João 10
Khoryenkom Karyehtanà (HIXNT) vs AAI
1 — ausente —
1 “Turobe a tur ao’owen, bobaituw hai fur ana etawanamaim orot men imaim narun, baise nakayam ef ta’ane narun, nati orot i bainowan mowan.
2 — ausente —
2 Orot yait etawanamaim erur, i bobaituw kaifenayan.
3 Nyamoro yowomtoho me nahurmaketxhe, watxa hotarà yonye ro komo, kekon hatà. Kahneru komo xarha, tosom komo rwonà yonytxetxhe. Toknà komo ywero natxow hamà, nyamoro, kekon hatà. Esot komo yotakyatxow hamà. Nenampataketxhe xarha, kekon hatà.
3 Orot fur kaifenayan boro etawan isan nabotawiy naatu bobaituw boro orot fanan hina’inan naatu ana bobaituw ta’ita’imon wabih naso’oben na’afih hinanowar naatu nabotaitih ufun hinatit.
4 Tàwyanye enampatakatxehkatxhenye rma, wahoro tetxhe. Àrwon komo yonytxetxhe, eknà komo. Àro ke, àwenaryenye tetxhe, kekon hatà.
4 I ebotaitih ufun tetitit anamaramaim, i wan ebi’iyon, naatu ana bobaituw ti’ufunun bairi tenan anayabin i fanan hiso’ob.
5 Anar komo wenarye àtohra mak natxhe. Nyamoro hona nekahtàmyatxhe. Àsok tawro hana, àrwon komo yonytxahra tesnàr komo ke hamà, kekon hatà, Txesusu.
5 Baise fanan ta boro men hini’ufunun, anayabin i fanan men hi’inan imih boro hinabihir.”
6 Àro wyaro kuknonano me nàrwonàmye hatà, toto kom yakoro. Nenkukmetxkon mak hatà, ànekarymanàrà.
6 Jesu iti kawen turamaim eo, baise tur ana naniyan i men hibaimih abistan isan eo’o.
7 Onà wyaro nkekon xarha tà, Txesusu, toto komo wya, tàrwon hutwahra esnàr komo ke hatà. Watxa hotarà wyaron uro, kekon hatà. Kahneru yonkahtoho hotarà wyaron uro.
7 Imih Jesu tur ibanak eo maiye, “Turobe a tur ao’owen, Ayu i etawan bobaituw isah.
8 Anar komo, roywaho nomohtxownà, ahananàhrà kom horà rma haryhe. Temenyem komo wyaron me mak nehxatxkonà, nyamoro, kekon hatà. Kahneru yany komo wyaron me nehxatxkonà, oyonkuhtony kom me tesnàr komo ke. Nyamoro yonytxahra mak nehxatxkonà, romryenon komo. Temenyem komo rwonà yonytxahra kahneru yehtokono wyaro, nyamoro yonytxahra nehxatxkonà, romryenon komo, kekon hatà.
8 Sabuw afa wan hinan i bainowah naatu bokwanekwaneyah, baise bobaituw men tainih isah hirub fanah hinowaramih.
9 Uro haxa ryhe, watxa hotarà wyaron me wehxaha. Àsok tawro hana, àro yarye nahataketxow hamà, kahneru komo, tànyahrà kom horà, kekon hatà. Nowomyatxhe harha, tukrunhosom me tehtxoho menye. Àro wyaro rma rha, tukrunhosom me natxhe, romryenon komo, rohona tàwyanye xenyàr ke mak ha. Tànyahmaxem me xarha natxhe, kekon hatà, Txesusu.
9 Ayu i etawan, yait ayu wanawana’umaim run enan boro yawas nab, boro hinarun hinatit fotan gewasin hinagatur.
10 Temenyem komo ryhe tetxhe, kahnerutho yanàr horà, etahanàr horà. Uro haxa ryhe, toto komo yonyhoryexe komokye, karyhe roro rma haxa ehtxoho menye, kekon hatà.
10 Bainowan tenan i bain, asbunin naatu gurusin akisin hinot tenan; Ayu anan i boro yawas gewasin hinab hinama boro men abistan ta isan hiniyababan.”
11 Kahneru yonye ro wyaron uro, enyhoru rma. Àsok tawro hana. Enyhoru ryhe, kahneru yonye ro rma, nosoxanomkahnohyan hamà, twayehso ro, toknà kurunhonàr horà, kekon hatà.
11 “Ayu i bobaituw gewasu. Bobaituw Kaifenayan gewasin ana bobaituw isah ana yawas ebi’inuw.
12 Noro yanoto kom haxa ryhe, osoxanomkahnohpàra natxow hamà. Àsok tawro hana, tatamoketxhet komo xe marma tesnàr kom ke hamà, xenye ro komo wyarohra tesnàr komo ke hamà, esom komo wyarohra tesnàr komo ke hamà, kekon hatà. Àro ke, osoxanomkahnohpàra natxhe. Anatoko kamara yonyatxow hana, kekon hatà. Tàwyanye xenyetxhe, nekahtàmyatxhe. Kahnerutho komo nomyatxhe. Àro ke, kahnerutho yahohsaha, kamara. Natakhahyatxhe, kahnerutho komo, nyamoro yokahtàmrà ke mak ha, kekon hatà.
12 Bobaituw kaifenayan orot ta men karam bobaituw nakaifen naatu i men nowan. Imih anamaramaim haru tuwetuwenih nan na’i’itin, i boro bobaituw nihamiyih nabihir. Naatu haru tuwenituwenih boro bobaituw bairi hiniyow naatu hina’abargiyih nanabin hinabihir.
13 Nekahtàmyatxhe, anotonano me marma tesnàr komo ke, tatamoketxhet komo xe marma tesnàr kom ke, kahneru hnàn yawohra tesnàr komo ke, kekon hatà, Txesusu.
13 Orot boro nabihir anayabin i orot ta hibai na ma ekakaifen, imih bobaituw isah i men enotanot gagamin.
14 Uro haxa ryhe, kahneru yonye ro wyaron me wehxaha. Enyhoru wyaron me wehxaha, kekon hatà. Romryenon komo ywero wehxaha, enyhoru rma kaxe. Roywero xarha natxhe, nyamoro, kekon hatà.
14 Ayu i bobaituw kaifenayan gewasu. Au bobaituw asu’ubih naatu i ayu hisu’ubu.
15 Àro wyaro rma rha, roywero naha, royàmà. Noro ywero xarha wehxaha. Rano me ro rma kwayehyaha, enyhoru rma kaxe, kekon hatà. Toknà yonye ro yosoxanomkahnohnàtokono wyaro, kosoxanomkahnohyaha hampànà, twayehso ro, romryenon komo kurunhotho me, kekon hatà, Txesusu.
15 Tamai ayu susu’ubu na’atube, ayu Tamai asu’ub naatu au yawas bobaituw isah ai’inuw.
16 Anatoko, anaro rha kahneru komo yonyatxow hana, xenye ro komo, kekon xarha tà. Anaro rha watxa yawon me natxow hana. Àro wyaro rma rha, anaro rha yana komo yonyhoryeny me wehxaha. Xuknewyana kom marmahnà yonyhoryeny me wehxaha, kekon hatà. Romryenon me rma rha weryatxhe hampànà, nyamoro xarha. Rorwonà yonytxetxhe. Àro wyaro noro rye me natxhe, romryenon komo. Xenye ro komo rma, towenyxa naha, uro marma mak ha, kekon hatà, Txesusu.
16 Bobaituw afa ayu nowau i men iti fur wanawanan tema’am. I auman anabuwih hinan hinarun. I auman ayu fanau hinanowar, nati’imaim i boro bobaituw ta’imon naatu kaifenayan ta’imon.
17 Tosoxanomkahnohsom me ryesnàr ke ryhe, roxe rma haxa naha, royàmà, rano me ro rma twayehsom me ryesnàr ke mak ha, kekon xarha tà. Rano me ro rma kwayehyaha, rano me rma rha rasanàmtoho me, karyhe harha ryehtxoho me.
17 Tamai ebiyabuwu anayabin ayu au yawas ani’inuw, saise yawasu anama maiye.
18 Anar komo yano me rohra mak kwayehyaha. Rano me ro haxa ryhe kwayehyaha, kekon hatà. Rowayehtoho rma yoh me wehxaha, royàm yano me. Karyhe harha ryehtxoho yoh me xarha wehxaha, noro yano me rma rha, kekon hatà, Txesusu.
18 Men yait ta ayu au yawas nabosair, baise ayu taiyuwu au kokomaim au yawas anayara’iy. Ayu au fair ema’am anayara’iy naatu au fair ema’am anabora’ah maiye. Iti obaiyunen i Tamai biyanane abai.”
19 Àro wyaro oskarymanàr ke ryhe, àme ryehra harha nehxatxkon hatà, Xuknewyana yoh komo. Anar me rha noro hutwetxkon hatà.
19 Iti tur hinonowar anamaramaim Jew sabuw tarsibih maiye.
20 Worokyamo yoh me nay hamà, mosonà, ketxkon hatà, ukukuru komo, thenyenohnà komo. Noro ymo yano me noskarymen hamà. Tàywenyeke rma nay hamà. Enytxahra tehtxe, ketxkon hatà.
20 Sabuw moumurih maiyow hi’o, “I demon hitounbubur ema’am naatu ebikoko’aw. Aisim ana tur kwanonowar.”
21 Àna matà, ketxkon hatà, anar komo, ukukuru komo rma. Worokyamo yoh mehra haxa we naha ha, mosonà. Worokyamo yoh komo rma, àro wyaro ohxe àrwomra natxow hamà. Enhunu rotho komo yontanàhpàra xarha natxow hamà, worokyamo yoh komo. Norohnà moson hamà, ketxkon hatà, nyamoro.
21 Baise sabuw afa hi’o, “Tur iti na’atube men karam orot demon hinatounbubur ema’am nao’omih. Mi’itube demon orot matan fim nabotawiy?
22 Taa. Nasahxemtetxkon xarha tà, Xerusaryen hon komo. Khoryenkom màn yonyhoryetxhàrànhàrà hutwatxho ryhe àro hatà, asahxemtotho komo, txemnyeh waw hatà.
22 Nati rarabkokou wanawanan Tafaror Bar ana hiyuw wabin Koksouwen i Jerusalemamaim hibogaigiwas.
23 Àtoko rma, Khoryenkom màn watxan yawo nataryeknohyakon hatà, Txesusu. Àro yawo rma nehxakon hatà, toh yexaho, thatawo, bànke hatà. Saromaw heno hutwatxho onà katxho rma àro hatà, esotà. Àro yawo rma nataryeknohyakon hatà, Txesusu.
23 Naatu Jesu Solomon ana efan awan ta Tafaror Bar wanawanan imaim bat reremor.
24 Àhyaka nohsamnohtxownà hatà, Xuknewyana yoh komo. Mexe rma haxa oyoskarymanàr hona ro amna naha, ketxkon hatà, àwya. Àsok tawro oskarymahra rma manaye. Àsokentoko ryhe moskarymeno, amna wya, ketxkon hatà. Kryestu me manaye, noro mehra kat manaye. Yaworo oskarymako, ketxkon hatà.
24 Jew hai ukwarih hiru’ay hi’arbebera’uh hi’u, “Mar bai’ab boro inabotani anama anakaifi? O Keriso na’at, bebeyanamaim ku’o anowar.”
25 Onà wyaro neyuhtxownà hatà, noro. Koskarymek haxa hawe, owyanye, kekon hatà. Koskarymek haxa hawe, owyanye. Rohona xenyhera rma manatxhe. Romyawono ryhe, rokarymany me naha, royàm yano me àhok ryesnàr ke, kekon hatà.
25 Jesu iyafutih eo, “Ayu kwa a tur aowen, baise kwa men kwaitumatum. Ina’inanen ayu Tamai wabinamaim asisinaf i ayu isou eo’orereb.
26 Rohona xenyhera mak manatxhe. Àsok tawro hana, romryenon mehra oyesnàr komo ke hamà, kekon hatà, Txesusu.
26 Baise kwa men kwabitumatum anayabin kwa men ayu au bobaituw.
27 Romryenon komo ryhe, rorwonà yonytxetxhe. Kahneru komo wya tonye ro komo rwonà yonytxantokono wyaro, rorwonà yonytxetxhe, kekon hatà. Toknà komo ywero nyamoro yehtokono wyaro, romryenon komo ywero wehxaha. Àro ke rakoro tetxhe, kekon hatà.
27 Ayu au bobaituw asu’ubih imih fanau hinowar tebi’ufnunu.
28 Nyamoro rma weryaha, karyhe roro harha. Àwayehpànà ro me natxhe. Romryenon mehra harha txeny komo ehxera ro mak natxhe ha, kekon hatà.
28 Ayu yawas wanatowan abitih; naatu boro men ta nakasiy; men ta ayu umou’umaim nabosair.
29 Royàmà ryhe, romryenon me wahanonkatxownà. Nàmtxownà, rowya. Noro ryhe, ehonomnà me rma haxa naha, omeroron kom yoho rma haxa mak ha. Àro ke, noro nwahanonkatxho mehra harha txeny komo ehxera natxow hamà, kekon hatà.
29 Tamai ayu bow bitu i ra’at etei natabirih, imih ayu Tamai umanamaim men yait ta nabosairen.
30 Noro rye me amna naha, royàm yakoro, kekon hatà, Txesusu.
30 Tamai naatu Ayu airi i ta’imon.
31 Àro wyaro tàwyanye Txesusu rwonà yonytxatxhe, noro yotahanàr xe nehxatxkon xarha tà, Xuknewyana yoh komo. Toh yamuhtxownà xarha tà, etahanàr horà.
31 Ibanak maiye Jew sabuw kabay hibow hitarabimih,
32 Onà wyaro nkekon mak hatà, noro, àwyanye. Eten hoye ro uro metahetxowà, toh ke, kekon hatà. Eten hoye ro uro metahetxowà. Royàm yano me anaro rha romyawon hoko wehxaknano, onenyàr kom me, kekon hatà. Anaro rha enyhoru hoko wehxaknano. Eten hoye ro ryhe, àhok ryexetxhàrà hoye ro rma, uro metahetxowà, toh ke, kekon hatà, àwyanye.
32 baise Jesu sabuw isah eo, “Ayu Tamai biyanane ina’inan gagamih moumurih maiyow ai’obaiyi. Anayabin iti isan ayu kabayamaim kwanarabu.”
33 Àna matà, ketxkon hatà, nyamoro. Enyhoru hoye rohra amna oyotahehe, àhok oyexetxhàrà hoye rohra mak ha. Owya Khoryenkomo wàràhyakatxho hoye ro haxa ryhe amna oyotahehe, owya noro rye me amna naha tawro ke mak ha. Toto rma, Khoryenkomo uro kanye me rma manay hamà. Atxke manay hamà, ketxkon hatà, Xuknewyana yoh komo, àwya.
33 Jew hiya’afut hi’o, “Aki men nati isan kabayamaim anarabi, baise o God kubi’i’iyab, anayabin o i orot maiyow, naatu taiyuw God kurarouw.”
34 Àna matà, kekon hatà, noro. Onà wyaro nkehe, àmenhosahonhàrà, kàyweronàhyamatxho komo, onàrwonàhyamanàr komo.
34 Jesu iyafutih eo, “Kwa a Buk Atamaninamaim iti na’atube hikirum ema’am, ayu ao’o kwa etei i god?
35 Yaworo xaxa nay hamà, Khoryenkom karyehtanà. Àxanomkahnohpàn me nay hamà. Noro ryhe, tàwyaron me toto yonyakon hamà, kekon hatà. Khoryenkomo omnyamo katxho me netakyatxkon hamà. Àro wyaro tàrwonà yonytxany komo yotakyakon hamà, Khoryenkomo omnyamo katxho me, kekon hatà.
35 I etei god narouw na’a’afih na’at, tur God i menane na naatu Buk Atamaninamaim hikikirum men hina’astu’ub.
36 Nyamoro yoho rma haxa nay hamà, noro nwahanonkatxho, tomyawon hokono ro me ànwahanonkatxhàrà rma. Yukryeka hona tàyàm nànyaketxho rma, toto heno komo yoho rma haxa nay hamà, kekon hatà. Noro hoko rma, Khoryenkomo màwàràhyakehe màketxhe rma, omnyamo, rowya Khoryenkom muru uro tawro ke. Àsok tawro àro wyaro màketxow harha, kekon hatà, Txesusu.
36 Ayu Tamai yasairu i nowanamih amatar naatu irubinu naatu iyafaru ana iti tafaramaim atitit i boro mi’itube? Mi’itube ayu God bai’i’iyabin kwarouw kwa’o’o, anayabin ayu God Natun arouw ao’omih?
37 Royàm yomyawon hokohra ryehtoko, rohona xenyhera rma ehtxoko, kekon xarha tà.
37 Ayu Tamai sisinafube men ana sisinaf bibaitutumu.
38 Àro hok haxa ryehtoko, àro wyaro hamà, katxok haxa, romyawon hoko. Anatoko rohona xenyhera rma manatxow hana. Rohona xenyehnà rma, àro wyaro hamà, Khoryenkom yomyawono, katxoko rma, romyawon hoko. Àro wyaro romyawono uhutwatxoko, onà wyaro kany me harha oyehtxoho menye, noro rye me natxow hamà, Khoryenkom yakoro, mosonà, kany me harha oyehtxoho menye, kekon hatà, Txesusu, Xuknewyana yoh komo wya.
38 Baise ayu ata sinaf kwa men kwatabitutumu na’at, karam nati ina’inanen kwata’itah kwataso’ob imaim kwatitumatum, ayu i Tamai wanawanan, naatu Tamai i ayu wanawanau.”
39 Noro yahohtxahke nehxatxkon xarha tà, nyamoro. Àhyayenye mak toy hatà, osowyomanàrà.
39 Ibanak maiye bain rabinamih hiwa’an, baise i umahine soratait tit.
40 Taa. Toy xarha tà, Xoknaw mon hona, Xowaw heno yosatho na. Amnyehra htxero aymomno ynyenhàr me nehxakon hakahpa tà, noro heno, àto. Àsna rma toy hatà, Txesusu. Mexe nyhe txko nehxakon hatà, àto.
40 Naatu Jesu ibanak matabir maiye Jordan rabon rounane, marasika John sabuw imaim bapataito bitih efan imaim tit naatu Jesu imaim ma.
41 Àhyaka nomokyatxkon hatà, toto komo, thenyenohnà komo. Onà wyaro nketxkon hatà. Mosonà yokarymekon hatà, Xowaw heno, kàwyanye, ketxkon hatà. Noro heno ryhe, tahoxetà yonyhohra nehxakonà. Yaworo xaxa mak moson yokarymay hamà, ketxkon hatà, toto komo.
41 Naatu sabuw moumurin maiyow hina biyan hitit, naatu hi’o, “John ina’inan men ta sinaf a’itin, baise John iti orot isan eo’o i turobe.”
42 Txesus hona harha nenytxownà hatà, ukukuru komo, thenyenohnà komo rma.
42 Efan nati’imaim sabuw moumurin maiyow Jesu hitumitum.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 10, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.