Lucas 14
Khoryenkom Karyehtanà (HIXNT) vs ARA
1 Anaro hokano ytxoho yawasàn ho ryhe, toy hatà, Txesusu, horykomo màn yaka. Farysew kukur komo yoh me nehxakon hatà, noro ha. Àmàn yaka rma emtakmaxe toy hatà, Txesusu. Àto rma rha nehxatxkon hatà, àyweronàhyamano ynye ro kukur komo, Farysew kukur komo xarha. Txesusu yonytxehketxkon hatà, nyamoro ha.
1 Aconteceu que, ao entrar ele num sábado na casa de um dos principais fariseus para comer pão, eis que o estavam observando.
2 Àto rma rha nehxakon hatà, toto. Ekeh me rma haxa nehxakon hatà, xoxo ymo wya hatà. Txesusu hyaka nomokye hatà.
2 Ora, diante dele se achava um homem hidrópico.
3 Onà wyaro nkekon hatà, Txesusu, àton komo wya. Kàyweronàhyamatxho kom yawo ro tehxorye tehxatxow hamà, kekon hatà. Àsok kat wehxano, owyanye, àro yawo ro ryehtxoho me. Hokano ytxoho yawasàn ho àsok kat wehxano. Onyhoryeno kat weryano. Onyhoryeno yhera kat wehxano, owyanye, kekon hatà, Txesusu, àwyanye.
3 Então, Jesus, dirigindo-se aos intérpretes da Lei e aos fariseus, perguntou-lhes: É ou não é lícito curar no sábado?
4 Eyukhura mak nehxatxkon hatà, nyamoro ha. Àro ke toto yahosày hatà, Txesusu. Nenyhoryey hatà. Ohxe àtoko, kekon hatà, àwya.
4 Eles, porém, nada disseram. E, tomando-o, o curou e o despediu.
5 Onà wyaro nkekon xarha tà, àton komo wya. Àsok hana manatxow ha, hokano ytxoho yawasàn ho, kekon hatà. Tuna yonà ymo yaka owoknà komo yehurkatxhe, anàmpàra kat manatxowà. Àna matà, amamehra manàmyatxow hamà, hokano ytxoho yawasàn ho rma, kekon hatà, Txesusu, àwyanye.
5 A seguir, lhes perguntou: Qual de vós, se o filho ou o boi cair num poço, não o tirará logo, mesmo em dia de sábado?
6 Noro yoyukhura nehxatxkon hatà.
6 A isto nada puderam responder.
7 Farysew nanyeketxhàyamo yonyakon hatà, Txesusu. Ehonomnà komo yahon hona neryewtetxkon hatà. Àro wyaro rma newahrokotetxkon hatà.
7 Reparando como os convidados escolhiam os primeiros lugares, propôs-lhes uma parábola:
8 Anatoko ayanyekyatxow hana, thehtaxemà, kekon hatà. Asahxemtoso ayanyekyatxow hana. Àsoken hona ryhe meryewtetxowà, ehonomnà komo yahon hona katà, kekon hatà. Àna matà, àrohnà hona eryewtatxoko. Àsok tawro hana. Anyehxah me rma rha nay hana, anaro, horykomo ymo, oyohon komo rma haxa, kekon hatà.
8 Quando por alguém fores convidado para um casamento, não procures o primeiro lugar; para não suceder que, havendo um convidado mais digno do que tu,
9 Ehonomnà komo yahon hona oyeryewtatxheny haxa, ohyakanye nomokyan hamà, ayanyeknyenhàyamo. Ayahonàhnà moro ken hamà, owyanye, kekon hatà. Moson yahon haxa moro ken hamà, ayanyeknyenhàyamo. Àro ke atxke tonyxem me manatxow hamà, esnakan komo yahon hona harha oyeryewtanàr komo ke, kekon hatà, Txesusu.
9 vindo aquele que te convidou e também a ele, te diga: Dá o lugar a este. Então, irás, envergonhado, ocupar o último lugar.
10 Onà wyaro haxa ehtxoko. Anyehxah me oyehtokonye, esnakan komo yahon hona ryhe eryewtatxoko. Àro wyaro oyehtokonye, onà wyaro nken hamà, ayanyeknyenhàyamo, owyanye, kekon hatà. Hoymo y, on hona haxa ryhe eryewtako, ehonomnà komo yahon hona, ken hamà, owyanye. Àro wyaro àwya katxhe rma, ehonomnà me oyonyatxow hamà, àton komo, ayakoronye tasahxemtosom komo rma, kekon hatà, Txesusu.
10 Pelo contrário, quando fores convidado, vai tomar o último lugar; para que, quando vier o que te convidou, te diga: Amigo, senta-te mais para cima. Ser-te-á isto uma honra diante de todos os mais convivas.
11 Ehonomnà me oyosonyetokonye, norohnàtho me harha oyeryatxhe hampànà, Khoryenkomo, kekon hatà. Norohnàtho me haxa oyosonyetokonye, ehonomnà me harha oyeryatxhe hampànà, noro ha, kekon hatà, Txesusu, àton komo wya.
11 Pois todo o que se exalta será humilhado; e o que se humilha será exaltado.
12 Onà wyaro nkekon xarha tà, Farysewu wya, tanyeknyenhàrà wya. Owya ahxemtono ynyetoko, toto komo manyekyatxow hamà, kekon hatà. Manyekyatxow hamà, axan komo, oyowtà komo xarha, okukur komo xarha, tkatxhonkemà ro komo xarha. Nyamoro rma ayanyekyatxhe xarha, kekon hatà. Amnye asahxemtoso ayanyekyatxhe ha. Àro wyaro owya tahxemtothàyamo yehemetxow hamà, nyamoro ha, kekon hatà. Onà wyaro haxa àkehe, owya. Àro wyaron kom marmahnà anyehko, kekon hatà, Txesusu.
12 Disse também ao que o havia convidado: Quando deres um jantar ou uma ceia, não convides os teus amigos, nem teus irmãos, nem teus parentes, nem vizinhos ricos; para não suceder que eles, por sua vez, te convidem e sejas recompensado.
13 Norohnàtho komo xarha anyehko, àkatxhomnà ro komo rma, ekeh komo xarha, àhrohnà ro komo xarha, enhunu ro komo xarha, kekon hatà.
13 Antes, ao dares um banquete, convida os pobres, os aleijados, os coxos e os cegos;
14 Àsok tawro hana. Ehemahra ro mak natxow hamà, nyamoro ha, owya, norohnàtho me tesnàr komo ke mak ha. Oyowakryehe mak hampànà, Khoryenkomo, kekon hatà. Amnye, owya nyamoro yowakryetxhàràtho yehemehe hampànà, noro ha, owya. Àwayehxemo kom waye tàwya enyhoru komo yanàmnàtoko, nehemehe hampànà, owya, kekon hatà, Txesusu.
14 e serás bem-aventurado, pelo fato de não terem eles com que recompensar-te; a tua recompensa, porém, tu a receberás na ressurreição dos justos.
15 Àro wyaro tàwya enytxatxhe rma, onà wyaro nkekon hatà, toto, tasahxemtosom komo kukuru rma. Khoryenkom yowto ho tasahxemtosom me kehtoko, towakryexem me rma haxa tehxan hamà, kekon hatà, Txesusu wya.
15 Ora, ouvindo tais palavras, um dos que estavam com ele à mesa, disse-lhe: Bem-aventurado aquele que comer pão no reino de Deus.
16 Kuknonano me haxa nàrwonàmye hatà, Txesusu. Horykomo wyaro nay hamà, Khoryenkomo, ahxemtono ynyenhàrà wyaro mak ha, kekon hatà. Àsok hana ahxemtono yeryey ha, horykomo ha. Nyahà ymo yeryey hatà. Àro ke toto komo yanyekye hatà, thenyenohnà kom hatà, kekon hatà, Txesusu.
16 Ele, porém, respondeu: Certo homem deu uma grande ceia e convidou muitos.
17 Ahxemtono ytxoho hahnok ehtoko, tanoto nyakye hatà, horykomo, nyah màtmatxhàyamo hyaka. Omohtxok hatà, tasahxemtetxow haxa hatà, kekon hatà, anoto, àwyanye, kekon hatà, Txesusu.
17 À hora da ceia, enviou o seu servo para avisar aos convidados: Vinde, porque tudo já está preparado.
18 Tàtonàr komo xehra mak nehxatxkon hatà, nyamoro ha, omeroro. Àro ke noskarymetxkonà rma haryhe tà, horykomo yanoto wya, kekon hatà. Onà wyaro htxero nkekon hatà, anaro. Romararànà wehekahtyako, kekon hatà. Omokhàra wehxan hamà, romararànà yonyxe rotonàr ke, kekon hatà. Omokhàra ryehtxoho hoko ewakàhkahpàra hak nahko, horykomo, kekon hatà, noro ha, anoto wya, kekon hatà, Txesusu.
18 Não obstante, todos, à uma, começaram a escusar-se. Disse o primeiro: Comprei um campo e preciso ir vê-lo; rogo-te que me tenhas por escusado.
19 Onà wyaro xarha nkekon hatà, anaro. 10 me faka wehekahtyako, ranoto me ehtxoho me, kekon hatà. Omokhàra wehxan hamà, faka yonyxe rotonàr ke, kekon hatà. Omokhàra ryehtxoho hoko ewakàhkahpàra hak nahko, horykomo, kekon hatà, noro ha, anoto wya, kekon hatà, Txesusu.
19 Outro disse: Comprei cinco juntas de bois e vou experimentá-las; rogo-te que me tenhas por escusado.
20 Onà wyaro xarha nkekon hatà, anaro. Tàhyem harha uro. Àro ke omokhàra wehxan hamà, kekon hatà, noro ha, horykomo yanoto wya, kekon hatà, Txesusu. Àro wyaro noskarymetxkonà rma haryhe tà, nyah màtmatxhàyamo, tàtonàr komo xehra tesnàr komo ke, kekon hatà, Txesusu.
20 E outro disse: Casei-me e, por isso, não posso ir.
21 Àro ke, horykomo hyaka harha toy hatà, anoto, kekon hatà. Omokhàra nyamoro yehtxoho yokarymatxehkay hatà, àwya. Ewakhàra rma haxa nehxakon hatà, horykomo, nyamoro hoko, tomoknàr komo xehra esnàr komo ke mak ha, kekon hatà.
21 Voltando o servo, tudo contou ao seu senhor. Então, irado, o dono da casa disse ao seu servo: Sai depressa para as ruas e becos da cidade e traze para aqui os pobres, os aleijados, os cegos e os coxos.
22 Àro ke toy hatà, anoto, kekon hatà. Amnye nomokye harha tà. Onà wyaro nkekon hatà, horykomo wya. Rohà y, norohnàtho komo wekno ha, orwon yawo ro mak ha, kekon hatà. Omàn yanohkahra mak natxhe, nyamoro ha. Anaro yosar komo rma hak nay hamà, kekon hatà, anoto, horykomo wya, kekon hatà, Txesusu.
22 Depois, lhe disse o servo: Senhor, feito está como mandaste, e ainda há lugar.
23 Àro ke, onà wyaro nkekon xarha tà, horykomo, tanoto wya. Meya àtoko, owto hoye, àmàtkoko rma, enatokoko rma, kekon hatà. Àton komo xarha anyehtxa ha. Omohtxoko rma haxa mak hatà, horykomo màn yaka, màkehe ha, àwyanye, monyen komo wya, kekon hatà. Asahxemtoso omohtxok hatà, màkehe ha, àwyanye, tanohke ro rma haxa romànà yehtxoho me, kekon hatà, horykomo, tanoto wya, kekon hatà, Txesusu.
23 Respondeu-lhe o senhor: Sai pelos caminhos e atalhos e obriga a todos a entrar, para que fique cheia a minha casa.
24 Àsok hana natxow ha, ronanyeketxhàyamotho, tomoknàrà xanhànàtho komo rma, kekon xarha tà, horykomo. Rakoro asahxemtohra ro mak natxhe hampànà, kekon hatà, horykomo, tanoto wya, kekon hatà. Horykomo wyaro rma rha norohnàtho komo yanyekyaha, Khoryenkomo, towto hona, kekon hatà, Txesusu.
24 Porque vos declaro que nenhum daqueles homens que foram convidados provará a minha ceia.
25 Taa. Txesus yakoro tetxkon hatà, toto komo, thenyenohnà komo. Àwetxenye neramay hatà, Txesusu. Onà wyaro nkekon hatà, àwyanye.
25 Grandes multidões o acompanhavam, e ele, voltando-se, lhes disse:
26 Àsok hana manatxow ha, kekon hatà. Ronhananàhrà ro me oyesnàr komo xe manatxow hana. Ronhananàhrà ro me oyehtokonye, onà wyaro ehtxok hampànà, kekon hatà. Okukur komo hnànàytxoho yoho rma haxa rox ehtxok hampànà, oyàm komo hnànàytxoho yoho rma haxa mak ha, oyon komo hnànàytxoho yoho rma haxa mak ha, ohetx komo hnànàytxoho yoho rma haxa mak ha, onyo komo hnànàytxoho yoho rma haxa mak ha, ohokyamo hnànàytxoho yoho rma haxa mak ha, oyowtà komo hnànàytxoho yoho rma haxa mak ha, owosàn komo hnànàytxoho yoho rma haxa mak ha, oyeheka komo hnànàytxoho yoho rma haxa mak ha, rox ehtxok hampànà, kekon hatà. Rohnànàytxoho yoho nyhe nyamoro xe oyehtokony haxa, ronhananàhrà mehra ro mak manatxhe ha, kekon hatà. Oyotàhnànàytxoho yoho xarha, rox ehtxok hampànà. Rohnànàytxoho yoho nyhe osox oyehtokony haxa, ronhananàhrà mehra ro mak manatxhe ha, kekon hatà, Txesusu, toto komo wya.
26 Se alguém vem a mim e não aborrece a seu pai, e mãe, e mulher, e filhos, e irmãos, e irmãs e ainda a sua própria vida, não pode ser meu discípulo.
27 Onà wyaro nkekon xarha tà, àwyanye. Oyeryewhamnohtoho komo enàmtxok hampànà, kekon hatà. Àro wyaro enàmnye rma, rakoro àtotxok hampànà, ronhananàhrà ro me oyehtxoho menye. Oyeryewhamnohtoho komo yonàmpàra oyehtokony haxa, ronhananàhrà mehra ro mak manatxhe ha, kekon hatà, Txesusu, toto komo wya.
27 E qualquer que não tomar a sua cruz e vier após mim não pode ser meu discípulo.
28 Krawame rakoro ototho komo thutwahorye mak naha, owyanye, kekon xarha tà. Àsok hana natxow ha, nàmno ymo yeny kom ha. Nàmno ymo yenyàr xe tehtokonye, wahoro htxero onà wyaro nehutwetxow hamà, kekon hatà. Rotxenyerunu yoho rma haxa tehetàhke naye, romànà, ketxow hamà. Tàwyanye etxehtohra ro rma haka, àro wyaro nehutwetxow hamà. Tàtxenyerun komo yoho rma haxa tehetàhke ehtoko, txeryhera natxow hamà, kekon hatà.
28 Pois qual de vós, pretendendo construir uma torre, não se assenta primeiro para calcular a despesa e verificar se tem os meios para a concluir?
29 Tàwyanye txenyetok haxa àtàhkahra natxow hamà, tehetàhke rma haxa esnàr ke, kekon hatà. Àro ke newnohyatxow hamà, anar komo, àtàhkahra esnàr komo ke mak ha.
29 Para não suceder que, tendo lançado os alicerces e não a podendo acabar, todos os que a virem zombem dele,
30 Tàwyanye àtàhkahnàtho yonyetxhe rma, onà wyaro nketxhe hampànà. Owyanye ymo hxako, ketxhe hampànà. Bàn komo yetxehtetxok haryhe mà, mokyamo, ketxhe hampànà. Àtàhkahra yxak mak nehxatxok hamà, ketxhe hampànà, xeny komo, nyamoro hoko, kekon hatà. Àro wyaro newnohyatxhe hampànà. Àro ke, tàwyanye etxehtohra ro rma haka, tehetàhke ehtxoho thutwahorye nay hamà. Àro wyaro rma rha, rakoro otohra ronye rma haka, krawame ototho komo thutwahorye naha, kekon hatà, Txesusu.
30 dizendo: Este homem começou a construir e não pôde acabar.
31 Waha me owto yoh komo totho wyaro xarha nay hamà, kekon xarha tà. Anaro owto yoh kom yakoro tatarymantokonye, wahoro htxero nehutwetxow hamà, owto yoh komo, kekon hatà. Tàtohra ronye rma haka, onà wyaro nketxow hamà. Twahak hana natxow ha, kàmryenon kom yakenonà, waha kom yakenonà, ketxow hamà. 10 mew me marma natxow hamà, ketxhe xarha. Kxanhànà mryenon kom yakenon haxa ryhe, 20 mew me natxow hatà, ketxhe xarha. Àsoke ryhe tehxatxowà, ketxhe xarha. Kàwyam katà tarymetxowà, nyamoro haxa katà karymetxowà, ketxow hamà, owto yoh komo, tàtohra ronye rma haka, kekon hatà, Txesusu.
31 Ou qual é o rei que, indo para combater outro rei, não se assenta primeiro para calcular se com dez mil homens poderá enfrentar o que vem contra ele com vinte mil?
32 Anatoko, onà wyaro nketxow hana. Karymetxow hamà, nyamoro ha, ketxow hana. Àro wyaro tàwyanye tatoko, waha me àtohra natxow hamà. Tanoto kom haxa nyakyatxow hamà, tàxanhàn komo hyaka, kekon hatà. Moxe rma haxa nyamoro yehtoko, àhyakanye nànyakyatxow hamà. Amna wahar mehra ehtxoko kaxe nànyakyatxow hamà. Àsoke ryhe amna yesnàr xe manatxowà, amna wahar mehra oyehtxoho menye, kaxe nànyakyatxow hamà, owto yoh komo, kekon hatà, Txesusu.
32 Caso contrário, estando o outro ainda longe, envia-lhe uma embaixada, pedindo condições de paz.
33 Àro wyaro rma rha, rakoro otohra ronye rma haka, krawame ototho komo thutwahorye naha. Otohra ronye rma haka, onà wyaro tkahorye naha, kekon hatà. Rokatxho hnàn yawohra ro mak wehxan hamà, moson yakoro rototho me, tkahorye naha. Akatxho komo hnàn yawo rma oyehtokonye, ronhananàhrà mehra ro mak manatxhe ha, kekon hatà, Txesusu, toto komo wya.
33 Assim, pois, todo aquele que dentre vós não renuncia a tudo quanto tem não pode ser meu discípulo.
34 Onà wyaro nkekon xarha tà, àwyanye. Àsok hana nay ha, xura ha, kekon hatà. Ohxe nay hamà. Anatoko nanhànten hana. Tanhàntatxhe rma, ohxehra ro mak nay hamà. Xura me harha txeryhen me nay hamà, kekon hatà.
34 O sal é certamente bom; caso, porém, se torne insípido, como restaurar-lhe o sabor?
35 Àrotho rma, datàr komo yaxeronoryehra nay hamà, anhàntaxah me tesnàr ke mak ha. Tarymaxem me haxa nay hamà, àrotho, kekon hatà. Àro wyaro rma rha, atxke harha oyesnàr kom hona mpànà xenytxoko. Uro enytxatxoko, thanak oyehtokonye. Àhanahra kat manatxowà, kekon hatà, Txesusu, toto komo wya.
35 Nem presta para a terra, nem mesmo para o monturo; lançam-no fora. Quem tem ouvidos para ouvir, ouça.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 14, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.