Lucas 20

Khoryenkom Karyehtanà (HIXNT) vs AAI

Sair da comparação
AAI TUR GEWASIN O BAIBASIT BOUBUN
1 Anatoko toto komo hananàhyakon hatà, Txesusu, Khoryenkom màn yawo. Àrwo yonyhorunu yokarymekon hatà, àwyanye. Àro wyaro àhoko ehtoko, àhyaka nomohtxownà hatà, Xuknewyana yoh komo, Khoryenkom màn yonye ro yoh komo rma, àyweronàhyamano ynye ro kom yakoro xarha, horykomo kom yakoro xarha.
1 Veya ta Jesu in Tafaror Bar run ma sabuw i’obaiyih Tur Gewasin binan hima hinonowar, basit firis ukwarih, ofafar bai’obaiyenayah naatu regaregah ai’in bairi hina
2 Onà wyaro nketxkon hatà, àwya. Oskarymako, amna wya, ketxkon hatà. Oskarymako, amna wya. Onok yano me ukrunyemeknyo meryak harha, on yaye, ketxkon hatà. Onokà ryhe, ukrunyemehtxoko keknano, owya, ketxkon hatà.
2 Jesu hibatiy. “Kuo anowar, a fair menane ibai iti bowabow kusisinaf? Naatu iti fair i yait it?”
3 Onà wyaro haxa neyuhtxownà hatà, Txesusu. Uro htxero onà wyaro àkehe, owyanye royuhtoho me, kekon hatà.
3 Jesu iyafutih eo, “Bo ayu’ubo kwa abibatiyi.
4 Onok yano me aymomno ryakonà, Xowaw heno, owyanye, kahe yawon yano me katà, toto yano me katà. Uro eyuhtxoko, kekon hatà, Txesusu, àwyanye.
4 John fair i menane bai sabuw bapataito itih, God biyanane ai sabuw biyahine? Kwao anowar.”
5 Àro ke nosonytxetxkon hatà, nyamoro rye rma. Àsoke tketxowà, ketxkon hatà, tàwyanye rma. Àsoke tketxowà. Kahe yawon yano me aymomno ryakon hamà noro heno, tketxow katà, ketxkon hatà. Àro wyaro kàwyanye tatoko, onà wyaro nken hamà, mosonà. Àsok tawro noro heno yoyukhura mehxatxkonà, ken hamà, kàwyanye, ketxkon hatà, tàwyanye rma.
5 Baise sabuw hikasiy taiyuwih hitatabir hima hibabatiyih hio, “Mi’itube tanao? God biyanane tanao, boro nao, ‘Bo aisim John bibinan men kwaitumitum.’
6 Àsok haxa katà tketxowà. Toto yano me aymomno ryakon hamà tketxowà, ketxkon hatà. Àro wyaro kàwyanye tatoko, toh ke kotahetxow hamà, toto komo. Khoryenkomo rwonà yokarymanye ro me haxa we nehxakon heno ha kany komo kax mak natxhe ha, toto komo, ketxkon hatà, tàwyanye rma.
6 Naatu sabuw biyahine fair bain tana rouw tanao, iti sabuw rau’ay gagamin tema’am boro kabayamaim hinarabit, anayabin etei tibitumatum John i God ana dinab orot ta.”
7 Àro ke, onà wyaro nketxkon hatà, Txesusu wya. Hàà, àna hana, ketxkon hatà. Onok yano me hana aymomno ryakon ha, noro heno ha. Uhutwahra amna naha, ketxkon hatà.
7 Iti na’at hio sawar, basit hiya’afut hio, “Aki men aso’ob John ana fair menane bai.”
8 Uro xarha, oyoyukhuranye wehxaha, kekon hatà, Txesusu, àwyanye. Onok yano me hana ukrunyemeknyo weryak ha. Oskarymahra ro mak wehxaha ha, owyanye, kekon hatà, Txesusu, Xuknewyana yoh komo wya.
8 Naatu Jesu iuwih eo, “Ayu auman au fair menane abai abowabow boro men anao kwananowar.”
9 Kuknonano me xarha nàrwonàmye hatà, Txesusu. Xuknewyana yoh komo wya tàxanomkahnohtoho hutwamohsonàr xe nehxakon hatà. Àro ke, kuknonano me onà wyaro nkekon hatà, toto komo wya. Tànatàrà yeryey hatà, horykomo, kekon hatà. Ufa heno yonamye hatà. Amnye toto komo yomyaràhtoy hatà. Tànatàrà yony me nemyaràhtotxownà hatà, kekon hatà. Tàwya emyaràhtotxhenye rma, toy hatà, anar komo yowto hona, monyen komo yowto hona. Mexe rma haxa àto nehxakon hatà, kekon hatà, Txesusu.
9 Naatu Jesu sabuw oroubonamaim iti na’atube eo, “Ana veya ta orot masaw bow, ana ai grape tanum naatu sabuw masaw bowayah afa tubunih hima hikaif, i ef yok bai nanawanamih in.
10 Amnye ehetawawo tanoto nyakye hatà, horykomo, tànatàrà yony komo hyaka. Àhyakanye nànyakye hatà, eher horà, kekon hatà. Ronatàrà yeher hoye mpànà monekhetxow ha, owya, kekon hatà, tanoto wya. Àro ke toy hatà, àhyakanye. Nàhpohtxownà mak hatà, nat yony komo. Akorohra rma nànyahtxownà harha tà, kekon hatà, Txesusu.
10 Naatu grape hiw hi’inu’in hiyamur, basit bairut ana veya natit, orot ana akir wairafin ta iyafar eo, ‘Inan ai ro’oh hibirut ayu au nowau ta inab inan initu ana’aan, baise nan masaw bowayah himisir akirwairafin hibai hirab uman en hiyafar matabir.
11 Amnye anaro tanoto xarha nyakye hatà, àhyakanye. Norotho xarha hpohtxownà hatà. Atxke rma haxa netxownà hatà. Akorohra rma rha nànyahtxownà xarha tà, kekon hatà, Txesusu.
11 Naatu akir wairafin tabo iyafar maiye na tit, baise masaw bowayah hibai hirab hiu kwanikwaniy naatu hi’i’iyab uman en matabir maiye in.
12 Amnye anaro tanoto xarha nyakye hatà, àhyakanye. Noro heno yeheryamatxownà xarha tà. Narymatxownà hatà, nat waye, kekon hatà, Txesusu.
12 Iban maiye ana aki wairafin baitounin iyafar na tit, baise masaw bowayah hibai hirab feher hitin hibai hitit ufun hisaroun re.
13 Àro ke, onà wyaro nkekon hatà, horykomo, tàwya rma. Àsok wehxano, kekon hatà. Àsok wehxano. Onà wyaro wehxan hamà, kekon hatà. Romur haxa ànyakyan hamà, àhyakanye, kekon hatà. Ronàhnànà txko ànyakyan hamà. Noro hona nenyatxow hana, kekon hatà, tàwya rma, kekon hatà, Txesusu.
13 Imaibo orot masaw matuwan eo, ‘Abisa boro anasinaf? Anotanot ayu natu ta’imon isan abiyabow aniyafar nan, saise i boro hina’itin hinakakafiy.’
14 Onà wyaro haxa nketxkon hatà, nat yony kom ha. Tàwyanye noro yonyetxhe rma, òna wyaro nketxkon hatà, tàwyanye rma. Moson hamà umuru, ketxkon hatà. Tàyàmànhàrà wayhàtxhe, nat yoh me harha nay hamà, umurunhuru kaxe, ketxkon hatà. Àro ke norotho tetahatxe, norohnà harha kàwyam harha nat yoh me kehtxoho menye, ketxkon hatà, tàwyanye rma, kekon hatà, Txesusu.
14 Baise orot natun iyafar na titit ana veya sabuw masaw bowayah hi’itin taiyuwih himare hiyabuna sawar hio, ‘Iti i masaw matuwan natun enan, gewasin i boro tanarab namorob, saise iti sawar boro it ninowat.’
15 Àro ke, noro heno yarymatxownà hatà, nat waye. Netahatxownà hatà. Wayehye hatà, noro heno, kekon hatà, Txesusu.
15 Basit orot natun hibai hirab masaw ana fur ufunane hitaiy re hi’asabun morob.’” Naatu Jesu sabuw ibatiyih eo, “Iti orot masaw matuwan nanan sabuw masaw bowayah isah boro mi’itube nasinaf?
16 Nyamoro heno ymo yotahaxe nomokyan hamà, kekon hatà. Netahetxow hamà. Anar komo yomyaràhten hamà, tànatàrà yony me harha, kekon hatà, Txesusu.
16 I boro sabuw nabow narouw hinamorob, naatu masaw i boro nab sabuw afa nitih hinakaif hinama.” Iti na’at eo sabuw hinonowar hio, “Iti na’at i men namatar!”
17 Nenytxehkatxownà mak hatà, Txesusu. Onà wyaro nkekon xarha tà, àwyanye. Àsok hana nken ha, àmenhosahonhàr ha, kekon hatà. Onà wyaro nken hamà.
17 Baise Jesu nuw sabuw itih sawar, basit eo, “Buk Atamaninamaim hikikirum anayabin i kwaso’ob.
18 Àsok hana tehxan ha. Anatoko tehurken hana, tohu ymo hona. Totàkràsken hana, toh hona kehurkanàr ke mak ha. Àro wyaro rma rha, noro xanomkahnohnye heno komo natanàhnohyatxhe hampànà, kekon hatà. Anatoko keryemnukyan hana, tohu ymo, khona tothahrà ke mak ha. Àro wyaro rma rha tàxanomkahnohnye heno komo yanàhnohyaha hampànà, noro ha, kekon hatà, Txesusu.
18 Imih sabuw iyab iti kabay afe’en hinare nararabih boro hina taweyaweyar, baise iti kabay i tafah nare nararabih boro hinimusumus.
19 Àto nehxatxkon hatà, Xuknewyana yoh komo, àyweronàhyamano ynye ro komo rma, Khoryenkom màn yonye ro yoh komo xarha. Txesusu rwonà yonytxatxownà hatà. Khokonye rma nàrwonàmno hamà, ketxkon hatà, tàwyanye rma. Kukuknon kom me nàrwonàmno hamà, ketxkon hatà. Àro ke, noro yahohtxahke nehxatxkon haryhe tà. Ahohsàra mak nehxatxkon hakahpa tà, toto kom hona toseryehrà komo ke hatà.
19 Ofafar bai’obaiyenayah naatu firis ukwarih hikok Jesu nati ana veya’amaim hitab hitafatum, anayabin ana oroubon eo naniyan hibaib i iuwih, baise sabuw isah hibir.
20 Noro yahohtoho hona ro rma nehxatxkon hatà. Àro ke tkukur komo nyahtxownà hatà, àhyaka. Yaworon me nosonyhetxkonà rma haryhe tà, ànyahxemo komo, Txesusu wya. Onà wyaro tawro xe mak nehxatxkon hatà. Atxke màkehe, yaworohra mak màkehe, tawro xe nehxatxkonà rma haryhe tà, Txesusu rwon hoko. Àro wyaro katxho hoye ro noro yanàr xe nehxatxkon hatà, tkayaryet komo hyaka, Xukneya yamtar hon komo kayaryetà hyaka, ehonomnà ymo hyaka rma.
20 Imih hin sabuw afa hitobon, hiyafarih ana itinin sabuw gewasih na’atube hina Jesu hibabatiy abitur tao na’at, saise Jew sabuw hitab Roman gawan hititin baimakiy titin isan ana ef hinuwet.
21 Onà wyaro nketxkonà rma haryhe tà, ànyahxemo komo, Txesusu wya. Khananàhnye y, yaworo xaxa kany me manaha, amna wya, ketxkonà rma haryhe tà. Yaworo xaxa hananàhno meryaha, amna wya. Àme yohà rma haxa manaha, toto kom hoko. Anar me rhahra manaha, ketxkonà rma haryhe tà. Yaworo xaxa Khoryenkomo muhutwamohsehe, amna wya. Àro ke uhutwamohsoko, amna wya, ketxkonà rma haryhe tà.
21 Basit iti oro’orot hina Jesu hibatiy, “Bai’obaiyenayan aki aso’ob abisa o sabuw kubi’obaiyih i tur anababatun naatu ana efamaim kuo, naatu o i men sabuw ufuhine ku’i’itinimih, baise o i anababatun God ana efamaim sabuw kubi’obaiyih.
22 Txenyerun kom hoye tàmporye naye, Sesa wya, Homayana komo kayaryetà wya. Tàmporyehra kat naye owya, ketxkonà rma haryhe tà.
22 Imih kuo anowar, Rome Ana Aiwob isan kabay tabibaiyan i ata ofafar ta’a’astu’ub ai en?”
23 Yaworon mehra ehtxoho komo hutwekon mak hatà, Txesusu. Àro ke, onà wyaro nkekon hatà, àwyanye.
23 Baise Jesu hai baifuwen itin, naatu iuwih eo,
24 Txenyeru txko xenyhotxoko, rowya, kekon hatà. Onok kuknonà mosonà, onok yosotà onà àmenhosaho, kekon hatà, txenyeru txko hoko. Hàà, Sesa hamà, ketxkon hatà, nyamoro ha.
24 “Kabay kwabai kwana kwai’obaiyu aitin.” Naatu kabay hibai hitin basit ibatiyih, “Iti kabay wanawanan i yait ana yumat naatu wabin tema’am?” Hiya’afut hio, “Caesar.”
25 Hàà, yaworo màketxow hamà, kekon hatà, Txesusu. Noro katxho me nay hamà onà, kekon hatà. Àro ke noro ewakryetxoko, owyanye àkatxho yàmrà ke mak ha, kekon hatà. Àro wyaro rma rha Khoryenkom xarha ewakryetxoko, owyanye eyuknur ke mak ha, kekon hatà, Txesusu.
25 Jesu iuwih eo, “Caesar nowan Caesar kwanitin naatu God nowan God kwanitin.”
26 Noro rwon hoko noseryehokatxownà hatà. Koo, ohxe rma haxa koyuhtxow hamà, ketxkon hatà, tàwyanye rma. Àro ke, atxke màkehe kahra nehxatxkon hatà, toto komo nenytxanàr me. Natàknatxownà haxa hatà.
26 Fatumin isan hai tur hibogaigiwas hina hibikubibiruw sabuw nahimaim iyafutih gewas hai kasiy ra’at, naatu men abisa hisinaf.
27 Saknusew kukur komo xarha nomohtxownà hatà, Txesusu hyaka. Kwayhàtxhenye asanàmpàra ro mak tehxatxhe kany komo rma nyamoro ha.
27 Nati’imaim Sadducee orot afa morob ufunamaim yawas maiye isan men tibitumatum i hina Jesu hibatiy,
28 Khananàhnye y, ketxkon hatà, àwya. Onà wyaro nmenhoy hatà, Moyses heno, kàyweronàhyamanye ro heno komo.
28 “Bai’obaiyenayan, Moses ofafar ta aki isai iti na’atube kirum, orot natabin nama’am aurin kek en namorob, kwafur i boro nati tain ni’awan, saise kek hinatufuw orot murubin efanin.
29 Àro ke enytxako, ketxkon xarha tà, Txesusu wya. Tànyonye wos yexetxhàrànhàrà amna nekarymehe, owya, ketxkon hatà. 7 me nehxatxkonà, toto heno komo, ewtà rye komo rma. Wahoto heno wos yahosàye. Wayehye, noro heno. Àhokhura rma wayehye, ketxkon hatà.
29 Imih, marasika orot ain uf nah etei seven hima’am, basit orot ain tabin naatu aurin kek en morob.
30 Àhonanotho heno ryhe, towàt heno hetxenho yahosàye. Tàwya ahosàtxhe wayehye, noro heno xarha, àhokhura rma rha, ketxkon hatà.
30 Naatu orot ufunamaim tuwah ana kwafur i’awan, i auman kek en morob.
31 Àro wyaro rma rha nexeye, àhonanotho xarha. Àro wyaro rma rha nehtxownà, 7 heno komo, omeroro, ketxkon hatà. Tàwyanye wos yahosàtxhe, wayehtàkatxownà. Àhohtahra rye rma wayehtàkatxownà, ketxkon hatà.
31 Naatu orot baitounin kwafur i’awan, kek en morob naatu orot ufi’uf kwafur hibi’awan kek en etei himorob in sawar.
32 Amnye wos heno xarha wayehye, ketxkon hatà.
32 Basit uftoro’ot kwafur babin morob.
33 Àsoke natxowà àro ke, owya, ketxkon hatà, Txesusu wya. Kwayhàtxhenye tasanàmyatxhe harha màkehe hawe, omoro. Onok hetx me ryhe naye wosà, tasanàmàtxhenye, ketxkon hatà. Onok hetx me ryhe naye, amnye ha. Tano rma hak tehtoko, 7 komo hetx me nehxakon hamà, ketxkon hatà, Saknusew komo, Txesusu wya.
33 Imih morobone hinayawas maiye hinamimisir ana veya, iti babin boro yait ni’awan, anayabin orot ain uf nah seven etei iti babin ta’imon hi’awan?”
34 Onà wyaro haxa nkekon hatà, Txesusu, àwyanye. Àna matà, kekon hatà. Twayehpàra ronye rma haka hehtetxow hamà, toto komo. Nànyontetxow hamà, woràskomo komo xarha, tano rma hak tehtokony mak ha, kekon hatà.
34 Jesu iyafutih eo, “Orot babin iti tafaramamaim tema’am ana veya i tetatabin.
35 Anar me mak natxhe ha, amnye ha. Àwayehxemo kom waye tanàmsom me manatxhe hampànà katxho komo ryhe, anar me natxhe, kekon hatà. Àwayehpànà ro me harha manatxhe hampànà katxho komo rma, anar me natxhe. Tasanàmàtxhenye àhehtahra ro mak natxhe ha. Ànyontahra ro mak natxhe xarha.
35 Baise sabuw iyab gewasih nati efan gewasinamaim ma isan hirurubih naatu morobone misir maiye isan hirurubinih i morobone hinamimisir maiye boro men hinatabin.
36 Àwayehpànà ro komo kax mak natxhe ha, kekon hatà. Kahe yawon komo wyaro, àwayehpànà ro me natxhe ha. Khoryenkom hokru me natxhe ha. Àwayehxemo kom waye anàmxemo komo kax mak natxhe ha, kekon hatà, Txesusu.
36 I boro tounamatar na’atube hinama naatu men hinamorob. Nati sabuw i God natunatun na’atube hinama, anayabin morobone himisir maiye.
37 Tanàmsom me xaxa mpànà natxhe ha, àwayehxemotho komo, kekon xarha tà, àwyanye. Àwayehxemotho komo yanàmtoho rma hutwamohsoy hamà, Moyses heno. Tàwya ewekhàr yoh yokarymantoko, hutwamohsoy hamà, kekon hatà, Txesusu. Onà wyaro katxho yokarymay heno hatà, Kohkomo wya Akmaraw horyen uro ha katxho rma. Esake horyen xarha uro ha katxho xarha, Xako horyen xarha uro ha katxho xarha yokarymay heno hatà. Àro wyaro katxho yokarymantoko, àwayehxemotho komo yanàmtoho hutwamohsoy hamà, Moyses heno, kekon hatà, Txesusu.
37 Moses bebeyan ebi’obaiyit i turobe, morobone boro hinamisir maiye anayabin buk wanawanan wairaf toto’ab isan kirum. Nati’imaim Moses Regah isan eo, ‘O i Abraham ana God, Isaac ana God, naatu Jacob ana God.’
38 Àsok tawro hana. Ehxen komo horyen mehra ro mak naha ha, Khoryenkomo. Tehxemà rma kom haxa horyen me naha. Tehxem me rma natxhe, omeroro, noro wya. Àro ke, àwayehxemotho komo yanàmnye me nay hamà, kekon hatà, Txesusu.
38 Imih iti God i ma’ama wanatowan ana God, men murubih hai Godamih. Sabuw iyab i wanawananamaim tema’am i yawasih.”
39 Àto nehxatxkon hatà, àyweronàhyamano ynye ro kukur komo. Onà wyaro nketxkon hatà, Txesusu wya. Khananàhnye y, ohxe meyuhtxowà, ketxkon hatà.
39 Ofafar bai’obaiyenayah afa nati’imaim hima hinonowar himisir hio, “Anababatun turamaim iyafutih bai’obaiyenayan!”
40 Àsok naye owya kahra harha nehxatxkon hatà, Txesusu xanhàn komo, noro hona towankaranàmrà komo ke mak hatà.
40 Nati ufunamaim men yait ta baibat afa bow na Jesu ibatiyimih.
41 Onà wyaro haxa nkekon hatà, Txesusu, tàxanhàn komo wya. Dafe heno yohamàtho me nay hatà, Kryestu, Khoryenkomo nànyaknyàrà rma, katxho ryhe, yaworo naye, owyanye, kekon hatà.
41 Imaibo Jesu ibatiyih eo, “Aisim sabuw teo Roubinenayan orot i boro aiwob orot David ana rara’ane natufuw?
42 Dafe heno ryhe, toh me ryhe Kryestu yotakye. Onà wyaro nkay hatà, noro heno, tàwya wano komo menhontoko.
42 Anayabin David akisin iti na’atube eorereb Buk Atamanin wabin Psalm imaim kirum,
43 Tan oyehtoko rma haka, onà wyaro kany me axanhàn komo weryaha hampànà. Ehonomnà me xaxa manaha kany me weryatxhe hampànà, ohoko, ken hatà, Kohkomo, rohà wya.
43 Ina ma’am ayu boro a rakit sabuw
44 Tohamrà rma yotakyakonà, toh me. Àsok tawro ryhe, ehamàthàrà me harha nexeye, ehà rma, owyanye, kekon hatà, Txesusu, tàxanhàn komo wya.
44 David Roubinenayan orot isan i ana Regah rouw eo, naatu mi’itube’emih Roubinenayan i boro David ana rara’ane nan natufuw?”
45 Onà wyaro nkekon xarha tà, tànhananàhrà ro komo wya, toto komo nenytxanàr me rma hatà.
45 Jesu eo sabuw hima hinonowar auman, ana bai’ufununayah iuwih eo,
46 Àyweronàhyamano ynye ro komo ryhe, atxke natxow hamà, kekon hatà. Atxke ehtxoho kom hona mpànà xenytxoko, nyamoro wyarohra oyehtxoho menye. Ohxe tosonyhonàr komo xe rma natxhe haryhe. Àro ke newomumtetxhe, enyhoru ke, kawono ymo ke. Àro yawo rma tetxhe, kekon hatà. Yakentawo tàtontokonye, Hay, khananàhnye y, tawro xe natxhe haryhe, toto komo wya. Ohsamnohno ytxoho ro yawo tehtokonye, ehonomnà komo yahon ho neryewtetxhe, kekon hatà. Anar kom yakoro tasahxemtontokonye, ehonomnà me tosonyhonàr komo xe rma natxhe haryhe, kekon hatà.
46 “Mata to niwa’an Ofafar Bai’obaiyenayah hinanan kwanahaiwih, anayabin i hai kok faifuw manih hina’osen hinabat hinaremor, ahar hai efanamaim sabuw hina’itih hai merar hinay hinakakafiyih, naatu Kou’ay Bar wanawanan efan gewasih hinabow hinamare hinama, na’atube hiyuw ana veya efan gewasih hinabow saise sabuw hai merar hinay.
47 Nyamoro rma, enyonkaxemo katxhotho yaryatxhe xarha, tkatxho kom me harha. Khoryenkom yakoro tàrwonàmnàtokonye, mexe rma haxa nàrwonatxhe, onkuhtono ynyàr me mak ha, ohxe tosonyhonàr kom horà mak ha, kekon hatà. Àsok hana natxow ha, nyamoro ha. Tanàhnohsom me natxhe hampànà, anar komo yoho rma haxa mak ha, kekon hatà, Txesusu, tànhananàhrà ro komo wya, toto komo nenytxanàr me rma hatà.
47 Kwafur baibin hai sawar boro asir hinabow kwanekwan, yoyoban manimanih hinayoyoban, nati sabuw hai baimakiy i boro kakafin anababatun hinab.”

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 20, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.