Lucas 10
Khoryenkom Karyehtanà (HIXNT) vs NVI
1 Àro tàhto rma, tànhananàhrà kom waye 70 me wahanonkatxownà hatà, Kohkomo. Tàywaho nànyahtxownà hatà. Asako rye nànyahtxownà hatà, asako rma rha, asako rma rha. Àro wyaro asako rye nànyahtxownà hatà, omeroro. Anaro rha owto hona nànyahtxownà hatà, tàywaho rma. Henta ya tàtotho yehtok hana, àsna rma nànyahtxownà hatà.
1 Depois disso o Senhor designou outros setenta e dois e os enviou dois a dois, adiante dele, a todas as cidades e lugares para onde ele estava prestes a ir.
2 Onà wyaro nkekon hatà, Txesusu, àwyanye. Nat yeher komo wyaro, thenyehra rma haxa natxhe, toto komo, Khoryenkomo hyaka tohsom komo, kekon hatà. Khoryenkomo hyaka soknye kom haxa ryhe, yakehra ro mak natxhe. Àsok tawro hana. Nat yohà wyaro nay hamà, Khoryenkomo, kekon hatà. Àro ke orwonàmtxoko, noro yakoro. Apa y, ayanoto komo ànyahtxoko, katxoko, àwya. Ànyahtxoko, ohyaka àwyanye toto komo yohtoho me, katxoko, àwya, kekon hatà, Txesusu, tànànyaknyàr komo wya.
2 E lhes disse: "A colheita é grande, mas os trabalhadores são poucos. Portanto, peçam ao Senhor da colheita que mande trabalhadores para a sua colheita.
3 Àtotxoko, kekon xarha tà, àwyanye. Àsok hana nay ha, kahneru mxekrà ha. Kamara wawo tehtoko, osowyomahra nay hamà. Àro wyaro rma rha manatxhe hampànà. Toto komo hyaka mpànà dyakyatxhe ha, kamara wyaron komo hyaka rma, kekon hatà, Txesusu.
3 Vão! Eu os estou enviando como cordeiros entre lobos.
4 Otxenyerun komo yonà yarhàra ehtxoko. Ayamatan komo xarha yarhàra ehtxoko. Ohrorà womun komo xarha yarhàra ehtxoko, kekon hatà. Asama yarye otontokonye rma, toto kom yakoro orwonàmrà kom hokohra ro mak ehtxoko, kekon hatà, Txesusu.
4 Não levem bolsa nem saco de viagem nem sandálias; e não saúdem ninguém pelo caminho.
5 Toto kom màn yaka oyowomnàtokonye, onà wyaro htxero katxoko, àton komo wya, kekon xarha tà. Teryehorye hak oytxowà, Khoryenkomo, katxoko, àwyanye.
5 "Quando entrarem numa casa, digam primeiro: ‘Paz a esta casa’.
6 Teryehorye texem me ehtokonye, teryehorye neryatxow hamà, Khoryenkomo, kekon hatà. Teryehorye texem mehra haxa ehtokonye, teryehorye txeryheranye nay hamà, kekon hatà, Txesusu, tànànyaknyàr komo wya.
6 Se houver ali um homem de paz, a paz de vocês repousará sobre ele; se não, ela voltará para vocês.
7 Anaro rha màn kom yaka àtohra ehtxoko. Onok kom màn yaka hana oyowomàtxhenye, àto rye rma hak oyonmahyatxhe ha. Nyamoro hak anyahmatxowà. Nyamoro hak owokhatxowà. Àro wyaro towakryexem me rma manatxhe ha, ranoto me oyesnàr komo ke mak ha. Àsok tawro hana. Kàhyakanye tatamoketxhenye, towakryexem me natxow hamà, toto komo, kekon hatà, Txesusu.
7 Fiquem naquela casa, e comam e bebam o que lhes derem, pois o trabalhador merece o seu salário. Não fiquem mudando de casa em casa.
8 Anaro rha owto hona màtetxhe ha, kekon xarha tà. Tàwyanye oyonytxantokonye, anyahmetxow hamà, owto hon komo. Ànàmrà komo rma enahtxoko, kekon hatà.
8 "Quando entrarem numa cidade e forem bem recebidos, comam o que for posto diante de vocês.
9 Àto rma oyehtokonye, ekehàtho komo enyhoryetxoko. Onà wyaro katxoko, àton komo wya. Kàkayaryet kom me Khoryenkomo nànyaketxho ryhe, omohsah me naha, katxoko, àwyanye, kekon hatà, Txesusu.
9 Curem os doentes que ali houver e digam-lhes: ‘O Reino de Deus está próximo de vocês’.
10 Oyonytxahranye owto hon komo yehtok haxa, onà wyaro ehtxoko, anhàn komo hutwamohsonàr horà. Màmyaka ahatakatxoko. Onà wyaro katxoko, omeroron komo nenytxanàr me.
10 Mas quando entrarem numa cidade e não forem bem recebidos, saiam por suas ruas e digam:
11 Amna nehtahpunkehe, katxoko. Oyowto komo hpunutho rma amna nànomyaha, ohyawonye, atxke oyesnàr komo ke, katxoko, àwyanye, kekon hatà. Onà wyaro ryhe uhutwatxoko, katxok xarha, àwyanye. Kàkayaryet kom me Khoryenkomo nànyaketxho ryhe, omohsah me naha, katxoko, àwyanye, kekon hatà, Txesusu.
11 ‘Até o pó da sua cidade, que se apegou aos nossos pés, sacudimos contra vocês. Fiquem certos disto: O Reino de Deus está próximo’.
12 Onà wyaro àkehe, owyanye, nyamoro hoko. Amnye, Khoryenkomo wya wahanonkano ytxoho ro ho haxa, atxke rma haxa natxhe hampànà, àton komo, oyonytxanyehnànhàyamotho. Soknoma hon heno komo yoho rma haxa, atxke natxhe hampànà, kekon hatà, Txesusu, tànànyaknyàr komo wya.
12 Eu lhes digo: Naquele dia haverá mais tolerância para Sodoma do que para aquela cidade.
13 Onà wyaro nkekon xarha tà, Txesusu, anaro rha owto hon kom hoko. Onà wyaro àkehe, Korasen hon kom hoko, Betsayda hon kom hoko xarha, kekon hatà. Tanàhnohsom me rma haxa natxhe hampànà, nyamoro ha. Àsok tawro hana. Eryehokano weryaknano, ànenyàr kom me. Rahoxetà rma wenyheknano, àwyanye. Anar me harha tanhànàthàyamo yonyhera rma natxhe ha, kekon hatà. Txeru hon kom haxa ryhe, rahoxetà yonyhera nehxatxoko. Seknon hon komo xarha, eryehokano ytxoho yonyhera rma rha nehxatxoko. Tàwyanye xenyetok haxa, mexehra rma haxa anar me harha tanhànàthàyamo yonyàràtho haryhe, àwyanye. Sakatho ke harha ewomumtonàràtho kom haryhe, wàràmno waka xarha eryewtanàràtho kom haryhe, àro wyaro rma, anar me harha tanhànàthàyamo yony me ehutwamohsonàràtho kom haryhe, kekon hatà, Txesusu.
13 "Ai de você, Corazim! Ai de você, Betsaida! Porque se os milagres que foram realizados entre vocês o fossem em Tiro e Sidom, há muito tempo elas se teriam arrependido, vestindo roupas de saco e cobrindo-se de cinzas.
14 Àro ke, onà wyaro àkehe, Korasen hon kom hoko, Betsayda hon kom hoko xarha. Amnye, Khoryenkomo wya wahanonkano ytxoho ro ho haxa, atxke rma haxa natxhe hampànà, nyamoro ha. Txeru honotho komo yoho rma haxa, atxke natxhe hampànà. Seknon honotho komo yoho rma haxa, atxke natxhe hampànà, nyamoro ha, Korasen hon komo rma, Betsayda hon komo xarha, kekon hatà, Txesusu.
14 Mas no juízo haverá menor rigor para Tiro e Sidom do que para vocês.
15 Onà wyaro àkehe, Kafahnaw hon kom hoko xarha, kekon hatà. Kahe yaka tanàmsom me nosonyatxow hamà, nyamoro ha. Tanàmsom mehra mak natxhe ha, kahe yaka. Tarymaxem me haxa ryhe natxhe hampànà, yuhnayen hona, anàhnohno ytxoho ro na, kekon hatà, Txesusu.
15 E você, Cafarnaum: será elevada até o céu? Não; você descerá até ao Hades!
16 Onà wyaro nkekon xarha tà, tànànyaknyàr komo wya. Àsok hana natxow ha, oyonytxany kom ha, kekon hatà. Tàwyanye oyonytxantokonye rma, uro rma ronytxetxhe. Àsok haxa hana natxow ha, axanomkahnohnye kom ha. Tàwyanye axanomkahnohnàtokonye rma, uro rma roxanomkahnohyatxhe. Àro wyaro tàwyanye roxanomkahnohnàtoko rma, ronyaknyenhàrà rma xanomkahnohyatxhe, kekon hatà, Txesusu, tànànyaknyàr komo wya.
16 "Aquele que lhes dá ouvidos, está me dando ouvidos; aquele que os rejeita, está me rejeitando; mas aquele que me rejeita, está rejeitando aquele que me enviou".
17 Amnye nomohtxownà harha tà, Txesusu nànyaketxho komo, 70 komo rma. Teryehorye rma haxa nomohtxownà hatà, Txesusu hyaka harha. Amna yohà y, ketxkon hatà. Worokyamo komo ryhe, amna yoyuknye ro me natxhe. Amna wya, Txesus yano me otowko ha katxhe rma, amna yoyukyatxhe, ketxkon hatà.
17 Os setenta e dois voltaram alegres e disseram: "Senhor, até os demônios se submetem a nós, em teu nome".
18 Àna hamà, kekon hatà, Txesusu. Àsok hana nehxakon ha, worokyamo yohà ymo ha, Satanasà ymo. Kahe yawon komo wyaro ehonomnà me rma haxa nehxakonà, noro ymo ha. Ehonomnà mehra harha txexah me naha, kekon hatà. Sasa tatoko, mexehra nay hamà, kahe ratokoko. Àro wyaro rma rha anar me texem me nehxakonà, Satanasà ymo. Ehonomnà me ehxahotho rma, ehonomnà mehra harha texem me nehxakonà, royweroro, kekon hatà, Txesusu.
18 Ele respondeu: "Eu vi Satanás caindo do céu como relâmpago.
19 Rano me ryhe tahoxerye manatxhe, ohnawonye, kekon xarha tà. Àro hoye ro anhà marymetxhe. Kàwyanye okoye yotahatxho wyaro, anhà marymetxhe. Kàwyanye txekerye yotahatxho wyaro rma, anhà yohà ymo marymetxhe, rano me mak ha. Oyeryewhamnohpàranye ro mak naha ha, noro ymo ha, kekon hatà, Txesusu.
19 Eu lhes dei autoridade para pisarem sobre cobras e escorpiões, e sobre todo o poder do inimigo; nada lhes fará dano.
20 Àsok hana teryehorye manatxow ha. Teryehorye manatxow hamà, worokyamo komo wya oyoyuknur komo ke mak ha. On hok haxa ryhe teryehorye ehtxoko, kekon hatà. Tàmryenon yosot komo menhonyenhàr me naha, Khoryenkomo. Kahe yawo àmenhosah me rma naha, oyosot komo. Àro hoko rma teryehorye ehtxoko, kekon hatà, Txesusu, tànànyaketxhàyamotho komo wya.
20 Contudo, alegrem-se, não porque os espíritos se submetem a vocês, mas porque seus nomes estão escritos nos céus".
21 Àro wyaro tàwya katxhe rma, neryehotay hatà, Txesusu, Khoryenkom yokato yano me hatà. Apa y, kekon hatà, Khoryenkomo wya. Kahe yawon komo yohà ryhe omoro. Yukryeka hon komo yoh xarha omoro, kekon hatà. Romryenon komo wya mehutwamohseko. Àro ke, ohxe xaxa manaha, àkehe, owya. Tàyweron uro ha kanyehnà komo wya mehutwamohseko, uhutwatxehkanye ro uro ha kanyehnà komo wya rma, kekon hatà. Uhutwanyehnà uro kany komo wya haxa ryhe, mehutwamohseko, bàryekomo txko wyaron komo wya rma, kekon hatà. Apa y, àwyanye rma mehutwamohseko, ayano me ro mak ha, àhokonye towahke xaxa oyesnàr ke mak ha, kekon hatà, Txesusu, Khoryenkomo wya.
21 Naquela hora Jesus, exultando no Espírito Santo, disse: "Eu te louvo, Pai, Senhor do céu e da terra, porque escondeste estas coisas dos sábios e cultos e as revelaste aos pequeninos. Sim, Pai, pois assim foi do teu agrado.
22 Thutwamohsony me ryeryeye, royàmà, kekon xarha tà. Buru hutwatxehkanye ro me naha, royàmà, noro marma mak ha. Khoryenkom muru hutwahra ro mak natxhe, anar komo, kekon hatà. Royàm hutwahra xarha natxhe. Uro marma, royàm hutwatxehkanye ro me wehxaha, umuru kaxe. Noro uhutwamohsehe xarha, ronwahanonkanàr komo wya, kekon hatà, Txesusu.
22 "Todas as coisas me foram entregues por meu Pai. Ninguém sabe quem é o Filho, a não ser o Pai; e ninguém sabe quem é o Pai, a não ser o Filho e aqueles a quem o Filho o quiser revelar".
23 Àro wyaro tàwya katxhe rma, neramay hatà, tànhananàhrà ro komo wetxe. Onà wyaro nkekon hatà, àwyanye, anar komo nenytxahtor me mak ha. Towakryexem me rma manatxow hamà, rahoxetà yony me oyesnàr komo ke, kekon hatà.
23 Então ele se voltou para os seus discípulos e lhes disse em particular: "Felizes são os olhos que vêem o que vocês vêem.
24 Onà wyaro àkehe, owyanye. Amnyehran heno komo yoho rma haxa, towakryexem me manatxow hamà. Onenyàr komo yonyhera nehxatxkon hamà, nyamoro heno, kekon hatà. Xenyàr xe rma nehxatxkon haryhe, nyamoro heno, Khoryenkomo rwonà yokarymanye ro heno komo rma, àkayaryet heno komo xarha. Onenytxanàr komo yonytxanàr xe xarha nehxatxkonà rma haryhe. Enytxahra mak nehxatxkon hamà, nyamoro heno, kekon hatà, Txesusu, àwyanye.
24 Pois eu lhes digo que muitos profetas e reis desejaram ver o que vocês estão vendo, mas não viram; e ouvir o que vocês estão ouvindo, mas não ouviram".
25 Txesusu hyaka nomokye hatà, toto. Àyweronàhyamano ynye ro komo kukuru rma mok nehxakon hatà. Txesusu kukmanàr xe rma nehxakon haryhe tà, enkukmanàr horà. Onà wyaro rma nkekon hatà, àwya. Khananàhnye y, kekon hatà. Àsoke ryhe ohxe wehxano, karyhe roro harha ryehtxoho me, kekon hatà, Txesusu wya.
25 Certa ocasião, um perito na lei levantou-se para pôr Jesus à prova e lhe perguntou: "Mestre, o que preciso fazer para herdar a vida eterna? "
26 Àsoke nkeno, kàyweronàhyamatxho komo, owya, kekon hatà, Txesusu, àwya. Àsoke màrwonàhyameno, kekon hatà.
26 "O que está escrito na Lei? ", respondeu Jesus. "Como você a lê? "
27 Onà wyaro neyukye hatà, àyweronàhyamano ynye ro. Onà wyaro nkehe, kekon hatà.
27 Ele respondeu: " ‘Ame o Senhor, o seu Deus de todo o seu coração, de toda a sua alma, de todas as suas forças e de todo o seu entendimento’ e ‘Ame o seu próximo como a si mesmo’".
28 Yaworo uro meyukno, kekon hatà, Txesusu. Àro yawo ro rma haxa exko, karyhe roro harha oyehtxoho me, kekon hatà, àwya.
28 Disse Jesus: "Você respondeu corretamente. Faça isso, e viverá".
29 Krawamehra royukno hamà, mosonà, kekon hamà, tàhnawo, àyweronàhyamano ynye ro. Txesusu wya krawamehra toyuhtoho xehra mak nehxakon hamà. Àro ke, onà wyaro nkekon xarha tà, Txesusu wya. Onok komo ryhe, rohoyen me natxowà, àxenye ryehtxoho me, kekon hatà.
29 Mas ele, querendo justificar-se, perguntou a Jesus: "E quem é o meu próximo? "
30 Anaro rha yana komo hoyen me noro yehtxoho hutwamohsonàr xe nehxakon hatà, Txesusu, àwya. Àro ke, anaro yana wya toto yakoronomatxhàrànhàrà yokarymay hatà, àwya. Onà wyaro nkekon hatà.
30 Em resposta, disse Jesus: "Um homem descia de Jerusalém para Jericó, quando caiu nas mãos de assaltantes. Estes lhe tiraram as roupas, espancaram-no e se foram, deixando-o quase morto.
31 Asama yarye nomokyakon hatà, Khoryenkom màn yonye ro. Àsok hana norotho yonyey ha. Nenyeye rma haryhe tà. Tàwya xenyetxhe rma, norotho hyaha rma toy hatà. Akoronomahra mak nexey hatà, kekon hatà, Txesusu.
31 Aconteceu estar descendo pela mesma estrada um sacerdote. Quando viu o homem, passou pelo outro lado.
32 Àto mya rma rha nomokye hatà, anaro xarha, toto. Ryefeta komo kukuru rma mok nehxakon hatà, Khoryenkom màn yonye ro komo yakoronomanye ro rma hatà. Tàwya norotho yonyetxhe, àhyaha rma rha toy hatà, Ryefeta xarha. Akoronomahra rma rha nexey hatà, kekon hatà, Txesusu.
32 E assim também um levita; quando chegou ao lugar e o viu, passou pelo outro lado.
33 Nomokye xarha tà, anaro. Samaryayana rma mok nehxakon hatà, noro ha. Asama yarye tàtontoko rma, norotho hyaka nomokye hatà. Tàwya xenyetxhe rma, àhnàn yawo rma haxa nehxakon hatà, Samaryayana, kekon hatà, Txesusu.
33 Mas um samaritano, estando de viagem, chegou onde se encontrava o homem e, quando o viu, teve piedade dele.
34 Àro ke, àhyaka haxa toy hatà. Nehtxemay hatà. Àkat yarkay hatà, eheryan horye. Ufa xkun xarha yarkay hatà, àhorye. Eheryan karamye xarha tà, wom ke. Àro wyaro tàwya ehtxematxhe rma, toknà mkakoso nakryey hatà. Narày hatà, hawana kom màn yaka. Àto rma tehtoko, nenyakonà rma hatà, kekon hatà, Txesusu.
34 Aproximou-se, enfaixou-lhe as feridas, derramando nelas vinho e óleo. Depois colocou-o sobre o seu próprio animal, levou-o para uma hospedaria e cuidou dele.
35 Enmahàtxhe, toy xarha tà, Samaryayana. Àtohra rma hak tehtoko, tàtxenyerun hoye nàmye hatà, hawana màn komo yohà wya. 2 rma yàmye hatà, àwya. Onà otxenyerunu kekon hatà, àwya. Moson yonytxoho yehetho rma onà, kekon hatà. Ohxe mpànà xenyko, kekon xarha tà. Otxenyerun hoye màmyan hana, ohxe owya xenyàr me, kekon xarha tà. Àwararohra ronàmàtho yehtoko, wàmyaha xarha, owya, kekon xarha tà. Romokàtxhe, wàmyaha xarha, owya, kekon hatà, Samaryayana, hawana màn komo yohà wya, kekon hatà, Txesusu.
35 No dia seguinte, deu dois denários ao hospedeiro e disse-lhe: ‘Cuide dele. Quando voltar lhe pagarei todas as despesas que você tiver’.
36 Àsok muhutweno, kekon xarha tà, àyweronàhyamano ynye ro wya. Àsok muhutweno. 3 me nehxatxkon hamà, asama yarye àtoxemo komo. Waha komo netahatxhotho yonytxownà hamà, nyamoro, omeroro. Onok katà, rohoyen me naha, moson heno, wakoronomen hamà, kaye, owya, Khoryenkom màn yonye ro katà, Ryefeta haxa katà, Samaryayana haxa katà. Onok katà, thoyen me xaxa nenyeye, owya, kekon hatà, Txesusu.
36 "Qual destes três você acha que foi o próximo do homem que caiu nas mãos dos assaltantes? "
37 Onà wyaro neyukye hatà, àyweronàhyamano ynye ro. Noro heno hnàn yawono ryhe, akoronomanyenhàrà rma, thoyen me xaxa nenyakon hamà, kekon hatà. Àna hamà, kekon hatà, Txesusu, àwya. Àro ke àtoko. Noro wyaro rma rha exko, kekon hatà, àwya.
37 "Aquele que teve misericórdia dele", respondeu o perito na lei. Jesus lhe disse: "Vá e faça o mesmo".
38 Asama yarye tetxkon hatà, Txesus komo. Tàtontokonye rma, owto hona nahatakatxownà hatà. Àto nehxakon hatà, wosà. Mahta rma noro ha. Omoko, romàn yaka, kekon hatà, noro, Txesusu wya. Bàn yaka narày hatà.
38 Caminhando Jesus e os seus discípulos, chegaram a um povoado, onde certa mulher chamada Marta o recebeu em sua casa.
39 Towtànke nehxakon hatà, Mahta. Maryeya rma noro ha, ewtà. Kohkomo yakrataka neryewtay hatà, Maryeya. Noro yonytxanàr xan kax mak nehxakon hatà. Txesusu wya thananàhrà xe rma haxa nehxakon hatà. Àro ke nenytxekonà roro rma hatà, Maryeya.
39 Maria, sua irmã, ficou sentada aos pés do Senhor, ouvindo-lhe a palavra.
40 Mahta haxa ryhe, natamokyakon hatà. Tatamohtxoho hoye ro noseryehokekon hatà. Àro ke toy hatà, Txesusu hyaka. Rohà y, kekon hatà, àwya. Àsok tawro ronyhera manaye. Uro marma katamokyaha. Atamokhera naha, rowtà, kekon hatà. Rakoronomahra naha. Àro ke, oyowtà akoronomako kasko, àwya, kekon hatà, Mahta, Txesusu wya.
40 Marta, porém, estava ocupada com muito serviço. E, aproximando-se dele, perguntou: "Senhor, não te importas que minha irmã tenha me deixado sozinha com o serviço? Dize-lhe que me ajude! "
41 Onà wyaro haxa neyukye hatà, Kohkomo. Mahta y, kekon hatà. Mahta y, thenyehra rma haxa moseryehoken hamà. Anaro rha oyomyawon hoko moseryehoken hamà, kekon hatà.
41 Respondeu o Senhor: "Marta! Marta! Você está preocupada e inquieta com muitas coisas;
42 Owyanye ronytxatxho ryhe, oyomyawon kom hoko oyehtxoho komo yoho rma haxa naha. Kohkomo rwon hak wenytxaxe, ken hamà, oyowtà, Maryeya. Àro ke, ronytxahra harha exko kahra ro mak wehxaha, àwya, kekon hatà, Txesusu, Mahta wya.
42 todavia apenas uma é necessária. Maria escolheu a boa parte, e esta não lhe será tirada".
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 10, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.