Lucas 5

Khoryenkom Karyehtanà (HIXNT) vs AAI

Sair da comparação
AAI TUR GEWASIN O BAIBASIT BOUBUN
1 Anatoko, Xenesarye kuthon yohoye nehxakon hatà, Txesusu. Noro hona nohtaymetxkon hatà, toto komo, Khoryenkomo rwonà yonytxanàr xe tesnàr komo ke hatà.
1 Veya ta Jesu Genesaret harew kukuf rewarewan batabat sabuw rou’ay gagamin na’in God ana tur nowaramih hinahinah hina biyan hitit.
2 Kanawa yonyey hatà, Txesusu. Asak nehxakon hatà, kanawa, tuna yetxehtawo. Àro yaye asanàmsah me nehxatxkon hatà, kana yaramnye ro komo. Txaruka koroketxkon hatà.
2 Naatu nati dones yanamaim siy bowayah hai wa rou’ab hitain hiyen hi’inu’in Jesu itah, baise siy bowayah hin hai buwat hisasouwen.
3 Nosonkahye hatà, Txesusu, kanawa yaka. Semaw kanawarà ryhe àro hatà. Meya nyhe txko uro arko, kekon hatà, Txesusu, Semawu wya. Dyeryey neryewtay hatà. Kanawa yaye ro rma hananàhno yeryey hatà.
3 Jesu wa nati awar hibatabat wanawanahimaim Simon ana wa bai afe’en yen mare iu inatait tetenane rouw. Naatu Jesu mare sabuw rau’ay gagamin ma i’obaibiyih. Jesus wa efe’en ma sabuw ebi’obaiyih|alt="Jesus teaching from boat" src="CN01705B.TIF" size="col" loc="Luk 5.3" copy="©1978 David C. Cook Publishing Co." ref="5.3"
4 Tàwya àhananàhtàkatxhenye rma, onà wyaro nkekon hatà, Semawu wya. Meya nyhe àpa txowà, àkhantaka nyhe, kekon hatà. Atxarukan komo arymatxoko, àkhantaka, owyanye kana yaramtxoho me, kekon hatà, Txesusu.
4 Bi’obaibiyih ufunamaim, Simon iu, “A’wa kukutait itit taiyomaim a sabuw bairi buwat kwaya kwaway.”
5 Khananàhnye y, kekon hatà, Semawu, àwya. Kohsayantaha ro àhoko rma haxa amna nahko. Arampera ro mak amna nahko ha, kekon hatà. Ayano me mak amna narymehe, txaruka, kekon hatà, Semawu.
5 Simon eo, “Regah, fai manin buwat aya ama’am mar to men kafai siy ta eon, baise o kuo’o imih boro anasinaf.”
6 Àro ke narymatxownà hatà. Thenyehra rma haxa kana heno yaramtxownà hatà. Nasawotekon hatà, txaruka heno.
6 Basit, buwat hitaiy re, siy batabat wanawanan run buwat kafa’imo tatakweb.
7 Àro ke, takoron komo yanyehtxownà hatà, Semaw komo. Anaro kanawa yawon komo rma yanyehtxownà hatà. Omohtxok ha, amna yakoronomaxe, ketxkon hatà, àwyanye. Àro ke totxownà hatà, àhyakanye. Anaro rha kanawa yaka nenkahyatxkon hatà. Kanawa heno nanohye hatà. Owompaya nehxakon hatà.
7 Turahinah wa ta afe’en hima’am na baibaisih isan himan, naatu turahinah hina bairi siy hibow wa rou’ab hiwan yen awah karatan, wa hairi kafa’imo hita’unun.
8 Tàwya xenyetxhe rma, tano me ro rma nehurkay hatà, Semaw Petru, Txesus yakrataka. Rohà y, ehonomnà me xaxa manay hamà, kekon hatà, àwya. Enyhoru ro omoro hamà. Uro hxako ryhe anhà. Àro ke rohyaye àtoko, kekon hatà.
8 Abisa matar Simon Peter i’itin ana maramaim Jesu nanamaim sun yowen re eo, “Regah, kwihamiyu sa’ab kwen, ayu i bowabow kakafin wairafu.”
9 Àro wyaro nkekon hatà, Semawu, toseryehokanàr ke. Akoron komo xarha, noseryehoketxkon hatà. Tàwyanye kana heno yaramtxoho hoko noseryehoketxkon hatà, Semaw komo, thenyehra rma haxa esnàr ke.
9 Naatu Simon ana ofonah bairi siy moumurih na’in hibowabow isan hifofofor men kafaita.
10 Àro wyaro rma rha noseryehoketxkon hatà, Txaku komo, Xowaw xarha. Sekmeknew muru komo rma nyamoro ha. Semaw yakoronomanye ro me rma nehxatxkon hatà. Oseryehokahra exko, kekon mak hatà, Txesusu, Semawu wya. Oseryehokahra exko. Amnye, kana yaramtxoho hokohra harha manaha. Toto kom haxa mekyaha hampànà, rohyaka, kekon hatà, Txesusu, Semawu wya.
10 Zebedee natunatun James naatu John hairi auman hifofofor men kafaita (Simon ana ofonah).
11 Txeey katxownà hatà, àtxehtaka. Mahona tasanàmàtxhenye, tkatxhothàyamo hnànkatxownà hatà. Omeroro rma nàhnànkatxehkatxownà hatà. Txesus yakoro harha tetxkon hatà.
11 Naatu wa hibow hirun dones yan hitain hiyen, sawar etei’imak hihamiyen himisir Jesu hi’ufunun bairi hin.
12 Anaro owto ho nehxakon hatà, Txesusu. Àto rma ehtoko, àhyaka nomokye hatà, toto. Hunmata ymo yawo rma haxa nehxakon hatà, noro ha. Tàwya Txesusu yonyetxhe rma, akrataka nehurkay hatà, tano me ro rma. Rohà y, kekon hatà. Amna yonyhoryenye omoro hatà. Ronyhoryenàr xe oyehtoko, uro menyhoryen hamà, kekon hatà.
12 Ana veya ta Jesu tafaram ta in orot biyan kokom ani’anin ma bi’akiramaim tit. Orot Jesu i’itin ana maramaim tit nanamaim sun yowen ifefeyan eo “Regah inakokok na’at basit iniyawasu!”
13 Natahoyotkay hatà, Txesusu. Dye, nahey hatà. Oyonyhoryenàr xe wehxaha, kekon hatà. Konyhoryen hampànà, kekon hatà, Txesusu. Àtoko rma nàhnànkay hatà, uhunmatathotho.
13 Jesu uman bora’ah orot butubun eo, “Ayu akokok o inayawas!” Iti na’at eo mar ta’imon orot biyanamaim kokom etei na’am in sawar.
14 Onà wyaro nkekon xarha tà, Txesusu, àwya. Toto komo wya oskarymahra xaxa mpànà exko ha, kekon hatà. Àtoko. Osonyhota, horykomo wya, Khoryenkom màn yonye ro wya, kekon hatà. Moyses heno nekarymatxho yawo ro, owoknàthàrà màmyaha ha, àwya, kekon hatà. Khoryenkomo wya tàmsomà rma màmyaha ha, enyhoryexah me oyesnàr ke. Àro wyaro rma muhutwamohsehe, oyonyhoryetxhàrà, toto komo wya, kekon hatà, Txesusu.
14 Jesu orot eofafar eo “Men sabuw hai tur ina’owen, baise, inan a firis biyan inatit biya nanutitiy na’itin. Imaibo Moses iu’uwi na’atube Regah isan sibor inayai, saise sabuw hina’itin hinitumatum o biya i turobe igewasin.”
15 Nekaytay mak hatà, Txesusu, thenyehra rma haxa mak hatà. Àro ke nomokyatxkon hatà, toto komo, thenyenohnà komo. Àhyaka nohsamnohyatxkon hatà, tàwyanye noro yonytxatxho me. Ekeh komo xarha nomokyatxkon hatà, àwya tonyhoryetxho menye.
15 Baise Jesu ana tur ra’at tasasar tit etei’imak hinowar, sabuw rau’ay gagamin na’in hina ana tur hinowar naatu baiyawasih isan hifefeyan iyawasih.
16 Ahehnaka mak tekon hatà, Txesusu. Àto rma Khoryenkom yakoro nàrwonakon hatà.
16 Baise mar etei Jesu efan nautanubinamaim akisinamo ma yoyoban isan en ema eyoyoyoban.
17 Anatoko hananàhno yeryakon hatà, Txesusu. Àto nehxatxkon xarha tà, Farysew kukur komo, àyweronàhyamano ynye ro kukur komo xarha. Anaro rha owto hoye omohxemo komo rma mokyam nehxatxkon hatà. Karyeryeya yamtar hon hoye omohxemo komo, Xukneya yamtar hon hoye omohxemo komo xarha, Xerusaryen hoye omohxemo komo xarha nyamoro hatà. Àto nehxatxkon hatà, eryewtaxemo. Kohkom yahoxet yano me, ekehàtho komo yonyhoryekon hatà, Txesusu.
17 Veya ta Jesu binan sabuw hima hinonowar wanawanahimaim i Pharisee naatu Ofafar Bai’obaiyenayah hina hima tur hinowar. Iti sabuw i tafaram Galilee naatu Judea wanawanan bar merar tata’ane hina, naatu Jerusalemane auman hina. Nati ana maramaim yawas ana fair Regah biyanane i na Jesu biyan tit sabuw sawusawuwih baiyawasih isan.
18 Àtoko rma nomohtxownà hatà, toto komo. Ekeh yohtxownà hatà, tahon hono rma hatà, amusnaxaho rma hatà. Txesus yakrataka noro yenyàr xe nehxatxkon hatà. Àro ke, nàmno yaka towomrà komo xe nehxatxkon haryhe tà.
18 Sabuw afa orot an uman Kafikafirin hibai emo’em hiwan hi’abar hina, hikok kwanekwan bar wanawanan hitarun Jesu nanamaim hitayare.
19 Owompàra mak nehxatxkon hatà, thenyehra rma haxa toto komo yesnàr ke. Àro ke nekayàmtxownà hatà, nàmno mkakoso. Tàwyanye àhosokatxhe rma, nenàhtotxownà hatà. Tahon hono rma yonàhtotxownà hatà, toto komo yamrakataka. Txesus yakrataka rma nenàhtotxownà hatà.
19 Baise sabuw i ra’at kwanekwan men ana mahar ta ma boro orot hitab hitarun. Imih hibai hiyen bar faifiy afe’en hiyare, kabay hibosaisiren sou hikuyouw imaim orot emo’em auman hiruru sabuw hima’am hai founafoun ra’iy, Jesu ma’am nanamaim tit. Orot kwafe’en faifiy wan hitarakwib orot an uman kafilafirin hruru ere’er|alt="men making hole in roof for paralytic" src="CN01686B.TIF" size="col" loc="Luk 5.19" copy="©1978 David C. Cook Publishing Co." ref="5.19"
20 Rohona xaxa nenyatxow hamà, kekon hatà, Txesusu, tàhnawo. Àro ke, onà wyaro nkekon hatà, amusnaxaho wya. Hoymo y, koseryewhokan hampànà, ayanhànàthàr hoko. Towsah me harha naha, ayanhànàthàrà, kekon hatà.
20 Jesu iti sabuw hai baitumatum itin basit orot isan eo, “Au begon o a bowabow kakafih i anotanotawiyen.”
21 Onà wyaro mak nehutwetxkon hatà, àyweronàhyamano ynye ro komo, Farysew komo xarha. Àsok hana nay ha, mokro ha, ketxkon hatà, tàhnawonye. Khoryenkomo wàràhyakany me nay hamà. Khoryenkom marma ryhe, kanhànàthàyamo yownye me naha. Khoryenkomo wyaro nehutwen hamà, ketxkon hatà, tàhnawonye.
21 Pharisee naatu Ofafar bai’obaiyenayah hima’ama taiyuwih hio, “Iti orot i menatan God ebi’ib? God akisinamo boro bowabow kakafih nanotawiyen.”
22 Ehutwatxho komo rma hutwekon hatà, Txesusu, tàhnawo. Àro ke, onà wyaro nkekon hatà, àwyanye. Àsok tawro àro wyaro màketxow haryhe, ohnawonye, kekon hatà.
22 Abisa hinotanot Jesu so’ob basit iuwih, “Kwa dogor wanawanah not kakafih nati na’atube aisim kwanotanot?
23 Rowya, towsah me harha naha, ayanhànàthàrà, katxho ryhe, tkahoryehra nay hamà, owyanye. Asanàmko, àtok ha, katxho haxa ryhe, tkahorye rma haxa nay hamà, owyanye, kekon hatà.
23 Ef menatan i hamehamen, ana bowabow kakafih notawiyen isan anao, i hamehamen o misir bat remor, isan anao i hamehamen?
24 Towsah me harha naha, ayanhànàthàrà, kany me mak wehxaha, Toto me Enusah kaxe. Tano rma yukryeka ho rma ryehtoko, àro wyaro kany me wehxaha, Khoryenkom yano me mak ha, kekon hatà. Àro wyaro kany me hak kehutwamohsosà, owyanye. Moson yeheryanàtho wowyaha hampànà, Khoryenkom yano me ryehutwamohsonàr horà, kekon hatà. Onà wyaro àkehe, owya, kekon hatà, amusnaxaho wya. Asanàmko, ayahon anàmko ha, omàn yaka àtok ha, kekon hatà, Txesusu, àwya.
24 Baise ayu anasinaf kwana’itin saise kwanitumatum. Orot Natun i God eonowah tafaramamaim sabuw hai bowabow kakafih notawiyen isan.” Basit Jesu orot an auman kafikafirin isan eo, “Kumisir a emo’em kubai a ubar kwen!”
25 Àtoko rma nasanàmye hatà, amusnaxahotho. Sax, ànenyàr kom me nasanàmye hatà. Tahonà yanàmye hatà. Bàn yaka toy hatà, ohxe xaxa nay hamà, Khoryenkomo, tawro me hatà.
25 Orot mar ta’imonamo nahifunik inu’in misir ana emo’em bai e’abar tit God ana merar yi bora’ara’ah auman ana ubar in.
26 Noseryehokatxehketxkon hatà, àton komo, omeroro. Ohxe xaxa nay hamà, Khoryenkomo, ketxkon hatà. Noseryehoketxkonà rma haxa mak hatà. Koo, xenyhenà rotho rma tenytxowà, ketxkon hatà, tàwyanye rma.
26 Sabuw etei’imak hima’am hifofofor men kafaita, yah birubir fafar auman, naatu God ana merar hiyi hibora’ara’ah hio, “Ina’inan iti men na’atube ta’i’itin efa’efanin bounabo matar taitin.”
27 Àro tàhto rma toy hatà, Txesusu. Toto yonyey hatà. Ryefe rma noro ha. Tkayaryet komo txenyerunu yahosnye ro rma mok nehxakon hatà. Nàmno yawo nehxakon hatà, eryewtaxaho, txenyeru yahohtoho yawo rma hatà. Rakoro omok ha, kekon hatà, Txesusu, àwya.
27 Iti ufunamaim Jesu tit in orot kabay o’onayan wabin Levi ana bowabow baremaim ma’am itin basit isan eo, “Kumisir ayu kwi’ufnunu.”
28 Sax, nasanàmye hatà, Ryefe. Omeroro tkatxhothàrà hnànkay hatà. Txesus yakoro harha toy hatà.
28 Levi ma’am misir sawar etei’imak ihamiyen Jesu i’ufunun.
29 Taa. Ahxemtono yeryey hatà, Ryefe. Txesusu rma yahxemtekon hatà, bàn yawo. Thenyehra rma haxa nyahmano yeryey hatà. Àto nehxatxkon hatà, toto komo, thenyenohnà komo. Tkayaryet komo txenyerunu yahosnye ro komo rma mokyam nehxatxkon hatà. Anar komo xarha, àto nehxatxkon hatà. Omeroro rma, Txesus kom yakoro nasahxemtetxkon hatà.
29 Levi baitab gagamin ta ana baremaim Jesu isan itab, Levi ana ofonah bairi hai bowabow ta’imon naatu sabuw afa auman hiru’ay.
30 Txesus kom hoko nàrwonatxkon hatà, Farysew komo, àyweronàhyamano ynye ro komo xarha. Onà wyaro nketxkon hatà, Txesusu nhananàhrà ro komo wya. Àsok tawro mokyam yakoro masahxemtetxowà, ketxkon hatà. Atxke natxow hamà, mokyamo, txenyeru yahosnye ro komo rma, atxke natxhe moxamo katxho komo xarha. Àsok tawro masahxemtetxowà, anhà kom yakoro, ketxkon hatà, Farysew komo.
30 Pharisee naatu Ofafar bai’obaiyenayah himisir higam Jesu ana bai’ufununayah hibatiyih, “Kwa aisim nati kabay o’onayah naatu bowabow kakafih sabuw bairi kwama kwa’aa kwatomatom?”
31 Onà wyaro haxa neyuhtxownà hatà, Txesusu. Àsok hana natxow ha, eheryamnà kom ha, kekon hatà. Ohtxemano ynye ro komo hyaka àtohra natxow hamà, enyhoru komo kaxe. Teheryankem kom marma ryhe, àhyakanye tetxhe, kekon hatà.
31 Jesu iyafutih eo, “Sabuw iyab gewasih adanafur orot men tekokok, baise sabuw sawow wairafih adanafur orot i tekokok.
32 Àro wyaro rma rha, rohyaka omokhàra natxhe, ohxe natxhe moxamo katxho komo. Atxke natxhe moxamo katxho kom haxa ryhe, rohyaka nomokyatxhe. Àwyanye rma, anar me harha ayanhànàthàyamo xenytxoko, kanye uro komokye, kekon hatà, Txesusu, àwyanye.
32 Ayu i men sabuw gewasih bow dogoroh baikitabirin isan anamih, baise sabuw bowabow kakafin wairafih.”
33 Onà wyaro nketxkon hatà, toto komo, Txesusu wya. Kàyweronàhyamatxho kom yawo ro natahyehnometxhe yohà, Xowawu nhananàhrà ro komo, ketxkon hatà. Khoryenkom yakoro nàrwonatxhe yoh xarha. Àro wyaro rma rha natxhe, Farysewu nhananàhrà ro komo xarha, ketxkon hatà. Onhananàhrà ro kom haxa ryhe, atahyehnomahra natxhe haryhe. Nasahxemtetxhe roro mak ha, ketxkon hatà.
33 Sabuw afa Jesu hibatiy hio, “John ana bai’ufununayah i mar etei teyohar teyoyoyoban naatu Pharisee hai bai’ufununayah i na’atube tisisinaf, baise o abai’ufununayah i hi’aa tetomatom.”
34 Onà wyaro neyuhtxownà hatà, Txesusu. Àsok hana natxow ha, ronhananàhrà ro kom ha, kekon hatà. Thetx yahosnye yakoron komo wyaro natxow hamà. Tàwya thetx yahosnàtoko, tkukur komo yanyekyan hamà, toto. Asahxemtoso nanyekyatxow hamà. Àro ke, tàhyawonye rma hak noro yehtoko, atahyehnomahra natxow hamà, kekon hatà.
34 Jesu iyafutih eo, “Kwanotanot tabin boubun ana sabuw a baitab isan hinaruru’ay boro na’uwih aamoromorob hinamatabir maiye hinan? Men karam.
35 Amnye àhyayenye tehe, àhehtaxaho. Tàhyayenye àtotxhe rma, natahyehnometxhe hxak hakahpa harha, akoronotho komo, toseryehokanàr komo ke mak ha, kekon hatà. Àro wyaro rma rha natxhe, ronhananàhrà ro komo, kekon hatà, Txesusu.
35 Baise veya ta tabin boubun orot boro hinabosair sa’ab nan ana sabuw nihamiyih, imaibo i boro hinayohar.”
36 Kuknonano me rma rha, onà wyaro nkekon xarha tà, àwyanye. Rowya ahananàhtoho komo ryhe, wom xenyeno wyaro naha, kekon hatà. Kwomunuthuyamo yenyemrà xe kehtokonye, wom xenyenohnà ke tenyemyatxow hamà. Wom xenyeno yawotohra tehxatxow hamà. Kàwyanye awotontok haxa, atxke harha nay hamà, xenyenotho, kekon hatà. Xenyeno hoyen ke kàwyanye enyemnyetoko rma, atxke rma rha naha, amnyehranotho xarha, àme ryehra tesnàr ke. Àro wyaro rma rha, oyweronàhyamatxhotho kom yawo ro rma haxa oyehtokonye, ronytxanàr xehra manatxow hamà, kekon hatà, Txesusu.
36 Naatu Jesu oroubon ta iti na’atube eo, “Men yait ta faifuw boubun e’afuw faifuw atamanin fitimih, nati na’atube nasinaf faifuw boubun boro natakweb. Naatu faifuw boubun hinab atamanin hinafitifit ana itinin boro men gewasin.
37 Ufa xkunu wyaro xarha naha, rowya ahananàhtoho komo, kekon xarha tà. Àkawawantaxenyeno wyaro rma naha. Àkawawantaxenyen me ufa xkun yehtoko, arkahra tehxatxow hamà, enàthàrànhàr yaka, okno hutxhothonhàr yaka, amnyehranotho yaka, kekon hatà. Àrotho yaka kàwyanye arkantok haxa, tonàthàrà rakehe. Notukwamyaha hxak ha, àkawawantaxenyenotho. Enàthàrà xarha, natanàhnohyaha hxak ha, kekon hatà.
37 Na’atube men yait ta wine boubun bai wine atamanin ana kibubumaim ririmih. Anayabin wine boubun ana kibub inab atamaninamaim inaririr wine boro nara’at kibub atamanin natafofor naatu wine nasuwa nare.
38 Xenyeno yaka ryhe tarketxow hamà, kekon hatà. Àro wyaro rma rha, rowya ahananàhtoho kom yawo ro rma haxa oyehtokonye, oyweronàhyamatxhotho kom yawo rohra harha manatxow hamà, kekon hatà, Txesusu, toto komo wya.
38 Imih wine boubun ibo kibub boubunamaim tiririr.
39 Ufa xkun yony komo wyaro manatxhe, kekon xarha tà. Mexe àkawawantaxah yehtoko, ohxe rma haxa naha, ufa xkunu, kàwyanye. Kàwyanye enàtxhe, anaro yonyàr xehra tehxatxow hamà. Mexehra àkawawantaxah yehtoko, enàrà xehra tehxatxhe. Àro wyaro rma rha, rowya ahananàhrà komo xehra mak manatxhe, kekon hatà, Txesusu, toto komo wya.
39 Baise men yait ta wine atamanin tomatom ufunamaim wine boubun tom isan kokomih, aiyab. Anayabin nati orot iti na’atube eo, “Wine atamanin i gewasin anababatun.”

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 5, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.