João 2

Khoryenkom Karyehtanà (HIXNT) vs NVT

Sair da comparação
NVT Nova Versão Transformadora
1 Asako ro enmahàtxhe, Kana ho harha nehxakon hatà, Txesusu. Karyeryeya yamtar hono rma àro ha, owto txko, Kana. Àton komo nasahxemtotxownà hatà, toto hehtatho hoko. Àhyawonye nehxakon hatà, Txesus yonà.
1 Três dias depois, houve uma festa de casamento no povoado de Caná da Galileia. A mãe de Jesus estava ali,
2 Asahxemtoso anyehxah me rma rha nehxatxkon hatà, Txesus komo, ànhananàhrà ro kom yakoro xarha.
2 e Jesus e seus discípulos também foram convidados para a celebração.
3 Asahxemtontokonye, nenatày hatà, ufa xkunutho. Ehxera harha nehxakon hatà. Àro ke nekarymay hatà, àyonà, Txesusu wya. Àwokuthuyamo ehxera harha nay hatà, kekon hatà, àwya.
3 Durante a festa, o vinho acabou, e a mãe de Jesus lhe disse: “Eles não têm mais vinho”.
4 Eme y, kekon hatà, Txesusu. Àsok tawro mekarymen harha, rowya. Àhoko ryehtxoho mehra rma hak naha, kekon hatà.
4 “Mulher, isso não me diz respeito”, respondeu Jesus. “Minha hora ainda não chegou.”
5 Onà wyaro haxa nkekon hatà, àyonà, anotonano komo wya. Àsok kom hana nken ha, noro ha, owyanye, kekon hatà. Àwya onà wyaro ehtxoko katxhe rma, noro eyuhtxoko, kekon hatà, Txesus yonà, anotonano komo wya.
5 Sua mãe, porém, disse aos empregados: “Façam tudo que ele mandar”.
6 Àto nehxakon hatà, oryenà ymo, toh kahsaho ymo. Àyakenonà rma, 6 me nehxakon hatà. Tuna yonà rma àro hatà, Xuknewyana komo yosomyakorokatxho rma hatà, tàyweronàhyamatxhàyamotho yawo ro osonyhoryetxho komo rma hatà. Àsok hana nehxakon ha, aràhtotho ha, 80 tutum hana, 120 tutum haxa hana.
6 Havia ali perto seis potes de pedra usados na purificação cerimonial judaica. Cada um tinha capacidade entre 80 e 120 litros.
7 Àro hoko rma, onà wyaro nkekon hatà, Txesusu, anotonano komo wya. Tuna ke aràhtotàhkatxoko moro ymo, oryenà ymo, kekon hatà. Àro ke naràhtotàhkatxownà hatà, àhotaha ro rma haxa mak hatà.
7 Jesus disse aos empregados: “Encham os potes com água”. Quando os potes estavam cheios,
8 Àhoye rma anàmtxok ha, kekon hatà, àwyanye. Atxoko, àmàtànà hyaka, kekon hatà. Àro ke natxownà hatà.
8 disse: “Agora tirem um pouco e levem ao mestre de cerimônias”. Os empregados seguiram suas instruções.
9 Tuna me ehxahotho kukmay hatà, àmàtànà. Ufa xkun me harha nehxakon hatà. Tuna me exetxhàràtho hutwahra nehxakon hatà, noro. Anoto kom marma nhutwetxkon hatà, anàmnyenhàyam kaxe. Noro haxa ryhe, uhutwahra nehxakon hatà. Àro ke, thehtaxemà yanyekye hatà.
9 O mestre de cerimônias provou a água transformada em vinho, sem conhecer sua procedência (embora os empregados obviamente soubessem). Então chamou o noivo.
10 Onà wyaro nkekon hatà, àwya. Ohxe rma haxa nay hamà, onà, kwokru komo, kekon hatà. Tasahxemtontokonye, wahoro htxero tukhoryemà yokamyatxow hamà, toto komo. Mahtuk me, àwahuramàtxhenye, àkhohnàtho harha yokamyatxhe, kekon hatà. Àro wyaro natxow hamà, toto komo, omeroro, tasahxemtontokonye. Omoro haxa ryhe, tukhoryem xaxa menhon hamà, mahtuk me. Àsok tawro hana. Ohxe rma haxa nay hamà, onà, ufa xkunu, anarotho yoho rma haxa mak ha, kekon hatà, àmàtànà, thehtaxemà wya.
10 “O anfitrião sempre serve o melhor vinho primeiro”, disse ele. “Depois, quando todos já beberam bastante, serve o vinho de menor qualidade. Mas você guardou o melhor vinho até agora!”
11 Àro wyaro htxero tahoxetà yonyhoy hatà, Txesusu, toto komo wya, Kana ho tehtok hatà, Karyeryeya yamtar hono rma ho tehtok hatà. Àro wyaro rma ehonomnà me xaxa nosonyhoy hatà. Àro ke, onà wyaro nketxkon hatà, ànhananàhrà ro komo. Noro mokro hamà, ketxkon hatà.
11 Esse sinal em Caná da Galileia foi o primeiro milagre que Jesus fez. Com isso ele manifestou sua glória, e seus discípulos creram nele.
12 Àro tàhto rma toy hatà, Txesusu, Kafahnaw hona. Akoro totxownà hatà, àyon komo, ewtà komo xarha, ànhananàhrà ro komo xarha. Kafahnaw ho nenmahtxownà hatà, yake rohra hatà.
12 Depois do casamento, foi a Cafarnaum, onde passou alguns dias com sua mãe, seus irmãos e seus discípulos.
13 Taa. Xuknewyana komo yasahxemtotho hahnoke nehxakon hatà. Thoryen heno komo yohokoko àtothàrànhàrà hutwatxho rma àro hatà, asahxemtotho komo. Àtoko rma toy hatà, Txesusu, Xerusaryen hona.
13 Era quase época da festa da Páscoa judaica, de modo que Jesus subiu a Jerusalém.
14 Khoryenkom màn yawo nehxatxkon hatà, twarawantaxemà ro komo. Faka yàmnye ro komo nyamoro hatà, kahneru yàmnye ro komo xarha hatà, watkuku yàmnye ro komo xarha hatà. Àto rma rha nehxatxkon hatà, txenyeru yomtakayonomanye ro komo xarha, tahon kom ho eryewtaxemo hatà.
14 No pátio do templo, viu comerciantes que vendiam bois, ovelhas e pombas para os sacrifícios; também viu negociantes, em mesas, trocando dinheiro estrangeiro.
15 Àro ke, otame màtmomye hatà, àhpohtxoho komo. Àro rma ke nukrunyemehtxownà hatà, Khoryenkom màn yaye. Omeroro nukrunyemehtxekatxownà hatà, kahneru kom hatà, faka xarha hatà, toto komo xarha hatà. Txenyerutho xarha hahye hatà. Tax, teryay, waratatho xarha matxakay hatà.
15 Jesus fez um chicote de cordas e os expulsou a todos do templo. Pôs para fora as ovelhas e os bois, espalhou as moedas dos negociantes no chão e virou as mesas.
16 Onà wyaro nkekon hatà, watkuku yàmnye ro komo wya. Moson atxok ha, kekon hatà. Moson atxok ha. Royàm màn yawo àwarawantahra ro mak ehtxoko, kekon hatà, àwyanye.
16 Depois, foi até aqueles que vendiam pombas e lhes disse: “Tirem essas coisas daqui! Parem de fazer da casa de meu Pai um mercado!”.
17 Nenytxownà hatà, Txesusu nhananàhrà ro komo. Àro ke, Khoryenkom karyehtan hoyeno hutwatxownà harha tà. Onà wyaro nkehe, àmenhosahonhàrà.
17 Então os discípulos se lembraram desta profecia das Escrituras: “O zelo pela casa de Deus me consumirá”.
18 Onà wyaro nketxkon hatà, àton kukuru komo, Xuknewyana yoh kukuru komo, Txesusu wya. Onok yano me mukrunyemehtxow harha, ketxkon hatà. Onok yano me mukrunyemehtxow harha. Noro yahoxetà xenyhoko, amna wya, ketxkon hatà, àwya.
18 “O que você está fazendo?”, questionaram os líderes judeus. “Que sinal você nos mostra para comprovar que tem autoridade para isso?”
19 Onà wyaro haxa neyuhtxownà hatà, Txesusu. Tarymatxehkaxem me hak nahko, onàtho, Khoryenkom mànàtho, kekon hatà. Atarymatxehkaxahotho rma weryaha harha. Osorwawo ro enmahàtxhe, weryaha harha, kekon hatà.
19 “Pois bem”, respondeu Jesus. “Destruam este templo, e em três dias eu o levantarei.”
20 Àsok tawro harha, ketxkon hatà, Xuknewyana yoh komo. 46 me amna txemnyehàntaye, on yenyàr hoko, Khoryenkom màn yenyàr hoko. Àsok katà meryan harha, omoro, osorwawo ro enmahàtxhe, ketxkon hatà.
20 Eles disseram: “Foram necessários 46 anos para construir este templo, e você o reconstruirá em três dias?”.
21 Txesusu rwonà hutwahra mak nehxatxkon hatà. Tàwya Khoryenkom mànà tatoko rma, thoko rma nàrwonakon hatà, thun hoko rma hatà.
21 Mas quando Jesus disse “este templo”, estava se referindo a seu próprio corpo.
22 Amnye hutwatxownà harha tà, ànhananàhrà ro komo, Txesusu wayhàtxhe mak hatà. Àwayehxemo kom waye asanàmàtxhe rma, àrwonàmàthàrànhàrà hutwatxownà harha tà. Onà wyaro katxownà harha tà. Thoko rma yaworo xaxa nkekon hamà, katxownà harha tà. Khoryenkom karyehtan hoyenotho txko hoko xarha, yaworo xaxa nken hamà, noro hoko, katxownà harha tà, ànhananàhrà ro komo.
22 Depois que ele ressuscitou dos mortos, seus discípulos se lembraram do que ele tinha dito e creram nas Escrituras e em suas palavras.
23 Xerusaryen ho roro rma nehxakon hatà, Txesusu, asahxemtontokonye rma haka. Thoryen heno komo yohokoko àtothàrànhàrà hutwatxho hoko ehtokonye rma haka, àto roro rma nehxakon hatà. Àto rma ehtoko, noro hona nenytxownà rma haryhe tà, toto komo, thenyenohnà komo, tàwyanye ahoxetà yonyàr ke mak hatà. Tahoxetà yonyhekon hatà, àwyanye, anaro rha eryehokano ytxoho hoko tesnàr ke hatà.
23 Por causa dos sinais que Jesus realizou em Jerusalém durante a festa da Páscoa, muitos creram nele.
24 Ehutwamohsotàhkahra mak nehxakon hatà, àwyanye,
24 Jesus, porém, não confiava neles, pois conhecia a todos.
25 toto komo hutwatxehkanye ro kaxe. Toto yehtxoho ekarymako, rowya, kanyehnà ro me nehxakon hatà. Àsok tawro hana, toto yehutwatxho hutwanye ro me tesnàr ke hatà.
25 Ninguém precisava lhe dizer como o ser humano é de fato, pois ele conhecia a natureza humana.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 2, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.