Lucas 19
Khoryenkom Karyehtanà (HIXNT) vs AAI
1 Àpo, Xeryko hona nahatakay hatà, Txesusu. Owto horye tekon hatà.
1 Jesu na Jericho tit naatu nati bar merar wanawanan remor inan,
2 Àto nehxakon hatà, toto. Sakewu rma noro hatà. Txenyeru yahosnye ro komo yohà rma mok nehxakon hatà. Tkatxhonke rma haxa nehxakon hatà.
2 basit nati’imaim orot totobuyoy wairafin wabin Zakias, kabay o’onayah hai orot ukwarin ma’am tit.
3 Onokà ryhe Txesusu, kekon hatà, tàhnawo. Xenyàr xe nehxakon hatà. Thenyehra mak nehxatxkon hatà, toto komo. Àro ke, Txesusu yonyhera nehxakon hatà, Sakewu, kawohra tesnàr ke hatà.
3 Kok kwanekwan Jesu ana yumat ta’itin, baise i orot kabumin sabuw rou’ay gagamin na’in nan hisumisum i men karam boro Jesu ta’itin.
4 Àro ke, Txesus komo ywaho toy hatà, karyhe hatà. Wewe horye nekayàmye hatà, tàwya ohxe Txesusu yonyàr horà. Wewe màtkoko tomohsom me nehxakon hatà, Txesusu.
4 Naatu sabuw aunah i’iyon nunuw in ai sycamore afe’en yen mare ma Jesu nan ta’itinimih, anayabin Jesu ef nati’iwat inan.
5 Àsna tomokàtxhe rma, nosompotày hatà, Txesusu. Sakewu y, kekon hatà, àwya. Ohtok ha, amamehra. Omàn yaka àtehe hampànà, hawana me, kekon hatà, Txesusu.
5 Baise Jesu na nati ai anamaim titit ana veya an kutan bat, naatu ai afe’en nuw ra’at eo, “Zakias saise kura’iy, anayabin ayu akokok boun o abaremaim airit tanama.” Jesus Zachaeus ai afe’en ma’am isan eafa’af ra’at|alt="Jesus talking to Zachaeus in tree" src="CN01776B.TIF" size="col" loc="Luk 19.5" copy="©1978 David C. Cook Publishing Co." ref="19.5"
6 Àtoko rma nàhtoy hatà, Sakewu. Teryehorye rma haxa Txesusu yarày hatà, bàn yaka.
6 Zakias matan kabiy kayam rena haw tit, kawasa auman Jesu ana merar yi
7 Nàrwonatxkon mak hatà, toto komo, Txesus hoko. Sakew yakoro àtonàrà yonytxownà hatà. Àro ke, onà wyaro nketxkon hatà. Atxke naha mosonà katxho màn yaka ton hamà, ketxkon hatà. Hawana me ton hamà, noro ymo màn yaka, ketxkon hatà, toto komo.
7 Sabuw etei’imak hi’i’itin men hiyasisir naatu higam hio, “Iti orot i bowabow kakafin wairafin ana nanawan orotomih matar hairi tenan ana bar.”
8 Onà wyaro mak kekon hatà, Sakewu, Kohkomo wya, toto komo nenytxanàr me hatà. Rohà y, kekon hatà. Rokatxho hoye wàmyaha, àkatxhomnà komo wya. Yake nyhe wàmyaha, àrakataha tehxe ro, kekon hatà. Àsok tawro hana. Atxke wehxan hamà, rowya toto komo yonkuhtonàr ke. Rowya àtxenyerunuthuyamo yahosnàtoko, eho nyhe wahohsakonà, kekon hatà. Roh komo rwonàmàthàr yawo rohra eho nyhe wahohsakonà, toto komo txenyerunutho. Àro wyaro ryexetxhàr hoye ro atxke wehxan hamà, kekon hatà. Àro ke wàmtàhkehe harha, àwyanye. Àro marmahnà wàmyaha. Eho rma haxa wàmyaha. Wàmyaha xarha. Wàmyaha xarha. Wàmyaha xarha. 4 me rma wàmyaha, àwyanye, kekon hatà, Sakewu, Txesusu wya.
8 Zakias misir eo, “Regah ayu i boro au sawar founafoun ana kuru’um turin yababan wairafih anitih, naatu sabuw iyab aifufuwih hai sawar abowabow boro hai sawar tafanamaim matah kwakwafe’en auman anaya’abar anitih.”
9 Onà wyaro nkekon hatà, Txesusu. Amnye rma Khoryenkomo nenyhoryetxho me harha naha, mosonà, kekon hatà. Khoryenkomo nenyhoryetxho me harha naha. Àsok tawro hana. Akmaraw heno yohamàtho me nay hamà, noro xarha, kekon hatà. Àmàn yawon komo xarha, Khoryenkomo nenyhoryetxho me rma rha natxhe, kekon hatà, Txesusu.
9 Jesu misir Zakias iu, “Boun iti baremaim God ana yawas natit orot ebiyawasi, anayabin iti orot auman i Abraham uwan ta.
10 Enyhoruhnu komo yohony me nomokye, Toto me Enusaho, kekon hatà. Àro wyaron komo yonyhoryeny me nomokye, kekon hatà, Txesusu.
10 Orot Natun i sabuw iyab hikasiy tema’am nuwihih bow naatu baiyawasih isan na.”
11 Àro wyaro katxho yonytxatxownà hatà, toto komo. Kuknonano me xarha nàrwonàmye hatà, Txesusu. Xerusaryen màhto nehxakon hatà. Àro ke, onà wyaro nehutwetxkonà rma haryhe tà, toto komo. Mexehra kàkayaryet kom me nosonyhen hamà, mosonà, Khoryenkomo nànyaketxho, ketxkonà rma haryhe tà, Xerusaryen màhto Txesusu yesnàr ke mak hatà. Yaworohra mak nehutwetxkon hamà. Àro ke, kuknonano me onà wyaro nkekon hatà, Txesusu, àwyanye.
11 Jesu na Jerusalem tit biyubin auman, sabuw abisa Jesu eo hinowar hinan hinotanot i God ana aiwob iti boro’omo tatit ana naniyanabe, baise Jesu i kofan maiye oroubonamaim iuwih eo,
12 Toto komo kayaryet me texem me nehxakon hatà, horykomo, kekon hatà. Àro ke toy hatà, anar komo hyaka, monyen komo hyaka. Nyamoro ryhe, toto komo kayaryet me noro yeny me nehxatxkon hatà, kekon hatà. Àro ke àhyakanye toy hatà, àwyanye toto komo kayaryet me tetxoho me. Amnye toto komo kayaryet me harha tomohsom me nehxakon hatà, towto hona harha, kekon hatà, Txesusu.
12 “Ana veya ta orot gagamin tafaram ta’amaim roubinin aiwob baitin, imaibo matabir maiye isan in tafaram ta ef yok na’in imaim tit.
13 Towto hoye tàtohra ro rma haka, tanoto komo yanyekye hatà. 10 me nanyehtxownà hatà, kekon hatà. Txenyeru yàmye hatà, 10 me hatà, àwyanye. 1 me rye rma nàmye hatà, towenyxanye, 10 komo wya. On ha rotxenyerunu, kekon hatà, àwyanye. On hona rotxenyerunu xarha ahohtxoko, twarawantaxemà ro me oyesnàr kom ke, kekon hatà, horykomo. Romokhàra ro rma haka àhoko roro ehtxoko, owyanye thenyehra nyhe rotxenyerunu yahohtoho me, kekon hatà, tanoto komo wya, kekon hatà, Txesusu.
13 Baise na isan bobobunabuna ana veya, ana akirwairafih etei 10 e’af hina gold taita’imon faramih naatu iuwih. ‘Kabay iti abit kwanab, imaim kwanama kwanabowabow ayu ana matabir.’
14 Àro wyaro tàwya katxhe rma, toy hatà, horykomo. Noro xehra mak nehxatxkon hatà, ewto hon komo, kekon hatà, Txesusu. Àro ke noro mahyaka tkukur komo nyahtxownà hatà, monyen komo hyaka. Amna kayaryet me noro yesnàr xehra amna naha kaxe nànyahtxownà hatà, kekon hatà, Txesusu.
14 Baise i taiyuwin ana tafaram sabuw hifa’ifai naatu men hikok nati orot ti’aiwob, imih sabuw hiyafarih hin hitit hio, ‘Aki men akokok iti orot aki isai ni’aiwob.’
15 Àkayaryet kom me noro yetxownà rma hatà.
15 Baise nati orot aiwob hitin naatu matabir na ana bar tit. Imaibo ana akirwairafih iyab kabay bitih hina hitit ibatiyih, kok taso’ob, kabay itih hibowabow baibi’ab tafan hiya’abar hibow.
16 Wahoro htxero nomokye hatà, anoto komo kukuru. Rohà y, kekon hatà. 1 txenyeru hona rma 10 me wahohsako, otxenyerunu, rowarawantanàr ke, kekon hatà, àwya, kekon hatà, Txesusu.
16 Orot ta wan run eo, “Regah ayu au kabay itu ama abowabow tafan i ten hiya’abar abai.’
17 Hàà, ohxe mehxak hamà, kekon hatà, horykomo, àwya. Ranoto me yaworo mehxak hamà, rotxenyerun hoko, yakenohnà txko hoko rma, kekon hatà. Àro ke, 10 me owto yoh me keryaha, omoro, kekon hatà, horykomo, tanoto wya, kekon hatà, Txesusu.
17 Ana regah eo, ‘O i bowayan orot gewas, au bowabow kikimin abit ikaif gewas, imih bar merar etei ten abit inakaifen.’
18 Àhona nomokye hatà, anaro, anoto xarha. Rohà y, kekon hatà. 1 txenyeru hona rma 5 me wahohsako, otxenyerunu, rowarawantanàr ke, kekon hatà, noro ha, àwya, kekon hatà, Txesusu.
18 Orot bairou’abin run eo, ‘Regah ayu kabay itu ama abowabow tafan etei five aya’abar abai.’
19 Hàà, 5 me owto yoh me keryaha, omoro, kekon hatà, horykomo, àwya, kekon hatà, Txesusu.
19 Naatu ana orot ukwarin iyasisir eo, ‘O i bar merar etei five abit inakaifen.’
20 Nomokye hatà, anaro, anoto xarha. Rohà y, kekon hatà. On harha otxenyerunuthuru, onàmàthàràtho rma, 1 rma, kekon hatà. Wom ke àkaramyako. Ohxe weryaknano, atarymanàr hona, kekon hatà, noro ha, kekon hatà, Txesusu.
20 Naatu orot baitounin run eo, ‘Regah a kabay ibitu i abai an koukufet wanawanan asum ai boun inu’in iti abai ana abit maiye.
21 Àro wyaro ohxe weryaknano, ohona roseryehrà ke mak ha, kekon xarha tà, horykomo wya. Àsok tawro hana. Tanàhnohso ro amna manotomehe, omoro, kekon hatà. Ohoye rohra, amna hoye ro haxa, akatxhontehe. Àro wyaro rma rha anyahtehe xarha, kekon hatà. Àro ke koseryehyako, ohona. Otxenyerun ke rowarawantanàr xehra wehxaknano, ohona roseryehrà ke, kekon hatà, noro ha, horykomo wya, kekon hatà, Txesusu.
21 Ayu o isa abir, anayabin o a tur fokarin, turanah arih o aribe asir kubowabow kwanekwan, naatu turanah hai masaw o kubobobe asir kufafour kwanekwan.’
22 Onà wyaro haxa neyukye hatà, horykomo, kekon hatà. Atxke mehxak hamà, owya ranweknàr ke, kekon hatà, noro wya, tanoto wya. Atxke oyexetxhàrà uhutwamohsehe, owya, orwonàmàthàr hoye ro mak ha, kekon hatà, horykomo. Tanàhnohso ro amna manotomehe màkano, rohoko, kekon hatà. Ohoye rohra, amna hoye ro haxa, akatxhontehe, anyahtehe xarha, màkano, rohoko, kekon hatà, horykomo, kekon hatà, Txesusu. Àro wyaro rohutwanye me manay hamà, kekon hatà.
22 Regah misir iu, ‘O i bowayan orot kakaf nokonokow! Nati a tur i’o’omaim boro natatabir nafatumi! O iso’ob ayu i au tur fokarin, sabuw hai sawar abowabow kwanekwan, naatu hai masaw ayu abobobe afafour.
23 Àro ke, àsok tawro rotxenyerunu yàmpàra mexeye, txenyeru hokono ro komo wya, kekon hatà. Txenyeru yehetho yàmnye ro me natxow hamà, nyamoro, kekon hatà. Tàhyawonye rotxenyerunu yehtok haxa, rowya harha tàmràtho haryhe àwyanye, eho nyhe tàmràtho haryhe àwyanye, romokàtxhe harha, kekon hatà, horykomo, noro wya, tanototho wya, kekon hatà, Txesusu.
23 Gewasin au kabay banikamaim itayai tabowabow amatabir anan saise tafan hitaya’abar atab.’
24 Àto nehxatxkon hatà, anar komo, anoto komo xarha. Àro ke, onà wyaro nkekon hatà, horykomo, àwyanye. Rotxenyerunutho atxok ha, noro hyaye, anhàtho hyaye, kekon hatà. Anaro wya ryhe tàmtxok harha. 10 me ahosnyenhàrà wya rma tàmtxoko, kekon hatà, horykomo, tanoto komo wya.
24 Naatu tatabir sabuw nati’imaim hibatabat iuwih, ‘Iti orot uman kabay gold kwabosair kwabai kwan akir wairafin kabay etei ten bowabow i kwaitin.
25 Onà wyaro haxa nketxkon hatà, nyamoro ha, àwya. Amna yohà y, tàtxenyerunke rma nay hamà noro ha. 10 me rma nay hamà, àhyawo, ketxkon hatà. Tàmporyehra nay hamà, àwya, tàtxenyerunke rma haxa esnàr ke, ketxkon hatà, horykomo wya, kekon hatà, Txesusu.
25 Baise hitatabir hio, ‘Regah nati orot i ana kabay etei ten bowaka.’
26 Onà wyaro haxa neyuhtxownà hatà, horykomo. Tkatxhonke rma oyehtokonye, thenyehra nyhe mahohsatxhe xarha, akatxho komo xarha, kekon hatà. Àkatxhomra oyehtokony haxa, ahohsàra ro mak manatxhe hampànà. Akatxhothàyamo rma, yakenohnàtho txko rma, natarymatxehkehe hampànà, kekon hatà, horykomo, tanoto komo wya, kekon hatà, Txesusu. Àro wyaro rma rha, towakryexem me xarha natxhe, Khoryenkomo newakryetxho komo, noro yoyuknyenhàyamo. Àro wyaro rma rha, ewakryehnà me rma natxhe hampànà, ewakryehnàtho komo, noro yoyuknyehnànhàyamotho, kekon hatà, Txesusu.
26 Iyafutih eo, ‘A tur ao’owen, sabuw iyab umah i’e’etaw sawar moumurih tebowabow boro tafan hinaya’abar nab, baise sabuw iyab umah nutanub tema’am aurin boro sawar en, naatu abisa kikimin nati biyahimaim tema’am boro hinabosairen.
27 Onà wyaro nkekon xarha tà, horykomo, tanoto komo wya. Àsok hana nehxatxkon ha, roxanhàn kom ha, kekon hatà. Tkayaryet kom me ryesnàr xehra nehxatxkon hatà, kekon hatà. Àro ke suhtatxko ha, xaro. Etahatxok ha, ronenyàr me, kekon hatà, horykomo, tanoto komo wya, kekon hatà, Txesusu. Àro wyaro rma rha natxhe hampànà, Khoryenkomo xanhàn komo, roxanhàn komo rma, kekon hatà, Txesusu, toto komo wya.
27 Naatu boun i akokok sabuw iyab ayu bai’aiwob isan men hikokok kwabow kwana iti nou’umaim kwarouw temorob.”
28 Àro wyaro tàwya katxhe rma, wahoro toy hatà, Txesusu. Xerusaryen hona tekonà rma hatà. Akoro rma tetxkon hatà, ànhananàhrà ro komo.
28 Iti na’at eo ufunamaim sabuw au nah i’iyon, wan au Jerusalem yen in.
29 Anaro rha owto txko hahnohtxownà hatà, Betfaxe rma hatà, Betanya xarha hatà. Oryefera yàhàn mahotur hono rma àro ha, Betfaxe, Betanya xarha. Àhahnoke rma tehtokonye, asako nànyahtxownà hatà, Txesusu. Tànhananàhrà ro kom hoye asako nànyahtxownà hatà.
29 Yen na tafaram Bethage naatu Bethany hairi sisibihimaim tit, Olive Oyaw an, basit ana bai’ufununayah orot rou’ab eobaimanih naatu wan iyafarih
30 Onà wyaro nkekon hatà, àwyanye. Owto hona àtotxoko, kekon hatà. Owto hona àtotxoko. Menyatxhe, àro hona, kekon hatà. Ayahatakatxhenye rma, xumentu mxekrà menyatxhe hampànà. Ewahtosaho rma menyatxhe. Toto komo, àmkawo àtotho mehra hak naha, kekon hatà. Meweketxhe ha. Xaro mekyatxhe ha, kekon hatà, Txesusu.
30 eo, “Kwanan bar merar ta nati namaim kwanatit naatu kwanarur auman donkey boubun hi’utan ebatabat boro kwana’itih, nati donkey i men yait ta bai afe’en yen remoramih. Kwana rufam kwanab kwan iti kwanatit.
31 Àsok tawro meweketxowà ketxow hana, toto komo, owyanye. Onà wyaro meyukyatxhe ha. Kohkomo, moson xe nay hatà, màketxhe ha, kekon hatà, Txesusu, tànànyaknyàr komo wya.
31 Naatu orot ta nati’imaim na’iti nibatiy nao, ‘Aisim kwarurufam?’ ana tur kwana’owen, ‘Ai Regah ekokok.’”
32 Àro ke totxownà hatà, nyamoro. Txesusu rwonàmàthàrà yawo ro rma haxa nenytxownà hatà.
32 Orot hairi hiremor hin, sawar abisa Jesu eo na’atube etei isah himatar.
33 Xumentu mxekrà yewekatxownà hatà. Àwyanye ewekantoko rma, onà wyaro nketxkon hatà, esom komo, àwyanye. Àsok tawro meweketxowà, xumentu mxekrà, ketxkon hatà. Àsok tawro meweketxowà, xumentu mxekrà.
33 Hina hitit donkey boubun hirurufam, ana matuwan itih naatu ibatiyih, “Aisim au donkey kwarurufam?”
34 Kohkomo, moson xe nay hatà, ketxkon hatà, ànyahxemo komo, esom komo wya.
34 Hiya’afut hio, “Ai Regah ekokok.”
35 Àro ke natxownà hatà, Txesusu hyaka. Nàmkayamtotxownà hatà, twomun komo ke. Sax, dyerye, Txesusu yakryetxownà hatà, àmkakoso.
35 Basit ihamiyih hirufam hibai hin Jesu biyan hitit, naatu hai biya baibiyon tafah hibosaisiren donkey tafan hiyabar uman hibai yen tafan mare.
36 Asama yarye toy hatà, Txesusu. Asama yaka twomun komo yatxaraketxkon hatà, toto komo.
36 Sabuw hai faifuw tafah hibosaisiren ef yan hiyabar tafanamaim remor in.
37 Xerusaryen hahnohtxownà haxa hatà. Oryefera yàhàn yonàhtetxkon hatà, owto ymo hona. Enàhtonàr me rma neryehotetxkon hatà, Txesus yakoron komo, omeroro, thenyenohnà komo rma. Ohxe xaxa nay hamà, Khoryenkomo, ketxkon hatà, teryewrye ro hatà. Txesusu yahoxetà yonyenhàyamo kax mak nehxatxkon hatà. Eryehokano ytxoho yonyenhàyamo kax mak nehxatxkon hatà, noro wya.
37 Na Jerusalem tit biyubin auman, ef ta Olive Oyaw na’at re inan i awanamaim hitit naatu ana bai’ufununayah sabuw moumurih na’in Jesu ina’inan iwa’an hi’itah isan fanah sib God ana merar hiyi hibora’ara’ah hio.
38 Kohkom yano me omohsaho ryhe mosonà, ketxkon xarha tà. Kàkayaryet komo rma mosonà. Towakryexem me xaxa hak nahko, mosonà, ketxkon hatà. Noro yano me teryehorye rma haxa natxow hamà, kahe yawon komo. Nyamoro rma, ohxe xaxa nay hamà, Khoryenkomo, kany me natxow hamà, ketxkon hatà, Txesus yakoron komo.
38 “God ata aiwob nigegewasin, Regah wabinamaim nan, tufuw maramaim nama naatu God auyomtoro’ot isan fair nama!”
39 Àto nehxatxkon hatà, Farysew kukur komo, thenyenohnà kom wawo rma hatà. Onà wyaro nketxkon hatà, nyamoro ha. Khananàhnye y, eytxoko, ayakoron komo, ketxkon hatà.
39 Pharisee afa nati rou’ay wanawanamaim Jesu hiu, “Bai’obaiyenayah, a bai’ufununayah kukwararih awah tefot.”
40 Onà wyaro haxa neyuhtxownà hatà, Txesusu. Onà wyaro àkehe, owyanye, kekon hatà. Tatàknye moxam yehtoko, tohu txko haxa rwonàmràtho haryhe, rohoko, kekon hatà. Totohnà rma rwonàmràtho haryhe, rowakryenàr horà, kekon hatà, Txesusu.
40 Baise Jesu iyafutih eo, “I ana’uwih awah nafot, kabay iti ti’inu’in boro fanah nasib God hinabora’ara’ah.”
41 Xerusaryen hahnoke rma haxa tehtoko, nosompotày hatà, Txesusu. Tàwya xenyetoko rma, nàratay hatà, owto hnàn yawo rma haxa tesnàr ke hatà, àhon komo hnàn yawo rma haxa tesnàr ke hatà.
41 Jesu na Jerusalem tit iyubin nuw bar hiwowab batabat i’itin ana veya ana yababan ra’at rerey eo,
42 Onà wyaro nkekon hatà, Xerusaryen hon kom hoko. Khoryenkomo nànyaketxho me rohutwahra natxhe, kekon hatà. Tonyhoryeny kom me rma rohutwahra natxhe. Teryehorye roro teny kom me rma rohutwahra natxhe, kekon hatà. Noro me rohutwanàr xe rma wehxaha haryhe, àwyanye. Rohutwahra mak natxhe, kekon hatà, Txesusu, teryewrye ro hatà.
42 “Tufuwamaim ma isan ana ef iti boun enan akisin itaso’ob. Baise boro men ina’itin, anayabin mata hibofafar.
43 Amnye, waha me nomokyatxhe hampànà, àxanhàn komo. Owto watxan yaka nomokyatxhe hampànà, kekon hatà. Wahkotono ytxoho yeryatxhe hampànà. Owto hon heno komo wahkotetxhe hampànà, àtonàr kom hona. Owto ymo mamtotàhketxhe hampànà, mexe rma haxa mak ha, kekon hatà, Txesusu.
43 Mar boro enan a rakit sabuw boro roun roun hina’ar bebera’uh a ef hinarufut, run tit isan boro nafokar,
44 Owto heno yomtatkatxehketxhe hampànà. Tohu ymo heno mkawononkatxehketxhe hampànà, kekon hatà. Osomkawono ymo heno yarymatxehketxhe hampànà. Àhon heno komo xarha yanàhnohtàketxhe hampànà, kekon hatà. Àro wyaro tanàhnohtàkaxem me natxhe hampànà, Xerusaryen hon heno komo, Khoryenkomo nànyaketxho me rohutwahra tesnàr komo ke, tonyhoryeny kom me rma rohutwahra tesnàr komo ke, kekon hatà, Txesusu.
44 hinabat hinayuw hinarab, hinagurus, natunatun wanawanamaim tema’am etei boro hinarouw hinamorob. kabay iti etei boro hinarab hinagurus nasawar, boro men ta hinihamiy ana efanamaim na’inumih, anayabin God ana sabuw baiyawasihimih nan o men i’inanimih!”
45 Taa. Khoryenkom màn yaka nowomye hatà, Txesusu. Àto nehxatxkon hatà, twarawantaxemà ro komo. Nukrunyemehtxownà hatà, Txesusu.
45 Jesu na Tafaror Bar wanawanan run, ana was efanamaim sabuw sawar hiya hima hitotobon itih naatu nunih ufun hitit.
46 Onà wyaro nkekon hatà, àwyanye. Onà wyaro nkehe, àmenhosahonhàrà, kekon hatà.
46 Iuwih eo, “Buk Atamaninamaim God iti na’atube eo hikirum, ‘Ayu au Bar i yoyoban ana bar, baise kwa kwabai kwabotabir na bainowan hai wawa’ir watu matar!’”
47 Emahona ro hananàhno ryakon hatà, Khoryenkom màn yawo. Noro wayehkanàr xe mak nehxatxkon hatà, Xuknewyana yoh komo, Khoryenkom màn yonye ro yoh komo rma, àyweronàhyamano ynye ro kom yakoro xarha, horykomo kom yakoro xarha.
47 Nati’imaim Jesu mar etei Tafaror Baremaim ma sabuw i’obaibiyih. Baise firis ukwarih, Ofafar Bai’obaiyenayah, naatu sabuw hai ukwarih hikok kwanekwan i mi’itube hitarab temorob.
48 Noro yonytxetxkonà rma haxa mak hatà, toto komo, omeroro. Àro ke, noro wayehkahra rma hak nehxatxkon hatà, eh komo. Àsoke ryhe teryatxowà, noro ymo ha, ketxkon hatà. Uhutwahra rma nehxatxkon hatà.
48 Baise ef hinunuwet men ta hitita’urimih, anayabin sabuw etei’imak i Jesu ana tur akisin hinonowar naatu men hikok boro tur ta hitasa’ir.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 19, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.