João 10

Khoryenkom Karyehtanà (HIXNT) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 — ausente —
1 Jesus disse:
2 — ausente —
2 Mas quem entra pela porta é o pastor do rebanho.
3 Nyamoro yowomtoho me nahurmaketxhe, watxa hotarà yonye ro komo, kekon hatà. Kahneru komo xarha, tosom komo rwonà yonytxetxhe. Toknà komo ywero natxow hamà, nyamoro, kekon hatà. Esot komo yotakyatxow hamà. Nenampataketxhe xarha, kekon hatà.
3 O porteiro abre a porta para ele. As ovelhas reconhecem a sua voz quando ele as chama pelo nome, e ele as leva para fora do curral.
4 Tàwyanye enampatakatxehkatxhenye rma, wahoro tetxhe. Àrwon komo yonytxetxhe, eknà komo. Àro ke, àwenaryenye tetxhe, kekon hatà.
4 Quando todas estão do lado de fora, ele vai na frente delas, e elas o seguem porque conhecem a voz dele.
5 Anar komo wenarye àtohra mak natxhe. Nyamoro hona nekahtàmyatxhe. Àsok tawro hana, àrwon komo yonytxahra tesnàr komo ke hamà, kekon hatà, Txesusu.
5 Mas de jeito nenhum seguirão um estranho! Pelo contrário, elas fugirão, pois não conhecem a voz de estranhos.
6 Àro wyaro kuknonano me nàrwonàmye hatà, toto kom yakoro. Nenkukmetxkon mak hatà, ànekarymanàrà.
6 Jesus fez esta comparação, mas ninguém entendeu o que ele queria dizer.
7 Onà wyaro nkekon xarha tà, Txesusu, toto komo wya, tàrwon hutwahra esnàr komo ke hatà. Watxa hotarà wyaron uro, kekon hatà. Kahneru yonkahtoho hotarà wyaron uro.
7 Então Jesus continuou:
8 Anar komo, roywaho nomohtxownà, ahananàhrà kom horà rma haryhe. Temenyem komo wyaron me mak nehxatxkonà, nyamoro, kekon hatà. Kahneru yany komo wyaron me nehxatxkonà, oyonkuhtony kom me tesnàr komo ke. Nyamoro yonytxahra mak nehxatxkonà, romryenon komo. Temenyem komo rwonà yonytxahra kahneru yehtokono wyaro, nyamoro yonytxahra nehxatxkonà, romryenon komo, kekon hatà.
8 Todos os que vieram antes de mim são ladrões e bandidos, mas as ovelhas não deram atenção à voz deles.
9 Uro haxa ryhe, watxa hotarà wyaron me wehxaha. Àsok tawro hana, àro yarye nahataketxow hamà, kahneru komo, tànyahrà kom horà, kekon hatà. Nowomyatxhe harha, tukrunhosom me tehtxoho menye. Àro wyaro rma rha, tukrunhosom me natxhe, romryenon komo, rohona tàwyanye xenyàr ke mak ha. Tànyahmaxem me xarha natxhe, kekon hatà, Txesusu.
9 Eu sou a porta. Quem entrar por mim será salvo; poderá entrar e sair e achará comida.
10 Temenyem komo ryhe tetxhe, kahnerutho yanàr horà, etahanàr horà. Uro haxa ryhe, toto komo yonyhoryexe komokye, karyhe roro rma haxa ehtxoho menye, kekon hatà.
10 O ladrão só vem para roubar, matar e destruir; mas eu vim para que as ovelhas tenham vida, a vida completa.
11 Kahneru yonye ro wyaron uro, enyhoru rma. Àsok tawro hana. Enyhoru ryhe, kahneru yonye ro rma, nosoxanomkahnohyan hamà, twayehso ro, toknà kurunhonàr horà, kekon hatà.
11 — Eu sou o bom pastor; o bom pastor dá a vida pelas ovelhas.
12 Noro yanoto kom haxa ryhe, osoxanomkahnohpàra natxow hamà. Àsok tawro hana, tatamoketxhet komo xe marma tesnàr kom ke hamà, xenye ro komo wyarohra tesnàr komo ke hamà, esom komo wyarohra tesnàr komo ke hamà, kekon hatà. Àro ke, osoxanomkahnohpàra natxhe. Anatoko kamara yonyatxow hana, kekon hatà. Tàwyanye xenyetxhe, nekahtàmyatxhe. Kahnerutho komo nomyatxhe. Àro ke, kahnerutho yahohsaha, kamara. Natakhahyatxhe, kahnerutho komo, nyamoro yokahtàmrà ke mak ha, kekon hatà.
12 Um empregado trabalha somente por dinheiro; ele não é pastor, e as ovelhas não são dele. Por isso, quando vê um lobo chegando, ele abandona as ovelhas e foge. Então o lobo ataca e espalha as ovelhas.
13 Nekahtàmyatxhe, anotonano me marma tesnàr komo ke, tatamoketxhet komo xe marma tesnàr kom ke, kahneru hnàn yawohra tesnàr komo ke, kekon hatà, Txesusu.
13 O empregado foge porque trabalha somente por dinheiro e não se importa com as ovelhas. Eu sou o bom pastor. Assim como o Pai me conhece, e eu conheço o Pai, assim também conheço as minhas ovelhas, e elas me conhecem. E estou pronto para morrer por elas.
14 Uro haxa ryhe, kahneru yonye ro wyaron me wehxaha. Enyhoru wyaron me wehxaha, kekon hatà. Romryenon komo ywero wehxaha, enyhoru rma kaxe. Roywero xarha natxhe, nyamoro, kekon hatà.
14 — ausente —
15 Àro wyaro rma rha, roywero naha, royàmà. Noro ywero xarha wehxaha. Rano me ro rma kwayehyaha, enyhoru rma kaxe, kekon hatà. Toknà yonye ro yosoxanomkahnohnàtokono wyaro, kosoxanomkahnohyaha hampànà, twayehso ro, romryenon komo kurunhotho me, kekon hatà, Txesusu.
15 — ausente —
16 Anatoko, anaro rha kahneru komo yonyatxow hana, xenye ro komo, kekon xarha tà. Anaro rha watxa yawon me natxow hana. Àro wyaro rma rha, anaro rha yana komo yonyhoryeny me wehxaha. Xuknewyana kom marmahnà yonyhoryeny me wehxaha, kekon hatà. Romryenon me rma rha weryatxhe hampànà, nyamoro xarha. Rorwonà yonytxetxhe. Àro wyaro noro rye me natxhe, romryenon komo. Xenye ro komo rma, towenyxa naha, uro marma mak ha, kekon hatà, Txesusu.
16 Tenho outras ovelhas que não estão neste curral. Eu preciso trazer essas também, e elas ouvirão a minha voz. Então elas se tornarão um só rebanho com um só pastor.
17 Tosoxanomkahnohsom me ryesnàr ke ryhe, roxe rma haxa naha, royàmà, rano me ro rma twayehsom me ryesnàr ke mak ha, kekon xarha tà. Rano me ro rma kwayehyaha, rano me rma rha rasanàmtoho me, karyhe harha ryehtxoho me.
17 — O Pai me ama porque eu dou a minha vida para recebê-la outra vez.
18 Anar komo yano me rohra mak kwayehyaha. Rano me ro haxa ryhe kwayehyaha, kekon hatà. Rowayehtoho rma yoh me wehxaha, royàm yano me. Karyhe harha ryehtxoho yoh me xarha wehxaha, noro yano me rma rha, kekon hatà, Txesusu.
18 Ninguém tira a minha vida de mim, mas eu a dou por minha própria vontade. Tenho o direito de dá-la e de tornar a recebê-la, pois foi isso o que o meu Pai me mandou fazer.
19 Àro wyaro oskarymanàr ke ryhe, àme ryehra harha nehxatxkon hatà, Xuknewyana yoh komo. Anar me rha noro hutwetxkon hatà.
19 Quando ouviu isso, o povo se dividiu outra vez. Muitos diziam:
20 Worokyamo yoh me nay hamà, mosonà, ketxkon hatà, ukukuru komo, thenyenohnà komo. Noro ymo yano me noskarymen hamà. Tàywenyeke rma nay hamà. Enytxahra tehtxe, ketxkon hatà.
20 — Ele está dominado por um demônio! Está louco! Por que é que vocês escutam o que ele diz?
21 Àna matà, ketxkon hatà, anar komo, ukukuru komo rma. Worokyamo yoh mehra haxa we naha ha, mosonà. Worokyamo yoh komo rma, àro wyaro ohxe àrwomra natxow hamà. Enhunu rotho komo yontanàhpàra xarha natxow hamà, worokyamo yoh komo. Norohnà moson hamà, ketxkon hatà, nyamoro.
21 Outros afirmavam: — Quem está dominado por um demônio não fala assim! Será que um demônio pode dar vista aos cegos?
22 Taa. Nasahxemtetxkon xarha tà, Xerusaryen hon komo. Khoryenkom màn yonyhoryetxhàrànhàrà hutwatxho ryhe àro hatà, asahxemtotho komo, txemnyeh waw hatà.
22 Era inverno, e em Jerusalém estavam comemorando a Festa da Dedicação .
23 Àtoko rma, Khoryenkom màn watxan yawo nataryeknohyakon hatà, Txesusu. Àro yawo rma nehxakon hatà, toh yexaho, thatawo, bànke hatà. Saromaw heno hutwatxho onà katxho rma àro hatà, esotà. Àro yawo rma nataryeknohyakon hatà, Txesusu.
23 Jesus estava andando pelo pátio do Templo, perto da entrada chamada “ Alpendre de Salomão ”.
24 Àhyaka nohsamnohtxownà hatà, Xuknewyana yoh komo. Mexe rma haxa oyoskarymanàr hona ro amna naha, ketxkon hatà, àwya. Àsok tawro oskarymahra rma manaye. Àsokentoko ryhe moskarymeno, amna wya, ketxkon hatà. Kryestu me manaye, noro mehra kat manaye. Yaworo oskarymako, ketxkon hatà.
24 Então o povo se ajuntou em volta dele e perguntou: — Até quando você vai nos deixar na dúvida? Diga com franqueza: você é ou não é o
25 Onà wyaro neyuhtxownà hatà, noro. Koskarymek haxa hawe, owyanye, kekon hatà. Koskarymek haxa hawe, owyanye. Rohona xenyhera rma manatxhe. Romyawono ryhe, rokarymany me naha, royàm yano me àhok ryesnàr ke, kekon hatà.
25 Jesus respondeu:
26 Rohona xenyhera mak manatxhe. Àsok tawro hana, romryenon mehra oyesnàr komo ke hamà, kekon hatà, Txesusu.
26 mas vocês não creem porque não são minhas ovelhas.
27 Romryenon komo ryhe, rorwonà yonytxetxhe. Kahneru komo wya tonye ro komo rwonà yonytxantokono wyaro, rorwonà yonytxetxhe, kekon hatà. Toknà komo ywero nyamoro yehtokono wyaro, romryenon komo ywero wehxaha. Àro ke rakoro tetxhe, kekon hatà.
27 As minhas ovelhas escutam a minha voz; eu as conheço, e elas me seguem.
28 Nyamoro rma weryaha, karyhe roro harha. Àwayehpànà ro me natxhe. Romryenon mehra harha txeny komo ehxera ro mak natxhe ha, kekon hatà.
28 Eu lhes dou a vida eterna, e por isso elas nunca morrerão. Ninguém poderá arrancá-las da minha mão.
29 Royàmà ryhe, romryenon me wahanonkatxownà. Nàmtxownà, rowya. Noro ryhe, ehonomnà me rma haxa naha, omeroron kom yoho rma haxa mak ha. Àro ke, noro nwahanonkatxho mehra harha txeny komo ehxera natxow hamà, kekon hatà.
29 O poder que o Pai me deu é maior do que tudo, e ninguém pode arrancá-las da mão dele.
30 Noro rye me amna naha, royàm yakoro, kekon hatà, Txesusu.
30 Eu e o Pai somos um.
31 Àro wyaro tàwyanye Txesusu rwonà yonytxatxhe, noro yotahanàr xe nehxatxkon xarha tà, Xuknewyana yoh komo. Toh yamuhtxownà xarha tà, etahanàr horà.
31 Então eles tornaram a pegar pedras para matar Jesus.
32 Onà wyaro nkekon mak hatà, noro, àwyanye. Eten hoye ro uro metahetxowà, toh ke, kekon hatà. Eten hoye ro uro metahetxowà. Royàm yano me anaro rha romyawon hoko wehxaknano, onenyàr kom me, kekon hatà. Anaro rha enyhoru hoko wehxaknano. Eten hoye ro ryhe, àhok ryexetxhàrà hoye ro rma, uro metahetxowà, toh ke, kekon hatà, àwyanye.
32 E ele disse:
33 Àna matà, ketxkon hatà, nyamoro. Enyhoru hoye rohra amna oyotahehe, àhok oyexetxhàrà hoye rohra mak ha. Owya Khoryenkomo wàràhyakatxho hoye ro haxa ryhe amna oyotahehe, owya noro rye me amna naha tawro ke mak ha. Toto rma, Khoryenkomo uro kanye me rma manay hamà. Atxke manay hamà, ketxkon hatà, Xuknewyana yoh komo, àwya.
33 Eles responderam: — Não é por causa de nenhuma coisa boa que queremos matá-lo, mas porque, ao dizer isso, você está
34 Àna matà, kekon hatà, noro. Onà wyaro nkehe, àmenhosahonhàrà, kàyweronàhyamatxho komo, onàrwonàhyamanàr komo.
34 Então Jesus afirmou:
35 Yaworo xaxa nay hamà, Khoryenkom karyehtanà. Àxanomkahnohpàn me nay hamà. Noro ryhe, tàwyaron me toto yonyakon hamà, kekon hatà. Khoryenkomo omnyamo katxho me netakyatxkon hamà. Àro wyaro tàrwonà yonytxany komo yotakyakon hamà, Khoryenkomo omnyamo katxho me, kekon hatà.
35 Sabemos que as
36 Nyamoro yoho rma haxa nay hamà, noro nwahanonkatxho, tomyawon hokono ro me ànwahanonkatxhàrà rma. Yukryeka hona tàyàm nànyaketxho rma, toto heno komo yoho rma haxa nay hamà, kekon hatà. Noro hoko rma, Khoryenkomo màwàràhyakehe màketxhe rma, omnyamo, rowya Khoryenkom muru uro tawro ke. Àsok tawro àro wyaro màketxow harha, kekon hatà, Txesusu.
36 Quanto a mim, o Pai me escolheu e me enviou ao mundo. Então por que vocês dizem que blasfemo contra Deus quando afirmo que sou Filho dele?
37 Royàm yomyawon hokohra ryehtoko, rohona xenyhera rma ehtxoko, kekon xarha tà.
37 Se não faço o que o meu Pai manda, não creiam em mim.
38 Àro hok haxa ryehtoko, àro wyaro hamà, katxok haxa, romyawon hoko. Anatoko rohona xenyhera rma manatxow hana. Rohona xenyehnà rma, àro wyaro hamà, Khoryenkom yomyawono, katxoko rma, romyawon hoko. Àro wyaro romyawono uhutwatxoko, onà wyaro kany me harha oyehtxoho menye, noro rye me natxow hamà, Khoryenkom yakoro, mosonà, kany me harha oyehtxoho menye, kekon hatà, Txesusu, Xuknewyana yoh komo wya.
38 Mas, se eu faço, e vocês não creem em mim, então creiam pelo menos nas coisas que faço. E isso para que vocês fiquem sabendo de uma vez por todas que o Pai vive em mim e que eu vivo no Pai.
39 Noro yahohtxahke nehxatxkon xarha tà, nyamoro. Àhyayenye mak toy hatà, osowyomanàrà.
39 A essa altura tentaram novamente prendê-lo, mas Jesus escapou das mãos deles.
40 Taa. Toy xarha tà, Xoknaw mon hona, Xowaw heno yosatho na. Amnyehra htxero aymomno ynyenhàr me nehxakon hakahpa tà, noro heno, àto. Àsna rma toy hatà, Txesusu. Mexe nyhe txko nehxakon hatà, àto.
40 Ele voltou de novo para o lado leste do rio Jordão, foi para o lugar onde João Batista tinha batizado antes e ficou lá.
41 Àhyaka nomokyatxkon hatà, toto komo, thenyenohnà komo. Onà wyaro nketxkon hatà. Mosonà yokarymekon hatà, Xowaw heno, kàwyanye, ketxkon hatà. Noro heno ryhe, tahoxetà yonyhohra nehxakonà. Yaworo xaxa mak moson yokarymay hamà, ketxkon hatà, toto komo.
41 E muita gente ia vê-lo, dizendo: — João não fez nenhum milagre, mas tudo o que ele disse sobre Jesus é verdade.
42 Txesus hona harha nenytxownà hatà, ukukuru komo, thenyenohnà komo rma.
42 E naquele lugar muita gente creu em Jesus.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 10, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.