komo. Wahoro htxeron ho, thoryen heno komo yohokoko àtothàrànhàrà hutwetxkon hatà. Tharaxkaxem me nehxakon hatà, kahneru mxekàtho. Àhoryen heno komo yohokoko àtothàrànhàrà hutwatxho rma mon nehxakon hatà. Àro rma ho, onà wyaro nketxkon hatà, ànhananàhrà ro komo, Txesusu wya. Henta ya ryhe amna tonàr xe manaye, kasahxemtotho komo yonyhoryexe, ketxkon hatà, àwya. Henta ryhe amna nenyhoryeno, kasahxemtotho komo, ketxkon hatà, ànhananàhrà ro komo.
12 Faraw Wanawanan Yeast En ana hiyuw aa ana veya wantoro’ot ebubusuruf, nati’imaim Tar Nowaten ana hiyuw aa isan bobaituw sheep natunatuh wabih lamb imaim terouw tisisibor. Imih Jesu ana bai’ufununayah hibatiy, “O kukokok boro menamaim Tar Nowaten ana hiyuw ana bogaigiwas o isa?”
13 Àro ke, asako nànyahtxownà hatà, Txesusu, tànhananàhrà ro kom hoye. Àtotxok ha, owto ymo hona, kekon hatà, àwyanye. Àto toto menyatxhe. Oryen ke tomyarkemà rma oyohoryatxhe, tuna yon ke tomyarkemà rma. Noro wenarye màtetxhe ha, kekon hatà, Txesusu, asakon komo wya.
13 Basit Jesu ana bai’ufununayah orot rou’ab eobaimanih eo, “Kwanan bar oto’otowen kwanatitit nati’imaim orot ta boro noukwatamaim harew nahun na’abar nan bairi kwanitar,
14 Nàmno yaka owomnàtoko, mowomyatxhe ha, omnyam xarha. Onà wyaro màketxhe ha, horykomo wya, nàmno yohà wya. Hawana me nomokyan hatà, ohyaka, khananàhnye komo, màketxhe ha. Omàn yawo nasahxemten hatà, tànhananàhrà ro kom yakoro, khoryen heno komo yohokoko àtothàrànhàrà hutwatxho me, màketxhe ha. Esarà xenyhok hatà, amna wya, màketxhe ha, horykomo wya, kekon hatà, Txesusu.
14 naatu kwani’ufunun bairi kwanan, bar menatan erur imaim kwanarun. Nati’imaim bar matuwan kwanau, ‘Bai’obaiyenayan ebibat bar awan menatan ayu au bai’ufnunayah bairi Tar Nowaten ana hiyuw anaa?’
15 Noro ryhe, bàn yawo tahusomà ymo yonyhehe hampànà, owyanye. Kayeno rma, tahonkemà ro rma, enyhoryexaho rma yonyhehe, owyanye. Àto rma menyhoryetxhe ha, kasahxemtotho komo, kekon hatà, Txesusu, asakon komo wya.
15 Naatu bar tafantoro’ot awan ta gewasin hiyabun inu’in nabi’obaiyi imaim kwanabogaigiwas.”
16 Àro ke totxownà hatà, ànyahxemo komo. Àpo, owto ymo hona nahatakatxownà hatà. Txesusu rwonàmàthàrà yawo ro rma haxa nenytxownà hatà. Tasahxemtotho komo yonyhoryetxownà hatà.
16 Bai’ufnunayah hitit hin bar oto’otowen hitit naatu Jesu iu’uwih na’atube sawar etei’imak hitita’uren, naatu Tar Nowaten ana hiyuw hibogaigiwas.
17 Taa. Awanaka nomokye hatà, Txesusu, 12 kom yakoro.
17 Veya re birabirab Jesu ana bai’ufununayah 12 bairi hina
18 Asahxemtoso neryewtatxownà hatà. Tasahxemtontokonye rma, onà wyaro nkekon hatà, Txesusu, àwyanye. Onà wyaro yaworo xaxa àkehe, owyanye, kekon hatà. Okukur komo ryhe rahohsehe hampànà, roxanhàn komo wya. Rakoro tasahxemtosomà rma, rahohsehe hampànà, àwyanye, kekon hatà, Txesusu, 12 komo wya.
18 hima bay hi’aa wanawanan Jesu misir eo, “Anababatun a tur ao’owen kwa wanawananamaim orot ta boro babau nao anamorob, nati orot i ayu airi efan ta’imon ama a’au.”
19 Àro wyaro tàwyanye enytxatxhe rma, nekhokatxownà hatà. Osomahyaka onà wyaro nketxkon hatà, àwya. Ayahohsonye uro, owya, ketxkon hatà, omeroro, osomahyaka.
19 Bai’ufununayah gubamih hurir himisir ta’ita’imon Jesu hibabatiyih, “O kunotanot ayu ai en?”
20 Onà wyaro neyuhtxownà hatà, Txesusu. Okukur komo ryhe, 12 komo kukuru rma, rahohsony me naha, kekon hatà. Oryen yaka rakoro àhpanye rma, rahohsony me naha, kekon hatà, Txesusu.
20 Jesu iyafutih eo, “Kwa na 12 wanawanamaim yait ana rafiy nab ayu airi tew yan anabubutu’ub orotoban nati.
21 Àwayehso àtehe hampànà, Toto me Enusah kaxe, àmenhosahonhàrà yawo ro ryehtxoho me. Tanàhnohsom me mak naha hampànà, rahohsonyenhàrà ymo heno. Enurhura tehtok haxa, ohxe esnàràtho haryhe, kekon hatà, Txesusu, 12 komo wya.
21 Orot Natun i boro namorob Bukamaim hikikirum na’atube, baise yait Orot Natun baban eo emomorob i boro bai’akir kakafin maiyow nab, gewasin nati orot iti tafaramaim men tatufuw.”
22 Tasahxemtontokonye rma, ekeyu yanàmye hatà, Txesusu. Apa y, ohxe onàmàthàrà onà, kekon hatà, Khoryenkomo wya. Nàkràskay hatà. Nekamye hatà, 12 komo wya. Ahohtxoko, kekon hatà, àwyanye. Rohun kuknonà rma onà, kekon hatà.
22 Bay hi’aa wanawanan Jesu rafiy bai merar yi yoyoban sawar imasib, ana bai’ufununayah itih eo, “Kwabai kwa’aan, iti i ayu biyou.”
23 Ufa xkun yonà yanàmye hatà. Apa y, ohxe onàmàthàrà onà, kekon hatà, Khoryenkomo wya. Nàmye hatà, àwyanye. Àhoye nentxownà hatà, omeroro.
23 Naatu kerowas bai God ana merar yi sawar, ana bai’ufununayah itih etei’imak hitom.
24 Rokamsukuru kuknonà rma onà, kekon hatà, Txesusu, àwyanye. Kekamsuhkehe, Khoryenkomo wya romryenon komo yonyhoryetxehkany me wehxaha tawro ke. Àro ke kekamsuhkehe, rowya toto komo yonyhoryetxho me, thenyenohnà komo rma yonyhoryetxho me, kekon hatà.
24 Naatu iuwih eo “Iti i ayu au rara au Obaibasit Boubun kwa etei isa abisuwai.
25 Onà wyaro yaworo xaxa àkehe, owyanye, kekon hatà. Ufa xkun yonhàra harha wehxaha. Khoryenkom yowto ho harha oyehtokonye, anaro meno ufa xkunu tenyatxhe hampànà. Àro hohra rma hak oyehtokonye, enhàra roro rma wehxaha, kekon hatà, Txesusu, 12 komo wya.
25 Anababatun a tur ao’owen, Ayu iti wine boro men anatom maiye, anama’am wine boubun Tamai ana aiwobomaimibo anatom.”
26 Tasahxemtotxhenye, wano yatxownà hatà, Txesus komo. Twanotatxhenye rma, totxownà hatà, Oryefera yàhàn hona.
26 Naatu ew hitabor sawar himisir hitit hin Olive oyawemaim hitit.
27 Onà wyaro nkekon hatà, Txesusu, 12 komo wya. Uro màhnànkatxehketxhe hampànà, omnyamo, omeroro, kekon hatà. Anhà komo wya rahohtoho hoye ro, uro màhnànkatxehketxhe hampànà. Àsok tawro hana. Onà wyaro nken hamà, àmenhosahonhàrà.
27 Jesu ana bai’ufununayah hai tur eowen eo, “Kwa etei’imak boro kwanabihir ayu kwanihamiyu, anayabin Bukamaim iti na’atube hikirum.”
28 Àwayehsahonhàrà rma, kasanàmyaha harha hampànà. Rasanàmàtxhe, oywahonye àtehe hampànà, Karyeryeya yamtar hona, kekon hatà, Txesusu, 12 komo wya.
28 Baise morobone ana mimisir ufunamaim ayu boro wan anan Galilee anatit.”
29 Onà wyaro haxa nkekon hatà, Petru, àwya. Moxamo ohnànkatxehketxow hana, omeroro. Uro haxa ryhe, ohnànkahra ro mak wehxaha ha, kekon hatà, Petru.
29 Peter iya’afut eo, “Au ofonah boro hinabihir, baise ayu boro men anihamiy ana bihiramih.”
30 Onà wyaro yaworo xaxa àkehe, owya, kekon hatà, Txesusu, àwya. Noro ywenyeke wehxaha, màkehe hampànà, rohoko. Màkehe xarha, màkehe xarha, osorwawo ro, kekon hatà. Àro wyaro rma màkehe hampànà, amnye rma kohsaya, asako ro apaytara htàmpàra ro rma haka, kekon hatà, Txesusu, Petru wya.
30 Jesu Peter isan eo, “Anababatun a tur ao’owen boun gugumin o mar tounu ayu inayayoubu ufunamaim kokorere boro mar rou’ab nao’o inanowar.”
31 Onà wyaro nkekon mak hatà, Petru, teryewrye ro rma haxa mak hatà. Àro wyaro kahra ro mak wehxaha ha, kekon hatà, Txesusu wya. Noro ywenyeke wehxaha kahra ro mak wehxaha ha, ohoko. Norotho xarha àwayehkatxoko katxho me rma ryehtoko, àro wyaro kahra rma wehxaha, kekon hatà, Petru. Àro wyaro rma rha nketxkon hatà, ukukur komo xarha, Txesusu nhananàhrà ro komo rma, omeroro.
31 Peter fair raro’on rab eo, “Ayu boro men kafa’imo nati tur ana’omih, ayu o airit morobomih wabin abatun.” Naatu bai’ufununayah etei’imak tur ta’imon hio.
32 Nat waka totxownà hatà, Txesus komo. Ketsemane rma àro hatà, nat yosotà. Onà wyaro nkekon hatà, Txesusu, tànhananàhrà ro komo wya. Eryewtatxoko, kekon hatà. Tan ehtxoko. Uro ryhe, Khoryenkom yakoro àrwonàmso àtehe, kekon hatà.
32 Naatu hina efan wabin Gethsemane imaim hitit, Jesu ana bai’ufununayah isah eo, “Iti’imaim kwanama ayu anan anayoyoban.”
33 Petru yarày hatà, Txaku xarha hatà, Xowaw xarha hatà. Meya nyhe txko totxownà hatà. Noseryehokay harha tà, Txesusu, thenyehra mak hatà.
33 Peter, James, naatu John buwih bairi hin. Dogoron wanawanan busuruf yababan naatu biyababan ana bit tatam.
34 Àro ke, onà wyaro nkekon hatà, Petru komo wya. Thenyehra koseryehokehe, rohnawo, kekon hatà. Àwayehpaya wehxan hamà, roseryehokanàr ke. Tano rma hak ehtxoko. Tonke rma ehtxoko, kekon hatà, Txesusu, Petru komo wya.
34 Naatu ana bai’ufununayah nah tounu isah eo, “Dogorou wanawanan yababan i ra’at kwanekwan kafa’imo nimfufuru, imih iti’imaim kwamare naatu mata nanuw kwanama.”
35 Meya nyhe txko toy xarha tà. Tano me ro rma nehurkay hatà, yukryeka hona. Onà wyaro nàrwonàmye hatà, Khoryenkom yakoro. Apa y, ryeryewhamtoho hona uro ukurunhoko, rokurunhonàr xe oyehtok mak ha, kekon hatà.
35 Jesu in kafa’imo yumatan aubabe me yan ra’iy naatu yoyoban saife ef tama’am na’at bai’akir ana veya tanan men tab.
36 Apa y, ehnyahnà ro me xaxa manay hamà, omoro, ehonomnà xaxa kaxe. Àro ke, ryeryewhamtoho hona uro ukurunhoko. Rano me rohra mak ryesnàr xe wehxaha. Ayano me ro ryhe ryesnàr xe wehxaha, kekon hatà, Txesusu, Khoryenkomo wya.
36 Jesu yoyoban eo, “Tamai, Taimaya! Sawar etei i hamehamen karam boro inasinaf iti biyababan ana kerowas biyau’umaim kubosair, men ayu au kok baise o a kok.”
37 Nomokye harha tà, Petru komo hyaka. Nànàkyatxkon hatà. Àro ke, onà wyaro nkekon hatà, Petru wya. Semawu y, ownàkno hamà, kekon hatà. Tonke ehtxoko àkan haxa hawe, owyanye. Mexehra ownàkno hamà, kekon hatà, Txesusu.
37 Naatu Jesu matabir maiye nan ana bai’ufununayah nah tounu hi’inu’in itih Peter isan eo, “Simon o mata fot ku’inu’in? Karam boro one hour ana fofonin mata hitanuw bairit tatama?”
38 Tonke ehtxoko, kekon hatà. Khoryenkom yakoro orwonàmtxoko, anhà nkukmahtor me oyehtxoho menye. Ohxe oyesnàr komo xe rma manatxhe haryhe, ohnawonye. Ahoxemra mak manatxhe, ohun kom ke, kekon hatà, Txesusu.
38 Nah tounu isah eo, “Mata to’iwa’an kwayoyoban saise men routobon kwanab, ayub i ekokok baise biya i himorob.”
39 Toy xarha tà. Nàrwonàmye xarha tà, Khoryenkom yakoro. Tàrwonàmàthàrà wyaro rma rha nàrwonàmye xarha tà.
39 Jesu matabir maiye yoyobanamih in, tur ta’imonabanak eo yoyoban.
40 Nomokye harha tà, Petru komo hyaka. Nànàkyatxkonà rma hatà, twetun kom ke rma haxa mak hatà. Txesusu wya tompakatxhenye, noro yoyukhura rma nehxatxkon hatà. Àsok tawro hana, twetun komo ke rma haxa mak hatà.
40 Naatu matabir maiye nan ana bai’ufununayah biyah tit matah koun bit sawar hi’inu’in itih, naatu Peter tur o isan kasiy awan bit.
41 Osorwawo ro nàrwonàmye hatà, Txesusu, Khoryenkom yakoro. Osorwawo ro rma rha nomokye harha tà, Petru komo hyaka. Osorwawo ro tomokàtxhe, onà wyaro nkekon hatà, àwyanye. Ownàkyatxowà rye rma hamà, kekon hatà. Ownàkyatxowà rye rma hamà. Àna haxa ha. Ahakatxok haxa ha. Tahohsoso haxa wehxan hamà, anhà komo wya, Toto me Enusah kaxe, kekon hatà, àwyanye.
41 Jesu mar baitounin matabir maiye na ana bai’ufununayah biyah tit eo, “Kwa i boro’ika kwai’in kwabiyarir? Kwaiyariraka! Mata tenuw. Orot Natun i sabuw kakafih umahimaim hiyai hinab hinafatumimih.
42 Asanàmtxok ha. Àpa txow ha. Mok noro hamà, rahohsonye ymo, kekon hatà, Txesusu, Petru komo wya.
42 Kwamisir tan, kwa’itin, orot yanuwayan i natitaka, nabuwu’umih.”
43 Àro wyaro Txesusu wya tatoko rma, nomokye hatà, Xuknasà. 12 komo kukuru rma mok nehxakon hatà. Noro yakoro nomohtxownà hatà, toto komo, thenyenohnà komo. Tkatxefaranke, twatmanke xarha, nomohtxownà hatà. Àro wyaro nomohtxownà hatà, Khoryenkom màn yonye ro yoh kom yano me, àyweronàhyamano ynye ro kom yano me xarha, horykomo kom yano me xarha.
43 Jesu ana tur eo sawara’e, bai’ufununayah nah 12 wanawanahimaim Judas yanuwayan, firis ukwarih, Ofafar bai’obaiyenayah naatu regaregah ai’in kou’ay gagamin kaiy kefat auman Judas nawiyih bairi hina hitit.
44 Onà wyaro kanyenhàr me nehxakon hatà, Xuknasà, àwyanye. Noro mpànà wamtxuhkehe ha, noro rma mahohsatxhe hampànà, ohxe maryatxhe hampànà, kanyenhàr me nehxakon hatà, ahohsonye ymo. Àro wyaro kanyenhàr me nehxakon hatà, Txesusu ywero ehtxoho menye.
44 Yanuwayan i kou’ay eobaimanih, “Orot menatan ayu anab ana mamamay kwa a kok orotoban nati, kwanab kwanafatum naatu kwanakaif auman kwanan.”
45 Tomokàtxhe rma, Txesus yawo ro toy hatà. Khananàhnye y, kekon hatà. Namtxuhkay hatà.
45 Basit hina hititit ana veya Judas mutufor in Jesu biyan tit eo, “Bai’obaiyenayan!” Naatu mamay.
46 Txom, nahohtxownà hatà, Xuknas yakoron komo.
46 Naatu Jesu hibai hirab hifatum.
47 Txesus yakoron komo kukuru ryhe, tkatxefaran wakay hatà. Khoryenkom màn yonye ro komo yohà ymo yanototho hanakay hatà, txaray.
47 Baise orot ta nati’imaim batabat kaiy bai firis ukwarin ana akir wairafin tainin buru’um.
48 Onà wyaro nkekon hatà, Txesusu, waha komo wya, tahosnyenhàyamo wya. Àsok tawro tkatxefaranke momohtxowà, kekon hatà. Àsok tawro twatmanke momohtxowà. Waha me uro menyatxow hamà. Àro ke twatmanke momohtxow hamà, owyanye rahohtoho me, kekon hatà.
48 Jesu awan tara’ah kou’ay isah eo, “Kwa a kaiy, a kefat kwaiteten kwanan ayu fatumu’umih ana itinin ayu i bainowan orot na’atube.
49 Emahona ro wehxaknano, awawonye. Khoryenkom màn yawo wehxaknano, hananàhno ynyàr hoko, kekon hatà. Àto rma ryehtoko, rahohsàra rma mehxatxkenano. Amnye rma haxa uro mahohtxowà, àmenhosahonhàrà yawo ro ryehtxoho me, kekon hatà, Txesusu.
49 Mar etei Tafaror Baremaim ama abibinan men imaim kwatafatumu? Baise abisa Bukamaim hi’o hikikirum i nan niturobe.”
50 Àtoko rma noro hnànkatxehkatxownà hatà, akoronotho komo, omeroro. Nekahtàmtàhkatxownà mak hatà.
50 Nati’imaim ana bai’ufununayah etei’imak hihamiy hibihir.
51 Txesus yakoro rma tekon hatà, toto, àhorymamxenyeno. Tkaramxe nehxakon hatà, wom ke, enyhoru rma ke. Txom, nahohtxownà hatà, waha komo.
51 Orot boubun ta ana faifuw baban akisin ius Jesu bi’ufunun, hisinaftobon hitab hitafatumimih,
52 Newomunkay mak hatà, noro, emyakanye. Anyempera rma nekahtàmye hatà.
52 baise ana faifuwawat hibai i segar bihir.
53 Txesusu yatxownà hatà, ahosnyenhàyamo. Khoryenkom màn yonye ro komo yohà ymo hyaka natxownà hatà. Àhyaka rma nohsamnohtàkatxownà hatà, Xuknewyana yoh komo, Khoryenkom màn yonye ro yoh komo rma, horykomo komo xarha, àyweronàhyamano ynye ro komo xarha. Tosonytxaxemà ro komo rma mokyam nehxatxkon hatà.
53 Firis Gagamin, orot ai’in, Ofafar bai’obaiyenayah, etei hiru’ay hima’am Jesu hibai hina firis ukwarih ana baremaim hirun.
54 Txesus wenarye toy hatà, Petru, moxe nyhe hatà. Nàmno ymo watxan yaka ryhe toy hatà. Khoryenkom màn yonye ro komo yohà ymo màn watxan yaka rma toy hatà. Àro yaka rma nowomye hatà. Àto rma neryewtay hatà, anotonano ro komo hyawo. Eryewtaxaho rma nosomyakon hatà, weheto hona.
54 Peter ef yokaika i’ufnunih bairi hina Firis Gagamin ana bar merar hitit imaim ma’utenayah wairaf hi’asir hima rararih i na bairi hima rarih.
55 Txesusu wayehkanàr xe nehxatxkon hatà, Khoryenkom màn yonye ro yoh komo, tosonytxaxemà ro kom yakoro. Àro ke, noro yanhànà yonyenhàyamo yohoryatxkon hatà. Atxke nehxako mokà ymo, ronenyàr me, kany komo rma yohoryatxkon hatà. Ehxera mak nehxatxkon hatà.
55 Firis ukwarih naatu kanisel ana kou’ay sabuw tutufin etei hisinaftobon baifuwen tur hibow hitit saise imaim Jesu hita’asabun isan, baise ana kakafin men ta hitita’urimih.
56 Yaworohra ekarymany kom haxa ryhe, yak nehxatxkon hatà. Àme ryehra mak nekarymetxkon hatà.
56 Sifrubonayah moumurih maiyow Jesu isan hifufuwen, baise hai tur hio men Jesu sisinafumaim hi’o’omih.
57 Nasanàmtxownà hatà, anar komo. Yaworohra rma rha nekarymatxownà xarha tà. Onà wyaro nketxkon hatà.
57 Naatu sabuw afa himisir Jesu isan baifuwen tur hibow hit hio.
58 Mosonà amna nenytxeko, ketxkonà rma haryhe tà. Onà wyaro nkeknan haryhe. Khoryenkom mànàtho warymatxehkehe, keknano. Toto nyeryetxhotho rma warymatxehkehe, keknano. Amnye anaro weryaha, keknano. Osorwawo ro enmahàtxhe, anaro weryaha harha, Khoryenkom mànà, toto nyeryehtorà rma, keknano, mosonà, amna nenytxanàr me, ketxkonà rma haryhe tà.
58 “Aki eo anowar, ‘Sabuw umahimaim Tafaror Bar hiwowowab ayu boro anataraboun nare naatu veya tounu ufunamaim boro ana wowab maiye, men sabuw umahimaim hiwowowab na’atube.’”
59 Àro wyaro tàwyanye tatoko rma, àme ryehra rma rha nekarymetxkon hatà, nyamoro xarha.
59 Baise hai tur hio men ta sisinafumaim hi’o’omih.
60 Khoryenkom màn yonye ro komo yohà ymo ryhe nasanàmye hatà, amrakatakanye. Onà wyaro nkekon hatà, Txesusu wya. Àsok tawro eyukhuranye manaye, kekon hatà, àwya. Yaworo katà, yaworohra haxa katà, àro wyaro oyokarymetxowà, moxamo, kekon hatà, Txesusu wya.
60 Imaibo Firis Gagamin misir sabuw nahimaim bat Jesu ibatiy, “Orot hairi sif hirurubon inowar naatu boro hai tur wan inay ai en?”
61 Tatàknye rma nehxakon hatà, Txesusu. Eyukhura ro mak nehxakon hatà. Àro ke, onà wyaro nkekon xarha tà, noro ymo, àwya. Oskarymako, kekon hatà. Oskarymako. Kryestu me manaye. Khoryenkom muru me manaye. Ohxe xaxa manaha katxho muru me manaye, kekon hatà.
61 Baise Jesu men kafa’imo tur ta eomih, Firis Gagamin ibanak ibatiy maiye, “O i Roubininayan God Baigegewasinayan Natun?”
62 Àhà, noro mat uro, kekon hatà, Txesusu. Amnye, uro menyatxhe hampànà. Toto me Enusaho rma menyatxhe hampànà, kekon hatà. Khoryenkom hanaka eryewtaxaho rma menyatxhe hampànà, howehehra eryewtaxaho rma. Àro wyaro ehonomnà me xaxa uro menyatxhe hampànà. Kahrutun wawo romoknàr xarha menyatxhe hampànà, kekon hatà, Txesusu.
62 Jesu iya’afut eo, “Ayu i Natun, naatu kwa etei boro Orot Natun God fairin uman asukwafune namare rofom wanawanan nanan kwana’itin!”
63 — ausente —
63 Naatu Firis Gagamin iti tur nonowar ana faifuw bow seb naatu eo, “Aki men akokok sif rubonayah!
64 — ausente —
64 Baigigimen tur eo kwanowar, mi’itube kwanotanot?” Etei’imak hio, “I bowabow kakafin sinaf naatu i boro namorob?”
65 Txesus horye netahtatxownà hatà, ukukur komo. Nempatanyohomtotxownà hatà. Netahatxownà hatà, tamor kom ke. Empatanyohomtosaho wya rma, onà wyaro nketxkon hatà, tàwyanye ewnohrà me hatà. Onok oyotahano, etaxko mpa, ketxkon hatà, àwya. Anoto komo xarha netahetxkon hatà, tamor kom ke hatà.
65 Sabuw afa Jesu yumatan hikwaitututur naatu matan faifuwamaim hisum hirab hio, “Kuo anowar yait o rabi?” Ma’utenayah auman rebareban hifafar.
66 Ahomyawo rma nehxakon hatà, Petru. Nàmno watxan yawo rma eryewtaxaho nehxakon hatà. Nosomyakonà rma hatà. Àhyaka nomokye hatà, omaso. Khoryenkom màn yonye ro komo yohà ymo yanoto rma mok nehxakon hatà, omaso.
66 Peter ufun bar meraraka ma’am basit Firis Gagamin ana akirwairafin babitai na sisibinamaim tit,
67 Petru yonyey hatà. Osomnàtoko rma nenyey hatà. Nenytxehkay hatà. Txesus yakoronotho komo kukuru omoro hamà, kekon hatà, àwya. Nasarye hon yakoronotho rma omoro hamà, kekon hatà, omaso, Petru wya.
67 Naatu Peter ma wairaf rarar babitai bat itin kikin naatu eo, “O auman Jesu airi Nazarethane kwana.”
68 Norohnà uro, kekon mak hatà, Petru. Noro ywenyeke wehxaha. Orwon hutwahra wehxaha, kekon hatà. Àro wyaro tàwya katxhe rma, nàmno watxan hotaka toy hatà. Àtoko rma nàhtàmye hatà, apaytara.
68 Baise Peter youb, “Ayu men aso’ob o abitur ku’o.” Basit i bar merar ana etawan gagamin ufunane tit, naatu kokorere eo.
69 Noro rma rha yonyey hatà, omaso. Nyamoro kukuru moson hamà, kekon xarha tà, àton komo wya.
69 Akir babitai Peter itin maiye, naatu nati’imaim sabuw hibatabat tur ta’imon hai tur eowen, “Iti orot i Jesu ana bai’ufununayan ta!”
70 Norohnà uro, kekon xarha tà, Petru. Noro ywenyeke wehxaha, kekon hatà.
70 Baise Peter ibanak youb maiye, hima kikimin sabuw bairi hibatabat Peter hiu, “Tur anababatun o i Jesu ana bai’ufununayan orot ta, anayabin o auman i Galilee orot.”
71 Onok hoko orwonatxowà, kekon mak hatà, Petru, àwyanye. Noro ywenyeke wehxaha. Àro wyaro yaworo xaxa àkehe, owyanye. Yaworohra rowya tatok haxa, Khoryenkom hak romtatkano, kekon hatà. Àro wyaro nkekon hatà, Petru, teryewrye ro hatà.
71 Peter eobaifaro eo, “Anababatun a tur ao’owen, God baimakiy nitu ayu ana bifufuwen na’at, ayu nati orot men aso’ob!”
72 Àro wyaro àwya katxhe rma, nàhtàmye xarha tà, apaytara. Àro ke, Txesusu rwonàmàthàràtho hutway harha tà, Petru. Noro ywenyeke wehxaha màkehe hampànà, rohoko, katxhàràtho rma hutway hatà. Màkehe xarha, màkehe xarha, osorwawo ro, katxhàràtho rma, àro wyaro rma màkehe hampànà, asako ro apaytara htàmpàra ro rma haka, katxhàràtho rma hutway hatà, Petru. Tàwya uhutwatxhe rma, nàratay hatà.
72 Mar ta’imonamo kokorere mar bairou’abin eo, naatu imaibo Peter nuhin taseb Jesu mi’itube eo not, “Kokorere mar rou’ab nao ana veya o boro mar tounu ayu inayoubu.” Naatu Peter busuruf rerey.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Marcos 14, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.